Celé meno: Ján Štefan Kaszónyi de Kászon
tiež: János István Kászonyi, Johann Stephan Kászonyi
Narodený: 1785 alebo 1786
Zomrel: 10.03.1858 vo veku 72 rokov
Vierivyznanie: protestant reformovaný (kalvinista)
Predkovia:
Gergely Kászonyi
s manželkou Juditou Nagypál
a synmi Ištvánom(Štefan) a Františkom (Ferenc)
Manželka: Anna Rosalia Kászonyi rodená Pongrácz➤
(*1797/1798 - †18.10.1890)
Dcéry:
+ Hermina de Migl rodená Kászonyi ➤
(*14.03.1826 - ✝24.06.1877)
+ Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi ➤
(*24.04.1833 - ✝15.10.1921)
+ Laura Henckel rodená Kászonyi ➤
(*07.01.1836 - ✝11.12.1905)
Vnuci:
+ Aladár Migl von Kászonyi ➤
(*19.09.1851 - †23.01.1925)
+ Hugo Migl von Kászonyi ➤
(*17.08.1861 - †20.12.1946)
+ Arpád Migl von Kászonyi ➤
(*23.04.1863 - †30.03.1934)
Zaťovia:
+ gróf Hugo Henckel Donnersmarck ➤
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)
+ Ján Nepomuk de Migl ➤
(*27.03.1827, nem. Johann Nepomuck de Migl)
+ barón Alexander von Horváth de Szent-György ➤
(*22.09.1826 - †25.10.1906)
Povolania: advokát, agent Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a tabulárny sudca, správca majetku vysokopostavených rodín.
Záujmy: divadelníctvo a literatúra
VIAC O JOHANNOVI KÁSZONYIM
Johann Stephan Kászonyi (maďarsky István János) pochádzal zo starého rodu Nagy-Kászonyi zo Sedmohradska.
Rod Kászonyi pôvodne pochádzal z oblasti Nagy Kászon (dnešné Plăieșii,Rumunsko). Do oblasti patrilo viacero obcí s predponou Kászon (napr. Kászonaltíz). Oblasť patrí do Sekulskej zeme v Transylvánii. Pramenia tu minerálne pramene s kyslou vodou(kyselica) a z nich tečie kyslý potok Kászon. Maďarský názov zeme Kászon je odvodený od slovanského slova kvas v zmyske kyslý. Rod Kászonyi, ktorého časť sa neskôr presunula do maďarskej časti Uhorska, má pôvod Sekulský.
(viaceré zdroje Wikipedia)
Erb, ktorý používala jeho dcéra Laura Henckel a erb, ktorý bol v r. 1908 pridelený jeho vnukom Aladárovi, Arpádovi a Hugovi,
vychádza z takmer rovnakého erbu, ktorý bol udelený v roku 1617 Gergélymu(Gregorovi) Kászonyimu cisárom a kráľom Matejom II Habsburským.
Gergély Kaszónyi už bol šlachtic, keď sa zo Sedmohradska presunul do Uhorska, tu
mu bol pridelený erb a potvrdený šlachtický titul.
Erb, ktorý udelil cisár a kráľ Matej II Habsburský 6.8.1617 Gergelymu Kászonyi v Linzi.
Vyfarbenie štítu je celé modré
, lev(leopard) je zlatý, 3 ľalie sú biele, prikrívadlá z jednej strany modré a zlaté, z druhej červené a strieborné.
(zdroj: Richard Kászonyi, Makó 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi)
06.08.1617 - List Mateja II Habsburského s udelením erbu Gergélymu Kászonyi.
zdroj: Makó Múzeum, 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi
Slovenský preklad z maďarského jazyka.
