[*07.01.1836 - ✝11.12.1905]
Grófka Laura Henckel von Donersmarck rod. Kászonyi.
Titulovaná: Ríšska grófka Laura Henckel, barónka z Donnersmarck rodená von Kászonyi, pani z Gefäll a Vesendorf.
Nemecky: Laura Reichsgräfin Henckel, Freiin von Donnersmarck geb. von Kászonyi, herrin auf Gefäll und Wesendorf.
Celým menom: Laura Anna Rosalia
Narodená: 07.01.1836 Krisztinaváros, Budín
Zomrela: 11.12.1905 (69 rokov), Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Otec:
Ján Štefan de Kaszónyi
(Johann/János Stephan Kászonyi de Kászon)➤
(*1785/1786 - †10.03.1858)
Matka: Anna Rosalia Kászonyi rodená Pongrácz➤
(*1797/1798 - †24.7.1877)
Manžel: gróf Hugo Henckel Donnersmarck ➤
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)
Svatba: 08.01.1859 vo Viedni.
Súrodenci:
👨 Karol Kászonyi➤
(*16.01.1822)
👩🏻 Theresia Rosalia Kászony➤
(*18.07.1823)
👩🏻 Hermina de Migl rodená Kászonyi ➤
(*14.03.1826 - ✝24.06.1877)
👨 János Kászonyi ml.➤
(*24.10.1828)
👩🏻 Mária Helena Kászonyi➤
(*05.08.1830)
👩🏻 Joanna Gabriela Josepha Kászonyi ➤
(*24.04.1833)
👩🏻 Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi ➤
(*08.02.1840 - ✝15.10.1921)
Synovci:
+ Aladár Migl von Kászonyi ➤
(*19.09.1851 - †23.01.1925)
+ Hugo Migl von Kászonyi ➤
(*17.08.1861 - †20.12.1946)
+ Arpád Migl von Kászonyi ➤
(*23.04.1863 - †30.03.1934)
Švagrovia:
+ barón Alexander von Horváth de Szent-György ➤
(*22.09.1826 - †25.10.1906)
+ Ján Nepomuk de Migl ➤
(*27.03.1827, nem. Johann Nepomuck de Migl)
VIAC O LAURE HENCKEL RODENEJ KÁSZONYI
Laura Henckel rodená Kászonyi sa narodila (bola pokrstená) 7.januára 1836 vo farnosti v Budínskej štvri Krisztinaváros (dnes štvrť v Budapešti).
Narodila sa do početnej rodiny otca Jána(Johanna, Jánosa) Kászonyiho a matky Rozálie Kászonyi rodenej Pongrác.
Rodina sa neskôr z Krisztinavárosu presťahovala do Pešti, kde Laura aj vyrastala.
Otec Ján Kászonyi bol advokát, zástupca agenta reformovanej cirkvi pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade, tabulárny sudca ale aj správca majetku niekoľkých vysokopostavených rodín.
Bol aktívny aj ako podporovateľ literárnej a divadelnej činnosti. Pochádzal zo šlachtického rodu Kászonyi.
Jej mama barónka Anna Rosalia, pochádzala z urodzeného a starobylého rodu Pongrác (Pongrátz). Tento rod pôvodom z Liptova sa odtiaľ potom
rozšíril do ostatných oblastí Uhorska. Zatiaľ nie je známe z ktorej vetvy rodu Rozália pochádzala.
Pozn. zaujímavé je, že aj rod Henckel von Donnersmarck, pôvodne pochádzal zo Slovenska z oblasti Spiša.
Nemecký názov pre Spišský Štvrtok je Donnersmark. A dokonca zo severovýchodného Uhorska by mohol pochádzať aj
rod Kászonyi.
KRST LAURY KÁSZONYI
Zo záznamu krstu Laury Kászonyi sa dajú zistiť ďalšie informácie o nej a jej rodine:
zdroj:"Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:X87D-NG4 : Tue Nov 18 12:49:18 UTC 2025), Entry for Kaszonyi Laura Anna Rosalia and Kaszonyi Joannes, 1836.
Laura bola pokrstená 7.januára 1836. Jej mená na krstnom liste sú Laura Anna Rosalia Kászonyi.
V tretej kolónke na výpise z krstu sú uvedení otec a matka ako: Kászonyi Joanes, Pongrátz Rosalia
V štvrtom stĺpci je uvedené Jánovo povolanie a bydlisko takto:
Nobilis Ex. Consilii L. Agentialis Adjunctus Bud. Chr.
Nobilis, Excelsi Consilium Locumtenentialis Agentialis Adjunctus, Budae Christinopolis
Preklad: Šľachtic, zástupca agenta pri Vznešenej kráľovskej miestodržiteľskej rade. Bydlisko štvrť Christinopolis (maď. Krisztinaváros) v Budíne. Ján bo tak niečo ako zástupca (adjunkt) agenta pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade, čo bol v tom čase najvyšším vládnym a výkonným orgánom v Uhorsku.
V ďalšej kolónke krstných rodičov je uvedené:
I. D. Porkoláb Daniel Ex. Consili Agens. Domicella Heyne Anna
Illustris Dominus Porkoláb Daniel, Excelsum Consilium Agens. Domicella Heyne Anna
Preklad: Osvietený pán Daniel Porkoláb, Agent Vznešenej rady a Slečna Anna Heyne.
Daniel Porkoláb bol v tom čase priamo nadriadený Jána Kaszónyiho. Bol agentom pre reformovanú cirkev pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade. Ján Kászonyi bol jeho asistent.
PÔVOD RODU KÁSZONYI
Laura pochádzala zo starého rodu Kászonyi z Kaszony.
Podľa tradičného výkladu, tento rod pochádzal z Nagy-Kászonu v Transilvánii. Existuje však aj iná verzia pôvodu tohoto rodu a to podľa obce Mező-Kaszony (Mezőkaszony).
Pozn. Najrozšírenejšia téza o pôvode a rozšírení rodu Kászonyi pochádza od historika Ivána Nagya. Podľa neho rod Kászonyi (Nagy Kászonyi) pochádza zo Sikulskej zeme v Sedmohradsku z oblasti Nagy Kászon (dnešné Plăieșii, Rumunsko).
Do oblasti patrilo viacero obcí s predponou Kászon (napr. Kászonaltíz). Pramenia tu minerálne pramene s kyslou vodou(kyselica) a z nich tečie kyslý potok Kászon. Maďarský názov zeme Kászon je odvodený od slovanského slova kvas v zmysle kyslý. Rod Kászonyi, ktorého časť sa neskôr presunula do maďarskej časti Uhorska, má pôvod sikulský. (viaceré zdroje Wikipedia)
Historické práce o pôvode a expanzii rodu Kászonyi zo Sikulskej zeme.
zdroj:
NAGY, Iván. Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal [online]. Pest : Ráth Mór, 1857–1868. Dostupné na Arcanum Reference Library
Rod Kászoni. (Nagy-kászoni.)
Rod sikulského pôvodu z oblasti Csík, z ktorého János Kászoni založil rod Kászoni. Rod Bornemisza na začiatku 18. storočia. Patrili medzi nich v roku 1651 András , v roku 1668 Miklós , v roku 1687 Imre a v roku 1764 Mihály , podkapitáni Kássonovho podpredsedu. Mihály Kászoni bol v roku 1794 miestokráľskym sudcom v Csikszéku. Rodina sa zo Székely rozšírila aj do žúp, najmä župy Kolos, kde bol v roku 1815 Miklós Kászoni kráľovským perceptorom a József bol poddaným sudcom. V roku 1848 na tom istom mieste slúžili Antal, Ignácz a Ferencz .
Niektorí členovia rodiny tiež pochádzali z Maďarska, takže na základe jeho krstného mena musíme zaradiť aj Jánosa Kászonyho z Kászonu, bývalého agenta a sudcu správnej rady budínskeho guvernérstva, ktorý v tom čase tvrdo pracoval na založení národného divadelného umenia v Budapešti. Zomrel 10. marca 1858 vo veku 73 rokov.
Kászonovci žijú aj na viacerých miestach v Maďarsku. Tak v Zemplínskej župe patria medzi šľachticov . V Satumarskej župe sú na začiatku tohto storočia vlastníkmi pôdy v Rápoltone * . Okrem toho patria medzi šľachticov v Báčskej, Šomoďskej, Sabolčskej a Torontálskej župe.
zdroj: Reiszig E.: Torontál vármegye nemes családai. In: Borovszky S. (ed.): Magyarország vármegyéi és városai, 1912.
Kászonyi. (Nagy Kászonyi).
Rod pochádzal z Nagykászony v župe Csik a odtiaľ si vzal aj svoje meno. Rodina sa odtiaľ presťahovala do Uhorska, kde na začiatku 13. storočia žila v Satumarskej župe. V roku 1617 dostal Gergely Kászonyi od Mateja II. potvrdenie o šľachtickom stave, ktoré bolo vyhlásené v Csengeri v Satumarskej župe 6. novembra 1617.
Rod Kászoni. (Nagy-kászoni.)
Rod sikulského pôvodu z oblasti Csík, z ktorého János Kászoni založil rod Kászoni. Rod Bornemisza na začiatku 18. storočia. Patrili medzi nich v roku 1651 András , v roku 1668 Miklós , v roku 1687 Imre a v roku 1764 Mihály , podkapitáni Kássonovho podpredsedu. Mihály Kászoni bol v roku 1794 miestokráľskym sudcom v Csikszéku. Rodina sa zo Székely rozšírila aj do žúp, najmä župy Kolos, kde bol v roku 1815 Miklós Kászoni kráľovským perceptorom a József bol poddaným sudcom. V roku 1848 na tom istom mieste slúžili Antal, Ignácz a Ferencz .
Niektorí členovia rodiny tiež pochádzali z Maďarska, takže na základe jeho krstného mena musíme zaradiť aj Jánosa Kászonyho z Kászonu, bývalého agenta a sudcu správnej rady budínskeho guvernérstva, ktorý v tom čase tvrdo pracoval na založení národného divadelného umenia v Budapešti. Zomrel 10. marca 1858 vo veku 73 rokov.
Kászonovci žijú aj na viacerých miestach v Maďarsku. Tak v Zemplínskej župe patria medzi šľachticov . V Satumarskej župe sú na začiatku tohto storočia vlastníkmi pôdy v Rápoltone * . Okrem toho patria medzi šľachticov v Báčskej, Šomoďskej, Sabolčskej a Torontálskej župe.
zdroj: Reiszig E.: Torontál vármegye nemes családai. In: Borovszky S. (ed.): Magyarország vármegyéi és városai, 1912.
Kászonyi. (Nagy Kászonyi).
Rod pochádzal z Nagykászony v župe Csik a odtiaľ si vzal aj svoje meno. Rodina sa odtiaľ presťahovala do Uhorska, kde na začiatku 13. storočia žila v Satumarskej župe. V roku 1617 dostal Gergely Kászonyi od Mateja II. potvrdenie o šľachtickom stave, ktoré bolo vyhlásené v Csengeri v Satumarskej župe 6. novembra 1617.
Podľa inej verzie však rod Laury Henckel Kászonyi pochádzal z trhového mestečka Mező-Kaszonyi, nachadzajúceho sa na severo-východe vtedajšieho Uhorska. Mező v maďarskom názve tohoto mesta znamená pole či rovina a pochádza z názvu mezőváros (poľné mesto) čo bolo vpodstate trhové mesto bez opevnenia. Etymológia slova "Kaszon" nie je úplne objasnená. Prepokladá sa jeho slovanský pôvod.
Dnes sa táto obec nachádza na Ukrajine s názvom Kosoň/Косонь. Situovaná je v Zakarpatskej oblasti blízko pri maďarských hraniciach. V medzivojnovom období bola aj súčasťou Zakarpatskej Rusi v Československu. Predtým však obec Mező-Kászony patrila do Berežskej župy (Bereg vármegye) ako súčasť Uhorska.
Čo je ale podstatné je to, že prepojenie rodu Kászonyi a Mezőkaszony potvrdzuje Sándor Kávássy v diele "Šľachtické priezviská a krstné mená v Satmári na základe súpisu z obdobia šľachtickej domobrany v roku 1809." Na domobranu proti Napoleonovi bolo v Satmárskej župe zapísaných 5 šľachticov menom Kászonyi žijúcich v štyroch mestách Satmárskej župy - Császló, Kisnamény, Rápolt a Rohod. Ich meno Kászonyi vzniklo príponou "-i" k mestu pôvodu z ktorého ich rod pochádza, t.j. z Mező-Kaszony v Berežskej župe:
f/2. Mená vzniknuté z názvov miest pomocou prípony -i /-y/
...
416. Kászonyi: mesto Mezőkászony, Berežská župa – obce Császló, Kisnamény, Rápolt, Rohod; 5.
...
/zdroj: 13. Kávássy Sándor: Nemesi vezeték- és keresztnevek Szatmárban az 1809. évi inszurrekciós összeírás alapján (156. oldal)/
Aj keď sa rod Kászonyi presunul z Berežskej župy do susedných miest Satmárskej župy a ďalej, Mező-Kaszonyi považoval za svoje skutočné miesto pôvodu, od ktorého odvodzoval svoju rodovú identitu.
V Genealogickej vreckovej knihe barónskej rodiny Hänserovcov z Gothy z roku 1879 sa ako manželka baróna Alexandra Horvátha zo Szent György uvádza:
Gabriele, geb. 19. Februar 1844, des 1856† Johann Nepomuk von Kászonyi de Kaszony,
Erbherrn auf Mező-Kászony,
und der Rosalie geb. Baronin Pongrácz Tochter.
v preklade: Gabriela, narodená 19. februára 1844, dcéra Jána Nepomuka z Kászonyi de Kaszony (zomrel 1856†), dedičného pána na Mező-Kászony, a Rozálie, narodenej barónky Pongráczovej.
Potvrdzuje to aj informácia o Johannovej dcére Gabriele Kászonyi z Aristokratického almanachu z roku 1888. Tu sa Gabriela rodená v. Kászonyi de Kászony uvádza ako manželka baróna Alexandra Horvátha, ale hlavne ako dedičná pani na Mező-Kászony.
Ak sú tieto informácie pravdivé, potom rodina Jána Kászonyiho mohla mať majetky práve v Mezőkaszony a pochádzala práve odtiaľto.
1879 - otec Ján Nepomuk von Kászonyi z Kaszony dedičný pán na Mező-Kászony.
zdroj: Genealogická vrecková kniha barónskej rodiny Hänserovcov z Gothy. 1879, 29. ročník.
Gothaisches genealogisches Taschenbuch der freiherrlichen Häuser, Gotha Justus Perthes
Horváth zo Szent-György
[Katolíci. Uhorsko. Rakúsky barónsky stav (slobodní páni) od 21. augusta 1858. Popis erbu a historická poznámka v ročníku 1860, s. 356.]
Alexander Oto Zeno Viktor barón von Horváth zo Szent-György, narodený 14. septembra 1829.(Syn Jozefa von Horváth zo Szent-György , zomrelého 6. apríla 1850, pána panstiev Ecsed [Etseg] a Hegyfalu, ako aj majetkov Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szentandrás a Tótkomlós, cisársko-kráľovského komorníka, a jeho manželky Rozálie, rodenej grófky Draškovičovej z Trakostanu, zomrelej 2. mája 1832, dámy Rádu hviezdneho kríža).Spoluvlastník panstiev Ecsed a Hegyfalu, cisársko-kráľovský komorník,
zosobášený 14. mája 1862 na zámku Kamieniec [Steine] pri Szczodre [Sibyllenort] v pruskom Sliezsku s:
Gabrielou, narodenou 19. februára 1844, dcérou Jána Nepomuka von Kászonyi de Kaszony (zomrel 1856†), dedičného pána na Mező-Kászony, a Rozálie, narodenej barónky Pongráczovej.
Sestra: Anna Mária Terézia von Horváth zo Szent-György, narodená 20. júna 1817, majiteľka panstva Tétény s majetkom Batta pri Budíne [Ofen], zosobášená v roku 1842 s Jánom Krstiteľom (Baptist) barónom von Paccassy, cisársko-kráľovským generálmajorom; vdova od roku 1849.
Gothaisches genealogisches Taschenbuch der freiherrlichen Häuser, Gotha Justus Perthes
Horváth zo Szent-György
[Katolíci. Uhorsko. Rakúsky barónsky stav (slobodní páni) od 21. augusta 1858. Popis erbu a historická poznámka v ročníku 1860, s. 356.]
Alexander Oto Zeno Viktor barón von Horváth zo Szent-György, narodený 14. septembra 1829.(Syn Jozefa von Horváth zo Szent-György , zomrelého 6. apríla 1850, pána panstiev Ecsed [Etseg] a Hegyfalu, ako aj majetkov Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szentandrás a Tótkomlós, cisársko-kráľovského komorníka, a jeho manželky Rozálie, rodenej grófky Draškovičovej z Trakostanu, zomrelej 2. mája 1832, dámy Rádu hviezdneho kríža).Spoluvlastník panstiev Ecsed a Hegyfalu, cisársko-kráľovský komorník,
zosobášený 14. mája 1862 na zámku Kamieniec [Steine] pri Szczodre [Sibyllenort] v pruskom Sliezsku s:
Gabrielou, narodenou 19. februára 1844, dcérou Jána Nepomuka von Kászonyi de Kaszony (zomrel 1856†), dedičného pána na Mező-Kászony, a Rozálie, narodenej barónky Pongráczovej.
Sestra: Anna Mária Terézia von Horváth zo Szent-György, narodená 20. júna 1817, majiteľka panstva Tétény s majetkom Batta pri Budíne [Ofen], zosobášená v roku 1842 s Jánom Krstiteľom (Baptist) barónom von Paccassy, cisársko-kráľovským generálmajorom; vdova od roku 1849.
1888 - sestra Angela Gabriela ako dedičná pani na Mező-Kászony.
autor: Hans Schreyer
zdroj: Aristokraten-Almanach 1888, Adressbuch der Mitglieder des Österreichisch-ungarischen Adels 1888
Aristokratický almanach 1888 Adresár členov rakúsko-uhorskej šľachty 1888
... Alexander slobodný pán Horváth zo Szent-György, komorník, majiteľ panstiev Etseg (Ecseg, župa Nógrád) a Hegyfalu, ďalej statkov Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szt. András a Tót-Komlos – Etseg (Uhorsko).
Gabriele, slobodná pani, rodená von Kászonyi de Kászony, dedičná pani na Mező-Kászony – Etseg (Ecseg, Nográdska župa, Uhorsko). ...
---
...Horváth zu Szent-György, Alexander, Freih. v., Käm., zu Szent-György, Herr d. Herrschaften Etseg u. Hegyfalu, dann d. Güter Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szt. András u. Tót Komlos - Etseg (Ung.).
Gabriele Freiin, geb. v. Kászonyi de Kászony, Erbherrin auf Mező-Kászony Etseg (Ung.) ...
zdroj: Aristokraten-Almanach 1888, Adressbuch der Mitglieder des Österreichisch-ungarischen Adels 1888
Aristokratický almanach 1888 Adresár členov rakúsko-uhorskej šľachty 1888
... Alexander slobodný pán Horváth zo Szent-György, komorník, majiteľ panstiev Etseg (Ecseg, župa Nógrád) a Hegyfalu, ďalej statkov Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szt. András a Tót-Komlos – Etseg (Uhorsko).
Gabriele, slobodná pani, rodená von Kászonyi de Kászony, dedičná pani na Mező-Kászony – Etseg (Ecseg, Nográdska župa, Uhorsko). ...
---
...Horváth zu Szent-György, Alexander, Freih. v., Käm., zu Szent-György, Herr d. Herrschaften Etseg u. Hegyfalu, dann d. Güter Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szt. András u. Tót Komlos - Etseg (Ung.).
Gabriele Freiin, geb. v. Kászonyi de Kászony, Erbherrin auf Mező-Kászony Etseg (Ung.) ...
ERB RODU KÁSZONYI
Erb rodu Kászonyi bol udelený Gergélymu Kászonyimu "6. októbra 1617 v meste Csenger, na mieste a v deň konania súdu Satmárskej župy". Satmárska a Berežská župa susedili na severovýchode Uhorska. Dnes dokonca existuje v Maďarsku Sabolčsko-satmársko-berežská župa (Szabolcs-Szatmár-Bereg vármegye). Z Mező-Kaszony sa potomkovia rodu mohli presunúť najprv do susedných žúp a neskôr do iných častí Uhorska. V Uhorsku tak mohli žiť vedľa seba aj šľachtici z rodu Nagy-Kászonyi aj z rodu Mező-Kászonyi.
Erb, ktorý používala Laura Henckel a erb, ktorý bol v r. 1908 pridelený jej synovcom Aladárovi, Arpádovi a Hugovi, vychádza z takmer rovnakého erbu, ktorý bol udelený v roku 1617 Gergélymu(Gregorovi) Kászonyimu cisárom a kráľom Matejom II Habsburským. Gergély Kaszónyi už bol šlachtic, keď prišiel zo Sedmohradska do Uhorska, tu mu bol pridelený erb a potvrdený šlachtický titul.
Erb, ktorý udelil cisár a kráľ Matej II Habsburský 6.8.1617 Gergelymu Kászonyi v Linzi. Vyfarbenie štítu je celé modré , lev(leopard) je zlatý, 3 ľalie sú biele, prikrívadlá z jednej strany modré a zlaté, z druhej červené a strieborné. (zdroj: Richard Kászonyi, Makó 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi)
06.08.1617 - List Mateja II Habsburského s udelením erbu Gergélymu Kászonyi.
autor: Richard Kászonyi
zdroj: Makó Múzeum, 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi
Slovenský preklad z maďarského jazyka.
Príloha č. 1. II. Maďarský preklad listu s erbom, ktorý vydal uhorský kráľ Matej II. v Linzi 6. augusta 1617 Gergélymu Kászonyimu:
Mi, Matej (tituly vynechané), silou tohto nášho listu dávame na vedomie každému, koho sa to týka, nasledovné: Že My, sčasti na najpokornejšiu prosbu nemalého počtu našich verných, vyslovenú pred Našou Veličenosťou, a sčasti berúc do úvahy a prihliadajúc na vernosť a verné služby nášho verného a činorodého Gergelyho Kászonyiho, ktoré verne a vytrvalo preukázal a vykonal, predovšetkým Svätej Korune nášho Uhorského kráľovstva a potom Našej Veličenosti na rôznych miestach a v rôznych časoch, a ktoré údajne chce preukazovať a vykonávať aj v budúcnosti, sčasti teda z tohto dôvodu a sčasti z Našej Cisárskej a Kráľovskej Milosti a štedrosti, ktorou tým, ktorí boli Nami a Našou Kresťanskou Krajinou uznaní za hodných a horlivých v preukazovaní cností, – nasledujúc príklad našich predkov, niekdajších kráľov Uhorska – zvykneme udeľovať isté znaky cností (monumenta), ktoré ich môžu podnietiť k väčšej službe, týmto istého Gergelyho Kászonyiho a prostredníctvom neho Juditu Nagypál a jej syna Františka (Ferenca) našou plnou Cisárskou a Kráľovskou mocou a mimoriadnou milosťou nariaďujeme prijmúť, započítať a zapísať do počtu a radov pravých a nespochybniteľných šľachticov Uhorska a k nemu pripojených častí. Chceme a na základe nášho istého poznania a s premysleným úmyslom dovoľujeme, aby oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví odteraz a v budúcich časoch vždy užívali a požívali, mohli užívať, požívať a tešiť sa zo všetkých tých milostí, výsad, ústupkov, pocty, slobôd, práv, predností a výnimiek, ktoré doteraz užívali a požívali ostatní praví, starí a nespochybniteľní šľachtici nášho Uhorského kráľovstva a k nemu pripojených častí na základe akéhokoľvek práva alebo právneho zvyku.
Na dôkaz našej Milosti, Milosti a slobody prejavenej voči nim, a ako znak pravej a nespochybniteľnej šľachty, sme sa milostivo rozhodli udeliť a darovať tento erb alebo šľachtické znamenie tomuto Gergelymu Kászonyimu a prostredníctvom neho jeho manželke, synovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví, a to:
Modrý vojenský štít v stoji, ktorého línia vedená z pravého horného rohu k ľavému dolnému rohu rozdeľuje rohy štítu šikmo, v najspodnejšej časti sa nachádzajú tri biele ľalie usporiadané v rade, a horné pole akoby postupne obsadzoval vytvorený prirodzený leopard v kroku. Na štíte je otvorená vojenská prilba s kráľovskou korunou, z ktorej vystupuje zlatý leopard zhodný vo všetkom s predchádzajúcim, držiaci v jednej labe vysoko ľaliu. Z vrcholu, respektíve hrotu prilby padajú prikrývadlá alebo strapce, z jednej strany modré a zlaté, z druhej strany červené a strieborné, prekrývajúce okraj štítu a vynikajúco ho zdobiace, ako je to všetko správne vymaľované vlastnými farbami rukou a umením maliara na začiatku, respektíve na hlavnom mieste tohto nášho listu.
