[*07.01.1836 - ✝11.12.1905]
Grófka Laura Henckel von Donersmarck rod. Kászonyi.
Titulovaná: Ríšska grófka Laura Henckel, barónka z Donnersmarck rodená von Kászonyi, pani z Gföhl a Vesendorf.
Nemecky: Laura Reichsgräfin Henckel, Freiin von Donnersmarck geb. von Kászonyi, herrin auf Gföhl und Wesendorf.
Celým menom: Laura Anna Rosalia
Narodená: 07.01.1836 Krisztinaváros, Budín
Zomrela: 11.12.1905 (69 rokov), Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Otec:
Ján Štefan de Kaszónyi
(Johann/János Stephan Kászonyi de Kászon)➤
(*1785/1786 - †10.03.1858)
Matka: Anna Rosalia Kászonyi rodená Pongrácz➤
(*1797/1798 - †24.7.1877)
Manžel: gróf Hugo Henckel Donnersmarck ➤
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)
Svatba: 08.01.1859 vo Viedni.
Sestry:
+ Hermina de Migl rodená Kászonyi ➤
(*14.03.1826 - ✝24.06.1877)
+ Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi ➤
(*24.04.1833 - ✝15.10.1921)
Synovci:
+ Aladár Migl von Kászonyi ➤
(*19.09.1851 - †23.01.1925)
+ Hugo Migl von Kászonyi ➤
(*17.08.1861 - †20.12.1946)
+ Arpád Migl von Kászonyi ➤
(*23.04.1863 - †30.03.1934)
Švagrovia:
+ barón Alexander von Horváth de Szent-György ➤
(*22.09.1826 - †25.10.1906)
+ Ján Nepomuk de Migl ➤
(*27.03.1827, nem. Johann Nepomuck de Migl)
VIAC O LAURE HENCKEL RODENEJ KÁSZONYI
Laura Henckel rodená Kászonyi pochádzala z Budínskej štvri Krisztinaváros (dnes v Budapešti).
Narodila sa 07.01.1836 ako tretia dcéra Jána(Johanna, Jánosa) Kászonyiho a Rozálie Kászonyi rodenej Pongrác.
Ján Kászonyi bol advokát, agent Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a tabulárny sudca, správca majetku niekoľkých vysokopostavených rodín.
Bol aktívny aj v divadelnej činnosti. Pochádzal zo šlachtického rodu Kászonyi.
Jej mama Anna Rosalia, tiež pochádzala z urodzeného rodu Pongrác (Pongrátz).
Zo záznamu krstu Laury Kászinyi sa dajú zistiť ďalšie informácie o nej a jej rodine:
zdroj:"Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:X87D-NG4 : Tue Nov 18 12:49:18 UTC 2025), Entry for Kaszonyi Laura Anna Rosalia and Kaszonyi Joannes, 1836.
Laura bola pokrstená 7.januára 1836. Jej mená na krstnom liste sú Laura Anna Rosalia Kászonyi.
V tretej kolónke na výpise z krstu sú uvedení otec a matka ako: Kászonyi Joanes, Pongrátz Rosalia
V štvrtom stĺpci je uvedené Jánovo povolanie a bydlisko takto:
Nobilis Ex. Consilii L. Agentialis Adjunctus Bud. Chr.
Nobilis, Excelsi Consilium Locumtenentialis Agentialis Adjunctus, Budae Christinopolis
Preklad: Šľachtic, prísediaci Agentúry Vznešenej kráľovskej miestodržiteľskej rady.
Bydlisko štvrť Christinopolis (maď. Krisztinaváros) v Budíne.
Ján bo tak niečo ako adjunkt agent (úradník, zástupca) Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady, čo bol v tom čase najvyšším vládnym a výkonným orgánom v Uhorsku.
V ďalšej kolónke krstných rodičov je uvedené:
I. D. Porkoláb Daniel Ex. Consili Agens. Domicella Heyne Anna
Illustris Dominus Porkoláb Daniel, Excelsum Consilium Agens. Domicella Heyne Anna
Preklad: Osvietený pán Daniel Porkoláb, Agent Vznešenej rady a Slečna Anna Heyne.
Daniel Porkoláb bol pravdepodobne kolega alebo priamo nadriadený Jána Kaszónyiho v Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade.
ERB RODU KÁSZONYI
Laura pochádzala zo starého rodu Kászonyi.
Tento rod pôvodne pochádzal z oblasti Nagy Kászon (dnešné Plăieșii,Rumunsko). Do oblasti patrilo viacero obcí s predponou Kászon (napr. Kászonaltíz). Oblasť patrí do Sekulskej zeme v Transylvánii. Pramenia tu minerálne pramene s kyslou vodou(kyselica) a z nich tečie kyslý potok Kászon. Maďarský názov zeme Kászon je odvodený od slovanského slova kvas v zmysle kyslý. Rod Kászonyi, ktorého časť sa neskôr presunula do maďarskej časti Uhorska, má pôvod Sekulský.
(zdroje Wikipedia)
Erb, ktorý používala Laura Henckel a erb, ktorý bol v r. 1908 pridelený jej synovcom Aladárovi, Arpádovi a Hugovi,
vychádza z takmer rovnakého erbu, ktorý bol udelený v roku 1617 Gergélymu(Gregorovi) Kászonyimu cisárom a kráľom Matejom II Habsburským.
Gergély Kaszónyi už bol šlachtic, keď prišiel zo Sedmohradska do Uhorska, tu
mu bol pridelený erb a potvrdený šlachtický titul.
Erb, ktorý udelil cisár a kráľ Matej II Habsburský 6.8.1617 Gergelymu Kászonyi v Linzi.
Vyfarbenie štítu je celé modré
, lev(leopard) je zlatý, 3 ľalie sú biele, prikrívadlá z jednej strany modré a zlaté, z druhej červené a strieborné.
(zdroj: Richard Kászonyi, Makó 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi)
06.08.1617 - List Mateja II Habsburského s udelením erbu Gergélymu Kászonyi.
zdroj: Makó Múzeum, 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi
Slovenský preklad z maďarského jazyka.
Príloha č. 1. II. Maďarský preklad listu s erbom, ktorý vydal uhorský kráľ Matej II. v Linzi 6. augusta 1617 Gergélymu Kászonyimu:
Mi, Matej (tituly vynechané), silou tohto nášho listu dávame na vedomie každému, koho sa to týka, nasledovné:
Že My, sčasti na najpokornejšiu prosbu nemalého počtu našich verných, vyslovenú pred Našou Veličenosťou, a sčasti berúc do úvahy a prihliadajúc na vernosť a verné služby nášho verného a činorodého Gergelyho Kászonyiho, ktoré verne a vytrvalo preukázal a vykonal, predovšetkým Svätej Korune nášho Uhorského kráľovstva a potom Našej Veličenosti na rôznych miestach a v rôznych časoch, a ktoré údajne chce preukazovať a vykonávať aj v budúcnosti, sčasti teda z tohto dôvodu a sčasti z Našej Cisárskej a Kráľovskej Milosti a štedrosti, ktorou tým, ktorí boli Nami a Našou Kresťanskou Krajinou uznaní za hodných a horlivých v preukazovaní cností, – nasledujúc príklad našich predkov, niekdajších kráľov Uhorska – zvykneme udeľovať isté znaky cností (monumenta), ktoré ich môžu podnietiť k väčšej službe, týmto istého Gergelyho Kászonyiho a prostredníctvom neho Juditu Nagypál a jej syna Františka (Ferenca) našou plnou Cisárskou a Kráľovskou mocou a mimoriadnou milosťou nariaďujeme prijmúť, započítať a zapísať do počtu a radov pravých a nespochybniteľných šľachticov Uhorska a k nemu pripojených častí. Chceme a na základe nášho istého poznania a s premysleným úmyslom dovoľujeme, aby oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví odteraz a v budúcich časoch vždy užívali a požívali, mohli užívať, požívať a tešiť sa zo všetkých tých milostí, výsad, ústupkov, pocty, slobôd, práv, predností a výnimiek, ktoré doteraz užívali a požívali ostatní praví, starí a nespochybniteľní šľachtici nášho Uhorského kráľovstva a k nemu pripojených častí na základe akéhokoľvek práva alebo právneho zvyku.
Na dôkaz našej Milosti, Milosti a slobody prejavenej voči nim, a ako znak pravej a nespochybniteľnej šľachty, sme sa milostivo rozhodli udeliť a darovať tento erb alebo šľachtické znamenie tomuto Gergelymu Kászonyimu a prostredníctvom neho jeho manželke, synovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví, a to:
Modrý vojenský štít v stoji, ktorého línia vedená z pravého horného rohu k ľavému dolnému rohu rozdeľuje rohy štítu šikmo, v najspodnejšej časti sa nachádzajú tri biele ľalie usporiadané v rade, a horné pole akoby postupne obsadzoval vytvorený prirodzený leopard v kroku.
Na štíte je otvorená vojenská prilba s kráľovskou korunou, z ktorej vystupuje zlatý leopard zhodný vo všetkom s predchádzajúcim, držiaci v jednej labe vysoko ľaliu.
Z vrcholu, respektíve hrotu prilby padajú prikrývadlá alebo strapce, z jednej strany modré a zlaté, z druhej strany červené a strieborné, prekrývajúce okraj štítu a vynikajúco ho zdobiace, ako je to všetko správne vymaľované vlastnými farbami rukou a umením maliara na začiatku, respektíve na hlavnom mieste tohto nášho listu.
Rozhodli sme sa a na základe nášho istého poznania a s dobre uváženým úmyslom dovoľujeme, aby oni odteraz a po všetky budúce časy, užívali a požívali tento istý erb, respektíve šľachtické znamenie rovnakým spôsobom ako ostatní šľachtici nášho menovaného Uhorského kráľovstva a pripojených častí, s tými istými právami, prednosťami, výhodami, slobodami a výnimkami, ktoré títo doteraz užívali a požívali na základe prirodzeného alebo zvykového práva.
