Celé meno: Anna Rozália Kászonyi de Kászon rodená Pongrácz
tiež: Anna Róza, Anna Rosalia,
Narodená: 1797 alebo 1798
Zomrela: 18.19.1890 vo veku 92 rokov v Sybillenort
Manžel: Johann Stephan Kászonyi de Kászon➤
(*1785/1786 - †10.03.1858/1859)
Dcéry:
+ Hermina de Migl rodená Kászonyi ➤
(*14.03.1826 - ✝24.06.1877)
+ Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi ➤
(*24.04.1833 - ✝15.10.1921)
+ Laura Henckel rodená Kászonyi ➤
(*07.01.1836 - ✝11.12.1905)
Vnuci:
+ Aladár Migl von Kászonyi ➤
(*19.09.1851 - †23.01.1925)
+ Hugo Migl von Kászonyi ➤
(*17.08.1861 - †20.12.1946)
+ Arpád Migl von Kászonyi ➤
(*23.04.1863 - †30.03.1934)
Zaťovia:
+ gróf Hugo Henckel Donnersmarck ➤
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)
+ Ján Nepomuk de Migl ➤
(*27.03.1827, nem. Johann Nepomuck de Migl)
+ barón Alexander von Horváth de Szent-György ➤
(*22.09.1826 - †25.10.1906)
Bola rentiérka - privatiérka.
VIAC O ROZÁLII KÁSZONYI RODENEJ PONGRÁCZ
Anna Rozália pochádzala zo starého rodu Pongrác.
Vydala sa za advokáta z Pešti - šlachtica Jána Štefana Kászónyiho.
Žili v Pešti(Budapešti) a vychovávali tri dcéry - Hermínu Migl, Lauru Henckel a Gabrielu Horváth.
V lete 1857 mama s dcérou - fraulin Therese s frau Rozália von Kászonyi - navštívili kúpele Neuhaus.
Tu sa Róza zapísala ako privatierka, pani Rosalia von Kászony z Pešti.
V tom čase jej manžel Ján ešte žil.
18.08.1857 - Zoznam hostí v kúpeľoch Neuhaus.
Zoznam hostí v kúpeľoch Neuhaus
Do minerálnych kúpeľov Neuhaus dorazili od 29. júla do 5. augusta títo hostia:
* Pani Mária Rahm, súkromná osoba, s dcérou, z Leimsu.
* Pán Johann Pichon, občan, z Klagenfurtu.
* Pán Johann, barón z Schloßniggu, cisársko-kráľovský miestodržiteľ, so služobníctvom, z Klagenfurtu.
* Pani Rosalia von Kászonyi, súkromná osoba, z Pešti.
* Slečna Terézia von Kászonyi, súkromná osoba, z Pešti.
...
----------
Im Mineralbade Neuhaus sind angekommen vom.
29. Juli bis 5. August:
-- Fran -Frau Maria Rahm, Privat, mit Tochter, aus Leims. Herr Johann Pichon, Bürger, aus Klagen-furt. Herr Joh. Freiherr v. Schloßnigg, Ε.Ε. Statthalter, mit Bebienten, aus Klagenfurt -
Frau Rosalia von Kászonyi, Privatiere, aus Pest.
Frl Therese von Kászonyi, Privatiere, aus Pest.
...
V knihe rodov Magyar nemzetségi zsebkönyv z 1888 sa okrem informácií o Rózinom zaťovi Alexandrovi(Sándorovi) von Horváth, spomína aj barónka Róza Pongrác jej manžel Ján(János) Kászonyi (✝1859) a ich dcéra Gabriela Kászonyi.
1888 - BARÓN HORVÁTH zo Szentgyörgy.
zdroj:
Magyar nemzetségi zsebkönyv 1. Főrangú családok (Budapest, 1888)
Vrecková kniha o maďarskej genealógii
PRVÁ ČASŤ: RODINY VYSOKEJ ŠĽACHTY
Dodatok • II. Ďalšie šľachtické rodiny Uhorska
...
BARÓNI HORVÁTH zo Szentgyörgy
Patrí medzi staré rody Vašskej župy (Vasmegye), ktorý v roku 1631 získal nový kráľovský donát (dar) na obec Szent György. A tento potom dal predikát menu.
Z rodu pochádzal Antal Horváth, cisársky a kráľovský komorník a plukovník husárov, ako rytier Rádu Márie Terézie, povýšený do barónskeho stavu v roku 1803. Táto vetva však vymrela 8. augusta 1812.
Žigmund Horváth zo Szentgyörgy
bol povýšený do grófskeho stavu 9. mája 1810 a 28. septembra 1811 mu bola povolená zmena mena na HUGONNAY. O tomto povýšení do grófskeho stavu bol vo Viedni 14. júna 1822 vystavený nový diplom. (Pozri grófsky rod Hugonnay, str. 128.)