Rozhodli sme sa a na základe nášho istého poznania a s dobre uváženým úmyslom dovoľujeme, aby oni odteraz a po všetky budúce časy, užívali a požívali tento istý erb, respektíve šľachtické znamenie rovnakým spôsobom ako ostatní šľachtici nášho menovaného Uhorského kráľovstva a pripojených častí, s tými istými právami, prednosťami, výhodami, slobodami a výnimkami, ktoré títo doteraz užívali a požívali na základe prirodzeného alebo zvykového práva. Nech ho nosia a používajú kdekoľvek, v bitkách a bojoch, v bojových hrách, na turnajoch, dueloch, súbojoch a iných podobných udalostiach, pri akomkoľvek vojenskom a šľachtickom cvičení, ďalej na pečatiach, pokrývkach, tapisériách, kobercoch, prsteňoch, zástavách, štítoch, stanoch, domoch a hroboch, všeobecne vo všetkých ich záležitostiach a činnostiach pod titulom pravej a čistej šľachty, ktorou ich a všetkých ich dedičov oboch pohlaví nech všetci, v akomkoľvek postavení, hodnosti, stave a úrade, nazývajú, oslovujú, považujú a počítajú za vynikajúcich ľudí, nech ich užívajú, požívaajú a nech sa z nich tešia oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví. Ba čo viac, silou tohto nášho listu im ich dávame a udeľujeme. Na pamiatku a večnú platnosť tejto veci sme sa milostivo rozhodli vydať a povoliť tento náš list, opatrený našou tajnou visiacou pečaťou, ktorú používame ako kráľ Uhorska, tomuto Gergelymu Kászonyimu, jeho manželke Judite Nagypál a jeho synovi Františkovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví. Dané rukou nášho obľúbeného verného, najdôstojnejšieho [Valentína Lépesa], nitrianskeho biskupa, večného župana toho istého miesta, radcu, kancelára nášho Uhorského dvora, na hrade Linz, v Hornom a Dolnom Rakúsku, dňa 6. augusta v roku Pána tisícšesťstosedemnástom (formuly vynechané).
6. októbra 1617 v meste Csenger, na mieste a v deň konania súdu Satmárskej župy, bol predložený a ukázaný list týkajúci sa šľachty a erbových znamení milostivo udelených Najsvätejšou Cisárskou a Kráľovskou Veličenosťou, a bol zvyčajným spôsobom vyhlásený, zverejnený a vo všetkých jeho častiach prijatý a schválený zhromaždením magnátov a šľachticov Satmárskej župy.
zdroj: Makó Múzeum, 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi
Slovenský preklad z maďarského jazyka.
Príloha č. 1. II. Maďarský preklad listu s erbom, ktorý vydal uhorský kráľ Matej II. v Linzi 6. augusta 1617 Gergélymu Kászonyimu:
Mi, Matej (tituly vynechané), silou tohto nášho listu dávame na vedomie každému, koho sa to týka, nasledovné: Že My, sčasti na najpokornejšiu prosbu nemalého počtu našich verných, vyslovenú pred Našou Veličenosťou, a sčasti berúc do úvahy a prihliadajúc na vernosť a verné služby nášho verného a činorodého Gergelyho Kászonyiho, ktoré verne a vytrvalo preukázal a vykonal, predovšetkým Svätej Korune nášho Uhorského kráľovstva a potom Našej Veličenosti na rôznych miestach a v rôznych časoch, a ktoré údajne chce preukazovať a vykonávať aj v budúcnosti, sčasti teda z tohto dôvodu a sčasti z Našej Cisárskej a Kráľovskej Milosti a štedrosti, ktorou tým, ktorí boli Nami a Našou Kresťanskou Krajinou uznaní za hodných a horlivých v preukazovaní cností, – nasledujúc príklad našich predkov, niekdajších kráľov Uhorska – zvykneme udeľovať isté znaky cností (monumenta), ktoré ich môžu podnietiť k väčšej službe, týmto istého Gergelyho Kászonyiho a prostredníctvom neho Juditu Nagypál a jej syna Františka (Ferenca) našou plnou Cisárskou a Kráľovskou mocou a mimoriadnou milosťou nariaďujeme prijmúť, započítať a zapísať do počtu a radov pravých a nespochybniteľných šľachticov Uhorska a k nemu pripojených častí. Chceme a na základe nášho istého poznania a s premysleným úmyslom dovoľujeme, aby oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví odteraz a v budúcich časoch vždy užívali a požívali, mohli užívať, požívať a tešiť sa zo všetkých tých milostí, výsad, ústupkov, pocty, slobôd, práv, predností a výnimiek, ktoré doteraz užívali a požívali ostatní praví, starí a nespochybniteľní šľachtici nášho Uhorského kráľovstva a k nemu pripojených častí na základe akéhokoľvek práva alebo právneho zvyku.
Na dôkaz našej Milosti, Milosti a slobody prejavenej voči nim, a ako znak pravej a nespochybniteľnej šľachty, sme sa milostivo rozhodli udeliť a darovať tento erb alebo šľachtické znamenie tomuto Gergelymu Kászonyimu a prostredníctvom neho jeho manželke, synovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví, a to:
Modrý vojenský štít v stoji, ktorého línia vedená z pravého horného rohu k ľavému dolnému rohu rozdeľuje rohy štítu šikmo, v najspodnejšej časti sa nachádzajú tri biele ľalie usporiadané v rade, a horné pole akoby postupne obsadzoval vytvorený prirodzený leopard v kroku. Na štíte je otvorená vojenská prilba s kráľovskou korunou, z ktorej vystupuje zlatý leopard zhodný vo všetkom s predchádzajúcim, držiaci v jednej labe vysoko ľaliu. Z vrcholu, respektíve hrotu prilby padajú prikrývadlá alebo strapce, z jednej strany modré a zlaté, z druhej strany červené a strieborné, prekrývajúce okraj štítu a vynikajúco ho zdobiace, ako je to všetko správne vymaľované vlastnými farbami rukou a umením maliara na začiatku, respektíve na hlavnom mieste tohto nášho listu.
Rozhodli sme sa a na základe nášho istého poznania a s dobre uváženým úmyslom dovoľujeme, aby oni odteraz a po všetky budúce časy, užívali a požívali tento istý erb, respektíve šľachtické znamenie rovnakým spôsobom ako ostatní šľachtici nášho menovaného Uhorského kráľovstva a pripojených častí, s tými istými právami, prednosťami, výhodami, slobodami a výnimkami, ktoré títo doteraz užívali a požívali na základe prirodzeného alebo zvykového práva. Nech ho nosia a používajú kdekoľvek, v bitkách a bojoch, v bojových hrách, na turnajoch, dueloch, súbojoch a iných podobných udalostiach, pri akomkoľvek vojenskom a šľachtickom cvičení, ďalej na pečatiach, pokrývkach, tapisériách, kobercoch, prsteňoch, zástavách, štítoch, stanoch, domoch a hroboch, všeobecne vo všetkých ich záležitostiach a činnostiach pod titulom pravej a čistej šľachty, ktorou ich a všetkých ich dedičov oboch pohlaví nech všetci, v akomkoľvek postavení, hodnosti, stave a úrade, nazývajú, oslovujú, považujú a počítajú za vynikajúcich ľudí, nech ich užívajú, požívaajú a nech sa z nich tešia oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví. Ba čo viac, silou tohto nášho listu im ich dávame a udeľujeme. Na pamiatku a večnú platnosť tejto veci sme sa milostivo rozhodli vydať a povoliť tento náš list, opatrený našou tajnou visiacou pečaťou, ktorú používame ako kráľ Uhorska, tomuto Gergelymu Kászonyimu, jeho manželke Judite Nagypál a jeho synovi Františkovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví. Dané rukou nášho obľúbeného verného, najdôstojnejšieho [Valentína Lépesa], nitrianskeho biskupa, večného župana toho istého miesta, radcu, kancelára nášho Uhorského dvora, na hrade Linz, v Hornom a Dolnom Rakúsku, dňa 6. augusta v roku Pána tisícšesťstosedemnástom (formuly vynechané).
6. októbra 1617 v meste Csenger, na mieste a v deň konania súdu Satmárskej župy, bol predložený a ukázaný list týkajúci sa šľachty a erbových znamení milostivo udelených Najsvätejšou Cisárskou a Kráľovskou Veličenosťou, a bol zvyčajným spôsobom vyhlásený, zverejnený a vo všetkých jeho častiach prijatý a schválený zhromaždením magnátov a šľachticov Satmárskej župy.
Erb Laury Kászonyi na jej kaplnke v Rusovciach. Podklad pod levom je červený, pod ľaliami modrý
zdroj: Erb Henckel Hugo Kászonyi Laura od GiMa38 🔗
, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 4.0 / Orezané z originálu: 🔗
Erb, ktorý bol pridelený synovcom Laury Henckel v roku 1908.
VIEDEŇ
Laura vyrastala v Pešti, a potom sa presťahovala do Viedne. Kedy a prečo sem Laura prišla nie je zatiaľ známe. Isté je, že 22. augusta 1854 už tam bývala, pretože jej meno a adresa boli zverejnené v novinách Wiener Zeitung v zozname ľudí ktorí si kúpili štátne dlhopisy. Z tejto krátkej informácie sa dozvedáme, že Laura, ktorá bývala na adrese Landstraße 743, požičala štátu 2000 florénov.
20.09.1854 - Laura si vo Viedni kupuje štátny dlhopis.
zdroj:
Wiener Zeitung
Sedemnásty zoznam súm upísaných na štátnu pôžičku na pokladniciach vo Viedni.
K 22. augustu 1854
...
V kancelári úradu hornej komory viedenského magistrátu.
...
Suma vo florénoch.
Laura Kaszony Landstraße 743 ____ 2000
...
Sedemnásty zoznam súm upísaných na štátnu pôžičku na pokladniciach vo Viedni.
K 22. augustu 1854
...
V kancelári úradu hornej komory viedenského magistrátu.
...
Suma vo florénoch.
Laura Kaszony Landstraße 743 ____ 2000
...
Pozn. 24. apríla 1854 sa vo Viedni konala veľkolepá svatba Alžbety Bavorskej prezývanej Sisi a Františka Jozefa I. Je veľká pravdepodobnosť, že si túto udalosť 18 ročná Laura nenechala újsť a užívala si veľkolepé oslavy vo Viedni. Gróf Hugo Henckel sa svatby určite zúčastnil. Laura a Sisi sa neskôr spoznali aj osobne a keď cisárovná navštívila jej panstvo v Rusovciach, darovala jej svoju fotografiu, podľa ktorej v zámockom parku mala vzniknúť socha cisárovnej Sisi.
Landstraße 743 (dnes Am Heumarkt 23) sa nachádzala v III. viedenskom obvode (Landstraße). V roku 1854 bol Laurin dom úplne nový. Podľa portálu cityABC bol dom postavený v roku 1854 architektom a zberateľom umenia Antonom Ölzeltom starším (1817 – 1875). Ten tu dal postaviť celý rad domov, ktorý tvorí celú dĺžku ulice. (2026, Christiana Mazakarini) Vystavba domov Heumarkt 15–25 a Ölzeltgasse 2–12 prebiehala v rokoch 1852-1858. (2022, OBL) Dom na Am Heumarkt 23 je spojený cez dvor s domom na Ölzeltgasse 10.
Laura (vtedy neplnoletá) novopostavený dom na Landstraße 743 s najväčšou pravdepodobnisťou aj vlastnila. Potvrdzujú to dva zdroje z neskoršieho obdobia:
Obchodný a priemyselný adresár pre ríšske a kráľovské hlavné a rezidenčné mesto Viedeň a okolité mestá z roku 1862 uvádza:
Zoznam všetkých domov vo Viedni a jej predmestiach vrátane mena majiteľa (revidované do konca júna 1861):...
...Landstraße...
...Am Glacis 743
- Henckel von Donnersmarck Laura Gräfin von...
Am Glacis 743 bolo len bližším upresnením adresy Landstraße 743. Názov Glacis znamenal široký, nezastavaný zelený pás, ktorý obklopoval vtedajšie historické centrum mesta a oddeloval ho od predmestia.
Aj publikácia - Cisársky a kráľovský policajný obvod Landstraße s predmestskými obcami Weißgärber a Erdberg, so zoznamami vlastníkov nehnuteľností od Antona Zieglera z roku 1861 - potvrdzuje Laurino vlastníctvo domu:
...Landstraße…Am Glacis 743 Laura Grafin von Henkel...
20.06.1855 na zasadnutí mestského zastupiteľstva Viedne získala tzv. Zuständigkeit - viedenskú domovskú príslušnosť (bola prijatá do obecného zväzku Viedne):
f) Die Zuständigkeit erhielten, die Herren: …und Fräulein Kaszony Laura v., Hausinhaberin….
preklad:
f) Domovskú príslušnosť získali páni ... a slečna Laura von Kászonyi, majiteľka domu....
(11.07.1855, Wiener Zeitung)
20.06.1855 - Laura Kászonyi získala "Zuständigkeit".
zdroj: Wiener Zeitung z 11.07.1855
Neúradná časť.Rakúsko.Viedeň.
Zápisnica zo 143. zasadnutia Obecnej rady cisárskeho a kráľovského hlavného a rezidenčného mesta Viedeň,
konaného 20. júna 1855 o 17:30.
Pod predsedníctvom pána starostu Dr. Rittera von Seillera.
(Z úradného výňatku.)
...
3. Mestský radca Gugel predniesol správu za druhú sekciu:
...
f) Domovskú príslušnosť získali páni: ... a slečna Laura von Kaszony, majiteľka domu....
Neúradná časť.Rakúsko.Viedeň.
Zápisnica zo 143. zasadnutia Obecnej rady cisárskeho a kráľovského hlavného a rezidenčného mesta Viedeň,
konaného 20. júna 1855 o 17:30.
Pod predsedníctvom pána starostu Dr. Rittera von Seillera.
(Z úradného výňatku.)
...
3. Mestský radca Gugel predniesol správu za druhú sekciu:
...
f) Domovskú príslušnosť získali páni: ... a slečna Laura von Kaszony, majiteľka domu....
10. júla 1858 noviny Tagespost Graz uverejnili oznam o udelení výhradného privilégia používať vynález, železiarňam „Hugohütte“ v Zeltwegu v Štajersku, ktoré vlastnil gróf Hugo Henckel. Za firmu podal žiadosť 24. júna 1858 ich riaditeľ Julius Fiedler a v žiadisti uviedol adresu Landstraße 743, Viedeň. Táto adresa sa uvádaza aj neskôr v rokoch 1859 a 1860 je dom na Landstraße 743, zaznamenaný ako sídlo viedenskej pobočky železiarní grófa Huga Henckela.
Už od júna 1858 a v nasledujúcich rokoch bola pobočka želežiarní Huga Henckela na Landsteaße 743.
zdroj: Tagespost Graz, 10.07.1858
Graz 10. júl
Cisársko-kráľovské ministerstvo obchodu udelilo výnosom z 24. júna (č. 11 890) na základe žiadosti jeho riaditeľa Juliusa Fiedlera vo Viedni, Landstraße č. 743, grófskym Henkel von Donnersmarckovým pudlovacím a valcovacím železiarňam „Hugohütte“ v Zeltwegu v Štajersku výhradné privilégium na dobu dvoch rokov na vynález týkajúci sa konštrukcie železničných kolies.
Podľa tohto vynálezu sa dvojité plechové kotúče, navzájom spojené nitmi, spájajú s liatymi obručami kolies (tyres) aj s liatym nábojom nie pomocou skrutiek alebo nitov, ale odlievaním cez navzájom metalurgicky spojené styčné plochy. Tým vzniká jeden celistvý odliatok bez potreby akéhokoľvek ďalšieho upevnenia.
Opis tohto privilegovaného vynálezu, ktorého utajenie bolo žiadateľom požadované, je uložený v cisársko-kráľovskom archíve privilégií.
autor: Emanuel Pernold
zdroj: Commerzialschema für den österreichischen Kaiserstaat, Strana 163, rok 1860
Henckel von Donnersmark Hugo gróf, pod úradne registrovaným obchodným názvom spoločnosti: Grófske železiarne Henckel von Donnersmark vo Wolfsbergu, za ktoré vlastnoručne podpisuje svoje meno ich riaditeľ pán Eduard Schrikell. Cisársko-kráľovská privilegovaná továreň pre celý komplex železiarskych závodov v Korutánsku a Štajersku. Obchodné zastúpenie a predajný sklad vo Viedni: Landstraße 743, pod vedením pána Franza Turneretschera. Riaditeľstvo sa nachádza vo Wolfsbergu v Korutánsku.
autor: Emanuel Pernold
zdroj: Obchodný register. rok 1859
Franz Turneretscher, agent a pobočka grófskych majetkov a podnikov rodu Henkel von Donnersmarck vo Viedni, Landstraße 743. Riaditeľstvo sa nachádza vo Wolfsbergu v Korutánsku.
Graz 10. júl
Cisársko-kráľovské ministerstvo obchodu udelilo výnosom z 24. júna (č. 11 890) na základe žiadosti jeho riaditeľa Juliusa Fiedlera vo Viedni, Landstraße č. 743, grófskym Henkel von Donnersmarckovým pudlovacím a valcovacím železiarňam „Hugohütte“ v Zeltwegu v Štajersku výhradné privilégium na dobu dvoch rokov na vynález týkajúci sa konštrukcie železničných kolies.
Podľa tohto vynálezu sa dvojité plechové kotúče, navzájom spojené nitmi, spájajú s liatymi obručami kolies (tyres) aj s liatym nábojom nie pomocou skrutiek alebo nitov, ale odlievaním cez navzájom metalurgicky spojené styčné plochy. Tým vzniká jeden celistvý odliatok bez potreby akéhokoľvek ďalšieho upevnenia.
Opis tohto privilegovaného vynálezu, ktorého utajenie bolo žiadateľom požadované, je uložený v cisársko-kráľovskom archíve privilégií.
autor: Emanuel Pernold
zdroj: Commerzialschema für den österreichischen Kaiserstaat, Strana 163, rok 1860
Henckel von Donnersmark Hugo gróf, pod úradne registrovaným obchodným názvom spoločnosti: Grófske železiarne Henckel von Donnersmark vo Wolfsbergu, za ktoré vlastnoručne podpisuje svoje meno ich riaditeľ pán Eduard Schrikell. Cisársko-kráľovská privilegovaná továreň pre celý komplex železiarskych závodov v Korutánsku a Štajersku. Obchodné zastúpenie a predajný sklad vo Viedni: Landstraße 743, pod vedením pána Franza Turneretschera. Riaditeľstvo sa nachádza vo Wolfsbergu v Korutánsku.
autor: Emanuel Pernold
zdroj: Obchodný register. rok 1859
Franz Turneretscher, agent a pobočka grófskych majetkov a podnikov rodu Henkel von Donnersmarck vo Viedni, Landstraße 743. Riaditeľstvo sa nachádza vo Wolfsbergu v Korutánsku.
Presťahovanie pobočky Henckelových železiarní do Laurinho domu Landstraße 743 sa zrejme uskutočnilo v roku 1858 z viedenskej adresy Roßau Schmidgasse Nr. 93. Túto adresu pobočky železiarní - Roßau 93 - uvádza Obchodný a priemyselný adresár Rakúskeho cisárstva z toho istého roku 1858.
do roku 1858 sa uvádzala adresa pobočky železiarní Huga Henckela na Roßau 93.
zdroj: Das Handels- und Gewerbe-Adressbuch des österreichischen Kaiserstaates, 15 zväzok 1858
Obchodný a priemyselný adresár Rakúskeho cisárstva Henckel von Donnersmarck Hugo, gróf, liatinové výrobky ako: valce všetkých druhov, stojany, dúchadlá (alebo konštrukcie) až do hmotnosti 300 centov (stredných centov), ozubené prevodové kolesá, všeobecne všetky veľké súčasti pecí a valcovní, kancelária Roßau 93 (pozri Železiarne).
Henckel-Donnersmarck Hugo, gróf, majiteľ c. k. krajinsky oprávnených železiarní v Kollnitz, Frantschach, St. Gertraud, Waldensteine a St. Leonharde v Korutánsku, ako aj pudlovne a valcovne Hugohütte v Štajersku, vyrába všetky druhy železničných koľajníc a materiálu na stavbu zvršku, obruče kolies (tyres) pre vagóny a lokomotívy, taktiež nápravy, ako aj kompletné dvojkolesia pre železnice, ďalej železné plechy, tyčovú a kruhovú oceľ všetkých rozmerov. Sídlo riaditeľstva je vo Wolfsbergu pod v Korutánsku registrovaným riaditeľstvom grófskych Henckelovcov z Donnersmarcku majetkov a banských závodov vo Wolfsbergu v Korutánsku, za ktoré podpisuje generálny splnomocnenec a riaditeľ majetkov Eduard Schrickel. Agentúra vo Viedni v zastúpení Franza Tuneretschera, veľká strieborná medaila z roku 1833, zlatá osobitná čestná medaila z roku 1844, veľká zlatá medaila z roku 1845, kancelária Roßau, Schmidgasse č. 93.
Obchodný a priemyselný adresár Rakúskeho cisárstva Henckel von Donnersmarck Hugo, gróf, liatinové výrobky ako: valce všetkých druhov, stojany, dúchadlá (alebo konštrukcie) až do hmotnosti 300 centov (stredných centov), ozubené prevodové kolesá, všeobecne všetky veľké súčasti pecí a valcovní, kancelária Roßau 93 (pozri Železiarne).
Henckel-Donnersmarck Hugo, gróf, majiteľ c. k. krajinsky oprávnených železiarní v Kollnitz, Frantschach, St. Gertraud, Waldensteine a St. Leonharde v Korutánsku, ako aj pudlovne a valcovne Hugohütte v Štajersku, vyrába všetky druhy železničných koľajníc a materiálu na stavbu zvršku, obruče kolies (tyres) pre vagóny a lokomotívy, taktiež nápravy, ako aj kompletné dvojkolesia pre železnice, ďalej železné plechy, tyčovú a kruhovú oceľ všetkých rozmerov. Sídlo riaditeľstva je vo Wolfsbergu pod v Korutánsku registrovaným riaditeľstvom grófskych Henckelovcov z Donnersmarcku majetkov a banských závodov vo Wolfsbergu v Korutánsku, za ktoré podpisuje generálny splnomocnenec a riaditeľ majetkov Eduard Schrickel. Agentúra vo Viedni v zastúpení Franza Tuneretschera, veľká strieborná medaila z roku 1833, zlatá osobitná čestná medaila z roku 1844, veľká zlatá medaila z roku 1845, kancelária Roßau, Schmidgasse č. 93.
mapa mix 1958/2026, červenou farbou je vyznačená Landstraße 743, zdroj: kulturportal wien.gov.at
mapa Viedne mix 1958/2026, červeným krúžkom je vyznačená Landstraße 743, zdroj: kulturportal wien.gov.at
Podľa potvrdenia o pobyte bývala Laura od roku 1856, už ako 19. či 20. ročná na adrese Leopoldstadt 406 (dnes Praterstraße 55). Na tejto adrese, od roku 1850, mal uvedený pobyt aj gróf Hugo Henckel.
Leopoldstadt 406 (dnes Praterstraße 55) je známy ako Bachov dom (Bachsches Haus). Tento starý dom, postavený v roku 1771 ako súčasť rozvoja oblasti medzi Afrikanergasse a Praterstraße, pôvodne niesol nápis „Zum kleinen roten Krebs“ (Pri malom červenom krabovi). V rokoch 1830/1831 ho prestaval jeho majiteľ Michael Zwinglberger, potom prešiel do rúk ministra financií Alexandra von Bacha a odvtedy zostal v majetku rodiny Bachovcov. Dom bol počas druhej svetovej vojny vážne poškodený bombami. (zdroj: Wien Geschichte Wiki, 2026)
Toto je veľmi zjednodušená história Bachovho domu. V skutočnosti tých vlastníkov bolo oveľa viac.
Medzi vlastníkmi domu na Leopoldstadt 406 figuruje aj grófka Laura Henckel. A tak sa dá napísať, že Laura Henckel Kászonyi s najväčšou pravdepodobnosťou vlastnila aj dom na Leopoldstadt 406. Kedy sa tak stalo, zatiaľ nie je známe, no vyzerá to tak, že gróf Hugo Henckel na ňu po svatbe prepísal aj tento dom. Pred rodinou Henckel vlastnil dom Martin a Elisabeth Meidinger. Martin bol lodný majster (kapitán, prepravca) a obchodník s palivovým drevom.
VIAC O DOME NA LEOPOLDSTADT 406.
Pán Walter Kogler, ktorý sa zaoberá výskumom rodiny Henckel načrtol túto
myšlienku, na základe zdroja, ktorý objavil.
Zdroj uvádza toto:
zdroj: Die Praterstraße in der Wiener Leopoldstadt, 1992
autor: Rupert Feuchtmüller; edícia: Christian Brandstätter
Praterstraße 55 (406)
„ZUM ROTEN KREBS".
- SEB. STREBER, NEUBAU 1776.
- THOM. HAUBOLD, ÜBERBAU 1830.
- GRAF BUGUNY, 3. STOCK 1830.
- LAURA HASSMAYR. - GRÄFIN HENGEL, ÄNDERUNG 1856 (BALKONE);
B.: ANTON ÖTZELT.
ALEXANDER FREIHERR V. BACH.
- KRIEGSSCHADEN- BEH. 1958
Preklad:
„U ČERVENÉHO RAKA".
-SEBASTIAN STREBER, NOVÁ BUDOVA 1776.
- THOM. HAUBOLD, PRÍSTAVBA 1830.
- GRÓF BUGUNY, 3. POSCHODIE 1830.
- LAURA HASSMAYR. - GRÓFKA HENGEL, ÚPRAVA DOMU 1856 (BALKÓNY);
STAVITEL: ANTON ÖTZELT.