Nech ho nosia a používajú kdekoľvek, v bitkách a bojoch, v bojových hrách, na turnajoch, dueloch, súbojoch a iných podobných udalostiach, pri akomkoľvek vojenskom a šľachtickom cvičení, ďalej na pečatiach, pokrývkach, tapisériách, kobercoch, prsteňoch, zástavách, štítoch, stanoch, domoch a hroboch, všeobecne vo všetkých ich záležitostiach a činnostiach pod titulom pravej a čistej šľachty, ktorou ich a všetkých ich dedičov oboch pohlaví nech všetci, v akomkoľvek postavení, hodnosti, stave a úrade, nazývajú, oslovujú, považujú a počítajú za vynikajúcich ľudí, nech ich užívajú, požívaajú a nech sa z nich tešia oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví.
Ba čo viac, silou tohto nášho listu im ich dávame a udeľujeme.
Na pamiatku a večnú platnosť tejto veci sme sa milostivo rozhodli vydať a povoliť tento náš list, opatrený našou tajnou visiacou pečaťou, ktorú používame ako kráľ Uhorska, tomuto Gergelymu Kászonyimu, jeho manželke Judite Nagypál a jeho synovi Františkovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví.
Dané rukou nášho obľúbeného verného, najdôstojnejšieho [Valentína Lépesa], nitrianskeho biskupa, večného župana toho istého miesta, radcu, kancelára nášho Uhorského dvora, na hrade Linz, v Hornom a Dolnom Rakúsku, dňa 6. augusta v roku Pána tisícšesťstosedemnástom (formuly vynechané).
6. októbra 1617 v meste Csenger, na mieste a v deň konania súdu Satmárskej župy, bol predložený a ukázaný list týkajúci sa šľachty a erbových znamení milostivo udelených Najsvätejšou Cisárskou a Kráľovskou Veličenosťou, a bol zvyčajným spôsobom vyhlásený, zverejnený a vo všetkých jeho častiach prijatý a schválený zhromaždením magnátov a šľachticov Satmárskej župy.
Erb Laury Kászonyi na jej kaplnke v Rusovciach. Podklad pod levom je červený, pod ľaliami modrý.
Erb, ktorý bol pridelený synovcom Laury Henckel v roku 1908.
Laura vyrastala v Budapešti, a potom sa presťahovala do Viedne.
Podľa potvrdenia o pobyte bývala od roku 1856, už ako 19. či 20. ročná
na adrese Leopoldstadt 406 (dnes Praterstraße 55). Na tejto adrese, od roku 1850, mal uvedený pobyt aj gróf Hugo Henckel.
Ako 19 ročnej, 10.mája 1855, jej otec Johann Kaszónyi vybavil potvrdenie o plnoletosti. Plnoletosť v ťom čase sa v monarchii dosiahla
v 24 rokoch.
Laura vo Vieďni vlastnila dom a 20.06.1855 jej bolo na zasadnutí mestského zastupiteľstva Viedne
pridelený trvalý pobyt vo Viedni bez občianskych práv (Buständigkeit) -
slečna Laura von Kászonyi, majiteľka domu, bola prijatá do mestského zväzku (Gemeindeverband) a získala domovské právo vo Viedni.
(11.07.1855, Wiener Zeitung)
Možno už v Budapešti, a možno aj vo Viedni sa Laura venovala ako herečka divadlu.
Podľa Jozefa Mallineritsa, v mladosti bola Laura "profesionálna herečka známa vo viedenských umeleckých kruhoch". Tu si ju všimol gróf Hugo Henckel.
(zdroj: Jozef Mallinerits, Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce)
2.júla 1857, 22 ročná Laura a 46 ročný gróf Henckel navštívili kúpele v Baden bei Wien.
Ubytovali sa spolu v kúpeľnom dome na Dörfl číslo 64. Laura sa tu zapísala
ako Laura de Kászonyi, majiteľka domu z Viedne + 3 osoby (služobníctvo).
(1857, Cur- und Fremden-Liste des Curortes Baden bei Wien)
Laura a Hugo sa už v tomto čase teda poznali a stretávali.
Zoznam kúpeľných hostí v kúpeľoch Baden bei Wien, 1857.
Laura sa vydala za grófa Huga Henckela von Donnersmarck, približne rok po smrti jeho prvej manželky.
Svadba Huga a Laury sa konala 8. januára 1859 vo farskom kostole sv. Jána Nepomuckého (Die Pfarrkirche Johannes Nepomuk) v Leopoldstadte vo Viedni.
kostol Jána Nepomuckého na Viedenskom predmestí Jägerzeile rok 1844,
Die Jägerzeile in Wien od maliara Rudolfa von Alt (1812–1905). Tu sa
konala svadba, na malbe úplne vzadu vidno aj rad domov kde bývali.
V matrike kostola sv. Jána Nepomuckého, v knihe svatieb sa nachádza zápis zo svatby Huga a Laury.
archív Viedeň
prepis zápisu v nemeckom jazyku
1865-1868
Trauungs Register
Copulans Leopold Winkler Pfarrer
Jahr 1859 Monat 8. Jänner 1859
B
r
ä
u
t
i
g
a
mNamen
und
Stand
Der hochgeb. herr Hugo Carl Anton Lazarus Graf Henkel von Donnersmarck, Königl. Preuß. Kammerherr, Gutsbesitzer in Preußen und Österreich. Landstand von Kärnten, Witwer nach Laura Gräfin Henkel von Donnersmarck geb. Gräfin Hardenberg, von Siemianowitz in Preußen gbtg (gebürtig) der Hochgeb. Herrn Carl ✝ Henkel von Donnersmarck und der Frau Eugenie geb. Gräfin Wegierska
ehelicher Sohn.
W
o
h
n
u
n
gNumber
des
Houses
u.
des Ortes
l. Wohnungsz.(laut Wohnungszeugnis)
Leopoldstadt N:406
seit 1850
auch in Schloßen Wolfsberg in Kärnten
+ Grafen
R
e
l
i
g
i
o
nKatolish
/
l.(laut) Taufsch.(Taufschein) Kath. &
geb. 27. April 1811
l.(laut) Todtensch.(Todtenschein)
von der Pfarre Wolfsberg
Witwer seit 24. Dec. 1857
Protestantish
.
Alterjahre
47 Jahre
Ledig
.
Witwer
/
B
r
a
u
tNamen
und
Stand
Fräulein Laura, Anna Rosalia von Kászonyi, von Ofen gbtg(gebürtig) des sel. Herrn Johann von Kaszonyi königl. ungarisch. Hofagenten und der Frau Rosalia geb. Pongracz am Leben, und beide. Kath. Eltern eheliche Tochter.
W
o
h
n
u
n
gNumber
des
Houses
u.
des Ortes
l. Wohnungsz.
(laut Wohnungszeugnis)
Leopoldstadt N:406
seit 1856
R
e
l
i
g
i
o
nKatolish
/
l.(laut) Taufsch.(Taufschein) Kath. &
geb. 7. Jänner 1836
Protestantish
.
Alterjahre
23 Jahre
Ledig
/
Witwer
.
Beistände
Namen
und
Karakter
Ferdinand Graf Nimptsch
Ferdinand Graf Gaschin.
A
n
m
e
r
k
u
n
g
Zeugniß. daß der P. T. h. (Pleno Titulo herr) Bräutigam
keiner besondern Genehmigung des Königl. Preuß Regierung bedürfe.
Königl. Preuß. Gdschaft (Gesandtschaft) Wien
ddto 24. Dezenb. 1858.
Certificat der Stände von Kärnten, daß hl. (hochlöblich) Graf Hugo Carl Henckel von Donnersmarck als Landstand aufgenommen und am 15. Oct. 1847 introduirt worden sei.
ddt. Klagenfurt, am 18. Dez. 1858.
Großjährigkeits Erklärung der m (minderjährigen) Braut über Einschreiten des Vaters an k.k. Stadt del. Gericht (Delegates Gericht) der Stadt Pesth. vom 10. Mai 1855.
Totenschein der ✝ Gattin, das Bräutigams. Verkündschein der Pfarre Wolfsberg. Wohnungsz. (Wohnungszeugnis)
im Archiv,
3-mal verkündete.
preklad zápisu do slovenského jazyka
1855-1868
Matrika svatieb
Sobášiaci kňaz farár Leopold Winkler
Rok 1859 Mesiac 8. január 1859
Ž
e
n
í
c
hMená
a
stav
Vysokorodený pán Hugo Carl Anton Lazarus gróf Henkel von Donnersmarck, kráľovský pruský komorník, majiteľ panstiev v Prusku a Rakúsku, krajinský stavovský zástupca (landstand) Korutánska, vdovec po Laure grófke Henkel von Donnersmarck rodenej grófke Hardenberg, pochádzajúci zo Siemianowitz v Prusku, manželský syn vysokorodeného pána Carla ✝ Henkela von Donnersmarck a pani Eugenie rodenej grófky Wegierskej.
B
ý
v
a
n
i
eČíslo domu
a
obce
Podľa potvrdenia o pobyte
Leopoldstadt č. 406, od roku 1850;
taktiež na zámku Wolfsberg v Korutánsku.
+ Grófi
V
i
e
r
o
v
y
z
n
a
n
i
eKatolícke
/
podľa krstného listu katolík a
narodený 27. apríla 1811
podľa úmrtného listu z farnosti Wolfsberg vdovec od 24. Decembra 1857
Protestantské
.
Vek
47 rokov
Slobodný
.
Ovdovelý
/
N
e
v
e
s
t
aMená
a
stav
Slečna Laura, Anna Rosalia von Kászonyi, pochádzajúca z Budína, manželská dcéra zosnulého pána Johanna von Kászonyi, kráľovského uhorského dvorného agenta, a pani Rosalie rodenej Pongracz, žijúca, obaja rodičia sú katolíci.
B
ý
v
a
n
í
eČīslo
domu
a
obce
Podľa potvrdenia o pobyte
Leopoldstadt č. 406, od roku 1856;
V
i
e
r
o
v
y
z
n
a
n
i
eKatolícke
/
Podľa krstného listu katolíčka a
narodená
7. januára 1836
Protestantské
.