Príloha č. 1. II. Maďarský preklad listu s erbom, ktorý vydal uhorský kráľ Matej II. v Linzi 6. augusta 1617 Gergélymu Kászonyimu:
Mi, Matej (tituly vynechané), silou tohto nášho listu dávame na vedomie každému, koho sa to týka, nasledovné:
Že My, sčasti na najpokornejšiu prosbu nemalého počtu našich verných, vyslovenú pred Našou Veličenosťou, a sčasti berúc do úvahy a prihliadajúc na vernosť a verné služby nášho verného a činorodého Gergelyho Kászonyiho, ktoré verne a vytrvalo preukázal a vykonal, predovšetkým Svätej Korune nášho Uhorského kráľovstva a potom Našej Veličenosti na rôznych miestach a v rôznych časoch, a ktoré údajne chce preukazovať a vykonávať aj v budúcnosti, sčasti teda z tohto dôvodu a sčasti z Našej Cisárskej a Kráľovskej Milosti a štedrosti, ktorou tým, ktorí boli Nami a Našou Kresťanskou Krajinou uznaní za hodných a horlivých v preukazovaní cností, – nasledujúc príklad našich predkov, niekdajších kráľov Uhorska – zvykneme udeľovať isté znaky cností (monumenta), ktoré ich môžu podnietiť k väčšej službe, týmto istého Gergelyho Kászonyiho a prostredníctvom neho Juditu Nagypál a jej syna Františka (Ferenca) našou plnou Cisárskou a Kráľovskou mocou a mimoriadnou milosťou nariaďujeme prijmúť, započítať a zapísať do počtu a radov pravých a nespochybniteľných šľachticov Uhorska a k nemu pripojených častí. Chceme a na základe nášho istého poznania a s premysleným úmyslom dovoľujeme, aby oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví odteraz a v budúcich časoch vždy užívali a požívali, mohli užívať, požívať a tešiť sa zo všetkých tých milostí, výsad, ústupkov, pocty, slobôd, práv, predností a výnimiek, ktoré doteraz užívali a požívali ostatní praví, starí a nespochybniteľní šľachtici nášho Uhorského kráľovstva a k nemu pripojených častí na základe akéhokoľvek práva alebo právneho zvyku.
Na dôkaz našej Milosti, Milosti a slobody prejavenej voči nim, a ako znak pravej a nespochybniteľnej šľachty, sme sa milostivo rozhodli udeliť a darovať tento erb alebo šľachtické znamenie tomuto Gergelymu Kászonyimu a prostredníctvom neho jeho manželke, synovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví, a to:
Modrý vojenský štít v stoji, ktorého línia vedená z pravého horného rohu k ľavému dolnému rohu rozdeľuje rohy štítu šikmo, v najspodnejšej časti sa nachádzajú tri biele ľalie usporiadané v rade, a horné pole akoby postupne obsadzoval vytvorený prirodzený leopard v kroku.
Na štíte je otvorená vojenská prilba s kráľovskou korunou, z ktorej vystupuje zlatý leopard zhodný vo všetkom s predchádzajúcim, držiaci v jednej labe vysoko ľaliu.
Z vrcholu, respektíve hrotu prilby padajú prikrývadlá alebo strapce, z jednej strany modré a zlaté, z druhej strany červené a strieborné, prekrývajúce okraj štítu a vynikajúco ho zdobiace, ako je to všetko správne vymaľované vlastnými farbami rukou a umením maliara na začiatku, respektíve na hlavnom mieste tohto nášho listu.
Rozhodli sme sa a na základe nášho istého poznania a s dobre uváženým úmyslom dovoľujeme, aby oni odteraz a po všetky budúce časy, užívali a požívali tento istý erb, respektíve šľachtické znamenie rovnakým spôsobom ako ostatní šľachtici nášho menovaného Uhorského kráľovstva a pripojených častí, s tými istými právami, prednosťami, výhodami, slobodami a výnimkami, ktoré títo doteraz užívali a požívali na základe prirodzeného alebo zvykového práva.
Nech ho nosia a používajú kdekoľvek, v bitkách a bojoch, v bojových hrách, na turnajoch, dueloch, súbojoch a iných podobných udalostiach, pri akomkoľvek vojenskom a šľachtickom cvičení, ďalej na pečatiach, pokrývkach, tapisériách, kobercoch, prsteňoch, zástavách, štítoch, stanoch, domoch a hroboch, všeobecne vo všetkých ich záležitostiach a činnostiach pod titulom pravej a čistej šľachty, ktorou ich a všetkých ich dedičov oboch pohlaví nech všetci, v akomkoľvek postavení, hodnosti, stave a úrade, nazývajú, oslovujú, považujú a počítajú za vynikajúcich ľudí, nech ich užívajú, požívaajú a nech sa z nich tešia oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví.
