Johann Kászonyi

história rusoviec > johann kaszonyi

(16.08.2025)
JOHANN KÁSZONYI

[*1785/1786 - ✝10.03.1858]

Celé meno: Ján Štefan Kaszónyi z Kászony
tiež: János István Kászonyi, Johann Stephan Kászonyi, János Nepomuk(?) Kászonyi z Kászony.

Narodený: 1785 alebo 1786

Zomrel: 10.03.1858 vo veku 72 rokov

Vierovyznanie: protestant-reformovaný (kalvinista)

Predkovia:
Gergely Kászonyi
s manželkou Juditou Nagypál
a synmi Ištvánom(Štefan) a Františkom (Ferenc)

Manželka: Anna Rosalia Kászonyi rodená Pongrácz➤
(*1797/1798 - †18.10.1890)

Deti:
👨 Karol Kászonyi➤
(*16.01.1822)
👩🏻 Theresia Rosalia Kászony➤
(*18.07.1823)
👩🏻 Hermina de Migl rodená Kászonyi ➤
(*14.03.1826 - ✝24.06.1877)
👨 János Kászonyi ml.➤
(*24.10.1828)
👩🏻 Mária Helena Kászonyi➤
(*05.08.1830)
👩🏻 Joanna Gabriela Josepha Kászonyi ➤
(*24.04.1833)
👩🏻 Laura Henckel rodená Kászonyi ➤
(*07.01.1836 - ✝11.12.1905)
👩🏻 Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi ➤
(*08.02.1840 - ✝15.10.1921)

Vnuci:
+ Aladár Migl von Kászonyi ➤
(*19.09.1851 - †23.01.1925)
+ Hugo Migl von Kászonyi ➤
(*17.08.1861 - †20.12.1946)
+ Arpád Migl von Kászonyi ➤
(*23.04.1863 - †30.03.1934)

Zaťovia:
+ gróf Hugo Henckel Donnersmarck ➤
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)
+ Ján Nepomuk de Migl ➤
(*27.03.1827, nem. Johann Nepomuck de Migl)
+ barón Alexander von Horváth de Szent-György ➤
(*22.09.1826 - †25.10.1906)

Povolania: advokát, agent Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a tabulárny sudca, správca majetku vysokopostavených rodín.

Záujmy: divadelníctvo a literatúra

VIAC O JOHANNOVI KÁSZONYIM

Ján Kászonyi (Johann, János, Joannes) sa narodil v roku 1785 alebo 1786. V knihe o maďarskej genealógii je uvedený ako János Nepomuk(?) Kászonyi z Kászony. V úmrtnom liste dcéry Hermíny z Paríža je zapíšaný ako Jean Etienne de Kaszonyi (franc Etienne = slov. Štefan = maď. István). Takže ak sú tieto údaje pravdivé jeho celé meno by mohlo znieť Ján Štefan Nepomuk Kászonyi z Kaszony. Pochádzal zo starého rodu Kászonyi de Kászony.

Podľa tradičného výkladu, rod Kászonyi pochádzal z Nagy-Kászonu v Transilvánii. Existuje však aj ďalšia verzia pôvodu tohoto rodu - podľa obce Mező-Kaszony (Mezőkaszony).

Pozn. Najrozšírenejšia téza o pôvode a rozšírení rodu Kászonyi pochádza od historika Ivána Nagya. Podľa neho rod Kászonyi (Nagy Kászonyi) pochádza zo Sikulskej zeme v Sedmohradsku z oblasti Nagy Kászon (dnešné Plăieșii, Rumunsko).

Do oblasti patrilo viacero obcí s predponou Kászon (napr. Kászonaltíz). Pramenia tu minerálne pramene s kyslou vodou(kyselica) a z nich tečie kyslý potok Kászon. Maďarský názov zeme Kászon je odvodený od slovanského slova kvas v zmyske kyslý. Rod Kászonyi, ktorého časť sa neskôr presunula do maďarskej časti Uhorska, má pôvod sikulský. (viaceré zdroje Wikipedia)

Historické práce o pôvode a expanzii rodu Kászonyi zo Sikulskej zeme.

zdroj: NAGY, Iván. Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal [online]. Pest : Ráth Mór, 1857–1868. Dostupné na Arcanum Reference Library

Rod Kászoni. (Nagy-kászoni.)
Rod sikulského pôvodu z oblasti Csík, z ktorého János Kászoni založil rod Kászoni. Rod Bornemisza na začiatku 18. storočia. Patrili medzi nich v roku 1651 András , v roku 1668 Miklós , v roku 1687 Imre a v roku 1764 Mihály , podkapitáni Kássonovho podpredsedu. Mihály Kászoni bol v roku 1794 miestokráľskym sudcom v Csikszéku. Rodina sa zo Székely rozšírila aj do žúp, najmä župy Kolos, kde bol v roku 1815 Miklós Kászoni kráľovským perceptorom a József bol poddaným sudcom. V roku 1848 na tom istom mieste slúžili Antal, Ignácz a Ferencz .