ALEXANDER FREIHERR V. BACH.
-OPRAVA VOJNOVÉ ŠKODY 1958
Pán Kogler načrtol aj to, že meno HASSMAYR vyzerá ako nejaké popletené meno prepisom zo starého písma - kurentu a práve možno z mena KASZONYI. Pri takýchto ťažko čitateľných prepisoch sa to stáva bežne. Podobne memo HENCKEL bolo skomolené na HENGEL. Dôležité je ale to, že text uvádza, že majiteľka domu grófka Henckel dala v roku 1856 k domu pristavať balkóny a staviteľom bol ANTON ÖTZELT. Od neho Laura Kászonyi kúpila dom na Landstraße 743 v roku 1854.
V náväznosti na tieto informácie som potom našiel ďalšie zdroje, ktoré však potvrdili iba vlastníctvo "nejakej" grófky Laury Henckel. Nepotvrdili však to, že to bola práve Laura Henckel rodená Kászonyi. Treba mať na pamäti, že Laura Kászonyi sa narodila v januári 1836 a grófkou Henckel sa stala až v januári 1859. K majiteľom domu na Praterstraße 55 sa uvádza:
zdroj: Die alten Strassen und Plätze von Wien's Vorstädten und ihre historisch interessanten Häuser 1884.
autor: Wilhelm Kisch
...Podľa pozemkového registra boli majiteľmi tohto domu v roku 1829 Michael Zwingelberger, ktorý dal dom prestavať do jeho neskoršej podoby (1831), potom v roku 1838 grófka Laura Hengel, ktorá ho neskôr predala Alexandrovi doktorovi Bachovi. Súčasným majiteľom je minister Bach...
Nie je tu ani tak problém so skomoleným menom Hengel=Henckel, ale práve uvedený rok 1838. V roku 1838 mala Laura iba 2 roky. Buď je tu uvedený chybný rok alebo ide o inú Lauru Henckel - mohla by to byť Hugova prvá manželka grófka Laura Henckel rodená Hardenberg? Podľa doterajších zistení to ale skôr vyzerá tak, že autor textu chybne prečítal zle čitateľné číslo 5 ako 3. A tak rok, kedy Laura kúpila dom by mohol byť 1858.
Existuje ešte jeden podobný popis vlastníkov domu na Praterstraße 55:
zdroj: Wien wie es war (Viedeň, aká bývala), 1922.
autor: Richard Groner
...Zwingelberger ließ es ganz umbauen. 1838 kam Laura Gräfin Hengel an die Gewähr, die es später an Doktor Bach verkaufte, von dein es an den ehemaligen Justizminister Alexander Freiherrn v. Bach gelangte...
Preklad:
...Zwingelberger ho dal kompletne prestavať. V roku 1838 nadobudla vlastníctvo grófka Laura Hengel, ktorá ho neskôr predala Dr. Bachovi, od ktorého prešiel na bývalého ministra spravodlivosti, baróna Alexandra von Bacha...
V neskorších zoznamoch vlastníkov domov je uvedené toto:
zdroj: Cisársky a kráľovský policajný obvod Leopoldstadt s predmestskými obcami Leopoldstadt, Jägerzeile a Brigittenau.So zoznamom vlastníkov nehnuteľností a pôdorysom, 1861.
navrhol a vydal: Anton Ziegler.
... Leopoldstadt
...Prater Straße 406 Laura Gräfin Hengel...
zdroj: Obchodný a priemyselný adresár pre Ríšske a kráľovské hlavné a rezidenčné mesto Viedeň a okolité mestá s abecedne zoradeným indexom mien, 1862.
Zoznam všetkých domov vo Viedni a jej predmestiach vrátane mena majiteľa (revidované do konca júna 1861).
...Leopoldstadt
Praterstraße 406 - Henckel von Donnersmarck Laura Gräfin von...
Aj Všeobecný adresár bývania Adolpha Lehmanna z roku 1861 potvrdzuje Lauru ako vlastníčku domu.
Horeuvedené zdroje, neuvádzajú všetkých vlastníkov domu na Praterstraße 55. Bolo ich oveľa viac. Tu je zoznam zistených vlastníkov v rokoch kedy boli zverejnení ako majitelia domu. Sú to vlastníci, ktorí boli uverejnení v rôznych publikáciách a v tom konkrétnom roku dom vlastnili.
Poznamka: Johann Michael Zwingelberger bol povolaním mliekar, ktorý sa okolo roku 1828 dostal do finančných ťažkostí, od toho času bol nezvestný.
Martin Meidinger bol povolaním lodný majster (Schiffmeister) .
Pri Alexandrovi Bachovi,rok 1869, je uvedené aj, že dom mal 3 podlažia a 6 samostatných bytových jednotiek, zastavaná plocha bola 73 siah²(262,56 m²) a v dome od roku 1801 nebola vykonaná žiadna prístavba a prestavba(výstavba) sa uskutočnila v roku 1831[*m]
Adresa domu na Praterstraße 55 sa menila nasledovne:
Do roku 1795 - Leopoldstadt 308
Po roku 1795 - Leopoldstadt 357
Po roku 1821 - Leopoldstadt 406
Po roku 1862 - Praterstraße 55
[*i]
Vo viedenskÿch novinách sa od januára 1849 objavujú inzeráty od majiteľa domu Martina Meidingera bývajúceho v Erdbergu 347. Ten bol vlastníkom domu na Leopoldstadt 406 aj spolu s Elisabeth Meidinger, pravdepodobne jeho manželkou.
Vo všeobecnom obchodnom almanachu z roku 1851 je Martin Meidinger uvedený takto:
Lodný majster Meidinger Martin, mešťan, tiež obchodník s palivovým drevom. Vo vlastnom dome na Erdberg, Ruedengasse 347. (zdroj: Franz B. Fray, Allgemeiner Handels-, Gewerbs- und Fabriks-Almanach für den österreichischen Kaiserstaat).
Zatiaľ nevieme kedy sa Laura Henckel Kászonyi stala majiteľkou domu na Leopoldstadt 406. Bolo to určite medzi rokmi 1855-1861, z upresneným predpokladom rokov 1856, 1857, 1858, 1859. Mohlo to byť až po svadbe s Hugom Henckelom, teda po januári 1859. Vieme určite že bola vlastníčka tohoto domu v roku 1861, potvrdzujú to horeuvedené zdroje.
Gróf Hugo Henckel, ktorý na Leopoldstadt 406 už od roku 1850 mal uvedenú adresu bydliska, pravdepodobne kúpil túto nehnuteľnosť až niekedy po roku 1854 či 1855, keďže v roku 1854 nehnutelnosť vlastnili ešte Martin a Elisabeth Meidingerovci. Dovtedy si tu prenajímal byt. V tomto sú dôležité inzeráty v novinách, kde ešte Meidingerovci prenajímajú byty na Leopoldstadte 406 na rok 1855. Ak uvážime zdroj o výstavbe balkónov na dome grófkou Laurou Henckel v roku 1856 a považujeme ho za pravdivý, tak:
1) Treba zohľadniť fakt, že LAURA KÁSZONYI sa stala grófkou LAUROU HENCKEL až sobášom s Hugom Henckelom 8. januára 1859.
2) Hugo dom kúpil pravdepodobne pre svoju prvú manželku grófku Lauru Henckel rodenú Hardenberg.
3) Laura Kászonyi mohla získať dom až po svatbe s Hugom Henckelom.
zdroje:
[*a]Wien seine Geschichte und seine Denkwürdigkeiten, Joseph von Hormayr, 1825
[*b]Wiener Zeitung,28.06.1828, konkurzný edikt z 18.06.1828
[*c]Neuester verbesserter Schema aller in der k.k. Haupt- und Residenzstadt Wien, 1833
[*d]Häuser-Schema im kaiserl. königl. Polizei-Bezirke Leopoldstadt, Anton Ziegler, 1837
[*e]Der kaiserl. königl. Polizei-Bezirk Leopoldstadt : mit den Vorstädten Leopoldstadt und Jägerzeile nebst einem Grundrisse, Anton von Ziegler, 1842
[*f]Neues, verbessertes und vermehrtes Häuser-Schema der k. k. Haupt- und Residenzstadt Wien, 1847
[*g]Neuester, verbesserter Häuser-Schema der kaiserl. königl. Reichshaupt- und Residenzstadt Wien, Dorfmeister, 1852
[*h]Winkler's Orientirungs-Plan der k.k. Reichshaupt und Residenzstadt Wien, Michael Winkler, 1862
[*i]CityABC, Das Wien-Wiki, Christiana Mazakarini, 2026
[*j]Wiener Zeitung, 26.01.1849
[*k]Fremden-Blatt, 03.11.1854
[*l]Adolph Lehmann's allgemeiner Wohnungs-Anzeiger, 1864.
[*m]Vollständiges Häuserbuch der k. k. Reichshaupt- und Residenzstadt Wien : sammt Umgebung, Anton Czapek, 1869.
Zdroj uvádza toto:
zdroj: Die Praterstraße in der Wiener Leopoldstadt, 1992
autor: Rupert Feuchtmüller; edícia: Christian Brandstätter
Praterstraße 55 (406)
„ZUM ROTEN KREBS".
- SEB. STREBER, NEUBAU 1776.
- THOM. HAUBOLD, ÜBERBAU 1830.
- GRAF BUGUNY, 3. STOCK 1830.
- LAURA HASSMAYR. - GRÄFIN HENGEL, ÄNDERUNG 1856 (BALKONE);
B.: ANTON ÖTZELT.
ALEXANDER FREIHERR V. BACH.
- KRIEGSSCHADEN- BEH. 1958
Preklad:
„U ČERVENÉHO RAKA".
-SEBASTIAN STREBER, NOVÁ BUDOVA 1776.
- THOM. HAUBOLD, PRÍSTAVBA 1830.
- GRÓF BUGUNY, 3. POSCHODIE 1830.
- LAURA HASSMAYR. - GRÓFKA HENGEL, ÚPRAVA DOMU 1856 (BALKÓNY);
STAVITEL: ANTON ÖTZELT.
ALEXANDER FREIHERR V. BACH.
-OPRAVA VOJNOVÉ ŠKODY 1958
Pán Kogler načrtol aj to, že meno HASSMAYR vyzerá ako nejaké popletené meno prepisom zo starého písma - kurentu a práve možno z mena KASZONYI. Pri takýchto ťažko čitateľných prepisoch sa to stáva bežne. Podobne memo HENCKEL bolo skomolené na HENGEL. Dôležité je ale to, že text uvádza, že majiteľka domu grófka Henckel dala v roku 1856 k domu pristavať balkóny a staviteľom bol ANTON ÖTZELT. Od neho Laura Kászonyi kúpila dom na Landstraße 743 v roku 1854.
V náväznosti na tieto informácie som potom našiel ďalšie zdroje, ktoré však potvrdili iba vlastníctvo "nejakej" grófky Laury Henckel. Nepotvrdili však to, že to bola práve Laura Henckel rodená Kászonyi. Treba mať na pamäti, že Laura Kászonyi sa narodila v januári 1836 a grófkou Henckel sa stala až v januári 1859. K majiteľom domu na Praterstraße 55 sa uvádza:
zdroj: Die alten Strassen und Plätze von Wien's Vorstädten und ihre historisch interessanten Häuser 1884.
autor: Wilhelm Kisch
...Podľa pozemkového registra boli majiteľmi tohto domu v roku 1829 Michael Zwingelberger, ktorý dal dom prestavať do jeho neskoršej podoby (1831), potom v roku 1838 grófka Laura Hengel, ktorá ho neskôr predala Alexandrovi doktorovi Bachovi. Súčasným majiteľom je minister Bach...
Nie je tu ani tak problém so skomoleným menom Hengel=Henckel, ale práve uvedený rok 1838. V roku 1838 mala Laura iba 2 roky. Buď je tu uvedený chybný rok alebo ide o inú Lauru Henckel - mohla by to byť Hugova prvá manželka grófka Laura Henckel rodená Hardenberg? Podľa doterajších zistení to ale skôr vyzerá tak, že autor textu chybne prečítal zle čitateľné číslo 5 ako 3. A tak rok, kedy Laura kúpila dom by mohol byť 1858.
Existuje ešte jeden podobný popis vlastníkov domu na Praterstraße 55:
zdroj: Wien wie es war (Viedeň, aká bývala), 1922.
autor: Richard Groner
...Zwingelberger ließ es ganz umbauen. 1838 kam Laura Gräfin Hengel an die Gewähr, die es später an Doktor Bach verkaufte, von dein es an den ehemaligen Justizminister Alexander Freiherrn v. Bach gelangte...
Preklad:
...Zwingelberger ho dal kompletne prestavať. V roku 1838 nadobudla vlastníctvo grófka Laura Hengel, ktorá ho neskôr predala Dr. Bachovi, od ktorého prešiel na bývalého ministra spravodlivosti, baróna Alexandra von Bacha...
V neskorších zoznamoch vlastníkov domov je uvedené toto:
zdroj: Cisársky a kráľovský policajný obvod Leopoldstadt s predmestskými obcami Leopoldstadt, Jägerzeile a Brigittenau.So zoznamom vlastníkov nehnuteľností a pôdorysom, 1861.
navrhol a vydal: Anton Ziegler.
... Leopoldstadt
...Prater Straße 406 Laura Gräfin Hengel...
zdroj: Obchodný a priemyselný adresár pre Ríšske a kráľovské hlavné a rezidenčné mesto Viedeň a okolité mestá s abecedne zoradeným indexom mien, 1862.
Zoznam všetkých domov vo Viedni a jej predmestiach vrátane mena majiteľa (revidované do konca júna 1861).
...Leopoldstadt
Praterstraße 406 - Henckel von Donnersmarck Laura Gräfin von...
Aj Všeobecný adresár bývania Adolpha Lehmanna z roku 1861 potvrdzuje Lauru ako vlastníčku domu.
Horeuvedené zdroje, neuvádzajú všetkých vlastníkov domu na Praterstraße 55. Bolo ich oveľa viac. Tu je zoznam zistených vlastníkov v rokoch kedy boli zverejnení ako majitelia domu. Sú to vlastníci, ktorí boli uverejnení v rôznych publikáciách a v tom konkrétnom roku dom vlastnili.
| Niektorí vlastníci domu na Praterstraße 55 do roku 1869. | |
| 1825 | Johann Michael a Katharina Zwingelberger [*a] |
| 1828 | Michael Zwingelberger[*b] |
| 1830 | Thomas Haubuld a gróf Ludwig von Bouquoi |
| 1833 | Thomas Haubuld a gróf Ludwig von Bouquoi[*c] |
| 1837 | barón Johann von Sussy[*d] |
| 1842 | Jozeph Weitz[*e] |
| 1847 | Katarina a Anna Berger[*f] |
| 1849 | Martin Meidinger[*j] |
| 1852 | Martin a Elisabeth Meidinger[*g] |
| 1854 | Martin Meidinger[*k] |
| 1856 | grófka Laura Henckel |
| 1861 | grófka Laura Henckel |
| 1862 | Albert a Amalia Klein[*h] |
| 1864 | grófka Juliette Walderdorf[*l] |
| 1869 | freiher Alexander Bach[*m] |
Poznamka: Johann Michael Zwingelberger bol povolaním mliekar, ktorý sa okolo roku 1828 dostal do finančných ťažkostí, od toho času bol nezvestný.
Martin Meidinger bol povolaním lodný majster (Schiffmeister) .
Pri Alexandrovi Bachovi,rok 1869, je uvedené aj, že dom mal 3 podlažia a 6 samostatných bytových jednotiek, zastavaná plocha bola 73 siah²(262,56 m²) a v dome od roku 1801 nebola vykonaná žiadna prístavba a prestavba(výstavba) sa uskutočnila v roku 1831[*m]
Adresa domu na Praterstraße 55 sa menila nasledovne:
Do roku 1795 - Leopoldstadt 308
Po roku 1795 - Leopoldstadt 357
Po roku 1821 - Leopoldstadt 406
Po roku 1862 - Praterstraße 55
[*i]
Vo viedenskÿch novinách sa od januára 1849 objavujú inzeráty od majiteľa domu Martina Meidingera bývajúceho v Erdbergu 347. Ten bol vlastníkom domu na Leopoldstadt 406 aj spolu s Elisabeth Meidinger, pravdepodobne jeho manželkou.
Inzeráty na prenájom bytov na Leopoldstadt 406.
dátum: 26.01.1849
zdroj: Wiener Zeitung
[1051]Byt na prenájom.Na predmestí Leopoldstadt, Praterstraße č. 406, je na prenájom byt na prízemí, ktorý sa mimoriadne hodí na prevádzkovanie hostinca, s možnosťou nasťahovania od Juraja (24. apríla) 1849. Taktiež je tamtiež na prenájom byt na 3. poschodí pozostávajúci z 1 izby, 2 kabinetov (menších izieb/pracovní), kuchyne, pivnice a povaly, s možnosťou prenájmu rovnako od Juraja 1849. Informácie poskytne majiteľ domu č. 347 v Erdbergu.
3 rovnaké inzeráty
dátum: 29.01., 05.02. a 12.02 1850
zdroj:Wiener Zeitung
[1294]Byt na prenájom. V Leopoldstadte č. 406, Praterstraße, je od Juraja (24. apríla) 1850 k dispozícii na prenájom celé prvé poschodie, ktoré pozostáva z 3 izieb s parketami, 2 kabinetov (menších izieb), 2 kuchýň, podkrovia a pivnice. Bližšie informácie poskytne majiteľ domu na adrese Erdberg č. 347.
dátum: 31.12.1851
zdroj: Fremden-Blatt
Leopoldstadt, Praterstraße č. 406,je na prenájom byt s 2 izbami, 1 kabinetom (menšou izbou), pivnicou, povalou a kuchyňou, s možnosťou nasťahovania od Juraja (24. apríla) 1852. Informácie poskytne majiteľ domu, Erdberg č. 347.
dátum:18.10.1854
zdroj: Fremden-Blatt
Byt na prenájom. V Leopoldstadte, Praterstraße č. 406, je od najbližšieho Juraja (24. apríla) 1855 k dispozícii na prenájom prvé, ako aj druhé poschodie. Tieto byty majú rovnaké dispozičné riešenie, a to: 3 izby s výhľadom na Praterstraße a s parketovými podlahami, 2 kabinety (menšie izby), 2 malé kuchyne, 1 podkrovie a 1 pivnicu. Informácie poskytne majiteľ domu na predmestí Erdberg č. 347
Dva rovnaké inzeráty:
dátum:01.11 a 03.11. 1854
zdroj: Fremden-Blatt
Byt na prenájom.V Leopoldstadte, Praterstraße č. 406, je na prenájom prvé poschodie, ktoré pozostáva z troch izieb, dvoch kabinetov (menších izieb), dvoch kuchýň, podkrovia a pivnice, pričom izby majú parkety a výhľad na Jägerzeile; k nasťahovaniu od najbližšieho Juraja (24. apríla) 1855. Informácie poskytne majiteľ domu v Erdbergu č. 347, alebo zo zdvorilosti hostinský priamo v tamojšom dome.
zdroj: Wiener Zeitung
[1051]Byt na prenájom.Na predmestí Leopoldstadt, Praterstraße č. 406, je na prenájom byt na prízemí, ktorý sa mimoriadne hodí na prevádzkovanie hostinca, s možnosťou nasťahovania od Juraja (24. apríla) 1849. Taktiež je tamtiež na prenájom byt na 3. poschodí pozostávajúci z 1 izby, 2 kabinetov (menších izieb/pracovní), kuchyne, pivnice a povaly, s možnosťou prenájmu rovnako od Juraja 1849. Informácie poskytne majiteľ domu č. 347 v Erdbergu.
3 rovnaké inzeráty
dátum: 29.01., 05.02. a 12.02 1850
zdroj:Wiener Zeitung
[1294]Byt na prenájom. V Leopoldstadte č. 406, Praterstraße, je od Juraja (24. apríla) 1850 k dispozícii na prenájom celé prvé poschodie, ktoré pozostáva z 3 izieb s parketami, 2 kabinetov (menších izieb), 2 kuchýň, podkrovia a pivnice. Bližšie informácie poskytne majiteľ domu na adrese Erdberg č. 347.
dátum: 31.12.1851
zdroj: Fremden-Blatt
Leopoldstadt, Praterstraße č. 406,je na prenájom byt s 2 izbami, 1 kabinetom (menšou izbou), pivnicou, povalou a kuchyňou, s možnosťou nasťahovania od Juraja (24. apríla) 1852. Informácie poskytne majiteľ domu, Erdberg č. 347.
dátum:18.10.1854
zdroj: Fremden-Blatt
Byt na prenájom. V Leopoldstadte, Praterstraße č. 406, je od najbližšieho Juraja (24. apríla) 1855 k dispozícii na prenájom prvé, ako aj druhé poschodie. Tieto byty majú rovnaké dispozičné riešenie, a to: 3 izby s výhľadom na Praterstraße a s parketovými podlahami, 2 kabinety (menšie izby), 2 malé kuchyne, 1 podkrovie a 1 pivnicu. Informácie poskytne majiteľ domu na predmestí Erdberg č. 347
Dva rovnaké inzeráty:
dátum:01.11 a 03.11. 1854
zdroj: Fremden-Blatt
Byt na prenájom.V Leopoldstadte, Praterstraße č. 406, je na prenájom prvé poschodie, ktoré pozostáva z troch izieb, dvoch kabinetov (menších izieb), dvoch kuchýň, podkrovia a pivnice, pričom izby majú parkety a výhľad na Jägerzeile; k nasťahovaniu od najbližšieho Juraja (24. apríla) 1855. Informácie poskytne majiteľ domu v Erdbergu č. 347, alebo zo zdvorilosti hostinský priamo v tamojšom dome.
Vo všeobecnom obchodnom almanachu z roku 1851 je Martin Meidinger uvedený takto:
Lodný majster Meidinger Martin, mešťan, tiež obchodník s palivovým drevom. Vo vlastnom dome na Erdberg, Ruedengasse 347. (zdroj: Franz B. Fray, Allgemeiner Handels-, Gewerbs- und Fabriks-Almanach für den österreichischen Kaiserstaat).
Zatiaľ nevieme kedy sa Laura Henckel Kászonyi stala majiteľkou domu na Leopoldstadt 406. Bolo to určite medzi rokmi 1855-1861, z upresneným predpokladom rokov 1856, 1857, 1858, 1859. Mohlo to byť až po svadbe s Hugom Henckelom, teda po januári 1859. Vieme určite že bola vlastníčka tohoto domu v roku 1861, potvrdzujú to horeuvedené zdroje.
Gróf Hugo Henckel, ktorý na Leopoldstadt 406 už od roku 1850 mal uvedenú adresu bydliska, pravdepodobne kúpil túto nehnuteľnosť až niekedy po roku 1854 či 1855, keďže v roku 1854 nehnutelnosť vlastnili ešte Martin a Elisabeth Meidingerovci. Dovtedy si tu prenajímal byt. V tomto sú dôležité inzeráty v novinách, kde ešte Meidingerovci prenajímajú byty na Leopoldstadte 406 na rok 1855. Ak uvážime zdroj o výstavbe balkónov na dome grófkou Laurou Henckel v roku 1856 a považujeme ho za pravdivý, tak:
1) Treba zohľadniť fakt, že LAURA KÁSZONYI sa stala grófkou LAUROU HENCKEL až sobášom s Hugom Henckelom 8. januára 1859.
2) Hugo dom kúpil pravdepodobne pre svoju prvú manželku grófku Lauru Henckel rodenú Hardenberg.
3) Laura Kászonyi mohla získať dom až po svatbe s Hugom Henckelom.
zdroje:
[*a]Wien seine Geschichte und seine Denkwürdigkeiten, Joseph von Hormayr, 1825
[*b]Wiener Zeitung,28.06.1828, konkurzný edikt z 18.06.1828
[*c]Neuester verbesserter Schema aller in der k.k. Haupt- und Residenzstadt Wien, 1833
[*d]Häuser-Schema im kaiserl. königl. Polizei-Bezirke Leopoldstadt, Anton Ziegler, 1837
[*e]Der kaiserl. königl. Polizei-Bezirk Leopoldstadt : mit den Vorstädten Leopoldstadt und Jägerzeile nebst einem Grundrisse, Anton von Ziegler, 1842
[*f]Neues, verbessertes und vermehrtes Häuser-Schema der k. k. Haupt- und Residenzstadt Wien, 1847
[*g]Neuester, verbesserter Häuser-Schema der kaiserl. königl. Reichshaupt- und Residenzstadt Wien, Dorfmeister, 1852
[*h]Winkler's Orientirungs-Plan der k.k. Reichshaupt und Residenzstadt Wien, Michael Winkler, 1862
[*i]CityABC, Das Wien-Wiki, Christiana Mazakarini, 2026
[*j]Wiener Zeitung, 26.01.1849
[*k]Fremden-Blatt, 03.11.1854
[*l]Adolph Lehmann's allgemeiner Wohnungs-Anzeiger, 1864.
[*m]Vollständiges Häuserbuch der k. k. Reichshaupt- und Residenzstadt Wien : sammt Umgebung, Anton Czapek, 1869.
Ešte v roku 1861 je Laura v adresároch uvedená ako vlastníčka domu na Leopoldstadt 406. Avšak niekedy v tomto období dom predala a v roku 1862 sú už majiteľmi Albert a Amalia Kleinovci.