Ba čo viac, silou tohto nášho listu im ich dávame a udeľujeme.
Na pamiatku a večnú platnosť tejto veci sme sa milostivo rozhodli vydať a povoliť tento náš list, opatrený našou tajnou visiacou pečaťou, ktorú používame ako kráľ Uhorska, tomuto Gergelymu Kászonyimu, jeho manželke Judite Nagypál a jeho synovi Františkovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví.
Dané rukou nášho obľúbeného verného, najdôstojnejšieho [Valentína Lépesa], nitrianskeho biskupa, večného župana toho istého miesta, radcu, kancelára nášho Uhorského dvora, na hrade Linz, v Hornom a Dolnom Rakúsku, dňa 6. augusta v roku Pána tisícšesťstosedemnástom (formuly vynechané).
6. októbra 1617 v meste Csenger, na mieste a v deň konania súdu Satmárskej župy, bol predložený a ukázaný list týkajúci sa šľachty a erbových znamení milostivo udelených Najsvätejšou Cisárskou a Kráľovskou Veličenosťou, a bol zvyčajným spôsobom vyhlásený, zverejnený a vo všetkých jeho častiach prijatý a schválený zhromaždením magnátov a šľachticov Satmárskej župy.
Erb Laury Kászonyi na jej kaplnke v Rusovciach. Podklad pod levom je červený, pod ľaliami modrý.
Erb, ktorý bol pridelený vnukom Jána Kászonyiho v roku 1908.
Všetky tri erby sú si podobné,a líšia sa iba vo farbách:
Gergélyho erb má v štíte iba modrú podkladovú farbu.
Laurin erb má modrú farbu pod ľalijami a červenú pod levom.
Erb Jánových vnukov má naopak pod ľalíami červenú a modrú pod levom.
Dôležité je, že rodina Johanna Kaszónyiho používala identický erb ako Gergély Kászónyi.
Predok Johanna Kaszónyiho bol tak s veľkou pravdepodobnosťou Gergély Kászónyi a jeho manželka Judita Nagypál a jeden z ich synov Ferenc(František) alebo Ištván(Štefan).
V knihe rodov Magyar nemzetségi zsebkönyv z 1888 sa okrem informácií o Jánovom zaťovi Alexandrovi(Sándorovi) von Horváth, spomína aj Ján(János) Kászonyi a jeho dcéra Gabriela Kászonyi a taktiež jeho manželka barónka Róza Pongrátz.
Ako rok Jánovho úmrtia je tu uvedený rok 1859:
1888 - BARÓN HORVÁTH zo Szentgyörgy.
zdroj:
Magyar nemzetségi zsebkönyv 1. Főrangú családok (Budapest, 1888)
Vrecková kniha o maďarskej genealógii
PRVÁ ČASŤ: RODINY VYSOKEJ ŠĽACHTY
Dodatok • II. Ďalšie šľachtické rodiny Uhorska
...
BARÓNI HORVÁTH zo Szentgyörgy
Patrí medzi staré rody Vašskej župy (Vasmegye), ktorý v roku 1631 získal nový kráľovský donát (dar) na obec Szent György. A tento potom dal predikát menu.
Z rodu pochádzal Antal Horváth, cisársky a kráľovský komorník a plukovník husárov, ako rytier Rádu Márie Terézie, povýšený do barónskeho stavu v roku 1803. Táto vetva však vymrela 8. augusta 1812.
Žigmund Horváth zo Szentgyörgy
bol povýšený do grófskeho stavu 9. mája 1810 a 28. septembra 1811 mu bola povolená zmena mena na HUGONNAY. O tomto povýšení do grófskeho stavu bol vo Viedni 14. júna 1822 vystavený nový diplom. (Pozri grófsky rod Hugonnay, str. 128.)
Sándor Horváth, c. a k. komorník, získal rakúsky barónsky titul na základe najvyššieho rozhodnutia vydaného v Laxenburgu 21. septembra 1858, pričom dátum diplomu bol 28. januára 1859 vo Viedni. Rodina je rímskokatolícka.