Niektorí členovia rodiny tiež pochádzali z Maďarska, takže na základe jeho krstného mena musíme zaradiť aj Jánosa Kászonyho z Kászonu, bývalého agenta a sudcu správnej rady budínskeho guvernérstva, ktorý v tom čase tvrdo pracoval na založení národného divadelného umenia v Budapešti. Zomrel 10. marca 1858 vo veku 73 rokov.

Kászonovci žijú aj na viacerých miestach v Maďarsku. Tak v Zemplínskej župe patria medzi šľachticov . V Satumarskej župe sú na začiatku tohto storočia vlastníkmi pôdy v Rápoltone * . Okrem toho patria medzi šľachticov v Báčskej, Šomoďskej, Sabolčskej a Torontálskej župe.

zdroj: Reiszig E.: Torontál vármegye nemes családai. In: Borovszky S. (ed.): Magyarország vármegyéi és városai, 1912.

Kászonyi. (Nagy Kászonyi).
Rod pochádzal z Nagykászony v župe Csik a odtiaľ si vzal aj svoje meno. Rodina sa odtiaľ presťahovala do Uhorska, kde na začiatku 13. storočia žila v Satumarskej župe. V roku 1617 dostal Gergely Kászonyi od Mateja II. potvrdenie o šľachtickom stave, ktoré bolo vyhlásené v Csengeri v Satumarskej župe 6. novembra 1617.

Podľa inej verzie však rod Johanna Kászonyiho pochádzal z trhového mestečka Mező-Kaszonyi, nachadzajúceho sa na severo-východe vtedajšieho Uhorska. Mező v maďarskom názve tohoto mesta znamená pole či rovina a pochádza z názvu mezőváros (poľné mesto) čo bolo vpodstate trhové mesto bez opevnenia. Etymológia slova "Kaszon" nie je úplne objasnená. Prepokladá sa jeho slovanský pôvod.

Dnes sa táto obec nachádza na Ukrajine s názvom Kosoň/Косонь. Situovaná je v Zakarpatskej oblasti blízko pri maďarských hraniciach. V medzivojnovom období bola aj súčasťou Zakarpatskej Rusi v Československu. Predtým však obec Mező-Kászony patrila do Berežskej župy (Bereg vármegye) ako súčasť Uhorska.

Čo je ale podstatné je to, že prepojenie rodu Kászonyi a Mezőkaszony potvrdzuje Sándor Kávássy v diele "Šľachtické priezviská a krstné mená v Satmári na základe súpisu z obdobia šľachtickej domobrany v roku 1809." Na domobranu proti Napoleonovi bolo v Satmárskej župe zapísaných 5 šľachticov menom Kászonyi žijúcich v štyroch mestách Satmárskej župy - Császló, Kisnamény, Rápolt a Rohod. Ich meno Kászonyi vzniklo príponou "-i" k mestu pôvodu z ktorého ich rod pochádza, t.j. z Mező-Kaszony v Berežskej župe:

f/2. Mená vzniknuté z názvov miest pomocou prípony -i /-y/
...
416. Kászonyi: mesto Mezőkászony, Berežská župa – obce Császló, Kisnamény, Rápolt, Rohod; 5.
...
zdroj: 13. Kávássy Sándor: Nemesi vezeték- és keresztnevek Szatmárban az 1809. évi inszurrekciós összeírás alapján (156. oldal)/

Aj keď sa rod Kászonyi presunul z Berežskej župy do susedných miest Satmárskej župy a ďalej, Mező-Kaszonyi považoval za svoje skutočné miesto pôvodu, od ktorého odvodzoval svoju rodovú identitu.