Vek
23 Rokov
Slobodná
/
Ovdovelá
.
Svadobný svedkovia
Mená
a
stav
gróf Ferdinand Nimptsch
gróf Ferdinand Gaschin.
P
o
z
n
á
m
k
a
Potvrdenie, že všetkými titulmi náležite poctený pán ženích nepotrebuje žiadne osobitné povolenie od kráľovskej pruskej vlády.
Kráľovské pruské vyslanectvo Viedeň, s dátumom 24. december 1858.
Certifikát stavov Korutánska, že vysokoctený gróf Hugo Carl Henckel von Donnersmarck bol prijatý za krajinského stavovského zástupcu a 15. októbra 1847 uvedený do úradu (uvedený do stavu). S dátumom Klagenfurt, 18. decembra 1858.
Vyhlásenie o plnoletosti neplnoletej nevesty na základe zakročenia (žiadosti) otca na cisársko kráľovskom mestskom delegovanom súde mesta Pešť zo dňa 10. mája 1855.
Úmrtný list zosnulej manželky ženícha.
Ohláškový list z farnosti Wolfsberg.
Potvrdenie o pobyte
uložené v archíve, ohlásené 3-krát.
V zápise je uvedené:
| Oddávajúci kňaz bol farár Leopold Winkler |
| Dátum svatby - 8.január.1859 |
|
Ženích: Vysokourodzený pán Hugo Carl Anton Lazarus gróf Henkel von Donnersmarck, kráľovský pruský komorník, veľkostatkár v Prusku a Rakúsku, zástupca krajinského stavu v Korutánsku, vdovec po Laure grófke Henkel von Donnersmarck, rodenej grófke Hardenberg, zo Siemianowíc v Prusku, narodený, vysokourodzenému pánovi Carlovi Henkelovi von Donnersmarck a pani Eugénii, rodenej grófke Wegierskej, manželský syn |
|
Bývanie ženícha: Podľa potvrdenia o pobyte: býva v Leopoldstadt č. 406, od roku 1850; taktiež na zámku Wolfsberg v Korutánsku. + Grófi (pravdepodobne myslené jeho potomkovia) |
| Ženích bol podľa výpisu z krstného listu katolík, narodený 27. apríla 1811. V čase svatby mal 47 rokov a podľa úmrtného listu z farnosti Wolfsberg bol vdovcom od 24. decembra 1857. |
|
Nevesta: Slečna Laura, Anna Rosalia von Kászonyi, narodená v Budíne, dcéra zosnulého Johanna von Kaszonyiho, uhorského kráľovského dvorného agenta, a jeho manželky Rosálie, rodenej Pongracz, žijúcej, manželská dcéra katolíckych rodičov. |
|
Bývanie nevesty: Podľa potvrdenia o pobyte bývala v Leopoldstadt č. 406, od roku 1856; |
| Nevesta bola podľa výpisu z krstného listu katolíčka, narodená 7 januára 1836. Vek 23 rokov, slobodná. |
| Svadobnýmí svedkami boli gróf Ferdinand Nimptsch a gróf Ferdinand Gaschin. |
|
V poznámke ku svadbe sa uvádzajú priložené doklady a potvrdenia napr.:
potvrdenie z pruského veľvyslanectva vo Viedni z 24.12.1858 o tom, že ženích nepotrebuje žiadne osobitné povolenie od kráľovskej pruskej vlády. Certifikát stavov Korutánska, že vysokoctený gróf Hugo Carl Henckel von Donnersmarck bol prijatý za krajinského stavovského zástupcu a 15. októbra 1847 uvedený do úradu (uvedený do stavu). S dátumom Klagenfurt, 18. decembra 1858. Vyhlásenie o plnoletosti neplnoletej nevesty na základe zakročenia (žiadosti) otca na cisársko kráľovskom mestskom delegovanom súde mesta Pešť zo dňa 10. mája 1855. Úmrtný list zosnulej manželky, ženícha. Ohláškovÿ list z farnosti Wolfsberg. Potvrdenie o pobyte. |
Laura a Hugo bývali od roku 1856 v dome na adrese Leopoldstadt 406 (dnes Praterstraße 55), v II. Viedenskom obvode. Bol to rad domov medzi Prater strasse(dnes Praterstraße) a Marokkaner Gasse (dnes Afrikanergasse), blízko kostola Johana Nepomuckého. Hugo s rodinou býval aj na zámku Wolfsberg. Laura mala v roku 1956, keď spolu začali bývať, 19 či 20 rokov, Hugo 44 alebo 45 rokov.
mapa rok 1858, zeleným obrysom oznacený dom Leopoldstadt 406, zdroj: wien.gov.at
mapa dnes a r. 1858, dom na Praterstraße 55. zdroj: wien.gov.at
Laura Kászonyi bola v čase konania svatby neplnoletá. Mala iba 23 rokov, chýbal jej rok do plnoletosti (24 r.) navyše jej otec Johann bol už zosnulý. A tak musela pred svadbou doložiť Vyhlásenie o plnoletosti. Toto vyhlásenie jej v máji 1855 ako 19 ročnej vybavil jej otec Johann Kászonyi.
Po svatbe išiel pár na dlhšie do Paríža pravdepodobne na svadobnú cestu (Pester Lloyd, 20.01.1859) .
V novinách Tagespost Graz sa spomína táto cesta do Paríža, akurát si noviny pomýlili mená a Huga nazvali Arthur.
22.01.1859 -Tagespost Graz.
Gróf do manželstva priniesol troch synov a jednu dcéru. Manželstvo Laury a Huga bolo bezdetné.
Laurin manžel gróf Hugo Henckel von Donersmarck.(Rakúska národná knižnica)
Ako spojenie šlachtických rodov Henckel von Donnersmarck a Kászonyi, boli na majetkoch, ktoré vlastnila Laura umiestnené aliančné erby týchto dvoch rodov. Erb rodu Henckel ako dominantný rod manžela je v popredí a čiastočne prekrýva Laurin erb Kászonyi. Takýto erb sa dá vidieť na dome smútku (predtým kaplnka Laury Henckel) na cintiríne v Rusovciach.
Aliančný erb na štíte kaplnky Laury Henckel rodenej Kászonÿi. Ukazuje prepojenie dvoch rodových erbov. Okrúhly erb rodu Henckel Donnersmarck čiastočne prekrýva erb rodu Kászonÿi. Takto symbolizuje manželstvo Huga Henckel a Laury Kászonÿi. Koruna s 9 perlami na vrchu poukazuje na grófsky titul. Erb Kászonyi (vpravo) pozostáva z kráčajúceho leva, predelu a troch ľalií. Honosnosť aliančného erbu dotvára z koruny sa tiahnuci plášť a kvety na spodku.
Erb v popredí (vľavo) na kaplnke Laury Henckel vychádza z tradičného erbu rodu grófov Henckel-Donnersmarck. Samozrejme je na ňom aj grófska koruna s 9 perlami:
Erb grófov Henckel von Donnersmarck.
Kedy sa narodila Laura von Kászonyi a koľko rokov sa dožila?
Zdroje uvádzajú, že Laura sa narodila v Budíne 7. januára 1836 (bola pokrstená) a zomrela 11.12.1905. Dožila sa 69 rokov a zomrela v 70. roku života. A tento dátum narodenia (či krstu) je potvrdený aj v jej krstnom liste.
Vo vtedajších novinových článkoch a archívoch sa uvádza aj chybný rok narodenia a vek úmrtia. V rakúskom štátnom archíve je napr. uložený Laurin nekrológ, kde sa uvádza vek dožitia 70 rokov. Aj na Laurinom náhrobku v mauzóleu vo Wolfsbergu je uvedený chybný text pri jej úmrtí a to, že umrela v 71. roku života - "im 71. Lebensjahre". V periodiku Salonblatt zo 16.12.1905 sa uvádza rok Laurinho narodenia 1835 a vek úmrtia 70 r. Väčšina periodik uvádza, že umrela vo svojom 71. roku života (t.j. dožila sa 70 rokov) - nemecká fráza - "im 71. Lebensjahre gestorben", alebo "im 71. lebensjahre verschieden".
Aj v Lavanttaler Bote sa pomýlili keď stanovujú dátum narodenia na 6.január 1835.
Laura Henckel, podľa Lavatthaler Bote,
"sa narodila 6. januára 1835 ako dcéra v tom čase známeho budapeštianskeho advokáta Kászonyiho, prežila mladosť v rodičovskom dome a bola mimoriadne krásna."(16.12.1905, Lavantthaler Bote).
V knihe rodov Magyar nemzetségi zsebkönyv z 1888 sa okrem informácií o Laurinom švagrovi Alexandrovi(Sándorovi) von Horváth, spomína ako jeho manželka aj Laurina sestra Gabriela. Je tu ale aj zmienka o Lauriných rodičoch Johannovi a Rozálii Kaszónyi:
1888 - BARÓN HORVÁTH zo Szentgyörgy.
zdroj: Magyar nemzetségi zsebkönyv 1. Főrangú családok (Budapest, 1888)
Vrecková kniha o maďarskej genealógii
PRVÁ ČASŤ: RODINY VYSOKEJ ŠĽACHTY
Dodatok • II. Ďalšie šľachtické rodiny Uhorska
...
BARÓNI HORVÁTH zo Szentgyörgy
Patrí medzi staré rody Vašskej župy (Vasmegye), ktorý v roku 1631 získal nový kráľovský donát (dar) na obec Szent György. A tento potom dal predikát menu.
Z rodu pochádzal Antal Horváth, cisársky a kráľovský komorník a plukovník husárov, ako rytier Rádu Márie Terézie, povýšený do barónskeho stavu v roku 1803. Táto vetva však vymrela 8. augusta 1812.
Žigmund Horváth zo Szentgyörgy bol povýšený do grófskeho stavu 9. mája 1810 a 28. septembra 1811 mu bola povolená zmena mena na HUGONNAY. O tomto povýšení do grófskeho stavu bol vo Viedni 14. júna 1822 vystavený nový diplom. (Pozri grófsky rod Hugonnay, str. 128.)