Popis barónskeho erbu z roku 1859:
V štíte na modrom poli stojí na zadných nohách dvojchvostý zlatý lev, ktorý v pravej prednej labe drží tasený meč so zlatou rukoväťou.
Ornament (nad prilbou) tvorí ohnutá ruka v brnení držiaca tasený meč.
Prikrývadlá sú farby modro-červenej. Štít držia dva zlaté levy každý držiaci aj tasený meč.
[Rozdiely v barónskom erbe z roku 1803: pole štítu bolo strieborné, lev stál na zelenej pôde a prikrývadlá boli strieborno-červené.]
Sándor Otto Zeno Viktor, nar. 14. septembra 1829, cisársky a kráľovský komorník, ktorého manželkou bola Gabriella Kászonyi, nar. 19. februára 1844, dcéra Jánosa Kászonyi z Kászon (zomr. 1859) a barónky Rózy Pongrátzovej.
Svadba sa konala 14. mája 1862 v Stein v Pruskom Sliezsku.
Jeho majetky boli Keled, Bögöte, Pinnye, Szent András a Tót Komlós.
...
Ján Štefan Kaszónyi de Kászon (János István Kászonyi, Johann Stephan Kászonyi) žil v Budapešti(vtedy Budín a Pešť)
Spolu s manželkou Annou Rozáliou Kászonyi rodenou Pongrácz mali tri dcéry Hermínu, Lauru a Gabrielu.
18. marca 1858 bol v Politikai Ujdonságok uverejnený oznam o úmrtí Jánosa Kászonyiho.
Mal právnické vzdelanie, bol cisársko-kráľovský miestodržiteľský úradník a tabulárny sudca správnej rady budínskeho guvernérstva. Bol správca a zástupca niekoľkých vysokopostavených rodín, verný priateľ literatúry, ktorý v značnej miere vynakladal činnosť k založeniu národného divadelného umenia v Budapešti.
(zdroj: Politikai Ujdonságok č.11, 18.03.1858)
Ozbam o úmrtí Johanna Kászonyiho
János Kászonyi Kászoni, bývalý cisársko-kráľovský miestodržiteľský agent a tabulárny sudca, zomrel 10. tohto mesiaca v 73. roku svojho života. Zosnulý bol správcom majetku viacerých vysokopostavených rodín a bol verným priateľom literatúry, ktorý vyvinul veľkú aktivitu pri zakladaní národného divadelného umenia v Budapešti. Nech sa nad jeho hrobom vznáša požehnanie a pamiatka tých najlepších.
V novinách Lavantthaler Bote v článku o Laure Henckel sa spomína, že bola dcérou známeho Budapeštianskeho advokáta.
(zdroj: Lavantthaler Bote, 16.12.1905)
Aj Laura Kászonyi, zrejme ovplyvnená svojim otcom, mala blízko k divadlu. Podľa Jozefa Mallineritsa, v mladosti bola "profesionálna herečka známa vo viedenských umeleckých kruhoch". Tu si ju všimol gróf Hugo Henckel. Zdroj uvádza aj, že jej otec Ján bol exhumovaný a prevezený do kaplnky v Rusovciach.
(zdroj: Jozef Mallinerits, Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce)
V slovníku o Uhorskej genealógii 1888 - Magyar nemzetségi zsebkönyv, sa otcovi Gabriely Kászonyi stanovuje rok úmrtia 1859.
Tento rok úmrtia pravdepidobne nie je správny, keďže na výpise zo svatby dcéry Laury (8.1.1859) sa už Johann uvádza ako zosnulý.
Správny dátum úmrtia bude ten uvedený v Politikai Ujdonságok. Tu sa píše, že János Kászonyi zomrel 10.03.1858 vo veku 72 rokov v Budapešti.
A tak sa dá stanoviť, že Ján sa narodil v r. 1785 alebo 1786. Aj v úmrtnom liste jeho dcéry Hermíny de Migl z roku 1877 je uvedený ako Jean Etienne de Kaszonyi už ako zomrelý.
Vzácny zdroj informácií o Johannovi Kászonyim ponúkajú záznamy o krstoch jeho troch dcér.