V Genealogickej vreckovej knihe barónskej rodiny Hänserovcov z Gothy z roku 1879 sa ako manželka baróna Alexandra Horvátha zo Szent György uvádza:

Gabriele, geb. 19. Februar 1844, des 1856† Johann Nepomuk von Kászonyi de Kaszony,
Erbherrn auf Mező-Kászony,
und der Rosalie geb. Baronin Pongrácz Tochter.
v preklade: Gabriela, narodená 19. februára 1844, dcéra Jána Nepomuka z Kászonyi de Kaszony (zomrel 1856†), dedičného pána na Mező-Kászony, a Rozálie, narodenej barónky Pongráczovej.

Potvrdzuje to aj informácia o Johannovej dcére Gabriele Kászonyi z Aristokratického almanachu z roku 1888. Tu sa Gabriela rodená v. Kászonyi de Kászony uvádza ako manželka baróna Alexandra Horvátha, ale hlavne ako dedičná pani na Mező-Kászony.

Ak sú tieto informácie pravdivé, potom rodina Jána Kászonyiho mohla mať majetky práve v Mezőkaszony a pochádzala práve odtiaľto.

1879 - Ján Nepomuk von Kászonyi z Kaszony dedičný pán na Mező-Kászony.

zdroj: Genealogická vrecková kniha barónskej rodiny Hänserovcov z Gothy. 1879, 29. ročník.
Gothaisches genealogisches Taschenbuch der freiherrlichen Häuser, Gotha Justus Perthes

Horváth zo Szent-György
[Katolíci. Uhorsko. Rakúsky barónsky stav (slobodní páni) od 21. augusta 1858. Popis erbu a historická poznámka v ročníku 1860, s. 356.]

Alexander Oto Zeno Viktor barón von Horváth zo Szent-György, narodený 14. septembra 1829.(Syn Jozefa von Horváth zo Szent-György , zomrelého 6. apríla 1850, pána panstiev Ecsed [Etseg] a Hegyfalu, ako aj majetkov Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szentandrás a Tótkomlós, cisársko-kráľovského komorníka, a jeho manželky Rozálie, rodenej grófky Draškovičovej z Trakostanu, zomrelej 2. mája 1832, dámy Rádu hviezdneho kríža).Spoluvlastník panstiev Ecsed a Hegyfalu, cisársko-kráľovský komorník,

zosobášený 14. mája 1862 na zámku Kamieniec [Steine] pri Szczodre [Sibyllenort] v pruskom Sliezsku s:

Gabrielou, narodenou 19. februára 1844, dcérou Jána Nepomuka von Kászonyi de Kaszony (zomrel 1856†), dedičného pána na Mező-Kászony, a Rozálie, narodenej barónky Pongráczovej.

Sestra: Anna Mária Terézia von Horváth zo Szent-György, narodená 20. júna 1817, majiteľka panstva Tétény s majetkom Batta pri Budíne [Ofen], zosobášená v roku 1842 s Jánom Krstiteľom (Baptist) barónom von Paccassy, cisársko-kráľovským generálmajorom; vdova od roku 1849.

1888 - dcéra Gabriela ako dedičná pani na Mező-Kászony.

autor: Hans Schreyer
zdroj: Aristokraten-Almanach 1888, Adressbuch der Mitglieder des Österreichisch-ungarischen Adels 1888

Aristokratický almanach 1888 Adresár členov rakúsko-uhorskej šľachty 1888

... Alexander slobodný pán Horváth zo Szent-György, komorník, majiteľ panstiev Etseg (Ecseg, župa Nógrád) a Hegyfalu, ďalej statkov Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szt. András a Tót-Komlos – Etseg (Uhorsko).

Gabriele, slobodná pani, rodená von Kászonyi de Kászony, dedičná pani na Mező-Kászony – Etseg (Ecseg, Nográdska župa, Uhorsko). ...

---

...Horváth zu Szent-György, Alexander, Freih. v., Käm., zu Szent-György, Herr d. Herrschaften Etseg u. Hegyfalu, dann d. Güter Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szt. András u. Tót Komlos - Etseg (Ung.).

Gabriele Freiin, geb. v. Kászonyi de Kászony, Erbherrin auf Mező-Kászony Etseg (Ung.) ...