Sándor Horváth, c. a k. komorník, získal rakúsky barónsky titul na základe najvyššieho rozhodnutia vydaného v Laxenburgu 21. septembra 1858, pričom dátum diplomu bol 28. januára 1859 vo Viedni. Rodina je rímskokatolícka.
Popis barónskeho erbu z roku 1859: V štíte na modrom poli stojí na zadných nohách dvojchvostý zlatý lev, ktorý v pravej prednej labe drží tasený meč so zlatou rukoväťou. Ornament (nad prilbou) tvorí ohnutá ruka v brnení držiaca tasený meč. Prikrývadlá sú farby modro-červenej. Štít držia dva zlaté levy každý držiaci aj tasený meč.
[Rozdiely v barónskom erbe z roku 1803: pole štítu bolo strieborné, lev stál na zelenej pôde a prikrývadlá boli strieborno-červené.]
Sándor Otto Zeno Viktor, nar. 14. septembra 1829, cisársky a kráľovský komorník, ktorého manželkou bola Gabriella Kászonyi, nar. 19. februára 1844, dcéra Jánosa Kászonyi z Kászon (zomr. 1859) a barónky Rózy Pongrátzovej.
Svadba sa konala 14. mája 1862 v Stein v Pruskom Sliezsku.
Jeho majetky boli Keled, Bögöte, Pinnye, Szent András a Tót Komlós.
...
29. apríla 1865 sa Laura s manželom grófom Hugom Henckel von Donnersmarck zúčastnili ako svedkovia krstu synovca Arpáda Migl, syna svojej druhej sestry Hermíny de Migl a jej manžela Johanna Migl. Krst sa uskutočnil v Berlíne v kostole Neuen Kirche. Ako ďalší svedkovia sa tiež zúčastnili jej tretia sestra barónka Gabriela von Horváth s manželom barónom Alexanderom von Horváth.
Výpis z krstného listu Arpáda de Migl z roku 1909.
17.09.1909 - text na výpise z krstného listu Arpáda de Migl.
Krstný list
Podľa záznamov z matriky narodení a krstov Neuen Kirche je pánovi rentiérovi
Johann Nepomuck Migl
s jeho Manželkou
Hermina Rosalia Theresia rodená von Kászonÿi
medzi 4 a 5 hodinou ráno
Dňa 23. apríla 1863 sa narodil okolo 4. – 5. hodiny dopoludnia syn, ktorý dňa 29. apríla 1865 prijal sväté krstné sviatosti a mená:
Arpadus Franz Hermann.
Svedkovia pri krste:
Gróf Hugo Heneckel v. Donnersmarck z Beuthen, Komorník kráľa Pruska
Grófka Laura Henckel von Donnersmarck rodená von Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, cisársko kráľovský rakúsky komorník;
Angelica Gabrielle Barónka von Hórváth rodená von Kászonÿi.
_Tri zápisy priložené na jednej strane
Toto je týmto dôveryhodne a riadne osvedčené.
Berlin, 17. September 1909.
Farský úrad Novej cirkvi(Neuen Kirche).
podpis farára
--------
Tauf Schein
Nach Angabe des Geburts- und Tauf-Registers der Neuen Kirche ist dem Rentier Herrn
Johann Nepomuck Migl
von seiner Ehefrau
Hermina Rosalia Theresia
gebornen von Kászonÿi
am Dreiundzweizigten (23.4) April
ein Tausend Acht Hundert Drei und Sechzig um 5’/4 Uhr vormittags ein Sohn geboren, welcher am 29ten April 1865 die heilige Taufe und die Namen:
Arpadus Franz Hermann
empfangen hat.
Taufzeugen:
Graf Hugo Heneckel v. Donnersmarck auf Beuthen, Kgl. Pr. Kammerherr; (Königlich Preußisch Kammerherr);
Gräfin Laura Henckel von Donnersmarck geb. v. Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, k.k. Österr. Kämmerer;
Angelica Gabrielle Baronesse v. Hórváth geb. von Kászonÿi.
_ Trei Nachträge umseitig.
Dieses wird glaubhaft und ordnungsmäßig hierdurch bescheinigt.
Berlin, den 17ten September 1909.
Das Pfarramt der Neuen Kirche.
Pfarrer.
Laurin manžel gróf Hugo Henckel bol boohatý podnikateľ a priemyselník. Laure daroval rôzne majetky ako napríklad panstvo v Rusovciach, palác vo Viedni na Parkring 14, panstvo Weiẞenau neďaleko Wolfsbergu, alebo panstvo Stein(polsky Kamien, dnes Długołęka pri Vroclave).
Zaujímavý článok o Laurinom pôsobení na zámku Weißenau v Korutánsku napísal pán Ferenc Farkas v časopise Magyar Hiradó. Píše, že Laura nebola iba výnimočne krásna, ale sa rozumela peniazom i hospodáreniu:
17.01.1974 - Uhorskí lúpežní rytieri v Korutánsku.
zdroj: Magyar Hiradó
…
Keď sme nechali Wolfsberg za sebou, môj priateľ povedal:
„Čoskoro budeme doma. Som zvedavý, aký dojem na teba urobí Weissenau.“
Ku kaštieľu Weissenau vedie úzka vedľajšia cesta cez St. Marein. Miesto má príjemnú polohu; nie je okázalé, no všade ho obklopujú menšie vrchy a pahorky — takto si ho pripomína Johann Weikhard Valvasor vo svojom diele Topographia Carinthia (Norimberg, 1688).
Ľudská ruka a zemné stroje odvtedy tento idylický obraz do istej miery pozmenili — uvedomil som si to nasledujúce dopoludnie, keď sme si kaštieľ a majer prezreli za denného svetla. Samotný kaštieľ v dnešnej neogotickej podobe pochádza z poslednej stavebnej etapy 19. storočia. Kaštieľ získal roku 1856 gróf Hugo Henckel von Donnersmark, ktorý ho odkázal svojej druhej manželke, urodzenej Laure Kászonyi, ako vdovské sídlo. V rokoch 1905 až 1907 ho vlastnila jej sestra, urodzená Rozália Horváthová; od nej ho odkúpil späť gróf Arthur von Donnersmarck.
O Laure Kászonyi sa v rodinách Henckel von Donnersmarck a Thun-Hohenstein zachovalo množstvo zaujímavých anekdot. Bola to preslávená krásna žena. Jej zachovaná olejomaľba, potvrdzuje dobré meno uhorských žien. Rozumela peniazom i hospodáreniu. Svoju povesť nezanechala len prestavbou kaštieľa — spomeňme napríklad presklený prejazd pre koče, nazývaný „Hegyesmalom“. V pohorí Saualpen dala postaviť dodnes používaný poľovnícky zámoček „Hubertus“, podľa rodinnej tradície preto, aby z vrchu s dobrým výhľadom mohla kontrolovať svojho manžela, keď ho posielala k jeho matke na „napomenutie“ do hradu Wolfsberg. Takéto „napomenutie“ nebolo zriedkavé; neraz si ho vyslúžil už len pre „uhorskú ženu“. Život Laury Kászonyiovej bol ostatne skutočným románom — tomu sa raz budeme venovať v samostatnom článku…
Weissenau síce nijako výrazne nevyčnieva z korutánskej krajiny, no kaštieľ a hosťovský dom — s dvojitým erbom Kászonyi–Henckel — dávajú pozornému návštevníkovi tušiť, čo všetko stelesňovala „uhorská žena“, Laura Kászonyi, v Lavantskom údolí. Či to cítim tak aj ja — na to bol zvedavý súčasný majiteľ Weissenau, J. Thun-Hohenstein, ktorý počas našej hmlistej jesennej cesty oživoval uhorské súvislosti výskumov svojho strýka Huga Henckela von Donnersmarka.
LAURA HENCKEL - MAJITEĽKA PANSTVA RUSOVCE
Rusovské panstvo to neboli len pozemky a majetky v Rusovciach ale aj v Čunove a na druhej strane Dunaja v oblasti s názvom Gajc. Do týchto troch území tak boli rozdelené aj poľovné revíry rodiny Henckel. Panstvo Rusovce bolo kúpené pre grófku Lauru Henckel a tak jej patrili samozrejme aj všetky tri poľovné revíry. V roku 1879 noviny uverejnili tabuľky počtu ulovenej zveri v týchto revíroch za rok 1878. Dôležité ale je, že noviny titulujú grófku Lauru ako majiteľku panstva Rusovce (Orosvár):
16.03.1879 - Illustrierte Sport-Zeitung
Zoznam ulovenej užitočnej a škodlivej zveri na panstve grófky Laury Henckel von Donnersmark v panstve Rusovce, 1879
| Revír | Užitočná zver | |||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| S r n c e | Z a j a c e | B a ž a n t y | J a r a b i c e | P r e p e l i č k y | D i v é h u s i | D i v é k a č i c e | D r o p y | C h r i a š t e l e | M o č i a r n i c e | S l u k y l e s n é | S p o l u |
|
| Rusovce | 10 | 527 | 204 | 99 | 21 | 2 | 54 | 12 | 929 | |||
| Gajc | 9 | 103 | 101 | 6 | 34 | 4 | 257 | |||||
| Čunovo | 110 | 26 | 21 | 46 | 1 | 204 | ||||||
| Spolu | 19 | 740 | 331 | 126 | 21 | 2 | 134 | 17 | 1390 | |||
| Revír | Škodlivá zver | H l a v n ý s ú č e t |
||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| L í š k y | K u n y | T c h o r y | L a s i c e | J e ž e | P s y | D o m á c e m a č k y | V e ľ k e d r a v c e | M a l é d r a v c e | S t r a k y a v r a n y | S p o l u |
||
| Rusovce | 2 | 3 | 21 | 25 | 2 | 27 | 24 | 39 | 33 | 227 | 403 | 1332 |
| Gajc | 7 | 38 | 3 | 9 | 15 | 10 | 44 | 126 | 383 | |||
| Čunovo | 1 | 3 | 4 | 10 | 2 | 1 | 67 | 88 | 292 | |||
| Spolu | 3 | 3 | 31 | 67 | 2 | 40 | 35 | 55 | 43 | 338 | 667 | 2007 |
Lesný pozemok, ktorým preteká Dunaj, pozostáva z piatich samostatných parciel s rozlohou približne 1200 hektárov.