Záznam z krstu Hermíny Kászonyi 1826:
zdroj:"Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:XCKF-GV4 : Sat Mar 09 15:43:04 UTC 2024), Entry for Hermina Rosalia Theresia and Kászonyi Joannis, 1826.
Najstaršia Jánova dcéra Hermína Migl rodená Kaszónyi bola pokrstená 14.marca 1826
Die 14ta Martii 1826
v rímskokatolíckej farnosti Budínsky hrad (Schloss von Buda).
V zázname z krstu je napísané toto:
Hermina, Rosalia, Theresia legitima filia
Joannis Kászonyi complurium familiarum Agentis
et matris Rosalia nata Pongráz
Preklad:
Hermína, Rozália, Tereza legitímna dcéra,
Ján Kászonyi agent/správca viacerých rodín,
a matka Rozália rodená Pongrác
v kolónke s krsrnými rodičmi - Patrini - je uvedené:
Spectabilis Dominus Josephino Bors Agens. Contribuentium
et uxor ejusdem Theresia nata Salitz
Preklad:
Ctihodný pán Jozef Bors agent/zástupca daňovníkov
a jeho manželka Tereza rodená Salitz
V kolónke Religio - vierovyznanie dieťaťa - je napísané Catholica relig. - t.j. rímskokatolícke.
V zázname je ešte uvedené aj meno pôrodnej baby Obstetrix Catherina Fritz.
Druhá Jánova dcéra Gabriela Horváth rodená Kászonyi bola pokrstená 24.apríla 1833 vo farskom úrade v Krisztinavárose.
Krisztinaváros bola štvrť v Budapešti kde Ján býval so svojou rodinou.
Záznam z krstu Gabriely Kászonyi:
zdroj: "Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:X87D-X4R : Tue Jan 14 23:07:04 UTC 2025), Entry for Kaszonyi Joanna Gabriela Josepha Kaszonyi and Kaszonyi Joanes, 1833.
Na tomto zázname, pod číslom 24
(deň krstu) je záznam Gabriely Kászonyi.
V druhej kolónke sú zapísané jej tri mená - Joanna, Gabriela, Josepha.
V tretej kolónke je uvedené meno otca a matky a ich vierovyznanie:
D. Kászonyi Joanes Hel. Conf. - Dominus Kászonyi Joanes Helveticae Confessionis
-
Pán Kászonyi Ján(Johann) helvétske vyznanie alebo Kalvínska či reformovaná cirkev.
Dozvedáme sa tak, že Ján bol protestant - kalvín.
Pod ním je uvedené meno matky - Jánovej manželky a jej vierovyznanie.
Pongrátz Rosalia Rom. Cath. - Romanus Catholicus - teda
Jánova manželka Rozália bola rímska katolíčka.
Ďalšia kolónka uvádza stav(povolanie) a bydlisko otca a matky takto:
Nobilis, Consiliarius familiensis ꝫ Agens.
Budae Christinopolis
- v preklade - Šlachtic, Rodinný radca/správca a Agent. s bydliskom v Budínskej štvrti Christinopolis (maď. Krisztinaváros).
Krstnými rodičmi boli Gabriel Döbrentei a Jozefa Laszlo.
Gabriel alebo Gábor Döbrentei bol známa osobnosť v Uhorsku. Bol kráľovský radca, člen Uhorskej akadémue vied, básnik, divadelný režisér, odborný spisovateľ, prekladateľ.
Bol riaditeľom divadla Várszínház a Uhorského národného divadla.
Tu je možné prepojenie s Jánom Kászonyim, keďže ten bol tiež
"verný priateľ literatúry, ktorý v značnej miere vynakladal činnosť k založeniu národného divadelného umenia v Budapešti." (zdroj: Politikai Ujdonságok č.11, 18.03.1858)
Najmladšia z Jánových dcér Laura Henckel rodená Kászonyi bola pokrstená 7. januára 1836.
Z jej krstného listu sa dajú zistiť ďalšie informácie o Jánovi Kászonyim.
Laura bola pokrstená 7.januára 1836. Jej mená na krstnom liste sú Laura Anna Rosalia Kászonyi.