ERB RODU KÁSZONYI

Erb rodu Kászonyi bol udelený Gergélymu Kászonyimu "6. októbra 1617 v meste Csenger, na mieste a v deň konania súdu Satmárskej župy". Satmárska a Berežská župa susedili na severovýchode Uhorska. Dnes dokonca existuje v Maďarsku Sabolčsko-satmársko-berežská župa (Szabolcs-Szatmár-Bereg vármegye). Z Mező-Kaszony sa potomkovia rodu mohli presunúť najprv do susedných žúp a neskôr do iných častí Uhorska. V Uhorsku tak mohli žiť vedľa seba aj šľachtici z rodu Nagy-Kászonyi aj z rodu Mező-Kászonyi.

Erb, ktorý používala Johannova dcéra Laura Henckel Kászonyi a erb, ktorý bol v r. 1908 pridelený jeho vnukom Aladárovi, Arpádovi a Hugovi, vychádza z takmer rovnakého erbu, ktorý bol, ako už bolo spomenuté, udelený v roku 1617 Gergélymu(Gregorovi) Kászonyimu cisárom a kráľom Matejom II Habsburským. Gergély Kaszónyi už bol šlachtic, keď sa zo Sedmohradska presunul do Uhorska, tu mu bol pridelený erb a potvrdený šlachtický titul.

Erb, ktorý udelil cisár a kráľ Matej II Habsburský 6.8.1617 Gergelymu Kászonyi v Linzi. Vyfarbenie štítu je celé modré , lev(leopard) je zlatý, 3 ľalie sú biele, prikrívadlá z jednej strany modré a zlaté, z druhej červené a strieborné. (zdroj: Richard Kászonyi, Makó 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi)

06.08.1617 - List Mateja II Habsburského s udelením erbu Gergélymu Kászonyi.

autor: Richard Kászonyi
zdroj: Makó Múzeum, 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi

Slovenský preklad z maďarského jazyka.
Príloha č. 1. II. Maďarský preklad listu s erbom, ktorý vydal uhorský kráľ Matej II. v Linzi 6. augusta 1617 Gergélymu Kászonyimu:

Mi, Matej (tituly vynechané), silou tohto nášho listu dávame na vedomie každému, koho sa to týka, nasledovné: Že My, sčasti na najpokornejšiu prosbu nemalého počtu našich verných, vyslovenú pred Našou Veličenosťou, a sčasti berúc do úvahy a prihliadajúc na vernosť a verné služby nášho verného a činorodého Gergelyho Kászonyiho, ktoré verne a vytrvalo preukázal a vykonal, predovšetkým Svätej Korune nášho Uhorského kráľovstva a potom Našej Veličenosti na rôznych miestach a v rôznych časoch, a ktoré údajne chce preukazovať a vykonávať aj v budúcnosti, sčasti teda z tohto dôvodu a sčasti z Našej Cisárskej a Kráľovskej Milosti a štedrosti, ktorou tým, ktorí boli Nami a Našou Kresťanskou Krajinou uznaní za hodných a horlivých v preukazovaní cností, – nasledujúc príklad našich predkov, niekdajších kráľov Uhorska – zvykneme udeľovať isté znaky cností (monumenta), ktoré ich môžu podnietiť k väčšej službe, týmto istého Gergelyho Kászonyiho a prostredníctvom neho Juditu Nagypál a jej syna Františka (Ferenca) našou plnou Cisárskou a Kráľovskou mocou a mimoriadnou milosťou nariaďujeme prijmúť, započítať a zapísať do počtu a radov pravých a nespochybniteľných šľachticov Uhorska a k nemu pripojených častí. Chceme a na základe nášho istého poznania a s premysleným úmyslom dovoľujeme, aby oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví odteraz a v budúcich časoch vždy užívali a požívali, mohli užívať, požívať a tešiť sa zo všetkých tých milostí, výsad, ústupkov, pocty, slobôd, práv, predností a výnimiek, ktoré doteraz užívali a požívali ostatní praví, starí a nespochybniteľní šľachtici nášho Uhorského kráľovstva a k nemu pripojených častí na základe akéhokoľvek práva alebo právneho zvyku.