Za zmienku stojí aj to, že Laure ako 19 ročnej, 10.mája 1855, jej otec Johann Kaszónyi vybavil potvrdenie o plnoletosti. V tom čase sa plnoletosť v monarchii dosahovala až v 24 rokoch.
Oživenie portrétu mladej grófky Laury Henckel Kászonyi. Sú známe iba dva jej portréty.
Možno už v Budapešti, a možno aj vo Viedni sa Laura venovala ako herečka divadlu. Podľa Jozefa Mallineritsa, v mladosti bola Laura "profesionálna herečka známa vo viedenských umeleckých kruhoch". Tu si ju všimol gróf Hugo Henckel. (zdroj: Jozef Mallinerits, Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce)
V dome na Leopoldstadt 406 bývali aj osobnosti prepojené s neďalekým divadlom Carltheater. V rokoch, keď tu začal bývať gróf Hugo Henckel (rok 1850) tu mal uvedený pobyt aj riaditeľ a zakladateľ Carltheatru - Karl Andreas Bernbrunn (*1787 - ✝1854) známy pod menom Carl Carl. Býval tu aj herec a neskôr riaditeľ Johan Nepomuk Nestroy (*1801 - ✝1862) so svojou družkou - speváčkou a herečkou Mariou Weiler rod Laucher (*1809 - ✝1864) a synom Gustávom. Nestroy sa stal riaditeľom Carltheater v roku 1854 po smrti Carla Bernbrunna. V pasovom protokole z tohoto obdobia má uvedenú práve túto adresu - Leopoldstadt 406. Herci z Carltheatru boli prakticky susedia Huga Henckela a možno aj Laury Kászonyi, ktorá tam bývala od roku 1856:
Dom na Leopoldstadt 406 a osobnosti z Carltheatru.
Úryvky zo zbierky listov ktoré písal Johan Nepomuk Nestroy s
vysvetlením od Waltera Obermaiera:
zdroj: Dokumente, 2009
autori: Johann Nestroy, Walter Obermaier, Hermann Böhm.
...Viedenský mestský a krajinský archív – Konskripčný úrad B 4/42 1848. Nasledujúci deň bol pre Máriu Weilerovú (zapísanú ako: Marie Lacher, nar. 1813 v Landstraße, bytom Leopoldstadt 406/1)...
...„Básnik a herec“ Johann Nestroy, narodený v roku 1801 vo Viedni (Mesto), ženatý, postava vysoká, tvár oválna, oči a vlasy hnedé, nos a ústa proporčné, bez osobitných znamení, bytom Leopoldstadt 406/3 u riaditeľa Carla, vystavený pas do Nemecka a vnútrozemia, platný do 29. augusta 1853...
...V pasovom protokole je v tento deň pod č. 7441 zaznamenané, že „Johann Nestroi, divadelný riaditeľ“, bytom Leopoldstadt 406/3, narodený v roku 1801 vo Viedni (Mesto), ženatý [s dodatkom: {katolícky}], postava vysoká, tvár oválna, oči a vlasy hnedé, nos a ústa proporčné, bez osobitných znamení, pas do vnútrozemia a...
zdroj: Sämtliche Briefe, 2005.
autori: Johann Nestroy, Walter Obermaier.
…V piatok 28. už budem vo Viedni a Váš ctený list ma zastihne na adrese: „Praterstraße č. 406“. Vlak, ktorým som odišiel z Berlína, išiel len do Prahy; tu som musel prenocovať a do Brna som dorazil až včera v sobotu o pol tretej popoludní…
Praterstraße č. 406: dnes: Viedeň 2, Praterstraße 55 / Afrikanergasse 6. V konskripčnom hárku (súpise obyvateľov) tohto domu „U červeného raka“ sú popri Nestroyovi a jeho synovi Gustavovi uvedení aj Marie…
zdroj: Dokumente, 2009
autori: Johann Nestroy, Walter Obermaier, Hermann Böhm.
...Viedenský mestský a krajinský archív – Konskripčný úrad B 4/42 1848. Nasledujúci deň bol pre Máriu Weilerovú (zapísanú ako: Marie Lacher, nar. 1813 v Landstraße, bytom Leopoldstadt 406/1)...
...„Básnik a herec“ Johann Nestroy, narodený v roku 1801 vo Viedni (Mesto), ženatý, postava vysoká, tvár oválna, oči a vlasy hnedé, nos a ústa proporčné, bez osobitných znamení, bytom Leopoldstadt 406/3 u riaditeľa Carla, vystavený pas do Nemecka a vnútrozemia, platný do 29. augusta 1853...
...V pasovom protokole je v tento deň pod č. 7441 zaznamenané, že „Johann Nestroi, divadelný riaditeľ“, bytom Leopoldstadt 406/3, narodený v roku 1801 vo Viedni (Mesto), ženatý [s dodatkom: {katolícky}], postava vysoká, tvár oválna, oči a vlasy hnedé, nos a ústa proporčné, bez osobitných znamení, pas do vnútrozemia a...
zdroj: Sämtliche Briefe, 2005.
autori: Johann Nestroy, Walter Obermaier.
…V piatok 28. už budem vo Viedni a Váš ctený list ma zastihne na adrese: „Praterstraße č. 406“. Vlak, ktorým som odišiel z Berlína, išiel len do Prahy; tu som musel prenocovať a do Brna som dorazil až včera v sobotu o pol tretej popoludní…
Praterstraße č. 406: dnes: Viedeň 2, Praterstraße 55 / Afrikanergasse 6. V konskripčnom hárku (súpise obyvateľov) tohto domu „U červeného raka“ sú popri Nestroyovi a jeho synovi Gustavovi uvedení aj Marie…
Jägerzeile-Praterstraße 1847-1861, v popredí druhý dom vľavo vidno Carltheater, v zadu vľavo vidno kostol Jána Nepomuckého a za ním rad domov, kde sa nachádzal aj dom Praterstraße (Leopoldstadt) 406.
2.júla 1857, 22 ročná Laura a 46 ročný gróf Henckel navštívili kúpele v Baden bei Wien. Ubytovali sa spolu v kúpeľnom dome na Dörfl číslo 64. Laura sa tu zapísala ako Laura de Kászonyi, majiteľka domu z Viedne, 3 osoby (grófka+služobníctvo). (1857, Cur- und Fremden-Liste des Curortes Baden bei Wien) Laura a Hugo sa už v tomto čase teda poznali a stretávali.
Zoznam kúpeľných hostí v kúpeľoch Baden bei Wien, 1857.
Laura sa vydala za grófa Huga Henckela von Donnersmarck, približne rok po smrti jeho prvej manželky.
Svadba Huga a Laury sa konala 8. januára 1859 vo farskom kostole sv. Jána Nepomuckého (Die Pfarrkirche Johannes Nepomuk) v Leopoldstadte vo Viedni.
kostol Jána Nepomuckého na Viedenskom predmestí Jägerzeile rok 1844, Die Jägerzeile in Wien od maliara Rudolfa von Alt (1812–1905). Tu sa konala svadba, na malbe úplne vzadu vidno aj rad domov kde bývali.
V matrike kostola sv. Jána Nepomuckého, v knihe svatieb sa nachádza zápis zo svatby Huga a Laury.
archív Viedeň
prepis zápisu v nemeckom jazyku
Trauungs-Protocoll der Pfarre St. Johann Nepomuk
1865-1868
Trauungs Register
1865-1868
Trauungs Register
| Copulans | Leopold Winkler Pfarrer | ||
| Jahr 1859 | Monat | 8. Jänner 1859 | |
| B r ä u t i g a m |
Namen und Stand |
Der hochgeb. herr Hugo Carl Anton Lazarus Graf Henkel von Donnersmarck, Königl. Preuß. Kammerherr, Gutsbesitzer in Preußen und Österreich. Landstand von Kärnten, Witwer nach Laura Gräfin Henkel von Donnersmarck geb. Gräfin Hardenberg, von Siemianowitz in Preußen gbtg (gebürtig) der Hochgeb. Herrn Carl ✝ Henkel von Donnersmarck und der Frau Eugenie geb. Gräfin Wegierska ehelicher Sohn. | |||
| W o h n u n g |
Number des Houses u. des Ortes |
l. Wohnungsz.(laut Wohnungszeugnis)
Leopoldstadt N:406
seit 1850
auch in Schloßen Wolfsberg in Kärnten + Grafen |
|||
| R e l i g i o n |
Katolish | / |
l.(laut) Taufsch.(Taufschein) Kath. &
geb. 27. April 1811
l.(laut) Todtensch.(Todtenschein) von der Pfarre Wolfsberg Witwer seit 24. Dec. 1857 |
||
| Protestantish | . | ||||
| Alterjahre | 47 Jahre | ||||
| Ledig | . | ||||
| Witwer | / | ||||
| B r a u t |
Namen und Stand |
Fräulein Laura, Anna Rosalia von Kászonyi, von Ofen gbtg(gebürtig) des sel. Herrn Johann von Kaszonyi königl. ungarisch. Hofagenten und der Frau Rosalia geb. Pongracz am Leben, und beide. Kath. Eltern eheliche Tochter. | |||
| W o h n u n g |
Number des Houses u. des Ortes |
l. Wohnungsz. (laut Wohnungszeugnis) Leopoldstadt N:406 seit 1856 | |||
| R e l i g i o n |
Katolish | / | l.(laut) Taufsch.(Taufschein) Kath. & geb. 7. Jänner 1836 | ||
| Protestantish | . | ||||
| Alterjahre | 23 Jahre | ||||
| Ledig | / | ||||
| Witwer | . | ||||
| Beistände | Namen und Karakter |
Ferdinand Graf Nimptsch Ferdinand Graf Gaschin. |
| A n m e r k u n g |
Zeugniß. daß der P. T. h. (Pleno Titulo herr) Bräutigam
keiner besondern Genehmigung des Königl. Preuß Regierung bedürfe.
Königl. Preuß. Gdschaft (Gesandtschaft) Wien
ddto 24. Dezenb. 1858.
Certificat der Stände von Kärnten, daß hl. (hochlöblich) Graf Hugo Carl Henckel von Donnersmarck als Landstand aufgenommen und am 15. Oct. 1847 introduirt worden sei. ddt. Klagenfurt, am 18. Dez. 1858. Großjährigkeits Erklärung der m (minderjährigen) Braut über Einschreiten des Vaters an k.k. Stadt del. Gericht (Delegates Gericht) der Stadt Pesth. vom 10. Mai 1855. Totenschein der ✝ Gattin, das Bräutigams. Verkündschein der Pfarre Wolfsberg. Wohnungsz. (Wohnungszeugnis) im Archiv, 3-mal verkündete. |
preklad zápisu do slovenského jazyka
Záznam sobàšov z
farnosti sv. Jána Nepomuckého
1855-1868
Matrika svatieb
1855-1868
Matrika svatieb
| Sobášiaci kňaz | farár Leopold Winkler | ||
| Rok 1859 | Mesiac | 8. január 1859 | |
| Ž e n í c h |
Mená a stav |
Vysokorodený pán Hugo Carl Anton Lazarus gróf Henkel von Donnersmarck, kráľovský pruský komorník, majiteľ panstiev v Prusku a Rakúsku, krajinský stavovský zástupca (landstand) Korutánska, vdovec po Laure grófke Henkel von Donnersmarck rodenej grófke Hardenberg, pochádzajúci zo Siemianowitz v Prusku, manželský syn vysokorodeného pána Carla ✝ Henkela von Donnersmarck a pani Eugenie rodenej grófky Wegierskej. | |||
| B ý v a n i e |
Číslo domu a obce |
Podľa potvrdenia o pobyte Leopoldstadt č. 406, od roku 1850; taktiež na zámku Wolfsberg v Korutánsku. + Grófi |
|||
| V i e r o v y z n a n i e |
Katolícke | / |
podľa krstného listu katolík a
narodený 27. apríla 1811
podľa úmrtného listu z farnosti Wolfsberg vdovec od 24. Decembra 1857 |
||
| Protestantské | . | ||||
| Vek | 47 rokov | ||||
| Slobodný | . | ||||
| Ovdovelý | / | ||||
| N e v e s t a |
Mená a stav |
Slečna Laura, Anna Rosalia von Kászonyi, pochádzajúca z Budína, manželská dcéra zosnulého pána Johanna von Kászonyi, kráľovského uhorského dvorného agenta, a pani Rosalie rodenej Pongracz, žijúca, obaja rodičia sú katolíci.(?) | |||
| B ý v a n í e |
Čīslo domu a obce |
Podľa potvrdenia o pobyte Leopoldstadt č. 406, od roku 1856; |
|||
| V i e r o v y z n a n i e |
Katolícke | / |
Podľa krstného listu katolíčka a
narodená 7. januára 1836 |
||
| Protestantské | . | ||||
| Vek | 23 Rokov | ||||
| Slobodná | / | ||||
| Ovdovelá | . | ||||
| Svadobný svedkovia | Mená a stav |
gróf Ferdinand Nimptsch gróf Ferdinand Gaschin. |
| P o z n á m k a |
Potvrdenie, že všetkými titulmi náležite poctený pán ženích nepotrebuje žiadne osobitné povolenie od kráľovskej pruskej vlády.
Kráľovské pruské vyslanectvo Viedeň, s dátumom 24. december 1858.
Certifikát stavov Korutánska, že vysokoctený gróf Hugo Carl Henckel von Donnersmarck bol prijatý za krajinského stavovského zástupcu a 15. októbra 1847 uvedený do úradu (uvedený do stavu). S dátumom Klagenfurt, 18. decembra 1858. Vyhlásenie o plnoletosti neplnoletej nevesty na základe zakročenia (žiadosti) otca na cisársko kráľovskom mestskom delegovanom súde mesta Pešť zo dňa 10. mája 1855. Úmrtný list zosnulej manželky ženícha. Ohláškový list z farnosti Wolfsberg. Potvrdenie o pobyte uložené v archíve, ohlásené 3-krát. |
V zápise je uvedené:
| Oddávajúci kňaz bol farár Leopold Winkler |
| Dátum svatby - 8.január.1859 |
|
Ženích: Vysokourodzený pán Hugo Carl Anton Lazarus gróf Henkel von Donnersmarck, kráľovský pruský komorník, veľkostatkár v Prusku a Rakúsku, zástupca krajinského stavu v Korutánsku, vdovec po Laure grófke Henkel von Donnersmarck, rodenej grófke Hardenberg, zo Siemianowíc v Prusku, narodený, vysokourodzenému pánovi Carlovi Henkelovi von Donnersmarck a pani Eugénii, rodenej grófke Wegierskej, manželský syn |
|
Bývanie ženícha: Podľa potvrdenia o pobyte: býva v Leopoldstadt č. 406, od roku 1850; taktiež na zámku Wolfsberg v Korutánsku. + Grófi (pravdepodobne myslené jeho potomkovia) |
| Ženích bol podľa výpisu z krstného listu katolík, narodený 27. apríla 1811. V čase svatby mal 47 rokov a podľa úmrtného listu z farnosti Wolfsberg bol vdovcom od 24. decembra 1857. |
|
Nevesta: Slečna Laura, Anna Rosalia von Kászonyi, narodená v Budíne, dcéra zosnulého Johanna von Kaszonyiho, uhorského kráľovského dvorného agenta, a jeho manželky Rosálie, rodenej Pongracz, žijúcej, manželská dcéra katolíckych rodičov. |
|
Bývanie nevesty: Podľa potvrdenia o pobyte bývala v Leopoldstadt č. 406, od roku 1856; |
| Nevesta bola podľa výpisu z krstného listu katolíčka, narodená 7 januára 1836. Vek 23 rokov, slobodná. |
| Svadobnýmí svedkami boli gróf Ferdinand Nimptsch a gróf Ferdinand Gaschin. |
|
V poznámke ku svadbe sa uvádzajú priložené doklady a potvrdenia napr.:
potvrdenie z pruského veľvyslanectva vo Viedni z 24.12.1858 o tom, že ženích nepotrebuje žiadne osobitné povolenie od kráľovskej pruskej vlády. Certifikát stavov Korutánska, že vysokoctený gróf Hugo Carl Henckel von Donnersmarck bol prijatý za krajinského stavovského zástupcu a 15. októbra 1847 uvedený do úradu (uvedený do stavu). S dátumom Klagenfurt, 18. decembra 1858. Vyhlásenie o plnoletosti neplnoletej nevesty na základe zakročenia (žiadosti) otca na cisársko kráľovskom mestskom delegovanom súde mesta Pešť zo dňa 10. mája 1855. Úmrtný list zosnulej manželky, ženícha. Ohláškovÿ list z farnosti Wolfsberg. Potvrdenie o pobyte. |
Laura a Hugo bývali od roku 1856 v dome na adrese Leopoldstadt 406 (dnes Praterstraße 55), v II. Viedenskom obvode. Bol to rad domov medzi Prater strasse(dnes Praterstraße) a Marokkaner Gasse (dnes Afrikanergasse), blízko kostola Johana Nepomuckého. Hugo s rodinou býval aj na zámku Wolfsberg. Laura mala v roku 1956, keď spolu začali bývať, 19 či 20 rokov, Hugo 44 alebo 45 rokov.
mapa rok 1858, zeleným obrysom oznacený dom Leopoldstadt 406, zdroj: wien.gov.at
mapa dnes a r. 1858, dom na Praterstraße 55. zdroj: wien.gov.at
Laura Kászonyi bola v čase konania svatby neplnoletá. Mala iba 23 rokov, chýbal jej rok do plnoletosti (24 r.) navyše jej otec Johann bol už zosnulý. A tak musela pred svadbou doložiť Vyhlásenie o plnoletosti. Toto vyhlásenie jej v máji 1855 ako 19 ročnej vybavil jej otec Johann Kászonyi.
Po svatbe išiel pár na dlhšie do Paríža pravdepodobne na svadobnú cestu (Pester Lloyd, 20.01.1859) .
V novinách Tagespost Graz sa spomína táto cesta do Paríža, akurát si noviny pomýlili mená a Huga nazvali Arthur.
22.01.1859 -Tagespost Graz.
„Schlesische Zeitung“ hlási: „Gróf Arthur Henckel von Donnersmarck, ktorý strávil niekoľko dní v Breslau, odišiel so svojou mladou maďarskou manželkou do Paríža, kde má v úmysle zostať niekoľko mesiacov. Jeho sluhovia, väčšinou Maďari a jeden Maur, ho tam už vo štvrtok predbehli; šesť nádherných koní, ktorých lesklé postroje spôsobili všeobecný rozruch, už bolo tiež prevezených do Paríža. Gróf, ako je dobre známe, vlastní značný majetok a nedávno úspešným dedičským súdnym sporom získal ďalších 7 miliónov.“
Gróf do manželstva priniesol troch synov a jednu dcéru. Manželstvo Laury a Huga bolo bezdetné.
Laurin manžel gróf Hugo Henckel von Donersmarck.(Rakúska národná knižnica)
Ako spojenie šlachtických rodov Henckel von Donnersmarck a Kászonyi, boli na majetkoch, ktoré vlastnila Laura umiestnené aliančné erby týchto dvoch rodov. Erb rodu Henckel ako dominantný rod manžela je v popredí a čiastočne prekrýva Laurin erb Kászonyi. Takýto erb sa dá vidieť na dome smútku (predtým kaplnka Laury Henckel) na cintiríne v Rusovciach.
Aliančný erb na štíte kaplnky Laury Henckel rodenej Kászonÿi. Ukazuje prepojenie dvoch rodových erbov. Okrúhly erb rodu Henckel Donnersmarck čiastočne prekrýva erb rodu Kászonÿi. Takto symbolizuje manželstvo Huga Henckel a Laury Kászonÿi. Koruna s 9 perlami na vrchu poukazuje na grófsky titul. Erb Kászonyi (vpravo) pozostáva z kráčajúceho leva, predelu a troch ľalií. Honosnosť aliančného erbu dotvára z koruny sa tiahnuci plášť a kvety na spodku.
zdroj: Erb Henckel Hugo Kászonyi Laura od GiMa38 🔗
, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 4.0 / upravený originál: 🔗
Erb v popredí (vľavo) na kaplnke Laury Henckel vychádza z tradičného erbu rodu grófov Henckel-Donnersmarck. Samozrejme je na ňom aj grófska koruna s 9 perlami:
Erb grófov Henckel von Donnersmarck.
Kedy sa narodila Laura von Kászonyi a koľko rokov sa dožila?
Zdroje uvádzajú, že Laura sa narodila v Budíne 7. januára 1836 (bola pokrstená) a zomrela 11.12.1905. Dožila sa 69 rokov a zomrela v 70. roku života. A tento dátum narodenia (či krstu) je potvrdený aj v jej krstnom liste.
Vo vtedajších novinových článkoch a archívoch sa uvádza aj chybný rok narodenia a vek úmrtia. V rakúskom štátnom archíve je napr. uložený Laurin nekrológ, kde sa uvádza vek dožitia 70 rokov. Aj na Laurinom náhrobku v mauzóleu vo Wolfsbergu je uvedený chybný text pri jej úmrtí a to, že umrela v 71. roku života - "im 71. Lebensjahre". V periodiku Salonblatt zo 16.12.1905 sa uvádza rok Laurinho narodenia 1835 a vek úmrtia 70 r. Väčšina periodik uvádza, že umrela vo svojom 71. roku života (t.j. dožila sa 70 rokov) - nemecká fráza - "im 71. Lebensjahre gestorben", alebo "im 71. lebensjahre verschieden".
Aj v Lavanttaler Bote sa pomýlili keď stanovujú dátum narodenia na 6.január 1835.
Laura Henckel, podľa Lavatthaler Bote,
"sa narodila 6. januára 1835 ako dcéra v tom čase známeho budapeštianskeho advokáta Kászonyiho, prežila mladosť v rodičovskom dome a bola mimoriadne krásna."(16.12.1905, Lavantthaler Bote).
V knihe rodov Magyar nemzetségi zsebkönyv z 1888 sa okrem informácií o Laurinom švagrovi Alexandrovi(Sándorovi) von Horváth, spomína ako jeho manželka aj Laurina sestra Gabriela. Je tu ale aj zmienka o Lauriných rodičoch Johannovi a Rozálii Kaszónyi:
1888 - BARÓN HORVÁTH zo Szentgyörgy.
autor: Maďarská heraldická a genealogická spoločnosť Budapešť
zdroj: Magyar nemzetségi zsebkönyv 1. Főrangú családok (Budapest, 1888)
Vrecková kniha o maďarskej genealógii
PRVÁ ČASŤ: RODINY VYSOKEJ ŠĽACHTY
Dodatok • II. Ďalšie šľachtické rodiny Uhorska
...
BARÓNI HORVÁTH zo Szentgyörgy
Patrí medzi staré rody Vašskej župy (Vasmegye), ktorý v roku 1631 získal nový kráľovský donát (dar) na obec Szent György. A tento potom dal predikát menu.
Z rodu pochádzal Antal Horváth, cisársky a kráľovský komorník a plukovník husárov, ako rytier Rádu Márie Terézie, povýšený do barónskeho stavu v roku 1803. Táto vetva však vymrela 8. augusta 1812.
Žigmund Horváth zo Szentgyörgy bol povýšený do grófskeho stavu 9. mája 1810 a 28. septembra 1811 mu bola povolená zmena mena na HUGONNAY. O tomto povýšení do grófskeho stavu bol vo Viedni 14. júna 1822 vystavený nový diplom. (Pozri grófsky rod Hugonnay, str. 128.)
Sándor Horváth, c. a k. komorník, získal rakúsky barónsky titul na základe najvyššieho rozhodnutia vydaného v Laxenburgu 21. septembra 1858, pričom dátum diplomu bol 28. januára 1859 vo Viedni. Rodina je rímskokatolícka.
Popis barónskeho erbu z roku 1859: V štíte na modrom poli stojí na zadných nohách dvojchvostý zlatý lev, ktorý v pravej prednej labe drží tasený meč so zlatou rukoväťou. Ornament (nad prilbou) tvorí ohnutá ruka v brnení držiaca tasený meč. Prikrývadlá sú farby modro-červenej. Štít držia dva zlaté levy každý držiaci aj tasený meč.
[Rozdiely v barónskom erbe z roku 1803: pole štítu bolo strieborné, lev stál na zelenej pôde a prikrývadlá boli strieborno-červené.]
Sándor Otto Zeno Viktor, nar. 14. septembra 1829, cisársky a kráľovský komorník, ktorého manželkou bola Gabriella Kászonyi, nar. 19. februára 1844, dcéra Jánosa Kászonyi z Kászon (zomr. 1859) a barónky Rózy Pongrátzovej.
Svadba sa konala 14. mája 1862 v Stein v Pruskom Sliezsku.
Jeho majetky boli Keled, Bögöte, Pinnye, Szent András a Tót Komlós.
...
zdroj: Magyar nemzetségi zsebkönyv 1. Főrangú családok (Budapest, 1888)
Vrecková kniha o maďarskej genealógii
PRVÁ ČASŤ: RODINY VYSOKEJ ŠĽACHTY
Dodatok • II. Ďalšie šľachtické rodiny Uhorska
...
BARÓNI HORVÁTH zo Szentgyörgy
Patrí medzi staré rody Vašskej župy (Vasmegye), ktorý v roku 1631 získal nový kráľovský donát (dar) na obec Szent György. A tento potom dal predikát menu.
Z rodu pochádzal Antal Horváth, cisársky a kráľovský komorník a plukovník husárov, ako rytier Rádu Márie Terézie, povýšený do barónskeho stavu v roku 1803. Táto vetva však vymrela 8. augusta 1812.