Rusovce, 31.december 1878.
V oficialnej Správe o opatreniach v oblasti meliorácií pôdy a terénu vykonaných v roku 1881 sa grófka Laura uvádza ako majiteľka pozemkov - lúk a pastvín v Rusovciach a Čunove - na ktorých bola vykonávaná meliorácia - zavlažovanie s čerpaním vody v rokoch 1875-1881.
1882 - Správa o opatreniach v oblasti meliorácií pôdy vykonaných v roku 1881.
V. Úvod do zlepšení pôdy v krajine, ktoré nie sú plánované oddelením kultúrneho inžinierstva alebo existujú už dlho.
I. okres
| Župa | Mošonská |
| Majiteľka | grófka Laura Henckel |
| Obec | Rusovce-Čunovo |
| Druh meliorácie | zavlažovanie s čerpaním vody |
| Rozloha v katastrálnych jutrách | 104 |
| Čas realizácie | 1875 – 1881 |
| Náklady na jedno jutro | 492 forintov |
| Poznámka | pozri stranu 70 |
strana 70
… 11. Grófka Laura Henckel z Donnersmarku, Rusovce-Čunovo, Mošonská župa.
Kombinovaná svahová úprava a formovanie vyvýšených pásov pri zachovaní prirodzených tvarov povrchu, avšak čo možno najviac vyrovnaných. Projekt vypracoval lúčny staviteľ Huitz (z Badenu) podľa systému Vincenta. Celková rozloha 105 jutár vrátane stavieb z roku 1881.
Čas prác: od roku 1875 do roku 1878 bolo vybudovaných 87 jutár.
Celkové náklady (forinty, grajciare):
|
vedenie prác a dozor nad robotníkmi |
5 270 frt 07 gr |
| mzdy (denné práce) | 20 451 frt 48 gr |
| materiál a osivo | 8 243 frt 99 gr |
|
1 parný stroj, 2 čerpadlá a vodné zdvíhacie koleso |
9 000 for |
| Spolu: | 42 965 frt 54 gr |
Na jedno jutro teda pripadá 492 forintov 14,9 grajciara.
Prevádzkové náklady: Doteraz boli náklady na zavlažovanie a kosenie účtované spoločne; po štvorročnom priemere činili ročne 904 forintov 44 grajciarov, teda 10 forintov 36 grajciarov na jedno jutro.
Celkové náklady na umelú lúku na jedno jutro (forinty, grajciare): :
| zariadenie 492 frt 14,9 gr + 5 % úrok | 24 frt 60 gr |
| náklady na zavlažovanie a kosenie | 10 frt 36 gr |
| pôdny kapitál 250 frt + 4 % úrok | 10 frt 00 gr |
| daň | 1 frt 50 gr |
| správne náklady | 1 frt 00 gr |
| Spolu: | 47 frt 46 gr |
Cena jedného metrického centa sena tak vychádza na 2 forinty 37 grajciarov.
Prevádzkové náklady však budú v budúcnosti podstatne vyššie, pretože do výpočtu nebolo zahrnuté splácanie zariadení; použité drevené stavidlá a iný drevený materiál si vyžadujú obnovu a jedno z čerpadiel je už natoľko opotrebované, že bude potrebné ho v budúcom roku nahradiť novým.
Stav pred úpravou: Na území sa nachádzala riedko zalesnená ovčia pastvina strednej kvality s brestami, často zaplavovaná Dunajom. Pôda bola priepustná, s dostatočne hlbokým hlinitopiesočnatým podložím.
Stav po úprave: Po výseve najlepších a najvhodnejších krmovín má seno vynikajúcu kvalitu. V porovnaní s dovtedy sotva využiteľnou pastvinou dosahuje doterajší ročný priemer na celej lúke 1 350 metrických centov, teda 15,46 metrického centa na jutro. Keďže však väčšina prvej kosby sa každoročne skrmovala zelená, výnos na jutro možno odhadnúť až na 20 metrických centov.
Práce boli nákladné, pretože prebiehali v období nedostatku pracovnej sily. Lúky opakovane trpeli záplavami Dunaja, čo nepriaznivo pôsobilo na umelo vytvorený trávnik; rozsiahle plochy boli poškodené aj larvami chrústov a iného hmyzu, čo si vyžadovalo rozoranie a nové výsevy.
Lúky sa prihnojujú rozmetaním maštaľného hnoja, každoročne v rozsahu jednej dvadsatiny plochy. Bez hnojenia by sa pôda rýchlo vyčerpala. V súčasnosti prebiehajú pokusy s draselno-amónnym superfosfátom.
V roku 1881 bolo 17 jutár, ktoré dovtedy slúžili len ako ovčia pastvina, podobným spôsobom premenených na zavlažované lúky. Cena vrátane tvrdých materiálov a výsevu bola dohodnutá na 267 forintov na jutro. Zhotoviteľ: kultúrny inžinier Troján z Prahy.
Použitý systém je prirodzené svahové prúdové zavlažovanie; namiesto doteraz používaných drevených stavidiel, priepustov a žľabov, ktoré sú už poškodené a vyžadujú obnovu, budú použité výlučne cementové rúry, čím sa prevádzkové náklady výrazne znížia.
(Správa hospodárskej správy panstva)
Rusovské panstvo, ktoré patrilo do Mošonskej župy, bolo v tomto čase výnimočné aj ovocinárkymi produktami. 16.10.1881 sa v Magyarovári konala poľnohospodárska výstava organizovaná Mošonským župným hospodárskym spolkom. Ovocinárske produkty panstva Laury Henckel si tu počínali výnimočne, keď získali zlatú medailu.
19.10.1881 - 1. miesto na poľnohospodárskej výstave Mošonskej župy.
Z Mošonskej župy
V Magyaróvári, 17. októbra.
Vážený pán redaktor!
Ako som sľúbil, mám tú česť podať správu o výstave usporiadanej Mošonským župným hospodárskym spolkom, ktorú počas niekoľkých dní navštívilo takmer 3000 osôb, a oboznámiť s ňou čitateľskú verejnosť na stĺpcoch týchto vážených novín.
Vystavené plodiny a predmety boli rozdelené do šiestich skupín, a to nasledovne:
I. skupina – Poľnohospodárske produkty.
Do tejto skupiny patrili:.
a) osivá,.
b) ostatné poľnohospodárske produkty a
c) vína.
Vystavené predmety tejto skupiny pochádzali od 94 vystavovateľov.
II. skupina – Ovocie.
Táto skupina bola skutočnou ozdobou výstavy a bola usporiadaná v nasledujúcich podskupinách, a to:
a) ovocie v surovom stave;
b) ovocie v konzervovanom stave,
konkrétne:
1. ovocie zavárané v cukre,
2. v rume,
3. ovocné lekváre,
4. ovocné nátierky, sušené plody a pasty,
5. šťavy a sirupy,
6. zavárané ovocie;
c) vzdelávacie predmety.
V tejto skupine sa zúčastnilo 48 vystavovateľov, pričom každý z nich vystavil veľké množstvo prekvapivo krásnych a vynikajúcich druhov ovocia. Veľkým prínosom tejto skupiny bolo jednak vkusné usporiadanie, jednak okolnosť, že bolo vystavené len veľmi málo neoznačeného ovocia, keďže buď už bolo určené samotnými vystavovateľmi, alebo jeho určenie vykonala odborná komisia.
Mimoriadne pekná bola mimo súťaže vystavená kolekcia Dr. Ágosta Sötéra a pani Dr. Irmy Sötérovej, ktorá zahŕňala ovocie vystavené tak v surovom, ako aj v konzervovanom stave. Za nimi nezaostávali ani kolekcie vystavené hospodárskou akadémiou v Mosonóvári, ani kolekcie panstva grófky Laury Henckelovej von Donnersmarck z Rusoviec, rovnako ako ani odborne usporiadaná ovocná kolekcia pána Pála Majora.
III. skupina – Zelenina.
V tejto skupine sa zúčastnilo 28 vystavovateľov, ktorí vystavili nespočetné množstvo plodín, a to jednak
a) v surovom stave, ako aj
b) v konzervovanom stave.
IV. skupina – Okrasné záhradníctvo.
V tejto skupine sa zúčastnilo iba 9 vystavovateľov. Najviac živých rastlín vystavili Dr. Ágost Sötér, hospodárska akadémia v M.-Óvári a panstvo v Rusovciach. Prekvapivo krásna bola v tejto skupine výstava umeleckého a obchodného záhradníka W. E. Marxa z Viedne, na ktorej boli vystavené rozličné kytice a vence zo sušených kvetov.
V. skupina – Včelárstvo a včelárske nástroje.
Celkovo bolo vystavených 57 predmetov od 23 vystavovateľov.
VI. skupina – Záhradnícke nástroje.
V tejto skupine bolo vystavených najmenej predmetov, avšak viacero z nich bolo veľmi zaujímavých. Počet vystavovateľov bol 13.
Výstava, ktorá poskytla návštevníkom množstvo poučných poznatkov, bola porotou posudzovaná po jednotlivých skupinách.
Hodnotiaca komisia bola pod predsedníctvom Dr. Ágosta Sötéra zostavená nasledovne:
I. skupina – Poľnohospodárske produkty a víno:
predseda: Ferenc Rohrer, riaditeľ hospodárstva;
spravodajca pre poľnohospodárske
produkty: Imrich Deininger, profesor hospodárskej akadémie;
spravodajca pre vinárstvo: Dr. Tomáš Kossutány, profesor hospodárskej akadémie; Dr. Richard Ulbricht, profesor hospodárskej akadémie; N. Heischmann, súkromník.
II. skupina – Ovocie:
predseda: Dr. Ágost Sötér, advokát a zemepán;
spravodajca: Dr. Ján Cselley, kráľovský notár; Ján Hegedűs, advokát a zemepán; L. Gillemot, hlavný záhradník z obce Kismagyar.