Na dôkaz našej Milosti, Milosti a slobody prejavenej voči nim, a ako znak pravej a nespochybniteľnej šľachty, sme sa milostivo rozhodli udeliť a darovať tento erb alebo šľachtické znamenie tomuto Gergelymu Kászonyimu a prostredníctvom neho jeho manželke, synovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví, a to:

Modrý vojenský štít v stoji, ktorého línia vedená z pravého horného rohu k ľavému dolnému rohu rozdeľuje rohy štítu šikmo, v najspodnejšej časti sa nachádzajú tri biele ľalie usporiadané v rade, a horné pole akoby postupne obsadzoval vytvorený prirodzený leopard v kroku. Na štíte je otvorená vojenská prilba s kráľovskou korunou, z ktorej vystupuje zlatý leopard zhodný vo všetkom s predchádzajúcim, držiaci v jednej labe vysoko ľaliu. Z vrcholu, respektíve hrotu prilby padajú prikrývadlá alebo strapce, z jednej strany modré a zlaté, z druhej strany červené a strieborné, prekrývajúce okraj štítu a vynikajúco ho zdobiace, ako je to všetko správne vymaľované vlastnými farbami rukou a umením maliara na začiatku, respektíve na hlavnom mieste tohto nášho listu.

Rozhodli sme sa a na základe nášho istého poznania a s dobre uváženým úmyslom dovoľujeme, aby oni odteraz a po všetky budúce časy, užívali a požívali tento istý erb, respektíve šľachtické znamenie rovnakým spôsobom ako ostatní šľachtici nášho menovaného Uhorského kráľovstva a pripojených častí, s tými istými právami, prednosťami, výhodami, slobodami a výnimkami, ktoré títo doteraz užívali a požívali na základe prirodzeného alebo zvykového práva. Nech ho nosia a používajú kdekoľvek, v bitkách a bojoch, v bojových hrách, na turnajoch, dueloch, súbojoch a iných podobných udalostiach, pri akomkoľvek vojenskom a šľachtickom cvičení, ďalej na pečatiach, pokrývkach, tapisériách, kobercoch, prsteňoch, zástavách, štítoch, stanoch, domoch a hroboch, všeobecne vo všetkých ich záležitostiach a činnostiach pod titulom pravej a čistej šľachty, ktorou ich a všetkých ich dedičov oboch pohlaví nech všetci, v akomkoľvek postavení, hodnosti, stave a úrade, nazývajú, oslovujú, považujú a počítajú za vynikajúcich ľudí, nech ich užívajú, požívaajú a nech sa z nich tešia oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví. Ba čo viac, silou tohto nášho listu im ich dávame a udeľujeme. Na pamiatku a večnú platnosť tejto veci sme sa milostivo rozhodli vydať a povoliť tento náš list, opatrený našou tajnou visiacou pečaťou, ktorú používame ako kráľ Uhorska, tomuto Gergelymu Kászonyimu, jeho manželke Judite Nagypál a jeho synovi Františkovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví. Dané rukou nášho obľúbeného verného, najdôstojnejšieho [Valentína Lépesa], nitrianskeho biskupa, večného župana toho istého miesta, radcu, kancelára nášho Uhorského dvora, na hrade Linz, v Hornom a Dolnom Rakúsku, dňa 6. augusta v roku Pána tisícšesťstosedemnástom (formuly vynechané).

6. októbra 1617 v meste Csenger, na mieste a v deň konania súdu Satmárskej župy, bol predložený a ukázaný list týkajúci sa šľachty a erbových znamení milostivo udelených Najsvätejšou Cisárskou a Kráľovskou Veličenosťou, a bol zvyčajným spôsobom vyhlásený, zverejnený a vo všetkých jeho častiach prijatý a schválený zhromaždením magnátov a šľachticov Satmárskej župy.

Erb Laury Kászonyi na jej kaplnke v Rusovciach. Podklad pod levom je červený, pod ľaliami modrý.
zdroj: Erb Henckel Hugo Kászonyi Laura od GiMa38 🔗
, Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 4.0 / Orezané z originálu: 🔗

Erb, ktorý bol pridelený vnukom Jána Kászonyiho v roku 1908.

Všetky tri erby sú si podobné,a líšia sa iba vo farbách:
Gergélyho erb má v štíte iba modrú podkladovú farbu. Laurin erb má modrú farbu pod ľalijami a červenú pod levom. Erb Jánových vnukov má naopak pod ľalíami červenú a modrú pod levom.

Dôležité je, že rodina Johanna Kaszónyiho používala identický erb ako Gergély Kászónyi. Predok Johanna Kaszónyiho bol tak s veľkou pravdepodobnosťou Gergély Kászónyi a jeho manželka Judita Nagypál a jeden z ich synov Ferenc(František) alebo Ištván(Štefan).