Žigmund Horváth zo Szentgyörgy bol povýšený do grófskeho stavu 9. mája 1810 a 28. septembra 1811 mu bola povolená zmena mena na HUGONNAY. O tomto povýšení do grófskeho stavu bol vo Viedni 14. júna 1822 vystavený nový diplom. (Pozri grófsky rod Hugonnay, str. 128.)
Sándor Horváth, c. a k. komorník, získal rakúsky barónsky titul na základe najvyššieho rozhodnutia vydaného v Laxenburgu 21. septembra 1858, pričom dátum diplomu bol 28. januára 1859 vo Viedni. Rodina je rímskokatolícka.
Popis barónskeho erbu z roku 1859: V štíte na modrom poli stojí na zadných nohách dvojchvostý zlatý lev, ktorý v pravej prednej labe drží tasený meč so zlatou rukoväťou. Ornament (nad prilbou) tvorí ohnutá ruka v brnení držiaca tasený meč. Prikrývadlá sú farby modro-červenej. Štít držia dva zlaté levy každý držiaci aj tasený meč.
[Rozdiely v barónskom erbe z roku 1803: pole štítu bolo strieborné, lev stál na zelenej pôde a prikrývadlá boli strieborno-červené.]
Sándor Otto Zeno Viktor, nar. 14. septembra 1829, cisársky a kráľovský komorník, ktorého manželkou bola Gabriella Kászonyi, nar. 19. februára 1844, dcéra Jánosa Kászonyi z Kászon (zomr. 1859) a barónky Rózy Pongrátzovej.
Svadba sa konala 14. mája 1862 v Stein v Pruskom Sliezsku.
Jeho majetky boli Keled, Bögöte, Pinnye, Szent András a Tót Komlós.
...
29. apríla 1865 sa Laura s manželom grófom Hugom Henckel von Donnersmarck zúčastnili ako svedkovia krstu synovca Arpáda Migl, syna svojej sestry Hermíny de Migl a jej manžela Johanna Migl. Krst sa uskutočnil v Berlíne v kostole Neuen Kirche. Ako ďalší svedkovia sa tiež zúčastnili jej tretia sestra barónka Gabriela von Horváth s manželom barónom Alexanderom von Horváth.
Výpis z krstného listu Arpáda de Migl z roku 1909.
17.09.1909 - text na výpise z krstného listu Arpáda de Migl.
Výpis z krstného listu Arpáda de Migl
Krstný list
Podľa záznamov z matriky narodení a krstov Neuen Kirche je pánovi rentiérovi
Johann Nepomuck Migl
s jeho Manželkou
Hermina Rosalia Theresia rodená von Kászonÿi
medzi 4 a 5 hodinou ráno
Dňa 23. apríla 1863 sa narodil okolo 4. – 5. hodiny dopoludnia syn, ktorý dňa 29. apríla 1865 prijal sväté krstné sviatosti a mená:
Arpadus Franz Hermann.
Svedkovia pri krste:
Gróf Hugo Heneckel v. Donnersmarck z Beuthen, Komorník kráľa Pruska
Grófka Laura Henckel von Donnersmarck rodená von Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, cisársko kráľovský rakúsky komorník;
Angelica Gabrielle Barónka von Hórváth rodená von Kászonÿi.
_Tri zápisy priložené na jednej strane
Toto je týmto dôveryhodne a riadne osvedčené.
Berlin, 17. September 1909.
Farský úrad Novej cirkvi(Neuen Kirche).
podpis farára
--------
Tauf Schein
Nach Angabe des Geburts- und Tauf-Registers der Neuen Kirche ist dem Rentier Herrn
Johann Nepomuck Migl
von seiner Ehefrau
Hermina Rosalia Theresia
gebornen von Kászonÿi
am Dreiundzweizigten (23.4) April
ein Tausend Acht Hundert Drei und Sechzig um 5’/4 Uhr vormittags ein Sohn geboren, welcher am 29ten April 1865 die heilige Taufe und die Namen:
Arpadus Franz Hermann
empfangen hat.
Taufzeugen:
Graf Hugo Heneckel v. Donnersmarck auf Beuthen, Kgl. Pr. Kammerherr; (Königlich Preußisch Kammerherr);
Gräfin Laura Henckel von Donnersmarck geb. v. Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, k.k. Österr. Kämmerer;
Angelica Gabrielle Baronesse v. Hórváth geb. von Kászonÿi.
_ Trei Nachträge umseitig.
Dieses wird glaubhaft und ordnungsmäßig hierdurch bescheinigt.
Berlin, den 17ten September 1909.
Das Pfarramt der Neuen Kirche.
Pfarrer.
Krstný list
Podľa záznamov z matriky narodení a krstov Neuen Kirche je pánovi rentiérovi
Johann Nepomuck Migl
s jeho Manželkou
Hermina Rosalia Theresia rodená von Kászonÿi
medzi 4 a 5 hodinou ráno
Dňa 23. apríla 1863 sa narodil okolo 4. – 5. hodiny dopoludnia syn, ktorý dňa 29. apríla 1865 prijal sväté krstné sviatosti a mená:
Arpadus Franz Hermann.
Svedkovia pri krste:
Gróf Hugo Heneckel v. Donnersmarck z Beuthen, Komorník kráľa Pruska
Grófka Laura Henckel von Donnersmarck rodená von Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, cisársko kráľovský rakúsky komorník;
Angelica Gabrielle Barónka von Hórváth rodená von Kászonÿi.
_Tri zápisy priložené na jednej strane
Toto je týmto dôveryhodne a riadne osvedčené.
Berlin, 17. September 1909.
Farský úrad Novej cirkvi(Neuen Kirche).
podpis farára
--------
Tauf Schein
Nach Angabe des Geburts- und Tauf-Registers der Neuen Kirche ist dem Rentier Herrn
Johann Nepomuck Migl
von seiner Ehefrau
Hermina Rosalia Theresia
gebornen von Kászonÿi
am Dreiundzweizigten (23.4) April
ein Tausend Acht Hundert Drei und Sechzig um 5’/4 Uhr vormittags ein Sohn geboren, welcher am 29ten April 1865 die heilige Taufe und die Namen:
Arpadus Franz Hermann
empfangen hat.
Taufzeugen:
Graf Hugo Heneckel v. Donnersmarck auf Beuthen, Kgl. Pr. Kammerherr; (Königlich Preußisch Kammerherr);
Gräfin Laura Henckel von Donnersmarck geb. v. Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, k.k. Österr. Kämmerer;
Angelica Gabrielle Baronesse v. Hórváth geb. von Kászonÿi.
_ Trei Nachträge umseitig.
Dieses wird glaubhaft und ordnungsmäßig hierdurch bescheinigt.
Berlin, den 17ten September 1909.
Das Pfarramt der Neuen Kirche.
Pfarrer.
Laurin manžel gróf Hugo Henckel bol boohatý podnikateľ a priemyselník. Laure daroval rôzne majetky ako napríklad panstvo v Rusovciach, palác vo Viedni na Parkring 14, panstvo Weiẞenau neďaleko Wolfsbergu, alebo panstvo Stein(polsky Kamien, dnes Długołęka pri Vroclave).
Zaujímavý článok o Laurinom pôsobení na zámku Weißenau v Korutánsku napísal pán Ferenc Farkas v časopise Magyar Hiradó. Píše, že Laura nebola iba výnimočne krásna, ale sa rozumela peniazom i hospodáreniu:
17.01.1974 - Uhorskí lúpežní rytieri v Korutánsku.
autor: Ferenc Farkas
zdroj: Magyar Hiradó
…
Keď sme nechali Wolfsberg za sebou, môj priateľ povedal:
„Čoskoro budeme doma. Som zvedavý, aký dojem na teba urobí Weissenau.“
Ku kaštieľu Weissenau vedie úzka vedľajšia cesta cez St. Marein. Miesto má príjemnú polohu; nie je okázalé, no všade ho obklopujú menšie vrchy a pahorky — takto si ho pripomína Johann Weikhard Valvasor vo svojom diele Topographia Carinthia (Norimberg, 1688).
Ľudská ruka a zemné stroje odvtedy tento idylický obraz do istej miery pozmenili — uvedomil som si to nasledujúce dopoludnie, keď sme si kaštieľ a majer prezreli za denného svetla. Samotný kaštieľ v dnešnej neogotickej podobe pochádza z poslednej stavebnej etapy 19. storočia. Kaštieľ získal roku 1856 gróf Hugo Henckel von Donnersmark, ktorý ho odkázal svojej druhej manželke, urodzenej Laure Kászonyi, ako vdovské sídlo. V rokoch 1905 až 1907 ho vlastnila jej sestra, urodzená Rozália Horváthová; od nej ho odkúpil späť gróf Arthur von Donnersmarck.
O Laure Kászonyi sa v rodinách Henckel von Donnersmarck a Thun-Hohenstein zachovalo množstvo zaujímavých anekdot. Bola to preslávená krásna žena. Jej zachovaná olejomaľba, potvrdzuje dobré meno uhorských žien. Rozumela peniazom i hospodáreniu. Svoju povesť nezanechala len prestavbou kaštieľa — spomeňme napríklad presklený prejazd pre koče, nazývaný „Hegyesmalom“. V pohorí Saualpen dala postaviť dodnes používaný poľovnícky zámoček „Hubertus“, podľa rodinnej tradície preto, aby z vrchu s dobrým výhľadom mohla kontrolovať svojho manžela, keď ho posielala k jeho matke na „napomenutie“ do hradu Wolfsberg. Takéto „napomenutie“ nebolo zriedkavé; neraz si ho vyslúžil už len pre „uhorskú ženu“. Život Laury Kászonyiovej bol ostatne skutočným románom — tomu sa raz budeme venovať v samostatnom článku…
Weissenau síce nijako výrazne nevyčnieva z korutánskej krajiny, no kaštieľ a hosťovský dom — s dvojitým erbom Kászonyi–Henckel — dávajú pozornému návštevníkovi tušiť, čo všetko stelesňovala „uhorská žena“, Laura Kászonyi, v Lavantskom údolí. Či to cítim tak aj ja — na to bol zvedavý súčasný majiteľ Weissenau, J. Thun-Hohenstein, ktorý počas našej hmlistej jesennej cesty oživoval uhorské súvislosti výskumov svojho strýka Huga Henckela von Donnersmarka.
zdroj: Magyar Hiradó
…
Keď sme nechali Wolfsberg za sebou, môj priateľ povedal:
„Čoskoro budeme doma. Som zvedavý, aký dojem na teba urobí Weissenau.“
Ku kaštieľu Weissenau vedie úzka vedľajšia cesta cez St. Marein. Miesto má príjemnú polohu; nie je okázalé, no všade ho obklopujú menšie vrchy a pahorky — takto si ho pripomína Johann Weikhard Valvasor vo svojom diele Topographia Carinthia (Norimberg, 1688).
Ľudská ruka a zemné stroje odvtedy tento idylický obraz do istej miery pozmenili — uvedomil som si to nasledujúce dopoludnie, keď sme si kaštieľ a majer prezreli za denného svetla. Samotný kaštieľ v dnešnej neogotickej podobe pochádza z poslednej stavebnej etapy 19. storočia. Kaštieľ získal roku 1856 gróf Hugo Henckel von Donnersmark, ktorý ho odkázal svojej druhej manželke, urodzenej Laure Kászonyi, ako vdovské sídlo. V rokoch 1905 až 1907 ho vlastnila jej sestra, urodzená Rozália Horváthová; od nej ho odkúpil späť gróf Arthur von Donnersmarck.
O Laure Kászonyi sa v rodinách Henckel von Donnersmarck a Thun-Hohenstein zachovalo množstvo zaujímavých anekdot. Bola to preslávená krásna žena. Jej zachovaná olejomaľba, potvrdzuje dobré meno uhorských žien. Rozumela peniazom i hospodáreniu. Svoju povesť nezanechala len prestavbou kaštieľa — spomeňme napríklad presklený prejazd pre koče, nazývaný „Hegyesmalom“. V pohorí Saualpen dala postaviť dodnes používaný poľovnícky zámoček „Hubertus“, podľa rodinnej tradície preto, aby z vrchu s dobrým výhľadom mohla kontrolovať svojho manžela, keď ho posielala k jeho matke na „napomenutie“ do hradu Wolfsberg. Takéto „napomenutie“ nebolo zriedkavé; neraz si ho vyslúžil už len pre „uhorskú ženu“. Život Laury Kászonyiovej bol ostatne skutočným románom — tomu sa raz budeme venovať v samostatnom článku…
Weissenau síce nijako výrazne nevyčnieva z korutánskej krajiny, no kaštieľ a hosťovský dom — s dvojitým erbom Kászonyi–Henckel — dávajú pozornému návštevníkovi tušiť, čo všetko stelesňovala „uhorská žena“, Laura Kászonyi, v Lavantskom údolí. Či to cítim tak aj ja — na to bol zvedavý súčasný majiteľ Weissenau, J. Thun-Hohenstein, ktorý počas našej hmlistej jesennej cesty oživoval uhorské súvislosti výskumov svojho strýka Huga Henckela von Donnersmarka.
LAURA HENCKEL - MAJITEĽKA PANSTVA RUSOVCE
Rusovské panstvo to neboli len pozemky a majetky v Rusovciach ale aj v Čunove a na druhej strane Dunaja v oblasti s názvom Gajc. Do týchto troch území tak boli rozdelené aj poľovné revíry rodiny Henckel. Panstvo Rusovce bolo kúpené pre grófku Lauru Henckel a tak jej patrili samozrejme aj všetky tri poľovné revíry. V roku 1879 noviny uverejnili tabuľky počtu ulovenej zveri v týchto revíroch za rok 1878. Dôležité ale je, že noviny titulujú grófku Lauru ako majiteľku panstva Rusovce (Orosvár):
16.03.1879 - Illustrierte Sport-Zeitung
Zoznam ulovenej užitočnej a škodlivej zveri na panstve grófky Laury Henckel von Donnersmark v panstve Rusovce, 1879
| Revír | Užitočná zver | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| S r n c e | Z a j a c e | B a ž a n t y | J a r a b i c e | P r e p e l i č k y | D i v é h u s i | D i v é k a č i c e | D r o p y | C h r i a š t e l e | M o č i a r n i c e | S l u k y l e s n é | S p o l u |
|
| Rusovce | 10 | 527 | 204 | 99 | 21 | 2 | 54 | 12 | 929 | |||
| Gajc | 9 | 103 | 101 | 6 | 34 | 4 | 257 | |||||
| Čunovo | 110 | 26 | 21 | 46 | 1 | 204 | ||||||
| Spolu | 19 | 740 | 331 | 126 | 21 | 2 | 134 | 17 | 1390 | |||
| Revír | Škodlivá zver | H l a v n ý s ú č e t |
||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| L í š k y | K u n y | T c h o r y | L a s i c e | J e ž e | P s y | D o m á c e m a č k y | V e ľ k e d r a v c e | M a l é d r a v c e | S t r a k y a v r a n y | S p o l u |
||
| Rusovce | 2 | 3 | 21 | 25 | 2 | 27 | 24 | 39 | 33 | 227 | 403 | 1332 |
| Gajc | 7 | 38 | 3 | 9 | 15 | 10 | 44 | 126 | 383 | |||
| Čunovo | 1 | 3 | 4 | 10 | 2 | 1 | 67 | 88 | 292 | |||
| Spolu | 3 | 3 | 31 | 67 | 2 | 40 | 35 | 55 | 43 | 338 | 667 | 2007 |
Lesný pozemok, ktorým preteká Dunaj, pozostáva z piatich samostatných parciel s rozlohou približne 1200 hektárov.
Rusovce, 31.december 1878.
V oficialnej Správe o opatreniach v oblasti meliorácií pôdy a terénu vykonaných v roku 1881 sa grófka Laura uvádza ako majiteľka pozemkov - lúk a pastvín v Rusovciach a Čunove - na ktorých bola vykonávaná meliorácia - zavlažovanie s čerpaním vody v rokoch 1875-1881.
1882 - Správa o opatreniach v oblasti meliorácií pôdy vykonaných v roku 1881.
Správa o opatreniach v oblasti meliorácií pôdy vykonaných v roku 1881, predložená úradom kultúrneho inžinierstva Jeho Excelencii barónovi Gáborovi Keménymu, uhorskému kráľovskému ministrovi poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu, Peštianska kníhtlačiareň 1882.
V. Úvod do zlepšení pôdy v krajine, ktoré nie sú plánované oddelením kultúrneho inžinierstva alebo existujú už dlho.
I. okres
strana 70
… 11. Grófka Laura Henckel z Donnersmarku, Rusovce-Čunovo, Mošonská župa.
Kombinovaná svahová úprava a formovanie vyvýšených pásov pri zachovaní prirodzených tvarov povrchu, avšak čo možno najviac vyrovnaných. Projekt vypracoval lúčny staviteľ Huitz (z Badenu) podľa systému Vincenta. Celková rozloha 105 jutár vrátane stavieb z roku 1881.
Čas prác: od roku 1875 do roku 1878 bolo vybudovaných 87 jutár.
Celkové náklady (forinty, grajciare):
Na jedno jutro teda pripadá 492 forintov 14,9 grajciara.
Prevádzkové náklady: Doteraz boli náklady na zavlažovanie a kosenie účtované spoločne; po štvorročnom priemere činili ročne 904 forintov 44 grajciarov, teda 10 forintov 36 grajciarov na jedno jutro.
Celkové náklady na umelú lúku na jedno jutro (forinty, grajciare): :
Cena jedného metrického centa sena tak vychádza na 2 forinty 37 grajciarov.
Prevádzkové náklady však budú v budúcnosti podstatne vyššie, pretože do výpočtu nebolo zahrnuté splácanie zariadení; použité drevené stavidlá a iný drevený materiál si vyžadujú obnovu a jedno z čerpadiel je už natoľko opotrebované, že bude potrebné ho v budúcom roku nahradiť novým.
Stav pred úpravou: Na území sa nachádzala riedko zalesnená ovčia pastvina strednej kvality s brestami, často zaplavovaná Dunajom. Pôda bola priepustná, s dostatočne hlbokým hlinitopiesočnatým podložím.
Stav po úprave: Po výseve najlepších a najvhodnejších krmovín má seno vynikajúcu kvalitu. V porovnaní s dovtedy sotva využiteľnou pastvinou dosahuje doterajší ročný priemer na celej lúke 1 350 metrických centov, teda 15,46 metrického centa na jutro. Keďže však väčšina prvej kosby sa každoročne skrmovala zelená, výnos na jutro možno odhadnúť až na 20 metrických centov.
Práce boli nákladné, pretože prebiehali v období nedostatku pracovnej sily. Lúky opakovane trpeli záplavami Dunaja, čo nepriaznivo pôsobilo na umelo vytvorený trávnik; rozsiahle plochy boli poškodené aj larvami chrústov a iného hmyzu, čo si vyžadovalo rozoranie a nové výsevy.
Lúky sa prihnojujú rozmetaním maštaľného hnoja, každoročne v rozsahu jednej dvadsatiny plochy. Bez hnojenia by sa pôda rýchlo vyčerpala. V súčasnosti prebiehajú pokusy s draselno-amónnym superfosfátom.
V roku 1881 bolo 17 jutár, ktoré dovtedy slúžili len ako ovčia pastvina, podobným spôsobom premenených na zavlažované lúky. Cena vrátane tvrdých materiálov a výsevu bola dohodnutá na 267 forintov na jutro. Zhotoviteľ: kultúrny inžinier Troján z Prahy.
Použitý systém je prirodzené svahové prúdové zavlažovanie; namiesto doteraz používaných drevených stavidiel, priepustov a žľabov, ktoré sú už poškodené a vyžadujú obnovu, budú použité výlučne cementové rúry, čím sa prevádzkové náklady výrazne znížia.
(Správa hospodárskej správy panstva)
V. Úvod do zlepšení pôdy v krajine, ktoré nie sú plánované oddelením kultúrneho inžinierstva alebo existujú už dlho.
I. okres
| Župa | Mošonská |
| Majiteľka | grófka Laura Henckel |
| Obec | Rusovce-Čunovo |
| Druh meliorácie | zavlažovanie s čerpaním vody |
| Rozloha v katastrálnych jutrách | 104 |
| Čas realizácie | 1875 – 1881 |
| Náklady na jedno jutro | 492 forintov |
| Poznámka | pozri stranu 70 |
strana 70
… 11. Grófka Laura Henckel z Donnersmarku, Rusovce-Čunovo, Mošonská župa.
Kombinovaná svahová úprava a formovanie vyvýšených pásov pri zachovaní prirodzených tvarov povrchu, avšak čo možno najviac vyrovnaných. Projekt vypracoval lúčny staviteľ Huitz (z Badenu) podľa systému Vincenta. Celková rozloha 105 jutár vrátane stavieb z roku 1881.
Čas prác: od roku 1875 do roku 1878 bolo vybudovaných 87 jutár.
Celkové náklady (forinty, grajciare):
|
vedenie prác a dozor nad robotníkmi |
5 270 frt 07 gr |
| mzdy (denné práce) | 20 451 frt 48 gr |
| materiál a osivo | 8 243 frt 99 gr |
|
1 parný stroj, 2 čerpadlá a vodné zdvíhacie koleso |
9 000 for |
| Spolu: | 42 965 frt 54 gr |
Na jedno jutro teda pripadá 492 forintov 14,9 grajciara.
Prevádzkové náklady: Doteraz boli náklady na zavlažovanie a kosenie účtované spoločne; po štvorročnom priemere činili ročne 904 forintov 44 grajciarov, teda 10 forintov 36 grajciarov na jedno jutro.
Celkové náklady na umelú lúku na jedno jutro (forinty, grajciare): :
| zariadenie 492 frt 14,9 gr + 5 % úrok | 24 frt 60 gr |
| náklady na zavlažovanie a kosenie | 10 frt 36 gr |
| pôdny kapitál 250 frt + 4 % úrok | 10 frt 00 gr |
| daň | 1 frt 50 gr |
| správne náklady | 1 frt 00 gr |
| Spolu: | 47 frt 46 gr |
Cena jedného metrického centa sena tak vychádza na 2 forinty 37 grajciarov.
Prevádzkové náklady však budú v budúcnosti podstatne vyššie, pretože do výpočtu nebolo zahrnuté splácanie zariadení; použité drevené stavidlá a iný drevený materiál si vyžadujú obnovu a jedno z čerpadiel je už natoľko opotrebované, že bude potrebné ho v budúcom roku nahradiť novým.
Stav pred úpravou: Na území sa nachádzala riedko zalesnená ovčia pastvina strednej kvality s brestami, často zaplavovaná Dunajom. Pôda bola priepustná, s dostatočne hlbokým hlinitopiesočnatým podložím.
Stav po úprave: Po výseve najlepších a najvhodnejších krmovín má seno vynikajúcu kvalitu. V porovnaní s dovtedy sotva využiteľnou pastvinou dosahuje doterajší ročný priemer na celej lúke 1 350 metrických centov, teda 15,46 metrického centa na jutro. Keďže však väčšina prvej kosby sa každoročne skrmovala zelená, výnos na jutro možno odhadnúť až na 20 metrických centov.
Práce boli nákladné, pretože prebiehali v období nedostatku pracovnej sily. Lúky opakovane trpeli záplavami Dunaja, čo nepriaznivo pôsobilo na umelo vytvorený trávnik; rozsiahle plochy boli poškodené aj larvami chrústov a iného hmyzu, čo si vyžadovalo rozoranie a nové výsevy.
Lúky sa prihnojujú rozmetaním maštaľného hnoja, každoročne v rozsahu jednej dvadsatiny plochy. Bez hnojenia by sa pôda rýchlo vyčerpala. V súčasnosti prebiehajú pokusy s draselno-amónnym superfosfátom.
V roku 1881 bolo 17 jutár, ktoré dovtedy slúžili len ako ovčia pastvina, podobným spôsobom premenených na zavlažované lúky. Cena vrátane tvrdých materiálov a výsevu bola dohodnutá na 267 forintov na jutro. Zhotoviteľ: kultúrny inžinier Troján z Prahy.
Použitý systém je prirodzené svahové prúdové zavlažovanie; namiesto doteraz používaných drevených stavidiel, priepustov a žľabov, ktoré sú už poškodené a vyžadujú obnovu, budú použité výlučne cementové rúry, čím sa prevádzkové náklady výrazne znížia.
(Správa hospodárskej správy panstva)
Rusovské panstvo, ktoré patrilo do Mošonskej župy, bolo v tomto čase výnimočné aj ovocinárkymi produktami. 16.10.1881 sa v Magyarovári konala poľnohospodárska výstava organizovaná Mošonským župným hospodárskym spolkom. Ovocinárske produkty panstva Laury Henckel si tu počínali výnimočne, keď získali zlatú medailu.
19.10.1881 - 1. miesto na poľnohospodárskej výstave Mošonskej župy.
zdroj: Poszónyvidéki Hirlap
Z Mošonskej župy
V Magyaróvári, 17. októbra.
Vážený pán redaktor!
Ako som sľúbil, mám tú česť podať správu o výstave usporiadanej Mošonským župným hospodárskym spolkom, ktorú počas niekoľkých dní navštívilo takmer 3000 osôb, a oboznámiť s ňou čitateľskú verejnosť na stĺpcoch týchto vážených novín.
Vystavené plodiny a predmety boli rozdelené do šiestich skupín, a to nasledovne:
I. skupina – Poľnohospodárske produkty.
Do tejto skupiny patrili:.
a) osivá,.
b) ostatné poľnohospodárske produkty a
c) vína.