V tretej kolónke na výpise z krstu sú uvedení otec a matka ako: Kászonyi Joanes, Pongrátz Rosalia
V štvrtom stľpci je uvedené Jánovo povolanie a bydlisko takto:
Nobilis Ex. Consilii L. Agentialis Adjunctus Bud. Chr.
Nobilis, Excelsi Consilium Locumtenentialis Agentialis Adjunctus, Budae Christinopolis
Preklad: Šľachtic, prísediaci Agentúry Vznešenej kráľovskej miestodržiteľskej rady.
Bydlisko štvrť Christinopolis (maď. Krisztinaváros) v Budíne.
Ján bo tak niečo ako adjunkt agent (úradník, zástupca) Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady, čo bol v tom čase najvyšším vládnym a výkonným orgánom v Uhorsku.
V ďalšej kolónke krstných rodičov je uvedené:
I. D. Porkoláb Daniel Ex. Consili Agens. Domicella Heyne Anna
Illustris Dominus Porkoláb Daniel, Excelsum Consilium Agens. Domicella Heyne Anna
Preklad: Osvietený pán Daniel Porkoláb, Agent Vznešenej rady a Slečna Anna Heyne.
Daniel Porkoláb bol pravdepodobne kolega alebo priamo nadriadený Jána Kaszónyiho v Uhorskej kráľovská miestodržiteľskej rade.
Záznam z krstu Laury Henckel rodenej Kászonyi:
zdroj:"Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:X87D-NG4 : Tue Nov 18 12:49:18 UTC 2025), Entry for Kaszonyi Laura Anna Rosalia and Kaszonyi Joannes, 1836.
Na výpise zo svatby jeho dcéry Laury Henckel z 8.januára 1859 je už uvedený ako zosnulý:
Slečna Laura, Anna Rosalia von Kászonyi, pochádzajúca z Budína, manželská dcéra zosnulého pána Johanna von Kászonyi, kráľovského uhorského dvorného agenta, a pani Rosalie rodenej Pongracz, žijúca, obaja rodičia sú katolíci.
Ján sa tu spomína ešte aj v súvislosti s vybavením potvrdenia plnoletosti pre jeho dcéru Lauru:
Vyhlásenie o plnoletosti neplnoletej nevesty na základe zakročenia (žiadosti) otca na cisársko kráľovskom mestskom delegovanom súde mesta Pešť zo dňa 10. mája 1855.
Podľa Jozefa Mallineritsa, bol Johann Kászonyi exhumovaný a pochovaný v kaplnke Laury Henckel, dnes dom smútku na cintoríne v Rusovciach. Začiatkom 60. rokov potom premiestnený do spoločného hrobu na cintoríne v Rusovciach vedľa domu smútku.
(zdroj: Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce; zdroj:kriz.epocha.sk, 2022, Rusovce - pohrebná kaplnka na cintoríne)
Kaplnka-mauzóleum Laury Henckel, na cintoríne Rusovce
Poznámka na záver. V nekrológu Politikai Ujdonságok nie je uvedené, že zomrelý Ján Kászonyi bol otcom Laury Henckel ani žiadne informácie o jeho rodine a tak
sa nedá s istotou tvrdiť, že tento Ján Kászonyi je totožný s tým pochovaným v Rusovciach.
Je tu však viacero indícií, že je to práve on.
Okrem rovnakého mena, je tu napr. právnické vzdelanie a šlachtický pôvod nutný k takejto vysokej funkcii ako c.k. miestodržiteľský úradník a tabulárny sudca správnej rady budínskeho guvernérstva.
Je tu iba ročný rozdiel v úmrtiach oboch Jánov - 1958 a 1959, čo je pravdepodobne iba chyba, dosť častá odchýlka vo vtedajších zdrojoch uvádzajúcich roky úmrtia.
Je otázne, že by dvaja šlachtici s rovnakým menom, právnym vzdelaním a podobným rokom úmrtia žili v tom čase v Budapešti.
Sedí tu aj láska k divadlu Jána Kászónyiho ako zakladatela narodného divadelného umenia v Budapešti a jeho dcéry Laury ako herečky.
Oprava k poznámke: tieto informácie sa však potvrdili v záznamoch z krstov jeho dcér.
🔝
Copyright © 2025 Branislav Heriban
email: cunovske@gmail.com