ŠKOLA A BYDLISKO

Určitá stopa o pôvode Jána Kászonyiho sa nachádza v zbierke s názvom "Korešpondencia Ferencza Kazinczyho" z roku 1896. V tejto zbierke sa nachádzajú listy uhorského šľachtica, významného jazykovedca a hlavnej osobnosti maďarského jazykového obrodenia - Ferenca Kazinczyho(1759-1831), Je tu korešpondencia z obdobia od 1.10.1809 do 30.7.1810. A práve akýsi Ján(János) Kaszónyi sa tu spomína v dvoch listoch ale aj v objasnení prvého listu.

Prvý list je zo 6. decembra 1809 a Ferencovi Kazinczymu ho adresoval Mózes Kézy (1781-1831), významný spisovateľ a profesor rétoriky a poézie na Reformovanom kolégiu v Sárospataku. Profesor Kézy v liste rozoberá latinskú gramatiku, básnické formáty rímskeho spisovateľa Faedra, kvalitu vtedajších vydaní kníh a zapožičané texty. Píše, že "S pánom Kászonyim som prebral záležitosť týkajúcu sa Tituláru." a na konci listu dodáva: "Z obavy pred neistotou prepravy som z môjho listu vyňal ten list, ktorý ste mi zverili. – V takýchto záležitostiach som veľmi opatrný, no cez pána Kászonyiho to môžem poslať bez akýchkoľvek obáv."

Pre objasnenie mena Kászonyi v tomto liste autor zbierky Dr. János Váczy napísal k nemu odbornú vysvetlivku:

"Kézy v tomto liste spomína dvoch mužov: s menami Pólya a Kászonyi. Na základe láskavého oznámenia Gézu Ballagiho o nich môžem uviesť nasledovné:
János Kászonyi bol študentom štvrtého ročníka s právom nosiť tógu (tógátus deák), mal 24 rokov, bol sirota, šľachtického pôvodu, pochádzal z Miškovca (Miskolc).
János Pólya bol študentom druhého ročníka..."

Informácie k objasneniu mien študentov poskytol Géza Ballagi, významný uhorský historik a právny vedec, ktorý bol v tom čase profesorom politických vied na Právnickej akadémii Reformovaného kolégia v Sárospataku.

06.12.1809 - 1. LIST, zmienka o študentovi Jánovi Kászonyi.

autor: Dr. János Vaczy.
zdroj: Korešpondencia Ferencza Kazinczyho. Na príkaz Historického výboru Akadémie uhorských štúdií.
Siedmy zväzok.1.októbra 1809 – 30. júna 1810.
Budapešť, 1896. Vydané Maďarskou akadémiou vied.

(vysvetlivky k listu 1606)

Kézy v tomto liste spomína dvoch mužov: s menami Pólya a Kászonyi. Na základe láskavého oznámenia Gézu Ballagiho o nich môžem uviesť nasledovné:

János Pólya bol študentom druhého ročníka s právom nosiť tógu (tógátus deák), v roku 1809 mal 20 rokov, pochádzal zo Tekovskej stolice (Bars megye) z obce Seč (Szecse) a odtiaľ odišiel na vysokú školu (kolégium) v Sárospataku;

János Kászonyi bol študentom štvrtého ročníka s právom nosiť tógu (tógátus deák), mal 24 rokov, bol sirota, šľachtického pôvodu, pochádzal z Miškovca (Miskolc).
...

(1606)
Mózes Kézy Kazinczymu.

Vážený a drahý pane!
Dostal som do rúk Faedra od pána Pólyu, spolu s listami, ktoré k nemu priložil...
...List, ktorý ste mi dali k dispozícii, Vám s veľkou vďakou posielam späť. Ani neviem, ako by som sa Váženému pánovi mohol v budúcnosti odvďačiť za toto všetko, ako aj za Vašu láskavú priazeň prejavenú vo Vašom vlastnom liste!
Z veršov od Faedra, ktoré boli aplikované na oného známeho pána, sa ma najviac dotkol tento: Caput ad nostram furor illius pertinet (Jeho hlava patrí nášmu šialenstvu.)
S pánom Kászonyim som prebral záležitosť týkajúcu sa Tituláru.
S veľkou pokorou Vám bozkávam ruky, Vaša Veľkomožnosť. Vo všetkom ostatnom sa odporúčam do Vašej osvedčenej priazne a zostávam s hlbokou úctou

v S. Pataku (Sárospatak), dňa 6. decembra 1809.