Vystavené predmety tejto skupiny pochádzali od 94 vystavovateľov.
II. skupina – Ovocie.
Táto skupina bola skutočnou ozdobou výstavy a bola usporiadaná v nasledujúcich podskupinách, a to:
a) ovocie v surovom stave;
b) ovocie v konzervovanom stave,
konkrétne:
1. ovocie zavárané v cukre,
2. v rume,
3. ovocné lekváre,
4. ovocné nátierky, sušené plody a pasty,
5. šťavy a sirupy,
6. zavárané ovocie;
c) vzdelávacie predmety.
V tejto skupine sa zúčastnilo 48 vystavovateľov, pričom každý z nich vystavil veľké množstvo prekvapivo krásnych a vynikajúcich druhov ovocia. Veľkým prínosom tejto skupiny bolo jednak vkusné usporiadanie, jednak okolnosť, že bolo vystavené len veľmi málo neoznačeného ovocia, keďže buď už bolo určené samotnými vystavovateľmi, alebo jeho určenie vykonala odborná komisia.
Mimoriadne pekná bola mimo súťaže vystavená kolekcia Dr. Ágosta Sötéra a pani Dr. Irmy Sötérovej, ktorá zahŕňala ovocie vystavené tak v surovom, ako aj v konzervovanom stave. Za nimi nezaostávali ani kolekcie vystavené hospodárskou akadémiou v Mosonóvári, ani kolekcie panstva grófky Laury Henckelovej von Donnersmarck z Rusoviec, rovnako ako ani odborne usporiadaná ovocná kolekcia pána Pála Majora.
III. skupina – Zelenina.
V tejto skupine sa zúčastnilo 28 vystavovateľov, ktorí vystavili nespočetné množstvo plodín, a to jednak
a) v surovom stave, ako aj
b) v konzervovanom stave.
IV. skupina – Okrasné záhradníctvo.
V tejto skupine sa zúčastnilo iba 9 vystavovateľov. Najviac živých rastlín vystavili Dr. Ágost Sötér, hospodárska akadémia v M.-Óvári a panstvo v Rusovciach. Prekvapivo krásna bola v tejto skupine výstava umeleckého a obchodného záhradníka W. E. Marxa z Viedne, na ktorej boli vystavené rozličné kytice a vence zo sušených kvetov.
V. skupina – Včelárstvo a včelárske nástroje.
Celkovo bolo vystavených 57 predmetov od 23 vystavovateľov.
VI. skupina – Záhradnícke nástroje.
V tejto skupine bolo vystavených najmenej predmetov, avšak viacero z nich bolo veľmi zaujímavých. Počet vystavovateľov bol 13.
Výstava, ktorá poskytla návštevníkom množstvo poučných poznatkov, bola porotou posudzovaná po jednotlivých skupinách.
Hodnotiaca komisia bola pod predsedníctvom Dr. Ágosta Sötéra zostavená nasledovne:
I. skupina – Poľnohospodárske produkty a víno:
predseda: Ferenc Rohrer, riaditeľ hospodárstva;
spravodajca pre poľnohospodárske
produkty: Imrich Deininger, profesor hospodárskej akadémie;
spravodajca pre vinárstvo: Dr. Tomáš Kossutány, profesor hospodárskej akadémie; Dr. Richard Ulbricht, profesor hospodárskej akadémie; N. Heischmann, súkromník.
II. skupina – Ovocie:
predseda: Dr. Ágost Sötér, advokát a zemepán;
spravodajca: Dr. Ján Cselley, kráľovský notár; Ján Hegedűs, advokát a zemepán; L. Gillemot, hlavný záhradník z obce Kismagyar.
III. skupina (zelenina):
predseda: Pál Major, kráľovský radca;
spravodajca: Sándor Czéh; Ede Heykal, hlavný záhradník z Pápy.
IV. skupina (okrasné záhradníctvo):
predseda: Pál Sporzón, profesor hospodárskej akadémie;
spravodajca: Károly Modrovics, župný pokladník; Márton Steiner, opát; Krištof Illsemann, záhradník hospodárskej akadémie. V. skupina – Včelárstvo a včelárske nástroje:
predseda: Michal Prets, evanjelický farár z Čunova;
spravodajca: Sándor Cserháti, profesor hospodárskej akadémie.
VI. skupina:
Károly Tékas, dozorca panstva v Szt. Miklós;
spravodajca: Viktor Thellmayer, profesor hospodárskej akadémie; Sándor Heuffel, správca panstva v Kittsee (Köpcsény); Ignác Havas, vedúci továrne v Mosone; Konrád Meerschalk.
Zápisnice spravodajcov jednotlivých skupín boli postupne prečítané, pričom bolo predovšetkým konštatované, že viacerí vystavovatelia umiestnili svoje vystavené predmety mimo súťaže. Porota jednomyseľne vyjadrila poľutovanie nad tým, že Dr. Ágost Sötér vo všetkých šiestich skupinách a pani Irma Sötérová v II. a III. skupine vystavili predmety mimo hodnotenia, ktoré však pre svoju výnimočnú kvalitu a veľké množstvo tvorili ozdobu výstavy, a preto nemohli byť podrobené hodnoteniu ani im nemohli byť udelené zaslúžené ceny prvej triedy.
Okrem uvedených ešte aj nasledujúci vystavovatelia umiestnili svoje predmety mimo súťaže:
Barón Imre Miske za produkty panstva v Bodajku; arcikniežacie panstvo v Magyar-Óvári za vystavené odrody viniča; Terézia Majorová, M.-óvár – za konzervované ovocie; Károly Modrovics, M.-óvár – za okrasné kvety; Sibilla Modrovicsová, M.-óvár – za konzervované ovocie; Dr. Richard Ulbricht, M.-óvár – za ríbezľové víno; Imrich Deininger, M.-óvár – za zemiaky.
Na základe spoločného uznesenia poroty boli následne udelené tieto vyznamenania:
I. Zlatú medailu získali:
Rusovské panstvo grófky Laury Henckel von Donnersmarck.
Záhradníctvo Uhorskej kráľovskej hospodárskej akadémie v M.-óvár.
Panstvo v Szt. Miklós.
II. Veľkú striebornú medailu získali:
Pál Major, kráľovský radca, Mosonóvár; Károly Bendl, Lučone; Jolán Kristinkovicsová, Liezkó; Benedek Göndöcs, Békés-Gyula; Ferenc Wrasda a syn, M.-óvár; Krištof Illsemann, M.-óvár; Pál Günther, Gálos; Hlavné riaditeľstvo panstva v Boldogasszonyi; Ferenc Eckhardt, M.-óvár; Vavrinec Zimmermann, Zurány; Nándor Stupka, Barátfalu; Michal Kuncze, Rajka.
III. Malú striebornú medailu získali:
Ferenc Netsezal, Nezsider; Ján Greiner, farár, M.-Kimle; Sándor Czéh, M.-óvár; Károly Modrovics, M.-óvár; Jozef Kuster, Arak; Júlia Haymannová, M.-óvár; Ferenc Horváth, Moson; Károly Holzinger, M.-óvár; Dr. Krištof Schuh, Balka; Michal Prasch, Nezsider; Dittmar, Heilbronn (Heilbronn); Ján Plattner, Mosonóvár; Gašpar Fettig, P.-Somorja; Pál Schmelzer, Gálos; Andrej Benedikt, Gálos; Juraj Hautsinger, Miklósfalva; Jozef Fuhrmann, Vědény; Michal Németh, Lébény; Anton Staindl, M.-óvár; Jozef Swatosch, M.-óvár; Jozef Schmuk, Halászi; Hospodárstvo Győrskej katedrálnej kapituly vo Vědényi; Pokusné pole Uhorskej kráľovskej hospodárskej akadémie v M.-óvári.
Úľ systému Göndöcs získali (na skúšobné účely): Ján Szítás, Halászi; Dr. Schuh, Rajka.
IV. Čestný diplom získali:
Károly Bendl, Lutsony; Ferenc Netscaal, Nezsider; Ján Pollhammer, Kálnok; Jozef Binder, Feketeerdő; Imrich Deininger, M.-óvár; Alajos Schopf, M.-óvár; Imrich Máté, Feketeerdő; Ján Rohrer, Moson; Katalin Pongrácová, M.-óvár; Bernát Van de Sandt, Galambos-sziget; Emil Skoda, Sérfenyő; Jolán Kristinkovicsová, Lickó; Ferenc Horváth, Moson; W. E. Marx, Viedeň; Ede Heukal, Pápa; Antal Wagner, Viedeň; Ferenc Leonhard, M.-óvár; Ferenc Weisz, Moson; Juraj Nagy, M.-óvár; Dr. Krištof Schuh, Rajka; Michal Molnár, Kis-Bodak; Jozef Zeehmeister, M.-óvár; Károly Horák, farár, Halászi; S. Haist, Bécs; Kniežacie panstvo rodu Esterházy v Esterháze; Juraj Hautsinger, Miklósfalva; Mátyás Achs, Gálos; Juraj Schmeleer, Gálos; Ostrihomský vinársky spolok; Ján Körmendy, L.-Szent-Miklós; Krištof Engelbert, Tarosa; Korné Józsa, Csó, Peter Fazekas, Halászi; Michal Prets, Čunovo; Juraj Lőrinc, P.-Somorja; L. Gillemot, G. Kis-Magyar; Jozef Radies, M.-óvár; Vida Kovácsics, Čunovo; Sándor Heuffel, Kis-Nyilas; Béla Kempelen, Egor; Ilona Heuffelová, Kis-Nyilas; Károly Modrovics, M.-óvár; Ede Guttmann, opátsky záhradník, Kis-Cell.
Rozdeľovanie cien osobne vykonal pán hlavný župan barón Imre Miske dňa 16. tohto mesiaca dopoludnia.
Keďže výstava bola otvorená ešte aj v popoludňajších hodinách dňa udeľovania cien, navštívilo ju množstvo ľudí.
Výstava, ktorá bola korunovaná pekným úspechom, bola 16. tohto mesiaca za prítomnosti výboru a početného publika uzavretá pánom hlavným županom – predsedom, ktorý vo svojom prejave opätovne vyzdvihol činiteľov, ktorí sa zaslúžili o vznik výstavy, ako aj ich neúnavnú obetavú činnosť. Vo svojom záverečnom prejave vyjadril sladkú nádej, že budúca výstava bude ešte pôsobivejšia, veľkolepejšia a širšieho rozsahu, a po vyslovení poďakovania výstavnému výboru, mestu a ďalším, zakončil slová týmto, každého verného vlastenca skutočne nadchýnajúcim zvolaním: „Nech žije vlasť! Nech žije kráľ!“
Po uzavretí výstavy sa členovia výboru, ako aj inteligencia nášho mesta zišli na bankete, ktorý výstavný výbor usporiadal na počesť pána hlavného župana – muža, ktorý sa vie nadchnúť pre všetko krásne a ušľachtilé. Kiež by mala naša drahá vlasť veľa takýchto statočných a úprimne zanietených maďarských hlavných županov – potom môžeme dúfať, že vlasť bude prekvitať!
r.l.
Z Mošonskej župy
V Magyaróvári, 17. októbra.
Vážený pán redaktor!
Ako som sľúbil, mám tú česť podať správu o výstave usporiadanej Mošonským župným hospodárskym spolkom, ktorú počas niekoľkých dní navštívilo takmer 3000 osôb, a oboznámiť s ňou čitateľskú verejnosť na stĺpcoch týchto vážených novín.
Vystavené plodiny a predmety boli rozdelené do šiestich skupín, a to nasledovne:
I. skupina – Poľnohospodárske produkty.
Do tejto skupiny patrili:.
a) osivá,.
b) ostatné poľnohospodárske produkty a
c) vína.
Vystavené predmety tejto skupiny pochádzali od 94 vystavovateľov.
II. skupina – Ovocie.
Táto skupina bola skutočnou ozdobou výstavy a bola usporiadaná v nasledujúcich podskupinách, a to:
a) ovocie v surovom stave;
b) ovocie v konzervovanom stave,
konkrétne:
1. ovocie zavárané v cukre,
2. v rume,
3. ovocné lekváre,
4. ovocné nátierky, sušené plody a pasty,
5. šťavy a sirupy,
6. zavárané ovocie;
c) vzdelávacie predmety.
V tejto skupine sa zúčastnilo 48 vystavovateľov, pričom každý z nich vystavil veľké množstvo prekvapivo krásnych a vynikajúcich druhov ovocia. Veľkým prínosom tejto skupiny bolo jednak vkusné usporiadanie, jednak okolnosť, že bolo vystavené len veľmi málo neoznačeného ovocia, keďže buď už bolo určené samotnými vystavovateľmi, alebo jeho určenie vykonala odborná komisia.
Mimoriadne pekná bola mimo súťaže vystavená kolekcia Dr. Ágosta Sötéra a pani Dr. Irmy Sötérovej, ktorá zahŕňala ovocie vystavené tak v surovom, ako aj v konzervovanom stave. Za nimi nezaostávali ani kolekcie vystavené hospodárskou akadémiou v Mosonóvári, ani kolekcie panstva grófky Laury Henckelovej von Donnersmarck z Rusoviec, rovnako ako ani odborne usporiadaná ovocná kolekcia pána Pála Majora.
III. skupina – Zelenina.
V tejto skupine sa zúčastnilo 28 vystavovateľov, ktorí vystavili nespočetné množstvo plodín, a to jednak
a) v surovom stave, ako aj
b) v konzervovanom stave.
IV. skupina – Okrasné záhradníctvo.
V tejto skupine sa zúčastnilo iba 9 vystavovateľov. Najviac živých rastlín vystavili Dr. Ágost Sötér, hospodárska akadémia v M.-Óvári a panstvo v Rusovciach. Prekvapivo krásna bola v tejto skupine výstava umeleckého a obchodného záhradníka W. E. Marxa z Viedne, na ktorej boli vystavené rozličné kytice a vence zo sušených kvetov.
V. skupina – Včelárstvo a včelárske nástroje.
Celkovo bolo vystavených 57 predmetov od 23 vystavovateľov.
VI. skupina – Záhradnícke nástroje.
V tejto skupine bolo vystavených najmenej predmetov, avšak viacero z nich bolo veľmi zaujímavých. Počet vystavovateľov bol 13.
Výstava, ktorá poskytla návštevníkom množstvo poučných poznatkov, bola porotou posudzovaná po jednotlivých skupinách.
Hodnotiaca komisia bola pod predsedníctvom Dr. Ágosta Sötéra zostavená nasledovne:
I. skupina – Poľnohospodárske produkty a víno:
predseda: Ferenc Rohrer, riaditeľ hospodárstva;
spravodajca pre poľnohospodárske
produkty: Imrich Deininger, profesor hospodárskej akadémie;
spravodajca pre vinárstvo: Dr. Tomáš Kossutány, profesor hospodárskej akadémie; Dr. Richard Ulbricht, profesor hospodárskej akadémie; N. Heischmann, súkromník.
II. skupina – Ovocie:
predseda: Dr. Ágost Sötér, advokát a zemepán;
spravodajca: Dr. Ján Cselley, kráľovský notár; Ján Hegedűs, advokát a zemepán; L. Gillemot, hlavný záhradník z obce Kismagyar.
III. skupina (zelenina):
predseda: Pál Major, kráľovský radca;
spravodajca: Sándor Czéh; Ede Heykal, hlavný záhradník z Pápy.
IV. skupina (okrasné záhradníctvo):
predseda: Pál Sporzón, profesor hospodárskej akadémie;
spravodajca: Károly Modrovics, župný pokladník; Márton Steiner, opát; Krištof Illsemann, záhradník hospodárskej akadémie. V. skupina – Včelárstvo a včelárske nástroje:
predseda: Michal Prets, evanjelický farár z Čunova;
spravodajca: Sándor Cserháti, profesor hospodárskej akadémie.
VI. skupina:
Károly Tékas, dozorca panstva v Szt. Miklós;
spravodajca: Viktor Thellmayer, profesor hospodárskej akadémie; Sándor Heuffel, správca panstva v Kittsee (Köpcsény); Ignác Havas, vedúci továrne v Mosone; Konrád Meerschalk.
Zápisnice spravodajcov jednotlivých skupín boli postupne prečítané, pričom bolo predovšetkým konštatované, že viacerí vystavovatelia umiestnili svoje vystavené predmety mimo súťaže. Porota jednomyseľne vyjadrila poľutovanie nad tým, že Dr. Ágost Sötér vo všetkých šiestich skupinách a pani Irma Sötérová v II. a III. skupine vystavili predmety mimo hodnotenia, ktoré však pre svoju výnimočnú kvalitu a veľké množstvo tvorili ozdobu výstavy, a preto nemohli byť podrobené hodnoteniu ani im nemohli byť udelené zaslúžené ceny prvej triedy.
Okrem uvedených ešte aj nasledujúci vystavovatelia umiestnili svoje predmety mimo súťaže:
Barón Imre Miske za produkty panstva v Bodajku; arcikniežacie panstvo v Magyar-Óvári za vystavené odrody viniča; Terézia Majorová, M.-óvár – za konzervované ovocie; Károly Modrovics, M.-óvár – za okrasné kvety; Sibilla Modrovicsová, M.-óvár – za konzervované ovocie; Dr. Richard Ulbricht, M.-óvár – za ríbezľové víno; Imrich Deininger, M.-óvár – za zemiaky.
Na základe spoločného uznesenia poroty boli následne udelené tieto vyznamenania:
I. Zlatú medailu získali:
Rusovské panstvo grófky Laury Henckel von Donnersmarck.
Záhradníctvo Uhorskej kráľovskej hospodárskej akadémie v M.-óvár.
Panstvo v Szt. Miklós.
II. Veľkú striebornú medailu získali:
Pál Major, kráľovský radca, Mosonóvár; Károly Bendl, Lučone; Jolán Kristinkovicsová, Liezkó; Benedek Göndöcs, Békés-Gyula; Ferenc Wrasda a syn, M.-óvár; Krištof Illsemann, M.-óvár; Pál Günther, Gálos; Hlavné riaditeľstvo panstva v Boldogasszonyi; Ferenc Eckhardt, M.-óvár; Vavrinec Zimmermann, Zurány; Nándor Stupka, Barátfalu; Michal Kuncze, Rajka.
III. Malú striebornú medailu získali:
Ferenc Netsezal, Nezsider; Ján Greiner, farár, M.-Kimle; Sándor Czéh, M.-óvár; Károly Modrovics, M.-óvár; Jozef Kuster, Arak; Júlia Haymannová, M.-óvár; Ferenc Horváth, Moson; Károly Holzinger, M.-óvár; Dr. Krištof Schuh, Balka; Michal Prasch, Nezsider; Dittmar, Heilbronn (Heilbronn); Ján Plattner, Mosonóvár; Gašpar Fettig, P.-Somorja; Pál Schmelzer, Gálos; Andrej Benedikt, Gálos; Juraj Hautsinger, Miklósfalva; Jozef Fuhrmann, Vědény; Michal Németh, Lébény; Anton Staindl, M.-óvár; Jozef Swatosch, M.-óvár; Jozef Schmuk, Halászi; Hospodárstvo Győrskej katedrálnej kapituly vo Vědényi; Pokusné pole Uhorskej kráľovskej hospodárskej akadémie v M.-óvári.
Úľ systému Göndöcs získali (na skúšobné účely): Ján Szítás, Halászi; Dr. Schuh, Rajka.
IV. Čestný diplom získali:
Károly Bendl, Lutsony; Ferenc Netscaal, Nezsider; Ján Pollhammer, Kálnok; Jozef Binder, Feketeerdő; Imrich Deininger, M.-óvár; Alajos Schopf, M.-óvár; Imrich Máté, Feketeerdő; Ján Rohrer, Moson; Katalin Pongrácová, M.-óvár; Bernát Van de Sandt, Galambos-sziget; Emil Skoda, Sérfenyő; Jolán Kristinkovicsová, Lickó; Ferenc Horváth, Moson; W. E. Marx, Viedeň; Ede Heukal, Pápa; Antal Wagner, Viedeň; Ferenc Leonhard, M.-óvár; Ferenc Weisz, Moson; Juraj Nagy, M.-óvár; Dr. Krištof Schuh, Rajka; Michal Molnár, Kis-Bodak; Jozef Zeehmeister, M.-óvár; Károly Horák, farár, Halászi; S. Haist, Bécs; Kniežacie panstvo rodu Esterházy v Esterháze; Juraj Hautsinger, Miklósfalva; Mátyás Achs, Gálos; Juraj Schmeleer, Gálos; Ostrihomský vinársky spolok; Ján Körmendy, L.-Szent-Miklós; Krištof Engelbert, Tarosa; Korné Józsa, Csó, Peter Fazekas, Halászi; Michal Prets, Čunovo; Juraj Lőrinc, P.-Somorja; L. Gillemot, G. Kis-Magyar; Jozef Radies, M.-óvár; Vida Kovácsics, Čunovo; Sándor Heuffel, Kis-Nyilas; Béla Kempelen, Egor; Ilona Heuffelová, Kis-Nyilas; Károly Modrovics, M.-óvár; Ede Guttmann, opátsky záhradník, Kis-Cell.
Rozdeľovanie cien osobne vykonal pán hlavný župan barón Imre Miske dňa 16. tohto mesiaca dopoludnia.
Keďže výstava bola otvorená ešte aj v popoludňajších hodinách dňa udeľovania cien, navštívilo ju množstvo ľudí.
Výstava, ktorá bola korunovaná pekným úspechom, bola 16. tohto mesiaca za prítomnosti výboru a početného publika uzavretá pánom hlavným županom – predsedom, ktorý vo svojom prejave opätovne vyzdvihol činiteľov, ktorí sa zaslúžili o vznik výstavy, ako aj ich neúnavnú obetavú činnosť. Vo svojom záverečnom prejave vyjadril sladkú nádej, že budúca výstava bude ešte pôsobivejšia, veľkolepejšia a širšieho rozsahu, a po vyslovení poďakovania výstavnému výboru, mestu a ďalším, zakončil slová týmto, každého verného vlastenca skutočne nadchýnajúcim zvolaním: „Nech žije vlasť! Nech žije kráľ!“
Po uzavretí výstavy sa členovia výboru, ako aj inteligencia nášho mesta zišli na bankete, ktorý výstavný výbor usporiadal na počesť pána hlavného župana – muža, ktorý sa vie nadchnúť pre všetko krásne a ušľachtilé. Kiež by mala naša drahá vlasť veľa takýchto statočných a úprimne zanietených maďarských hlavných županov – potom môžeme dúfať, že vlasť bude prekvitať!
r.l.
Kaštieľ Rusovce v roku 1901 ešte za čias Laury Henckel. Erb na zámku - dva oválne erby. Bol pravdepidobne tiež aliančný.
Do Rusoviec na panstvo Laury a Huga a najmä na slávny žrebčín sa prichádzali pozrieť významné návštevy:
Aj jej veličenstvo cisárovná Alžbeta, arcivojvodkyňa Mária Terézia, ako aj arcivojvodovia Karol Ľudovít, František Ferdinand d’Este a Fridrich poctili Karlburg svojou najvznešenejšou návštevou. (zdroj:Rakúsko-Uhorská Revue zväzok 13, rok 1892)
O návšteve cisárovnej Alžbety (Sisi) sa písalo vo večerníku Prager Abendblatt 4. mája 1878.
04.05.1878 - Cisárovná Sisi navštívila žrebčín v Rusovciach.
zdroj: Prager Abendblatt
Dnešné správy
O nedávnom pobyte Jej Veličenstva cisárovnej v Prešporku bola doručená nasledujúca správa:
„Jej Veličenstvo dorazilo do Prešporku v najprísnejšom inkognite v stredu okolo 12. hodiny napoludnie. Cisárovná si dala obed v čakárni prvej triedy, na čo spolu s najvyššou dvornou dámou grófkou Festeticsovou nastúpila do neoznačeného fiakra, zatiaľ čo zvyšok sprievodu (najvyšší dvorný majster gróf Ropesa, osobný lekár prof. Wiederhofer, dvorný kontrolór Girola, vládny radca Seekorn atď.) nastúpil do ostatných pristavených fiakrov. Cez Michalskú (Michaelergasse) a Sedlársku ulicu (Sattlergasse) pokračovali cez most do Karlburgu (Rusoviec) na panstvo grófa Henckela. Tu si cisárovná prezrela slávny žrebčín.