III. skupina (zelenina):
predseda: Pál Major, kráľovský radca;
spravodajca: Sándor Czéh; Ede Heykal, hlavný záhradník z Pápy.
IV. skupina (okrasné záhradníctvo):
predseda: Pál Sporzón, profesor hospodárskej akadémie;
spravodajca: Károly Modrovics, župný pokladník; Márton Steiner, opát; Krištof Illsemann, záhradník hospodárskej akadémie. V. skupina – Včelárstvo a včelárske nástroje:
predseda: Michal Prets, evanjelický farár z Čunova;
spravodajca: Sándor Cserháti, profesor hospodárskej akadémie.
VI. skupina:
Károly Tékas, dozorca panstva v Szt. Miklós;
spravodajca: Viktor Thellmayer, profesor hospodárskej akadémie; Sándor Heuffel, správca panstva v Kittsee (Köpcsény); Ignác Havas, vedúci továrne v Mosone; Konrád Meerschalk.
Zápisnice spravodajcov jednotlivých skupín boli postupne prečítané, pričom bolo predovšetkým konštatované, že viacerí vystavovatelia umiestnili svoje vystavené predmety mimo súťaže. Porota jednomyseľne vyjadrila poľutovanie nad tým, že Dr. Ágost Sötér vo všetkých šiestich skupinách a pani Irma Sötérová v II. a III. skupine vystavili predmety mimo hodnotenia, ktoré však pre svoju výnimočnú kvalitu a veľké množstvo tvorili ozdobu výstavy, a preto nemohli byť podrobené hodnoteniu ani im nemohli byť udelené zaslúžené ceny prvej triedy.
Okrem uvedených ešte aj nasledujúci vystavovatelia umiestnili svoje predmety mimo súťaže:
Barón Imre Miske za produkty panstva v Bodajku; arcikniežacie panstvo v Magyar-Óvári za vystavené odrody viniča; Terézia Majorová, M.-óvár – za konzervované ovocie; Károly Modrovics, M.-óvár – za okrasné kvety; Sibilla Modrovicsová, M.-óvár – za konzervované ovocie; Dr. Richard Ulbricht, M.-óvár – za ríbezľové víno; Imrich Deininger, M.-óvár – za zemiaky.
Na základe spoločného uznesenia poroty boli následne udelené tieto vyznamenania:
I. Zlatú medailu získali:
Rusovské panstvo grófky Laury Henckel von Donnersmarck.
Záhradníctvo Uhorskej kráľovskej hospodárskej akadémie v M.-óvár.
Panstvo v Szt. Miklós.
II. Veľkú striebornú medailu získali:
Pál Major, kráľovský radca, Mosonóvár; Károly Bendl, Lučone; Jolán Kristinkovicsová, Liezkó; Benedek Göndöcs, Békés-Gyula; Ferenc Wrasda a syn, M.-óvár; Krištof Illsemann, M.-óvár; Pál Günther, Gálos; Hlavné riaditeľstvo panstva v Boldogasszonyi; Ferenc Eckhardt, M.-óvár; Vavrinec Zimmermann, Zurány; Nándor Stupka, Barátfalu; Michal Kuncze, Rajka.
III. Malú striebornú medailu získali:
Ferenc Netsezal, Nezsider; Ján Greiner, farár, M.-Kimle; Sándor Czéh, M.-óvár; Károly Modrovics, M.-óvár; Jozef Kuster, Arak; Júlia Haymannová, M.-óvár; Ferenc Horváth, Moson; Károly Holzinger, M.-óvár; Dr. Krištof Schuh, Balka; Michal Prasch, Nezsider; Dittmar, Heilbronn (Heilbronn); Ján Plattner, Mosonóvár; Gašpar Fettig, P.-Somorja; Pál Schmelzer, Gálos; Andrej Benedikt, Gálos; Juraj Hautsinger, Miklósfalva; Jozef Fuhrmann, Vědény; Michal Németh, Lébény; Anton Staindl, M.-óvár; Jozef Swatosch, M.-óvár; Jozef Schmuk, Halászi; Hospodárstvo Győrskej katedrálnej kapituly vo Vědényi; Pokusné pole Uhorskej kráľovskej hospodárskej akadémie v M.-óvári.
Úľ systému Göndöcs získali (na skúšobné účely): Ján Szítás, Halászi; Dr. Schuh, Rajka.
IV. Čestný diplom získali:
Károly Bendl, Lutsony; Ferenc Netscaal, Nezsider; Ján Pollhammer, Kálnok; Jozef Binder, Feketeerdő; Imrich Deininger, M.-óvár; Alajos Schopf, M.-óvár; Imrich Máté, Feketeerdő; Ján Rohrer, Moson; Katalin Pongrácová, M.-óvár; Bernát Van de Sandt, Galambos-sziget; Emil Skoda, Sérfenyő; Jolán Kristinkovicsová, Lickó; Ferenc Horváth, Moson; W. E. Marx, Viedeň; Ede Heukal, Pápa; Antal Wagner, Viedeň; Ferenc Leonhard, M.-óvár; Ferenc Weisz, Moson; Juraj Nagy, M.-óvár; Dr. Krištof Schuh, Rajka; Michal Molnár, Kis-Bodak; Jozef Zeehmeister, M.-óvár; Károly Horák, farár, Halászi; S. Haist, Bécs; Kniežacie panstvo rodu Esterházy v Esterháze; Juraj Hautsinger, Miklósfalva; Mátyás Achs, Gálos; Juraj Schmeleer, Gálos; Ostrihomský vinársky spolok; Ján Körmendy, L.-Szent-Miklós; Krištof Engelbert, Tarosa; Korné Józsa, Csó, Peter Fazekas, Halászi; Michal Prets, Čunovo; Juraj Lőrinc, P.-Somorja; L. Gillemot, G. Kis-Magyar; Jozef Radies, M.-óvár; Vida Kovácsics, Čunovo; Sándor Heuffel, Kis-Nyilas; Béla Kempelen, Egor; Ilona Heuffelová, Kis-Nyilas; Károly Modrovics, M.-óvár; Ede Guttmann, opátsky záhradník, Kis-Cell.
Rozdeľovanie cien osobne vykonal pán hlavný župan barón Imre Miske dňa 16. tohto mesiaca dopoludnia.
Keďže výstava bola otvorená ešte aj v popoludňajších hodinách dňa udeľovania cien, navštívilo ju množstvo ľudí.
Výstava, ktorá bola korunovaná pekným úspechom, bola 16. tohto mesiaca za prítomnosti výboru a početného publika uzavretá pánom hlavným županom – predsedom, ktorý vo svojom prejave opätovne vyzdvihol činiteľov, ktorí sa zaslúžili o vznik výstavy, ako aj ich neúnavnú obetavú činnosť. Vo svojom záverečnom prejave vyjadril sladkú nádej, že budúca výstava bude ešte pôsobivejšia, veľkolepejšia a širšieho rozsahu, a po vyslovení poďakovania výstavnému výboru, mestu a ďalším, zakončil slová týmto, každého verného vlastenca skutočne nadchýnajúcim zvolaním: „Nech žije vlasť! Nech žije kráľ!“
Po uzavretí výstavy sa členovia výboru, ako aj inteligencia nášho mesta zišli na bankete, ktorý výstavný výbor usporiadal na počesť pána hlavného župana – muža, ktorý sa vie nadchnúť pre všetko krásne a ušľachtilé. Kiež by mala naša drahá vlasť veľa takýchto statočných a úprimne zanietených maďarských hlavných županov – potom môžeme dúfať, že vlasť bude prekvitať!
r.l.
Kaštieľ Rusovce v roku 1901 ešte za čias Laury Henckel. Erb na zámku - dva oválne erby. Bol pravdepidobne tiež aliančný.
Laura Henckel a Hugov Žrebčín v Rusovciach
Po smrti Huga Henckela v 1890 Laura a Hugov syn Arthur Henckel pokračovali v dostihovom športe v Rusovciach. Laura vlastnila Rusovský žrebčín s tréningovým centrom a časť z neho Arthurovi aj prenajímala. Z dostihovou stajňou sa zúčastňovala na dostihoch ako pokračovateľka tradície svojho manžela.
Gróf Arthur Henckel-Donersmarck, Laurin nevlastný syn.
Potom však tento šport zanechala a kone prenechala nevlastnému synovi Arthurovi, ktorý naďalej prevádzkoval žrebčín a zúčastňoval sa pretekov.
13.02.1898 bol v Algemeine Sport-zeitung uverejnený takýto odstavec:
GRÓFKA LAURA HENCKELOVÁ sa úplne vzdala svojho spojenia s dostihovým športom a chovom plnokrvníkov. Potom, čo sa už pred niekoľkými rokmi vzdala aktívnej účasti na dostihoch, prenechala teraz aj celý svoj chovný materiál grófovi Arturovi Henckelovi.
Vstup do Hugovho žrebčína.
Hugov žrebčín - celý článok ➤
5.septembra 1903 noviny Wiener Salonblatt uverejnili Laurin portrét a takýto pekný text:
K najuctievanejším a najváženejším starším dámam uhorskej dvorskej šľachty, ktoré každoročne trávia dlhší čas vo Viedni, patrí duchaplná a dobrosrdečná vdova po grófovi Hugovi Hendelovi von Donnersmard, ktorý zomrel 4. októbra 1890. Bol držiteľom fideikomisov v Bytome, pánom na Wolfsbergu so Silberbergom, Groß Reideben a Neudau a na sv. Leonharde s Wiesenauom a Waldensteinom v Korutánsku, ako aj pruským komorníkom. Grófka Laura, rodená von Kaszonyi, pani na Karlburgu v Uhorsku a Weißenau v Korutánsku, je jeho vdovou. Svadba grófky, ktorej portrét reprodukujeme na strane 5 dnešného vydania, sa konala 8. januára 1859 vo Viedni.