Váženého a drahého pána pokorný a pripravený služobník, Mózes Kézy, vlastnou rukou.

Z obavy pred neistotou prepravy som z môjho listu vyňal ten list, ktorý ste mi zverili. – V takýchto záležitostiach som veľmi opatrný, no cez pána Kászonyiho to môžem poslať bez akýchkoľvek obáv. Počkám teda na túto príležitosť.

[Originál sa nachádza v knižnici Maďarskej akadémie vied: M. Irod. Lev. 4-r. č. 174.]

Druhý list napísal Ferenc Kazinczy svojmu bratovi Miklósovi Kazinczymu 9.júna 1810 z jeho vidieckeho sídla Széphalom, centra maďarskej jazykovej reformy. V liste sa spomína Ján Kászonyi ako doučovateľ synovcov Ferenca Kazinczyho - synov jeho brata Miklósa - Gustáva (nar. 1799) a Sándora(nar.1801).

09.06.1810 - 2. LIST, študent Ján Kászonyi ako doučovateľ synovcov Ferenca Kazinczyho.

autor: Dr. János Vaczy.
zdroj: Korešpondencia Ferencza Kazinczyho. Na príkaz Historického výboru Akadémie uhorských štúdií.
Siedmy zväzok.1.októbra 1809 – 30. júna 1810.
Budapešť, 1896. Vydané Maďarskou akadémiou vied.

(1776.)
Ferenc Kazinczy Miklósovi Kazinczymu.
Széphalom, 9. jún 1810.

Môj drahý Miklós! Práve dostávam Tvoj list napísaný 14. mája. Ak ho aj Ty dostaneš takto neskoro, pokojne som mohol písanie odpovede odložiť a vynechať ho, keďže sa počas skúšok (Examen) aj tak uvidíme...

…V týchto dňoch som predal svoju vinicu na Szárhegyi za 2400 zlatých, a to nielen preto, že si ktosi kúpil susednú, ale najmä preto, že som už teraz uviazol pri zabezpečovaní práce na nej — a čo by len bolo do oberačky! Naproti tomu môj Köves-hegy, ktorý som kúpil od Kassaia, je mi veľmi milým majetkom. Vedie k nemu dobrá cesta, rodí dobré víno a jeho pôda je úrodná. Teraz však vidím, že potrebuje veľa okopávania.

Hovoril som s Kaszonyim o tom známom bode. Je strašná vec vidieť, že telesná konštitúcia našich detí sa nevyvíja dobre. Gustáv nemá inú chybu, len to, že jeho pozornosť sa nikdy nedá pevne sústrediť. Skúšal som, kam až siaha jeho schopnosť. Roztržitosť a pojašenosť kazia to, čo aj tak nesprávne vyslovuje. Aj jazyk má ťažkopádnejší, než aby mohol čisto vyjadriť, čo chce povedať.

Hovoril som s Kaszonyim aj o tom článku, ktorý si napísal Ty. Vraj sa to stalo(ten zlozvyk) dvakrát. Abony ho od toho odnaučil. Pýtal som sa, či sa to neprenáša aj na Sándora. Nie. Tu je pomoc ťažká alebo nemožná. Prišlo to omnoho skôr, než sa dalo čakať, a to je nepríjemné. Človek je len hračkou v rukách osudu.

Inak ma potešilo vidieť, že Gustáv, ktorý ani nevie, čo robí dobré alebo zlé, ale všetko koná s naivnou bezprostrednosťou (nemyslím tu toto slovo v zmysle roztomylosti, ale v zmysle „Unbefangenheit“ — nezaujatosť, bezprostrednosť), mi bez akéhokoľvek podnecovania rozprával príbeh o Damonovi a Pythiovi s pocitom zjavného nadšenia. Je dobré, keď má dieťa rado takéto veci. Dal som mu čítať rôzne texty, aby som videl, ako chápe a nakoľko chápe. Nespočetnými opakovaniami a obmenami som skúmal, či rozumie, a poprosil som Kaszonyiho, aby toto cvičenie robil často; tak sa môže upevniť jeho pozornosť.