Medzitým sa v Prešporku rozkríklo, že cisárovná, ktorá sa od roku 1857 mesta nedotkla inak ako pri ceste medzi Viedňou a Pešťou, sa o 4. hodine vráti späť do Viedne, a tak sa okamžite zorganizovalo srdečné privítanie tejto vznešenej panej. Verejné budovy boli vyzdobené vlajkami a dlho pred 4. hodinou bol lodný most (Shiffbrücke) a prístavisko husto zaplnené obyvateľstvom čakajúcim na cisárovnú. Pred štvrtou hodinou dorazilo niekoľko vozov s časťou sprievodu cisárovnej, zatiaľ čo presne o 4. hodine cisárovná s najvyššou dvornou dámou prešla cez most. Dav prepukol do živého, tisícnásobného skandovania „Éljen!“ (Sláva!). Na Divadelnom námestí čakali v kočoch členovia aristokracie a taktiež vyjadrili svoj pozdrav. Všade po ceste k železničnej stanici čakajúci ľudia čo najúctivejšie zdravili.Na stanici rovnako čakali natlačené davy a privítali cisárovnú nemenej nadšene ako na moste. Cisárovná v smútočných šatách okamžite nastúpila do dvorného vozňa a opakovane sa ukláňala, aby poďakovala za prejavenú úctu. O 4. hodine a 10. minúte vlak za hlasného volania „Éljen!“ od ľudí tlačiacich sa na nástupišti odišiel späť do Viedne.“
Dnešné správy
O nedávnom pobyte Jej Veličenstva cisárovnej v Prešporku bola doručená nasledujúca správa:
„Jej Veličenstvo dorazilo do Prešporku v najprísnejšom inkognite v stredu okolo 12. hodiny napoludnie. Cisárovná si dala obed v čakárni prvej triedy, na čo spolu s najvyššou dvornou dámou grófkou Festeticsovou nastúpila do neoznačeného fiakra, zatiaľ čo zvyšok sprievodu (najvyšší dvorný majster gróf Ropesa, osobný lekár prof. Wiederhofer, dvorný kontrolór Girola, vládny radca Seekorn atď.) nastúpil do ostatných pristavených fiakrov. Cez Michalskú (Michaelergasse) a Sedlársku ulicu (Sattlergasse) pokračovali cez most do Karlburgu (Rusoviec) na panstvo grófa Henckela. Tu si cisárovná prezrela slávny žrebčín.
Medzitým sa v Prešporku rozkríklo, že cisárovná, ktorá sa od roku 1857 mesta nedotkla inak ako pri ceste medzi Viedňou a Pešťou, sa o 4. hodine vráti späť do Viedne, a tak sa okamžite zorganizovalo srdečné privítanie tejto vznešenej panej. Verejné budovy boli vyzdobené vlajkami a dlho pred 4. hodinou bol lodný most (Shiffbrücke) a prístavisko husto zaplnené obyvateľstvom čakajúcim na cisárovnú. Pred štvrtou hodinou dorazilo niekoľko vozov s časťou sprievodu cisárovnej, zatiaľ čo presne o 4. hodine cisárovná s najvyššou dvornou dámou prešla cez most. Dav prepukol do živého, tisícnásobného skandovania „Éljen!“ (Sláva!). Na Divadelnom námestí čakali v kočoch členovia aristokracie a taktiež vyjadrili svoj pozdrav. Všade po ceste k železničnej stanici čakajúci ľudia čo najúctivejšie zdravili.Na stanici rovnako čakali natlačené davy a privítali cisárovnú nemenej nadšene ako na moste. Cisárovná v smútočných šatách okamžite nastúpila do dvorného vozňa a opakovane sa ukláňala, aby poďakovala za prejavenú úctu. O 4. hodine a 10. minúte vlak za hlasného volania „Éljen!“ od ľudí tlačiacich sa na nástupišti odišiel späť do Viedne.“
Laura Henckel a Hugov Žrebčín v Rusovciach
Po smrti Huga Henckela v 1890 Laura a Hugov syn Arthur Henckel pokračovali v dostihovom športe v Rusovciach. Laura vlastnila Rusovský žrebčín s tréningovým centrom a časť z neho Arthurovi aj prenajímala. Z dostihovou stajňou sa zúčastňovala na dostihoch ako pokračovateľka tradície svojho manžela.
Satirirický týždenník “Der” junge Kikeriki z 30. apríla 1893 napísal o Lauriných dostihových začiatkoch toto:
Krásnym príspevkom k rozvoju emancipácie žien nás v ‚panenských dostihoch‘ (Maidenrennen = preteky debutantov) obdarovala grófka Laura Henckelová, ktorá s hnedým žrebcom ‚Mameluk‘ dokázala rovnoprávnosť ženy so športovým (dostihovým) pohlavím. Tento ušľachtilý kultivovaný tátoš dobehol k cieľovému stĺpiku ako prvý, a porazil tak všetkých ostatných konkurentov v dobre obsadenom poli. „Aj Mameluk ukazuje odvahu,“ ako hovorí básnik.
Gróf Arthur Henckel-Donersmarck, Laurin nevlastný syn.
Potom však tento šport zanechala a kone prenechala nevlastnému synovi Arthurovi, ktorý naďalej prevádzkoval žrebčín a zúčastňoval sa pretekov.
13.02.1898 bol v Algemeine Sport-zeitung uverejnený takýto odstavec:
GRÓFKA LAURA HENCKELOVÁ sa úplne vzdala svojho spojenia s dostihovým športom a chovom plnokrvníkov. Potom, čo sa už pred niekoľkými rokmi vzdala aktívnej účasti na dostihoch, prenechala teraz aj celý svoj chovný materiál grófovi Arturovi Henckelovi.
Vstup do Hugovho žrebčína.
Hugov žrebčín - celý článok ➤
5.septembra 1903 noviny Wiener Salonblatt uverejnili Laurin portrét a takýto pekný text:
K najuctievanejším a najváženejším starším dámam uhorskej dvorskej šľachty, ktoré každoročne trávia dlhší čas vo Viedni, patrí duchaplná a dobrosrdečná vdova po grófovi Hugovi Henckelovi von Donnersmard, ktorý zomrel 4. októbra 1890. Bol držiteľom fideikomisov v Bytome, pánom na Wolfsbergu so Silberbergom, Groß Reideben a Neudau a na sv. Leonharde s Wiesenauom a Waldensteinom v Korutánsku, ako aj pruským komorníkom. Grófka Laura, rodená von Kaszonyi, pani na Karlburgu v Uhorsku a Weißenau v Korutánsku, je jeho vdovou. Svadba grófky, ktorej portrét reprodukujeme na strane 5 dnešného vydania, sa konala 8. januára 1859 vo Viedni.
Grófka Laura má od prvej manželovej manželky, grófky Laury von Hardenberg, ktorá zomrela 1. augusta 1857, troch nevlastných synov: grófa Huga, držiteľa fideikomisu, zosobášeného s grófkou Wandou von Gaschin, grófa Lazarusa, zosobášeného s grófkou Máriou von Schweinis und Strain, a grófa Arthura, c. a k. komorníka a tajného radcu, vdovca po grófke Eleonore Schaffgotsch, ako aj nevlastnú dcéru, grófku Lauru Saurma von der Jeltsch-Lorzendorf.
(Wiener Salonblatt, 05.09.1903)
SMRŤ GRÓFKY LAURY HENCKEL
Nekrológ Laury Henckel Kászonyi od nevlastných synov a ich rodiny, zdroj: Wienbibliothek im Rathaus
Preklad nekrológu Laury Henckel.
zdroj:
Wienbibliothek im Rathaus.
Hugo ríšsky gróf Henckel, slobodný pán z Donnersmarcku, pán na Gefälli a Wesendorfe, čestný rytier zvrchovaného Maltézskeho rytierskeho radu a rytier iných vysokých radov, týmto v mene svojom a v mene svojich bratov
Lazara, čestného rytiera zvrchovaného Maltézskeho rytierskeho radu a rytiera iných vysokých radov,
Arthura, c. a k. komorníka a skutočného tajného radcu, svojej sestry
Laury grófky Saurma z Jeltschu, rodenej ríšskej grófky Henckel-Donnersmarck, čestnej dámy zvrchovaného Maltézskeho rytierskeho radu a kráľovského bavorského Radu Terézie,
ďalej svojej manželky Wandy, rodenej ríšskej grófky z Gaschinu, slobodnej panej z a na Rosenbergu, dámy Rádu Hviezdneho kríža, svojich detí a vnúčat, svojej švagrinej
Marie, rodenej grófky zo Schweinitzu a Krainu, slobodnej panej z Kauderu, ako aj svojej ostatnej rodiny a všetkých príbuzných
podáva hlbokým žiaľom naplnenú správu o skonaní svojej vrúcne milovanej nevlastnej matky
vysokorozrodenej panej
ktorá v pondelok 11. decembra 1905 o 4. hodine ráno, po dlhom, ťažkom utrpení a prijatí svätých sviatostí zomierajúcich, vo veku 71 rokov ticho zaspala.
Slávnostné požehnanie (vysvätenie) sa uskutoční v stredu 13. tohto mesiaca o 2. hodine popoludní v dome smútku: 1. obvod, Weihburggasse 32, a pochovanie do rodinnej hrobky na panstve Wolfsberg v Korutánsku sa uskutoční vo štvrtok 14. tohto mesiaca o 9. hodine dopoludnia.
Sväté omše za zomrelú sa budú slúžiť v piatok 15. tohto mesiaca o 10. hodine dopoludnia v kostole u otcov františkánov (I. Františkánske námestie č. 4) vo Viedni, ako aj vo všetkých patrónskych kostoloch.Viedeň, 11. decembra 1905
Pohrebná služba, I. Kärntnerstraße 21.
Tlač: Synovia Christopha Reissera, Viedeň V
vysokorozrodenej panej
Laury ríšskej grófky Henckel, slobodnej panej z Donnersmarcku,
panej na Gefälli a Wesendorfe, rodenej von Kaszonyi,ktorá v pondelok 11. decembra 1905 o 4. hodine ráno, po dlhom, ťažkom utrpení a prijatí svätých sviatostí zomierajúcich, vo veku 71 rokov ticho zaspala.
Slávnostné požehnanie (vysvätenie) sa uskutoční v stredu 13. tohto mesiaca o 2. hodine popoludní v dome smútku: 1. obvod, Weihburggasse 32, a pochovanie do rodinnej hrobky na panstve Wolfsberg v Korutánsku sa uskutoční vo štvrtok 14. tohto mesiaca o 9. hodine dopoludnia.
Sväté omše za zomrelú sa budú slúžiť v piatok 15. tohto mesiaca o 10. hodine dopoludnia v kostole u otcov františkánov (I. Františkánske námestie č. 4) vo Viedni, ako aj vo všetkých patrónskych kostoloch.Viedeň, 11. decembra 1905
Pohrebná služba, I. Kärntnerstraße 21.
Tlač: Synovia Christopha Reissera, Viedeň V
Grófka Laura Henckel von Kászonyi umrela 11.12.1905 vo Viedni. Pohreb sa uskutočnil vo Wolfsbergu 14.12.1905. Pozn: nielen v periodikách, ale dokonca aj v úmrtných záznamoch a nápise na náhrobku bol problém s Laurinym vekom úmrtia resp. dátumom narodenia. Správny dátum narodenia je stanovený v zázname z jej krstu: 07.01.1836 Správny vek úmrtia je 69 rokov. Laura sa dožila 69 rokov, 11 mesiacov a 4 dni a tak umrela v prebiehajúcom 70 roku života.
V knihe úmrtí vo Viedni sa nachádza záznam o Laure Henckel, kde je uvedené:
| Kňaz ktorý viedol pohrebný obrad - kurát a zbormajster Carl Hofer. |
| Čas úmrtia - 11. decembra 1905 o 4. hodine ráno. |
| Miesto úmrtia vo Viedni - I. obvod Weihburggasse 32 |
| Laura, ríšska grófka Henkel, barónka von Donnersmark, majiteľka panstva (zemepánka), rodená Kaszonyi, narodená v Budapešti v Uhorsku v júli 1836, vydatá 1. januára 1859,s domovsklou príslušnosťou Viedeň. |
| Pohlavie - žena. Vierovyznanie - katolíčka. |
| Vek - 69 rokov |
| Príčina úmrtia - podľa ohliadacieho lístku č. 105 na zápal pľúc. |
| Miesto a čas pohrebu - dodatočný zápis tiež k (Na cintoríne vo Wolfsbergu v Korutánsku) dňa 13. decembra 1905. |
| Poznámky - posledné pomazanie udelil F. Venantius Schnellbach |
zdroj: archív matricula-online.eu
Vo Wolsberských registroch úmrtí sa dajú nájsť aj informácie o Laurinom úmrtí a pohrebe. V zázname sa píše:
| Úmrtie - 11. 12. 1905 o 4 hodine ráno. |
| Deň pohrebu - 14.12. 1905 dopoludnia. |
| Miesto úmrtia - Viedeň 1. obvod, Weihburggasse 32, 1.poschodie a telo bolo prevezené do mauzólea. |
| Laura, ríšska grófka Henckel, barónka von Donnersmarck, zemepánka na Gefäll a Wesendorf, rodená von Kaszonyi, vdova po majiteľovi panstva (podľa kópie správy o úmrtí z Viedne), rodáčka z Budapešti v Uhorsku, ovdovená – prísluchajúca do Viedne. |
| Vierovyznanie - rímska katolíčka. |
| Pohlavie : žena |
| Úmrtie v roku života - 70 6/12 |
| Narodená 1. Júl 1836 |
| Zomrela na zápal pľúc. Podľa prepisu správy o úmrtí z Viedne z 11. decembra 1905 |
| Vo Viedni prijala posledné pomazanie |
| Pochovaná v mauzóleu grófa Henckela vo Wolfsbergu. |
| Požehnaná v mauzóleu farárom Lorenzom Walderom. |
zdroj: Sterb Register Laura Henckel "Österreich, Diözese Gurk-Klagenfurt, Katholische Kirchenbücher, 1527-1986", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:6JJY-KMXS : Sun Mar 10 08:50:48 UTC 2024), Entry for Laura Reichsgräfin Henckel, 11 Dec 1905.
Samozrejme aj v periodikách z tej doby boli uverejné články o úmrrí a pohrebe Laury Henckel Kászonyi:
13.12.1905 - Lavantthaler Bote.
Grófka Laura Henckel von Donnersmarck
V pondelok 11. tohto mesiaca, skoro ráno, zomrela vo svojom paláci vo Viedni po dlhšom a ťažkom utrpení ríšska grófka vdova Laura Henckel von Donnersmarck, rodená von Kászonyi, vo svojom 71. roku života. Bola majiteľkou zámku Weißenau, zámku Rusovce(Carlburg) v Uhorsku, víl v Opatiji a ďalších nehnuteľností.
Od 8. januára 1859 do 4. októbra 1890 bola druhou manželkou ríšskeho grófa Huga Henckela von Donnersmarcka, až kým smrť neukončila ich manželstvo.
Telo zosnulej, ktorá ešte pred niekoľkými týždňami pobývala vo Weißenau, bude prevezené z Viedne do Wolfsbergu a pochované v mauzóleu. Pohrebný sprievod sa uskutoční vo štvrtok 14. tohto mesiaca, keď jej telo dorazí na železničnú stanicu vo Wolfsbergu o 8:25 ráno.
R. I. P.
V pondelok 11. tohto mesiaca, skoro ráno, zomrela vo svojom paláci vo Viedni po dlhšom a ťažkom utrpení ríšska grófka vdova Laura Henckel von Donnersmarck, rodená von Kászonyi, vo svojom 71. roku života. Bola majiteľkou zámku Weißenau, zámku Rusovce(Carlburg) v Uhorsku, víl v Opatiji a ďalších nehnuteľností.
16.12.1905 - Lavantthaler Bote.
Laura Ríšska grófka Henckel, barónka von Donnersmarck.
Ako sme už informovali v minulom čísle, v pondelok 11. decembra o 4. hodine ráno, vo svojom paláci vo Viedni, na Weihburggasse č. 32, zomrela vo svojom 71. roku života, pani Laura Ríšska grófka Henckel, barónka von Donnersmarck, pani z Gefäll a Wesendorf, rodená von Kászonyi.
Narodila sa 6. januára 1835 ako dcéra v tom čase známeho budapeštianskeho advokáta Kászonyiho, prežila mladosť v rodičovskom dome a bola mimoriadne krásna.
Dňa 8. januára 1859 sa vydala za ríšskeho grófa Huga Henckela, baróna von Donnersmarck, ktorý bol vo Wolfsbergu nezabudnuteľnou osobnosťou a ktorý bol v prvom manželstve ženatý s grófkou Laurou Hardenberg. S ním žila v tom najšťastnejšom manželstve, ktoré bolo založené na láske, až do jeho smrti 4. októbra 1890. Obdobie, ktoré nasledovalo až do jej pokojného skonu, trávila striedavo na svojom zámku vo Weissenau a Rusovciach (Karlburgu), vo svojom viedenskom paláci alebo vo svojej vile v Abbazii.
Slávnostná posledná rozlúčka so zosnulou Laurou Ríšskou grófkou Henckel sa konala v stredu 13. v mesiaci o 14:00 hodine v smútočnom dome, Weihburggasse č. 32 vo Viedni. Pri tejto príležitosti sa zišli jej nevlastní synovia, páni Hugo, Lazy, Arthur ríšski grófi Henckel, baróni von Donnersmarck, takmer všetci ostatní členovia grófskej rodiny, ako aj barón von Helfert, člen Panskej snemovne, knieža Esterházy, generál pechoty Fischer von Wellenborn, poľný maršal Groller a mnohí ďalší predstavitelia šľachty.
Po rozlúčke bola rakva so zosnulou prevezená do Wolfsbergu, kde dorazila vo štvrtok 14. decembra o 8:25 hodine ráno. Po vyložení rakvy a stoviek nádherných vencov s rovnako honosnými stužkami sa začal okolo 9. hodiny formovať pohrebný sprievod. Sprievod začínali baníci grófskej Henckelovej bane v St. Stefan, ktorí boli oblečení v slávnostných uniformách, s vlajkou a pohrebnými lampášmi, a niesli časť masívnych vencov, za nimi nasledovali polovníci grófa Henckela, pán dekan Lorenz Walder s početným cirkevným asistenčným personálom, a napokon pohrebný voz so smrteľnými pozostatkami ríšskej grófky Laury Henckel, takmer preplnený vencami. Za ním nasledovali dámy, cisársko-kráľovskí úradníci, obecné zastupiteľstvo, úradníci grófa Henckela, ich riaditelia a správcovia, mešťania Wolfsbergu a okolia a ďalší smútiaci.
Pred mauzóleom sa k pohrebnému sprievodu pripojili gróf Edgar Henckel, syn grófa Huga Henckela, gróf Edwin Henckel, syn grófa Lazyho Henckela, gróf Alfons Henckel, syn Jeho Excelencie grófa Arthura Henckela, a v Paríži žijúci synovci zosnulej, Arpád, Aladár a Hugo de Migl. Po tom, čo bola rakva so zosnulou, ktorá odpočíva v pokoji Božom, ešte raz posvätená, predniesol pán dekan Lorenz Walder krátku, no hlbokú pohrebnú reč, po ktorej nasledoval pohrebný obrad do rodinnej hrobky.
R.I.P
Ako sme už informovali v minulom čísle, v pondelok 11. decembra o 4. hodine ráno, vo svojom paláci vo Viedni, na Weihburggasse č. 32, zomrela vo svojom 71. roku života, pani Laura Ríšska grófka Henckel, barónka von Donnersmarck, pani z Gefäll a Wesendorf, rodená von Kászonyi.
Narodila sa 6. januára 1835 ako dcéra v tom čase známeho budapeštianskeho advokáta Kászonyiho, prežila mladosť v rodičovskom dome a bola mimoriadne krásna.
Dňa 8. januára 1859 sa vydala za ríšskeho grófa Huga Henckela, baróna von Donnersmarck, ktorý bol vo Wolfsbergu nezabudnuteľnou osobnosťou a ktorý bol v prvom manželstve ženatý s grófkou Laurou Hardenberg. S ním žila v tom najšťastnejšom manželstve, ktoré bolo založené na láske, až do jeho smrti 4. októbra 1890. Obdobie, ktoré nasledovalo až do jej pokojného skonu, trávila striedavo na svojom zámku vo Weissenau a Rusovciach (Karlburgu), vo svojom viedenskom paláci alebo vo svojej vile v Abbazii.
Slávnostná posledná rozlúčka so zosnulou Laurou Ríšskou grófkou Henckel sa konala v stredu 13. v mesiaci o 14:00 hodine v smútočnom dome, Weihburggasse č. 32 vo Viedni. Pri tejto príležitosti sa zišli jej nevlastní synovia, páni Hugo, Lazy, Arthur ríšski grófi Henckel, baróni von Donnersmarck, takmer všetci ostatní členovia grófskej rodiny, ako aj barón von Helfert, člen Panskej snemovne, knieža Esterházy, generál pechoty Fischer von Wellenborn, poľný maršal Groller a mnohí ďalší predstavitelia šľachty.
Po rozlúčke bola rakva so zosnulou prevezená do Wolfsbergu, kde dorazila vo štvrtok 14. decembra o 8:25 hodine ráno. Po vyložení rakvy a stoviek nádherných vencov s rovnako honosnými stužkami sa začal okolo 9. hodiny formovať pohrebný sprievod. Sprievod začínali baníci grófskej Henckelovej bane v St. Stefan, ktorí boli oblečení v slávnostných uniformách, s vlajkou a pohrebnými lampášmi, a niesli časť masívnych vencov, za nimi nasledovali polovníci grófa Henckela, pán dekan Lorenz Walder s početným cirkevným asistenčným personálom, a napokon pohrebný voz so smrteľnými pozostatkami ríšskej grófky Laury Henckel, takmer preplnený vencami. Za ním nasledovali dámy, cisársko-kráľovskí úradníci, obecné zastupiteľstvo, úradníci grófa Henckela, ich riaditelia a správcovia, mešťania Wolfsbergu a okolia a ďalší smútiaci.
Pred mauzóleom sa k pohrebnému sprievodu pripojili gróf Edgar Henckel, syn grófa Huga Henckela, gróf Edwin Henckel, syn grófa Lazyho Henckela, gróf Alfons Henckel, syn Jeho Excelencie grófa Arthura Henckela, a v Paríži žijúci synovci zosnulej, Arpád, Aladár a Hugo de Migl. Po tom, čo bola rakva so zosnulou, ktorá odpočíva v pokoji Božom, ešte raz posvätená, predniesol pán dekan Lorenz Walder krátku, no hlbokú pohrebnú reč, po ktorej nasledoval pohrebný obrad do rodinnej hrobky.
R.I.P
16.12.1905 - Tagespost Graz.
Wolfsberg, 14. decembra.
Ríšska grófka Laura Henckel z Donnersmarku.
Vlakom, ktorý sem dorazil dnes ráno o 8. hodine, prišlo telo zosnulej ríšskej grófky Laury Hendel z Donnersmarku, ktorá zomrela vo Viedni. Od železničnej stanice sa konal pohrebný sprievod ku grófskemu mauzóleu, ktoré sa nachádza na krásnom mieste pri ústí Vordergumitsch.
Na čele pohrebného sprievodu išli grófi Edgar, Edwin a Alphons Henckel von Donnersmarck mnoho ďalších blízkych príbuzných zosnulej. Po pohrebnom voze kráčali grófski banskí zamestnanci so zapálenými banskými lampami a krásnymi vencami, takmer všetci členovia mestskej rady vo Wolfsbergu, niekoľko zástupcov miestnej sporiteľne, primár všeobecnej nemocnice Dr. Ludwig Mann, grófski úradníci a nakoniec dlhý zástup ďalších smútiacich. Medzi nimi boli barón Robert Benz, barón Louis Braun a dôstojníci miestneho veliteľstva stanice atď.
Pohrebný obrad vykonal miestny dekan a mestský farár, pán Lorenz Walder, za početnej asistencie duchovných. Laura Henckel von Donnersmarck bola vdovou po ríšskom grófovi Hugovi Henckelovi von Donnersmarck, ktorý zomrel 4. októbra 1890 a za ktorého sa vydala 8. októbra 1859.
Ríšska grófka Laura Henckel z Donnersmarku.
Vlakom, ktorý sem dorazil dnes ráno o 8. hodine, prišlo telo zosnulej ríšskej grófky Laury Hendel z Donnersmarku, ktorá zomrela vo Viedni. Od železničnej stanice sa konal pohrebný sprievod ku grófskemu mauzóleu, ktoré sa nachádza na krásnom mieste pri ústí Vordergumitsch.
Na čele pohrebného sprievodu išli grófi Edgar, Edwin a Alphons Henckel von Donnersmarck mnoho ďalších blízkych príbuzných zosnulej. Po pohrebnom voze kráčali grófski banskí zamestnanci so zapálenými banskými lampami a krásnymi vencami, takmer všetci členovia mestskej rady vo Wolfsbergu, niekoľko zástupcov miestnej sporiteľne, primár všeobecnej nemocnice Dr. Ludwig Mann, grófski úradníci a nakoniec dlhý zástup ďalších smútiacich. Medzi nimi boli barón Robert Benz, barón Louis Braun a dôstojníci miestneho veliteľstva stanice atď.
Pohrebný obrad vykonal miestny dekan a mestský farár, pán Lorenz Walder, za početnej asistencie duchovných. Laura Henckel von Donnersmarck bola vdovou po ríšskom grófovi Hugovi Henckelovi von Donnersmarck, ktorý zomrel 4. októbra 1890 a za ktorého sa vydala 8. októbra 1859.
Poďakovanie za účasť na pohrebe uverejnila v novinách aj jej sestra Gabriela von Horváth:
poďakovanie za účasť na pohrebe Laury Henckel von Kászonyi od jej sestry Gabriely von Horváth rodenej von Kászonyi.
text na oznámení
zdroj:
Lavantthaler Bote
Pri príležitosti pohrebu mojej drahej a váženej sestry, urodzenej pani Laury ríšskej grófky Henckel, barónky z Donnersmarcku, rodenej Kászonyi, som dostala také početné prejavy sústrasti, že je pre mňa nemožné poďakovať každému zvlášť. Preto týmto vyjadrujem svoju úprimnú vďaku kráľovským úradníkom, zástupcom obcí Wolfsberg, St. Stefan a St. Marein za kondolencie a sprievod na miesto posledného odpočinku, úradníkom grófskeho rodu Henckel, ich riaditeľstvám a správnym orgánom, poľovnému personálu a baníkom, ako aj mešťanom z Wolfsbergu a St. Marcin za ich účasť na pohrebe. Sibyllenort, 15. decembra 1905. Barónka Gabriela von Horvath, rodená z Kászonyi.