Sándor Horváth, c. a k. komorník, získal rakúsky barónsky titul na základe najvyššieho rozhodnutia vydaného v Laxenburgu 21. septembra 1858, pričom dátum diplomu bol 28. januára 1859 vo Viedni. Rodina je rímskokatolícka.
Popis barónskeho erbu z roku 1859:
V štíte na modrom poli stojí na zadných nohách dvojchvostý zlatý lev, ktorý v pravej prednej labe drží tasený meč so zlatou rukoväťou.
Ornament (nad prilbou) tvorí ohnutá ruka v brnení držiaca tasený meč.
Prikrývadlá sú farby modro-červenej. Štít držia dva zlaté levy každý držiaci aj tasený meč.
[Rozdiely v barónskom erbe z roku 1803: pole štítu bolo strieborné, lev stál na zelenej pôde a prikrývadlá boli strieborno-červené.]
Sándor Otto Zeno Viktor, nar. 14. septembra 1829, cisársky a kráľovský komorník, ktorého manželkou bola Gabriella Kászonyi, nar. 19. februára 1844, dcéra Jánosa Kászonyi z Kászon (zomr. 1859) a barónky Rózy Pongrátzovej.
Svadba sa konala 14. mája 1862 v Stein v Pruskom Sliezsku.
Jeho majetky boli Keled, Bögöte, Pinnye, Szent András a Tót Komlós.
...
Z úmrtného listu jej dcéry Hermíny Terézie de Migl z 24.06.1877 (Paríž), sa dá dozvedieť, že
barónka Róza v tom čase bola rentiérka, vdova a bývala v Rusovciach (Oroszvár).
Píše sa tu, že zosnulá Hermína
"dcéra zosnulého Jeana Etienna (Jána Štefana) de Kaszonyiho a Anne Rosalie, barónky de Pongrácz, vdovy, rentierky s bydliskom v Oroszvári (Rusovce, Rakúsko-Uhorsko)."
(zdroj: archív Paríž, 2025)
V roku 1877 žila u jej dcéry Laury Henckel na zámku v Rusovciach.
Rozália Kászonyi zomrela 18.10.1890 vo veku 92 rokov v Sibyllenort(aj Sybillenort, dnes Szczodre). Po smrti
bolo telo prevezené do Rusoviec.
25.10.1890 - Správy o úmrtí Rozálie Kászonyi v novinách
zdroj: Oedenburger Zeitung
Úmrtie. Z Prešporka sa píše, že v Sybillenort (aj Sibyllenort, dnes Szczodre) zomrela pani Rosalia Kászonyi de Kászon, matka nedávno ovdovenej grófky Laury Henckel von Donnersmarck, vo veku 92 rokov. Telo bolo prevezené do Karlburgu pri Prešporku.
.
---------
Todesfall. Aus Preßburg wird geschrie ben, daß in Sybillenort Frau Rosalia Kaszony de Kaszon, die Mutter ber unlängst verwitweten Reichsgräsin Laura Henckel Donnersmark, im 92. Lebensjahre gestorben ist. Die Leiche wurde nach Karlburg nächst Preßburg überführt.
zdroj: Lavantthaler Bote
Úmrtie. Dňa 18. tohto mesiaca v Sibyllenort (aj Sybillenort, dnes Szczodre)zomrela vo veku 92 rokov matka ríšskej grófky Laury Henckel von Donnersmarck, rodenej von Kászonyi, pani Rosalia Kászonyi de Kászon. Grófka vdova okamžite odcestovala z Wolfsbergu na pohreb.
---------
Sterbefall. Am 18. d. M. ist in Sibyllenort die Mutter der Reichsgräfin Laura Hendel von Donnersmarck geb. von Kászonyi, Frau Rosalia Kászonyi de Kaszon im 92. Lebensjahre verschieden. Die grafliche Witwe reiste sofort von Wolfsberg zum Leichenbegängnisse ab.
Podľa Jozefa Mallineritsa, bola Rosalia Kaszónyi pochovaná v kaplnke Laury Henckel, dnes dom smútku na cintoríne v Rusovciach. Začiatkom 60. rokov potom premiestnená do spoločného hrobu na cintoríne v Rusovciach vedľa domu smútku.
(zdroj: Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce; zdroj:kriz.epocha.sk, 2022, Rusovce - pohrebná kaplnka na cintoríne)
Kaplnka-mauzóleum Laury Henckel, na cintoríne Rusovce
🔝
Copyright © 2025 Branislav Heriban
email: cunovske@gmail.com