Grófka Laura má z prvej manželovej manželky, grófky Laury von Hardenberg, ktorá zomrela 1. augusta 1857, troch nevlastných synov: grófa Huga, držiteľa fideikomisu, zosobášeného s grófkou Wandou von Gaschin, grófa Lazarusa, zosobášeného s grófkou Máriou von Schweinis und Strain, a grófa Arthura, c. a k. komorníka a tajného radcu, vdovca po grófke Eleonore Schaffgotsch, ako aj nevlastnú dcéru, grófku Lauru Saurma von der Jeltsch-Lorzendorf.
(Wiener Salonblatt, 05.09.1903)
SMRŤ GRÓFKY LAURY HENCKEL
Grófka Laura Henckel von Kászonyi umrela 11.12.1905 vo Viedni. Pohreb sa uskutočnil vo Wolfsbergu 14.12.1905. Pozn: nielen v periodikách, ale dokonca aj v úmrtných záznamoch a nápise na náhrobku bol problém s Laurinym vekom úmrtia resp. dátumom narodenia. Správny dátum narodenia je stanovený v zázname z jej krstu: 07.01.1836 Správny vek úmrtia je 69 rokov. Laura sa dožila 69 rokov, 11 mesiacov a 4 dni a tak umrela v prebiehajúcom 70 roku života.
V knihe úmrtí vo Viedni sa nachádza záznam o Laure Henckel, kde je uvedené:
| Kňaz ktorý viedol pohrebný obrad - kurát a zbormajster Carl Hofer. |
| Čas úmrtia - 11. decembra 1905 o 4. hodine ráno. |
| Miesto úmrtia vo Viedni - I. obvod Weihburggasse 32 |
| Laura, ríšska grófka Henkel, barónka von Donnersmark, majiteľka panstva (zemepánka), rodená Kaszonyi, narodená v Budapešti v Uhorsku v júli 1836, vydatá 1. januára 1859,s domovsklou príslušnosťou Viedeň. |
| Pohlavie - žena. Vierovyznanie - katolíčka. |
| Vek - 69 rokov |
| Príčina úmrtia - podľa ohliadacieho lístku č. 105 na zápal pľúc. |
| Miesto a čas pohrebu - dodatočný zápis tiež k (Na cintoríne vo Wolfsbergu v Korutánsku) dňa 13. decembra 1905. |
| Poznámky - posledné pomazanie udelil F. Venantius Schnellbach |
zdroj: archív matricula-online.eu
Vo Wolsberských registroch úmrtí sa dajú nájsť aj informácie o Laurinom úmrtí a pohrebe. V zázname sa píše:
| Úmrtie - 11. 12. 1905 o 4 hodine ráno. |
| Deň pohrebu - 14.12. 1905 dopoludnia. |
| Miesto úmrtia - Viedeň 1. obvod, Weihburggasse 32, 1.poschodie a telo bolo prevezené do mauzólea. |
| Laura, ríšska grófka Henckel, barónka von Donnersmarck, zemepánka na Gefäll a Wesendorf, rodená von Kaszonyi, vdova po majiteľovi panstva (podľa kópie správy o úmrtí z Viedne), rodáčka z Budapešti v Uhorsku, ovdovená – prísluchajúca do Viedne. |
| Vierovyznanie - rímska katolíčka. |
| Pohlavie : žena |
| Úmrtie v roku života - 70 6/12 |
| Narodená 1. Júl 1836 |
| Zomrela na zápal pľúc. Podľa prepisu správy o úmrtí z Viedne z 11. decembra 1905 |
| Vo Viedni prijala posledné pomazanie |
| Pochovaná v mauzóleu grófa Henckela vo Wolfsbergu. |
| Požehnaná v mauzóleu farárom Lorenzom Walderom. |
zdroj: Sterb Register Laura Henckel "Österreich, Diözese Gurk-Klagenfurt, Katholische Kirchenbücher, 1527-1986", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:6JJY-KMXS : Sun Mar 10 08:50:48 UTC 2024), Entry for Laura Reichsgräfin Henckel, 11 Dec 1905.
Samozrejme aj v periodikách z tej doby boli uverejné články o úmrrí a pohrebe Laury Henckel Kászonyi:
13.12.1905 - Lavantthaler Bote.
V pondelok 11. tohto mesiaca, skoro ráno, zomrela vo svojom paláci vo Viedni po dlhšom a ťažkom utrpení ríšska grófka vdova Laura Henckel von Donnersmarck, rodená von Kászonyi, vo svojom 71. roku života. Bola majiteľkou zámku Weißenau, zámku Rusovce(Carlburg) v Uhorsku, víl v Opatiji a ďalších nehnuteľností.
16.12.1905 - Lavantthaler Bote.
Ako sme už informovali v minulom čísle, v pondelok 11. decembra o 4. hodine ráno, vo svojom paláci vo Viedni, na Weihburggasse č. 32, zomrela vo svojom 71. roku života, pani Laura Ríšska grófka Henckel, barónka von Donnersmarck, pani z Gefäll a Wesendorf, rodená von Kászonyi.
Narodila sa 6. januára 1835 ako dcéra v tom čase známeho budapeštianskeho advokáta Kászonyiho, prežila mladosť v rodičovskom dome a bola mimoriadne krásna.
Dňa 8. januára 1859 sa vydala za ríšskeho grófa Huga Henckela, baróna von Donnersmarck, ktorý bol vo Wolfsbergu nezabudnuteľnou osobnosťou a ktorý bol v prvom manželstve ženatý s grófkou Laurou Hardenberg. S ním žila v tom najšťastnejšom manželstve, ktoré bolo založené na láske, až do jeho smrti 4. októbra 1890. Obdobie, ktoré nasledovalo až do jej pokojného skonu, trávila striedavo na svojom zámku vo Weissenau a Rusovciach (Karlburgu), vo svojom viedenskom paláci alebo vo svojej vile v Abbazii.
Slávnostná posledná rozlúčka so zosnulou Laurou Ríšskou grófkou Henckel sa konala v stredu 13. v mesiaci o 14:00 hodine v smútočnom dome, Weihburggasse č. 32 vo Viedni. Pri tejto príležitosti sa zišli jej nevlastní synovia, páni Hugo, Lazy, Arthur ríšski grófi Henckel, baróni von Donnersmarck, takmer všetci ostatní členovia grófskej rodiny, ako aj barón von Helfert, člen Panskej snemovne, knieža Esterházy, generál pechoty Fischer von Wellenborn, poľný maršal Groller a mnohí ďalší predstavitelia šľachty.
Po rozlúčke bola rakva so zosnulou prevezená do Wolfsbergu, kde dorazila vo štvrtok 14. decembra o 8:25 hodine ráno. Po vyložení rakvy a stoviek nádherných vencov s rovnako honosnými stužkami sa začal okolo 9. hodiny formovať pohrebný sprievod. Sprievod začínali baníci grófskej Henckelovej bane v St. Stefan, ktorí boli oblečení v slávnostných uniformách, s vlajkou a pohrebnými lampášmi, a niesli časť masívnych vencov, za nimi nasledovali polovníci grófa Henckela, pán dekan Lorenz Walder s početným cirkevným asistenčným personálom, a napokon pohrebný voz so smrteľnými pozostatkami ríšskej grófky Laury Henckel, takmer preplnený vencami. Za ním nasledovali dámy, cisársko-kráľovskí úradníci, obecné zastupiteľstvo, úradníci grófa Henckela, ich riaditelia a správcovia, mešťania Wolfsbergu a okolia a ďalší smútiaci.
Pred mauzóleom sa k pohrebnému sprievodu pripojili gróf Edgar Henckel, syn grófa Huga Henckela, gróf Edwin Henckel, syn grófa Lazyho Henckela, gróf Alfons Henckel, syn Jeho Excelencie grófa Arthura Henckela, a v Paríži žijúci synovci zosnulej, Arpád, Aladár a Hugo de Migl. Po tom, čo bola rakva so zosnulou, ktorá odpočíva v pokoji Božom, ešte raz posvätená, predniesol pán dekan Lorenz Walder krátku, no hlbokú pohrebnú reč, po ktorej nasledoval pohrebný obrad do rodinnej hrobky.
R.I.P
16.12.1905 - Tagespost Graz.
Ríšska grófka Laura Henckel z Donnersmarku.
Vlakom, ktorý sem dorazil dnes ráno o 8. hodine, prišlo telo zosnulej ríšskej grófky Laury Hendel z Donnersmarku, ktorá zomrela vo Viedni. Od železničnej stanice sa konal pohrebný sprievod ku grófskemu mauzóleu, ktoré sa nachádza na krásnom mieste pri ústí Vordergumitsch.
Na čele pohrebného sprievodu išli grófi Edgar, Edwin a Alphons Henckel von Donnersmarck mnoho ďalších blízkych príbuzných zosnulej. Po pohrebnom voze kráčali grófski banskí zamestnanci so zapálenými banskými lampami a krásnymi vencami, takmer všetci členovia mestskej rady vo Wolfsbergu, niekoľko zástupcov miestnej sporiteľne, primár všeobecnej nemocnice Dr. Ludwig Mann, grófski úradníci a nakoniec dlhý zástup ďalších smútiacich. Medzi nimi boli barón Robert Benz, barón Louis Braun a dôstojníci miestneho veliteľstva stanice atď.
Pohrebný obrad vykonal miestny dekan a mestský farár, pán Lorenz Walder, za početnej asistencie duchovných. Laura Henckel von Donnersmarck bola vdovou po ríšskom grófovi Hugovi Henckelovi von Donnersmarck, ktorý zomrel 4. októbra 1890 a za ktorého sa vydala 8. októbra 1859.