Pri príležitosti pohrebu mojej drahej a váženej sestry, urodzenej pani Laury ríšskej grófky Henckel, barónky z Donnersmarcku, rodenej Kászonyi, som dostala také početné prejavy sústrasti, že je pre mňa nemožné poďakovať každému zvlášť. Preto týmto vyjadrujem svoju úprimnú vďaku kráľovským úradníkom, zástupcom obcí Wolfsberg, St. Stefan a St. Marein za kondolencie a sprievod na miesto posledného odpočinku, úradníkom grófskeho rodu Henckel, ich riaditeľstvám a správnym orgánom, poľovnému personálu a baníkom, ako aj mešťanom z Wolfsbergu a St. Marcin za ich účasť na pohrebe. Sibyllenort, 15. decembra 1905. Barónka Gabriela von Horvath, rodená z Kászonyi.
Bohaté dedičstvo Laury Henckel
Dedičstvo Laury Henckel bolo veľké a bohaté. Okrem panstiev obsahovalo napr. aj vily Neptún, Rosalia a Aran v Abbázii (dnes Opatija, Chorvátsko), ktoré grófka kúpila v roku 1897. Keďže Laura nemala vlastné deti, celé jej dedičstvo pripadlo najbližšej rodine, krorú v tom čase tvorila už len jedna sestra Gabriela von Horváth a traja synovci - Aladár, Arpád a Hugo - traja bratia de Migl.
Laurin synovec, maliar Arpád François Migl de Kászony okolo roku 1901.
Dediči tak získali napr. celé panstvo Rusovce (majetky v Rusovciach, Čunove a Gajc za Dunajom), vrátane nádherného kaštieľa a Hugovho Žrebčína.
Kaštieľ Rusovce pred rokom 1898.
Gabriela a traja synovci, v tom čase žijúci v Paríži, sa rozhodli, že panstvo predajú. Urobili tak prostredníctvom právneho zástupcu pozostalosti, notára Dr. Alexandra Jörga. Panstvo Rusovce bolo predané grófovi Elemérovi Lónyayovi a jeho manželke belgickej princeznej Štefánii. Kúpna zmluva bola podpísaná 22.1.1906 a panstvo predali za 4 milióny vtedajších Rakúsko-Uhorských korún (Preßburger Zeitung, 23.01.1906).
Sumu ktorú Gabriela a traja bratia získali bola obrovská. Ak si ju rozdelili na štvrtinu, tak len z tejto časti dedičstva každý z nich získal milión korún. Avšak z Laurinho dedičstva získali oveľa viac. Okrem Rusoviec, zdedili aj panstvo Weisenau neďaleko Wolfsbergu, ktoré ale od nich neskôr odkúpil gróf Arthur Henckel(zdroj: 11.7.1906, Lavanttaler Bote)
Dediči po grófke Laure zdedili aj nehnuteľnosti vo Viedni:
V 1. viedenskom obvode (Innere Stadt) vlastnila palác na Weihburggasse 32 (Parkring 14) tzv. Palàc Henckel Donnersmarck. 15. mája 1907 bol tento palác prevedený na Artura Henckel von Donnersmarck. A ten ho hneď 29. mája predal grófke Helene Mier (Mir).
Pozn. Podľa Lehmannovo adresára z roku 1906 mala zosnulá grófka Laura uvedenú adresu na Weihburggasse 32 zatiaľ čo gróf Arthur Henckel v jej dome na Metternichgasse 7. Podľa katastrálnej príručky mesta Viedeň z roku 1886 bola grófka Laura Henckel vlasníčkou domu na Metternichgasse 5.
V 3. viedenskom obvode (Landstraße) Laura vlastnila domy na Metternichgasse 5 a Metternichgasse 7.
Z každého domu zdedila jéj sestra Maria Angela Rosalia polovicu a druhú polovicu si podelili traja synovci(každý 1/6). Domy boli na nich prepísané 28. januára 1908.
V 4. viedenskom obvode (Wieden) vlastnila celý dom na Favoritenstraße 25 a dvanástinu z domu na Schwindgasse 3. Aj z tohoto dedičstva zdedila sestra Angela polovicu a každý zo synovcov 1/6.
Kniha domov a majiteľov domov vo Viedni z roku 1908 potvrdzuje, že Laura vlastnila domy na uliciach Favoritensteaße 25, Schwindgasse 3 a dopĺňa k nim dom na Schwarzenbergplatz 12. (Das Buch der Häuser und Hausbesitzer Wiens, Josef Lenobel). Dnes sa na Schwarzenbergplatz 12 nachádza budova Francúzskeho veľvyslanectva, palác postavený v rokoch 1904-1912.
Grófkyne dedičstvo nehnuteľností vo Viedni.
autor: Jos. Schlesinger
zdroj: Kataster cisárskeho hlavného a rezidenčného mesta Viedeň: Príručka pre úrady, právnikov, architektov... (1886) Dodatky z rokov 1884, 1885, 1886
Metternichgasse: č. 5 (E. [vlastníčka]: Henckel von Donnersmarck Laura, grófka) č. 7 (daň: 973 zlatých, 1 poschodie, 3 byty),č. 9 (3 poschodia, 23 bytov),č. 11 (23 bytov),č. 14 (1 poschodie, 5 bytov).
zdroj: Všeobecný adresár bývania Adolpha Lehmanna: Vrátane adresára obchodu a obchodu pre hlavné a rezidenčné mesto Viedeň a okolie ročník 1906
Gróf Artur Henckel von Donnersmarck, tajný radca, veľkostatkár, III. obvod, Metternichgasse 7.
Grófka Laura Henckel, I. obvod, Weihburggasse 32.
zdroj: Úradný vestník mesta Viedeň. Viedeň: Mesto Viedeň - Tlačová a informačná služba, ročník 1907.
Reality – obchodovanie vo Viedni.
Od 1. do 31. mája 1907.
I. obvod
Weihburggasse, č. vložky 1395, doterajšia majiteľka ríšska grófka Laura Henckel von Donnersmarck, v pozemkovej knihe prevedené na ríšskeho grófa Artura Henckel von Donnersmarck, dňa 15. mája 1907.
Weihburggasse, č. vložky 1395, doterajší majiteľ ríšsky gróf Artur Henckel von Donnersmarck, v pozemkovej knihe prevedené na grófku Helenu Mier, dňa 29. mája 1907.
zdroj: Úradný vestník mesta Viedeň. Viedeň: Mesto Viedeň - Tlačová a informačná služba, ročník 1908.
Reality – obchodovanie vo Viedni.
Od 1. do 31. januára 1908.
III. obvod
Metternichgasse, vložka č. 1131, doterajšia majiteľka Laura grófka Henckel von Donnersmarck, zapísané v pozemkovej knihe na: Marie Angela Rosalia barónka Horvath, rodená Kasonyi (v podiele 1/2), Aladár von Migl, Hugo von Migl, Árpád von Migl (každý v podiele 1/6), dňa 28. januára 1908.
Metternichgasse, vložka č. 1133, doterajšia majiteľka Laura grófka Henckel von Donnersmarck, zapísané v pozemkovej knihe na: Marie Angela Rosalia barónka Horvath, rodená Kasonyi (v podiele 1/2), Aladár von Migl, Hugo von Migl, Árpád von Migl (každý v podiele 1/6), dňa 28. januára 1908.
zdroj: Úradný vestník mesta Viedeň. Viedeň: Mesto Viedeň - Tlačová a informačná služba, ročník 1908.
Reality – obchodovanie vo Viedni.
Od 1. do 29. februára 1908.
IV. obvod
Favoritenstraße, č. vložky 119, doterajšia majiteľka grófka Laura Henckel von Donnersmarck, pozemkovoknižne prevedené na barónku Mariu Angelu Rosaliu Horvath (podiel 1/2), Aladára von Migl, Huga von Migl, Árpáda von Migl (každý podiel 1/6), dňa 4. februára 1908
Schwindgasse, č. vložky 741, doterajšia majiteľka grófka Laura Henckel von Donnersmarck (podiel 1/12), pozemkovoknižne prevedené na barónku Mariu Angelu Rosaliu Horvath (podiel 1/2), Aladára von Migl, Huga von Migl, Árpáda von Migl (každý podiel 1/6), dňa 4. februára 1908
zdroj: Kataster cisárskeho hlavného a rezidenčného mesta Viedeň: Príručka pre úrady, právnikov, architektov... (1886) Dodatky z rokov 1884, 1885, 1886
Metternichgasse: č. 5 (E. [vlastníčka]: Henckel von Donnersmarck Laura, grófka) č. 7 (daň: 973 zlatých, 1 poschodie, 3 byty),č. 9 (3 poschodia, 23 bytov),č. 11 (23 bytov),č. 14 (1 poschodie, 5 bytov).
zdroj: Všeobecný adresár bývania Adolpha Lehmanna: Vrátane adresára obchodu a obchodu pre hlavné a rezidenčné mesto Viedeň a okolie ročník 1906
Gróf Artur Henckel von Donnersmarck, tajný radca, veľkostatkár, III. obvod, Metternichgasse 7.
Grófka Laura Henckel, I. obvod, Weihburggasse 32.
zdroj: Úradný vestník mesta Viedeň. Viedeň: Mesto Viedeň - Tlačová a informačná služba, ročník 1907.
Reality – obchodovanie vo Viedni.
Od 1. do 31. mája 1907.
I. obvod
Weihburggasse, č. vložky 1395, doterajšia majiteľka ríšska grófka Laura Henckel von Donnersmarck, v pozemkovej knihe prevedené na ríšskeho grófa Artura Henckel von Donnersmarck, dňa 15. mája 1907.
Weihburggasse, č. vložky 1395, doterajší majiteľ ríšsky gróf Artur Henckel von Donnersmarck, v pozemkovej knihe prevedené na grófku Helenu Mier, dňa 29. mája 1907.
zdroj: Úradný vestník mesta Viedeň. Viedeň: Mesto Viedeň - Tlačová a informačná služba, ročník 1908.
Reality – obchodovanie vo Viedni.
Od 1. do 31. januára 1908.
III. obvod
Metternichgasse, vložka č. 1131, doterajšia majiteľka Laura grófka Henckel von Donnersmarck, zapísané v pozemkovej knihe na: Marie Angela Rosalia barónka Horvath, rodená Kasonyi (v podiele 1/2), Aladár von Migl, Hugo von Migl, Árpád von Migl (každý v podiele 1/6), dňa 28. januára 1908.
Metternichgasse, vložka č. 1133, doterajšia majiteľka Laura grófka Henckel von Donnersmarck, zapísané v pozemkovej knihe na: Marie Angela Rosalia barónka Horvath, rodená Kasonyi (v podiele 1/2), Aladár von Migl, Hugo von Migl, Árpád von Migl (každý v podiele 1/6), dňa 28. januára 1908.
zdroj: Úradný vestník mesta Viedeň. Viedeň: Mesto Viedeň - Tlačová a informačná služba, ročník 1908.
Reality – obchodovanie vo Viedni.
Od 1. do 29. februára 1908.
IV. obvod
Favoritenstraße, č. vložky 119, doterajšia majiteľka grófka Laura Henckel von Donnersmarck, pozemkovoknižne prevedené na barónku Mariu Angelu Rosaliu Horvath (podiel 1/2), Aladára von Migl, Huga von Migl, Árpáda von Migl (každý podiel 1/6), dňa 4. februára 1908
Schwindgasse, č. vložky 741, doterajšia majiteľka grófka Laura Henckel von Donnersmarck (podiel 1/12), pozemkovoknižne prevedené na barónku Mariu Angelu Rosaliu Horvath (podiel 1/2), Aladára von Migl, Huga von Migl, Árpáda von Migl (každý podiel 1/6), dňa 4. februára 1908
V tomto čase noviny uverejnili správu, že grófka Laura odkázala v dedičstve svoje vily „Neptún“, „Rosalia“ a „Aran“ v Abbazii (Opatija, Chorvátsko) pruskému cisárovi Wilhelmovi II. (Viliamovi II.).(zdroj: 02.01.1906, Die Drau) Avšak tieto správy neboli pravdivé a tieto nehnuteľnosti zdedili jediná sestra a grófkini traja synovci.(10.01.1906 - Freie Stimmen - Klagenfurt Mittwoch)
Foto: Jernej Furman,
Hotel Miramar - Villa Neptun Opatija, Chorvátsko, dnes,
CC BY 2.0,
Wikimedia Commons
Ďalšie majetky po Laure - kaštiele a vily - získali v Pruskom Sliezsku (dnes Poľsko). Niektoré majetky predali, níektoré si ponechali.
Vtedajšie noviny píšu aj o súde medzi týmito dedičmi a chorvátskym sochárom, ktorý mal vyhotoviť bustu cisárovnej Alžbety (Sisi) do parku pri kaštieli v Rusovciach. Tú dala vyhotoviť grófka Laura, po zhotovení sa jej nepozdávala a tak ju odmietla.
Správy: dediči Laury Henckel sa súdia so sochárom Rendićom.
20.10.1907 - Illustrirtes Wiener Extrablatt.
Proces o bustu cisárovnej Alžbety
V roku 1900 si už zosnulá grófka Laura von Henckel Donnersmarck objednala u sochára Ivana Rendića z Terstu bustu zosnulej cisárovnej Alžbety pre svoju vilu. Cena bola dohodnutá na 4400 korún. Sochár dostal zálohu 1000 korún, zvyšok mal dostať po dodaní busty, čo malo prebehnúť v máji 1901.
Až teraz, po smrti objednávateľky, podal sochár prostredníctvom Dr. Angerera žalobu na tunajší Krajský civilný súd, ktorý mal na starosti dedičské konanie. Žaloba smerovala proti dedičom grófky:
barónke Gabriele Angele von Horvath a súrodencom Aladarovi a Hugovi von Migl, žiadajúc o zaplatenie zvyšných 3400 korún. Sochár tvrdí, že nebol viazaný žiadnym termínom dodania a vyhotovenie busty cisárovnej bolo ponechané výhradne na jeho umeleckom uvážení. Zvyšných 3400 korún mala grófka zložiť v banke „Banca Popolare“ v Terste. Keď grófke z vlastnej iniciatívy ukázal model, nebol podľa jej vkusu, pretože cisárovná mala na sebe rukavice – podľa neho však grófka nemala právo robiť takéto požiadavky. Preto on, žalobca, bustu dokončil a pripravil na dodanie, no grófka ju odmietla prevziať, a preto teraz žaluje dedičov.
Dr. Alfred Pollak, zástupca žalovaných, považuje tak neskoré podanie žaloby za prekvapivé. Vyhlásenia žalobcu sú podľa neho v kľúčových bodoch nesprávne, pretože grófka stanovila a dohodla ako termín dodania 1. máj 1901. Okrem toho, busta mala byť vyhotovená podľa konkrétnej fotografie. Údajné sťažnosti na rukavice cisárovnej nezodpovedajú pravde; busta mala podľa zámeru grófky zobraziť zosnulú cisárovnú v uhorskom korunovačnom odeve, pretože bola určená pre vilu v Oroszvári (Rusovciach) v Uhorsku. Keďže grófka podľa svojho oprávneného výhradného práva model skritizovala a od objednávky odstúpila, najmä preto, že premeškal termín dodania, došlo k rokovaniam, ktoré viedli k dohode: žalobca si ponechá zálohu 1000 korún a grófka je oslobodená od povinnosti prevziať bustu. Z týchto dôvodov je žaloba neoprávnená a má byť zamietnutá. Po dlhšej porade súd rozhodol o odložení pojednávania, aby si mohol nechať vypočuť vtedajšieho správcu a komornú grófky.
17.03.1908 - Das Vaterland.
Súdna sieň.
Busty cisárovnej
Viedeň, 17. marca V júni 1900 dostal sochár z Terstu, Ivan Rendić, od grófky Laury Henckel Donnersmarck objednávku, aby pre park jej vily v Orosvare vytvoril mramorovú bustu cisárovnej Alžbety. Cena bola dohodnutá na 4400 korún a umelcovi bola poskytnutá záloha 1000 korún. Na žiadosť grófky sochár sľúbil, že bustu dodá do 1. mája 1901. Rendić tvrdí, že grófka mu v realizácii modelu udelila úplnú slobodu. Grófka však po prijatí fotografie hotového sadrového modelu nebola s dielom spokojná a zakázala kamenárovi Celli, ktorého poveril Rendic, aby začal s mramorovými prácami. Až na opakovanú žiadosť sochára Celli prácu dokončil, no grófka bustu odmietla prevziať. Rendić preto prostredníctvom doktora Ruperta Angerera zažaloval dedičov medzičasom zosnulej grófky o zaplatenie zvyšnej sumy 3400 korún.
Obžalované strany, barónka Gabriele Angela v. Horwath a bratia Adolar, Hugo a Arpad von Migl, prostredníctvom svojho zástupcu, Dr. Alfreda Pollaka, popreli, že by sochárovi bola ponechaná voľná ruka pri tvorbe busty. Bustu mal naopak vytvoriť podľa fotografie, ktorú cisárovná darovala grófke pri príležitosti návštevy Orosvaru. Táto fotografia, ktorá zobrazovala cisárovnú v uhorskom korunovačnom odeve, bola Rendicovi odovzdaná, no on sa jej pri svojej práci nedržal. Grófka preto a tiež pre nedodržanie termínu dodania bustu odmietla.
Nakoniec však s Rendićom uzavrela dohodu, že sochár si ponechá zálohu aj bustu a vzdá sa ďalších nárokov. Po vypočutí viacerých svedkov Krajský civilný súd pod vedením sudcu Fischera odsúdil dedičov grófky Henckel von Donnersmarck na zaplatenie 3100 korún. Súd neprijal námietky obžalovaných ako opodstatnené, no znížil žalovanú sumu o 300 korún, pretože grófka kamenárovi Celliovi zakázala pokračovať v mramorových prácach, a práca, ktorá bola vykonaná po tomto zákaze na Rendićovu žiadosť, už nemohla ísť na ťarchu grófky.
Grófka vo svojom závete myslela aj na chudobných odkázala napr 600 Korún, chudobným farnosti Wolfsberg. (zdroj: 16.12.1905, Lavanttaler Bote)
Venovala aj 16 tisíc Korún na výstavbu kalvárie k mauzóleu vo Wolfsbergu. Tam kde boli pochovaní aj so svojím manželom grófom Hugom Henckelom. Avšak jej realizácia bola nemožná, pretože by viedla cez pozemky syna grófa Arthura Henckela a ten na takéto dielo nedal povolenie. (zdroj: 30.05.1906, Lavantaller Bote)
Niektoré Laurine veci boli rozpredané na aukciách ako táto:
13.05.1906 - aukcia aj s predmetmi z pozostalosti grófky Laury Henckel.
zdroj: Allgemeine Sport-Zeitung
C. k. aukčný úrad VIEDEŇ, I. Dorotheergasse č. 17.
Týždenný program 1906. Pondelok, 14. máj.
Cennosti a šperky (Sála Márie Terézie).
Koberce, prikrývky, závesy, obrazy, šijacie stroje, registračné pokladne, barometre, ďalekohľady, riad, kuchynské náčinie, galantérny tovar a predmety dennej potreby (Sála cisára Františka). Šatky, látky, oblečenie, topánky, palice, dáždniky (Kolovratská sála).
Bytové zariadenie, bronzy, vázy, majolika, porcelán, krbové súpravy, lustre, maľby, paravány, staroviedenský a miešenský porcelán, posriebrený stolový riad, fotografické aparáty, dekoračné predmety z pozostalosti grófky Laury Henckel von Donnersmarck a z iného majetku (Sála cisára Františka Jozefa).
C. k. aukčný úrad VIEDEŇ, I. Dorotheergasse č. 17.
Týždenný program 1906. Pondelok, 14. máj.
Cennosti a šperky (Sála Márie Terézie).
Koberce, prikrývky, závesy, obrazy, šijacie stroje, registračné pokladne, barometre, ďalekohľady, riad, kuchynské náčinie, galantérny tovar a predmety dennej potreby (Sála cisára Františka). Šatky, látky, oblečenie, topánky, palice, dáždniky (Kolovratská sála).
Bytové zariadenie, bronzy, vázy, majolika, porcelán, krbové súpravy, lustre, maľby, paravány, staroviedenský a miešenský porcelán, posriebrený stolový riad, fotografické aparáty, dekoračné predmety z pozostalosti grófky Laury Henckel von Donnersmarck a z iného majetku (Sála cisára Františka Jozefa).
Pri kaštieli v parku v Rusovciach dala Laura Henckel postaviť kaplnku (bez povolenia). Bolo to vpodstate mauzóleum, do ktorého dala pochovať svojich blízkych. Boli tam pochovaní aj jej rodičia, švagor Alexander (neskôr pochovaný vo Viedni) a ďalší. Keď panstvo prevzali Lonyayovci, dali kaplnku preložiť na cintorín v Rusovciach. Neskôr v 60. rokoch 20. sroročia bola kaplnka prestavaná na dom smútku a Laurina rodina premiestnená do spoločného hrobu vedľa kaplnky. (zdroj: Jozefa Mallinerits, Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce; zdroj:kriz.epocha.sk, 2022, Rusovce - pohrebná kaplnka na cintoríne)
Kaplnka-mauzóleum Laury Henckel, na cintoríne Rusovce
Na pamiatku Laury Henckelovej bola po nej pomenovaná ulica v Bratislavskej mestskej časti Rusovce.
Ešte za Laurinho života bol o nej napísaný krásny text oslavujúci jej dobročinnosť:
16.03.1888 - Laura Henckel rodená Kászonyi ako veľká dobrodinka.
zdroj: Oesterr.-ungar. Lloyd
Z blízka i z ďaleka.
Dobrodinka ľudstva. V krásnej korutánskej krajine žije a pôsobí na svojom panstve Wolfsberg dáma zo slávneho, starobylého šľachtického rodu, odlúčená od zhonu veľkého sveta. Celý svoj bohatý život zasvätila výhradne konaniu dobra a je ochranným a zachraňujúcim anjelom všetkých chudobných a utláčaných, ktorí u nej hľadajú pomoc. Grófka Laura Henckel von Donnersmarck je meno tejto ušľachtilej ženy, ktorá dáva prednosť vidieckej samote a humanitárnemu pôsobeniu v kruhu svojich početných chudobných pred leskom života v sídelnom meste.
Jej veľký majetok jej v najvyššej miere umožňuje poddať sa svojmu sklonu preukazovať dobrodenia. Mnohých chudobných už pomocnou rukou vytrhla z biedy a nejedna rodina uctieva v tejto dobročinnej dáme svojho záchranného anjela, ktorý ich s láskavou mysľou priviedol k šťastnému a spokojnému životu.
Áno, vskutku, pravý kresťanský, ľudomilný duch neprekvita v hlučnom kruhu veľkých miest, ani v bláznivom zhone sídelného mesta. Rozptýlenia a intrigy veľkého sveta nie sú vhodné na to, aby rozvíjali nádherné semená, ktoré driemu v ušľachtilom srdci, a rozvinuli ich do voňavých kvetov. Ďaleko od plytkého zhonu veľkého sveta, obklopené nádhernou prírodou, sa rozvíjajú čisté duše naplnené duchom pravej lásky k blížnemu – a k nim patrí v prvom rade pani grófka Laura Henckel von Donnersmarck v krásnom Korutánsku.
Z blízka i z ďaleka.
Dobrodinka ľudstva. V krásnej korutánskej krajine žije a pôsobí na svojom panstve Wolfsberg dáma zo slávneho, starobylého šľachtického rodu, odlúčená od zhonu veľkého sveta. Celý svoj bohatý život zasvätila výhradne konaniu dobra a je ochranným a zachraňujúcim anjelom všetkých chudobných a utláčaných, ktorí u nej hľadajú pomoc. Grófka Laura Henckel von Donnersmarck je meno tejto ušľachtilej ženy, ktorá dáva prednosť vidieckej samote a humanitárnemu pôsobeniu v kruhu svojich početných chudobných pred leskom života v sídelnom meste.
Jej veľký majetok jej v najvyššej miere umožňuje poddať sa svojmu sklonu preukazovať dobrodenia. Mnohých chudobných už pomocnou rukou vytrhla z biedy a nejedna rodina uctieva v tejto dobročinnej dáme svojho záchranného anjela, ktorý ich s láskavou mysľou priviedol k šťastnému a spokojnému životu.
Áno, vskutku, pravý kresťanský, ľudomilný duch neprekvita v hlučnom kruhu veľkých miest, ani v bláznivom zhone sídelného mesta. Rozptýlenia a intrigy veľkého sveta nie sú vhodné na to, aby rozvíjali nádherné semená, ktoré driemu v ušľachtilom srdci, a rozvinuli ich do voňavých kvetov. Ďaleko od plytkého zhonu veľkého sveta, obklopené nádhernou prírodou, sa rozvíjajú čisté duše naplnené duchom pravej lásky k blížnemu – a k nim patrí v prvom rade pani grófka Laura Henckel von Donnersmarck v krásnom Korutánsku.
🔝
Copyright © 2025 Branislav Heriban
email: cunovske@gmail.com