Poďakovanie za účasť na pohrebe uverejnila v novinách aj jej sestra Gabriela von Horváth:
poďakovanie za účasť na pohrebe Laury Henckel von Kászonyi od jej sestry Gabriely von Horváth rodenej von Kászonyi.
text na oznámení
Pri príležitosti pohrebu mojej drahej a váženej sestry, urodzenej pani Laury ríšskej grófky Henckel, barónky z Donnersmarcku, rodenej Kászonyi, som dostala také početné prejavy sústrasti, že je pre mňa nemožné poďakovať každému zvlášť. Preto týmto vyjadrujem svoju úprimnú vďaku kráľovským úradníkom, zástupcom obcí Wolfsberg, St. Stefan a St. Marein za kondolencie a sprievod na miesto posledného odpočinku, úradníkom grófskeho rodu Henckel, ich riaditeľstvám a správnym orgánom, poľovnému personálu a baníkom, ako aj mešťanom z Wolfsbergu a St. Marcin za ich účasť na pohrebe. Sibyllenort, 15. decembra 1905. Barónka Gabriela von Horvath, rodená z Kászonyi.
Bohaté dedičstvo Laury Henckel
Dedičstvo Laury Henckel bolo veľké a bohaté. Okrem panstiev obsahovalo napr. aj vily Neptún, Rosalia a Aran v Abbázii (dnes Opatija, Chorvátsko), ktoré grófka kúpila v roku 1897. Keďže Laura nemala vlastné deti, celé jej dedičstvo pripadlo najbližšej rodine, krorú v tom čase tvorila už len jedna sestra Gabriela von Horváth a traja synovci - Aladár, Arpád a Hugo - traja bratia de Migl.
Laurin synovec, maliar Arpád François Migl de Kászony okolo roku 1901.
Dediči tak získali napr. celé panstvo Rusovce (majetky v Rusovciach, Čunove a Gajc za Dunajom), vrátane nádherného kaštieľa a Hugovho Žrebčína.
Kaštieľ Rusovce pred rokom 1898.
Gabriela a traja synovci, v tom čase žijúci v Paríži, sa rozhodli, že panstvo predajú. Urobili tak prostredníctvom právneho zástupcu pozostalosti, notára Dr. Alexandra Jörga. Panstvo Rusovce bolo predané grófovi Elemérovi Lónyayovi a jeho manželke belgickej princeznej Štefánii. Kúpna zmluva bola podpísaná 22.1.1906 a panstvo predali za 4 milióny vtedajších Rakúsko-Uhorských korún (Preßburger Zeitung, 23.01.1906).
Sumu ktorú Gabriela a traja bratia získali bola obrovská. Ak si ju rozdelili na štvrtinu, tak len z tejto časti dedičstva každý z nich získal milión korún. Avšak z Laurinho dedičstva získali oveľa viac. Okrem Rusoviec, zdedili aj panstvo Weisenau neďaleko Wolfsbergu, ktoré ale od nich neskôr odkúpil gróf Arthur Henckel(zdroj: 11.7.1906, Lavanttaler Bote)
V tomto čase noviny uverejnili správu, že grófka Laura odkázala v dedičstve svoje vily „Neptún“, „Rosalia“ a „Aran“ v Abbazii (Opatija, Chorvátsko) pruskému cisárovi Wilhelmovi II. (Viliamovi II.).(zdroj: 02.01.1906, Die Drau) Avšak tieto správy neboli pravdivé a tieto nehnuteľnosti zdedili jediná sestra a grófkini traja synovci.(10.01.1906 - Freie Stimmen - Klagenfurt Mittwoch)
Foto: Jernej Furman,
Hotel Miramar - Villa Neptun Opatija, Chorvátsko, dnes,
CC BY 2.0,
Wikimedia Commons
Ďalšie majetky po Laure - kaštiele a vily - získali v Pruskom Sliezsku (dnes Poľsko). Zdedili aj palác na Parkring 14 vo Viedni. Niektoré majetky predali, níektoré si ponechali.
Vtedajšie noviny píšu aj o súde medzi týmito dedičmi a chorvátskym sochárom, ktorý mal vyhotoviť bustu cisárovnej Alžbety do parku pri kaštieli v Rusovciach. Tú dala vyhotoviť grófka Laura, po zhotovení sa jej nepozdávala a tak ju odmietla.
Správy: dediči Laury Henckel sa súdia so sochárom Rendićom.
20.10.1907 - Illustrirtes Wiener Extrablatt. Proces o bustu cisárovnej Alžbety
V roku 1900 si už zosnulá grófka Laura von Henckel Donnersmarck objednala u sochára Ivana Rendića z Terstu bustu zosnulej cisárovnej Alžbety pre svoju vilu. Cena bola dohodnutá na 4400 korún. Sochár dostal zálohu 1000 korún, zvyšok mal dostať po dodaní busty, čo malo prebehnúť v máji 1901.
Až teraz, po smrti objednávateľky, podal sochár prostredníctvom Dr. Angerera žalobu na tunajší Krajský civilný súd, ktorý mal na starosti dedičské konanie. Žaloba smerovala proti dedičom grófky:
barónke Gabriele Angele von Horvath a súrodencom Aladarovi a Hugovi von Migl, žiadajúc o zaplatenie zvyšných 3400 korún. Sochár tvrdí, že nebol viazaný žiadnym termínom dodania a vyhotovenie busty cisárovnej bolo ponechané výhradne na jeho umeleckom uvážení. Zvyšných 3400 korún mala grófka zložiť v banke „Banca Popolare“ v Terste. Keď grófke z vlastnej iniciatívy ukázal model, nebol podľa jej vkusu, pretože cisárovná mala na sebe rukavice – podľa neho však grófka nemala právo robiť takéto požiadavky. Preto on, žalobca, bustu dokončil a pripravil na dodanie, no grófka ju odmietla prevziať, a preto teraz žaluje dedičov.
Dr. Alfred Pollak, zástupca žalovaných, považuje tak neskoré podanie žaloby za prekvapivé. Vyhlásenia žalobcu sú podľa neho v kľúčových bodoch nesprávne, pretože grófka stanovila a dohodla ako termín dodania 1. máj 1901. Okrem toho, busta mala byť vyhotovená podľa konkrétnej fotografie. Údajné sťažnosti na rukavice cisárovnej nezodpovedajú pravde; busta mala podľa zámeru grófky zobraziť zosnulú cisárovnú v uhorskom korunovačnom odeve, pretože bola určená pre vilu v Oroszvári (Rusovciach) v Uhorsku. Keďže grófka podľa svojho oprávneného výhradného práva model skritizovala a od objednávky odstúpila, najmä preto, že premeškal termín dodania, došlo k rokovaniam, ktoré viedli k dohode: žalobca si ponechá zálohu 1000 korún a grófka je oslobodená od povinnosti prevziať bustu. Z týchto dôvodov je žaloba neoprávnená a má byť zamietnutá. Po dlhšej porade súd rozhodol o odložení pojednávania, aby si mohol nechať vypočuť vtedajšieho správcu a komornú grófky.
17.03.1908 - Das Vaterland.
Súdna sieň.
Busty cisárovnej
Viedeň, 17. marca V júni 1900 dostal sochár z Terstu, Ivan Rendić, od grófky Laury Henckel Donnersmarck objednávku, aby pre park jej vily v Orosvare vytvoril mramorovú bustu cisárovnej Alžbety. Cena bola dohodnutá na 4400 korún a umelcovi bola poskytnutá záloha 1000 korún. Na žiadosť grófky sochár sľúbil, že bustu dodá do 1. mája 1901. Rendić tvrdí, že grófka mu v realizácii modelu udelila úplnú slobodu. Grófka však po prijatí fotografie hotového sadrového modelu nebola s dielom spokojná a zakázala kamenárovi Celli, ktorého poveril Rendic, aby začal s mramorovými prácami. Až na opakovanú žiadosť sochára Celli prácu dokončil, no grófka bustu odmietla prevziať. Rendić preto prostredníctvom doktora Ruperta Angerera zažaloval dedičov medzičasom zosnulej grófky o zaplatenie zvyšnej sumy 3400 korún.
Obžalované strany, barónka Gabriele Angela v. Horwath a bratia Adolar, Hugo a Arpad von Migl, prostredníctvom svojho zástupcu, Dr. Alfreda Pollaka, popreli, že by sochárovi bola ponechaná voľná ruka pri tvorbe busty. Bustu mal naopak vytvoriť podľa fotografie, ktorú cisárovná darovala grófke pri príležitosti návštevy Orosvaru. Táto fotografia, ktorá zobrazovala cisárovnú v uhorskom korunovačnom odeve, bola Rendicovi odovzdaná, no on sa jej pri svojej práci nedržal. Grófka preto a tiež pre nedodržanie termínu dodania bustu odmietla.
Nakoniec však s Rendićom uzavrela dohodu, že sochár si ponechá zálohu aj bustu a vzdá sa ďalších nárokov. Po vypočutí viacerých svedkov Krajský civilný súd pod vedením sudcu Fischera odsúdil dedičov grófky Henckel von Donnersmarck na zaplatenie 3100 korún. Súd neprijal námietky obžalovaných ako opodstatnené, no znížil žalovanú sumu o 300 korún, pretože grófka kamenárovi Celliovi zakázala pokračovať v mramorových prácach, a práca, ktorá bola vykonaná po tomto zákaze na Rendićovu žiadosť, už nemohla ísť na ťarchu grófky.
Grófka vo svojom závete myslela aj na chudobných odkázala napr 600 Korún, chudobným farnosti Wolfsberg. (zdroj: 16.12.1905, Lavanttaler Bote)
Pri kaštieli v parku v Rusovciach dala Laura Henckel postaviť kaplnku (bez povolenia). Bolo to vpodstate mauzóleum, do ktorého dala pochovať svojich blízkych. Boli tam pochovaní aj jej rodičia, sestra Gabriela s manželom Alexandrom a ďalší. Keď panstvo prevzali Lonyay, dali kaplnku preložiť na cintorín v Rusovciach. Neskôr v 60. rokoch 20. sroročia bola kaplnka prestavaná na dom smútku a Laurina rodina premiestnená do spoločného hrobu vedľa kaplnky. (zdroj: Jozefa Mallinerits, Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce; zdroj:kriz.epocha.sk, 2022, Rusovce - pohrebná kaplnka na cintoríne)
Kaplnka-mauzóleum Laury Henckel, na cintoríne Rusovce
🔝
Copyright © 2025 Branislav Heriban
email: cunovske@gmail.com