Ja sám sa mám po starom. Sophie už dlhší čas očakáva smrť svojho otca a popri svojej matke, ktorá pre dlhé opatrovanie chorého pripútala sama seba na lôžko, vykonáva rôzne služby…

...Bozkávam Vikiho, Teba aj Victora.
[Originál sa nachádza v knižnici Maďarskej akadémie vied: M. Irod. Lev. 4r. č. 211.]

Ján Kászonyi doučoval Gustáva a Sándora ako študent 4. ročníka ešte pred záverečnou skúškou školského roka 1809/1810. Musel byť výborný študent v maďarskom jazyku a ľiteratúre, keď mu tak významný jazykovedec akým bol Ferenc Kazinczy umožnil výučbu jeho synovcov. V neskoršom období zdroje popisujú Jánosa Kászonyho ako "verného priateľa literatúry". Zrejme mu túto lásku umocnili počas štúdia na vysokej škole.

Ak mal študent János Kászonyi v 4. ročníku 24 rokov v decembri 1909, vychádza to presne na rok jeho narodenia 1785. Tento rok narodenia potvrdzujú aj noviny Politikai Ujdonságok keď uvádzajú, že zomrel 10.03.1858 vo veku 72 rokov. Zhoduje sa aj kalvínske vierovyznanie a to že bol šľachtic.
A tak, ak sa dajú všetky tieto informácie dokopy, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o Jána Kászonyiho otca Laury Henckel. Ján Kászónyi pochádzal z Miškolca (Boršodská župa/Borsod vármegye). Počas štúdia už bol sirota.

János Kászonyi sa v korešpondencii Ferenca Kazinczyho spomína ešte raz v liste z 21.januára 1811. Tento list písal profesor na vysokej škole v Sárospataku Ferenc Vályi Nagy (1765-1820), Ferencovi Kazinczymu. Profesor chcel poslať Kazinczymu list do jeho sídla v Széphalome, avšak Kaszónyi, ktorý týmto smerom mal namierené to oznámil profesorovi neskoro a odoslanie listu cez Kászonyiho sa tak nepodarilo: "Kászonyi mi povedal, že ide smerom na Széphalom, až keď bol na odchode; po ňom som teda odpovedať nemohol."(Váczy János, Korešpondencia Ferencza Kazinczyho VIII. zväzok, 1896)

Ján Kászonyi bol vyslaný z Reformovaného kolégia v Sárospataku 19. januára 1811 a zamieril (pravdepodobne aj zo zastávkou v Széphalome) rovno do Košíc (lat.Cassovia).

19.01.1811 - záznam o odchode Johannesa Kaszonyiho zo školy v Sárospataku.

zdroj: Odchádzajúci študenti v tóge z Reformovaného kolégia v Sárospataku 1783 – 1871/72
(A Sárospataki Református Kollégiumból távozó tógátusdiákok 1783-1871/72)
Sárospatak – Tiszaújváros, 2012
Upravil: János Ugrai
Upravil a prispel k prepisu latinských hesiel: Déne Dienes

Protokol odchádzajúcich [študentov] zo školy v Sárospataku každoročne
Tu nás prijali za rektora alebo preceptora.
...
Za [pôsobenia] podzapisovateľa Matthiasa Kubesa sa dňa 16. januára roku 1811 rozlúčili nasledujúci:

Mená odchádzajúcich	Miesto	Funkcia	Mesiac, deň	Rok
...	...	...	...	...
Johannes Kaszonyi	Cassovia	Rector	Januarii 19.	1811
...	...	...	...	...

Rektor bol vedúcim dedinskej malotriedky, pričom v jednotlivých cirkevných zboroch často vyučoval úplne sám. Preceptor sa považoval za mladšieho (druhého) učiteľa, ktorý vo väčších školách pomáhal rektorovi v jeho práci.

Aj Jozef Szathmári(budúci Jánov nadriadený) študoval na tejto škole, Ten bol šķolou vyslaný za praeceptora v januári 1809 do Sajószentpétera.

Podzapisovateľ Pavol Kónya sa rozlúčil nasledujúceho roku 1809, dňa 19. januára:

Mená odchádzajúcich	Miesto	Funkcia	Mesiac, deň	Rok
...	...	...	...	...
Josephus Szathmári	Sajószentpéter	Praeceptor	Januarii 19.	1809
...	...	...	...	...

Pozn. za povšimnutie stojí aj to, že na Reformovanom kolégiu v Sárospataku študoval aj Jozef Szathmári, budúci Jánov nadriadený. Aj keď bol z vyššieho ročníka, Mohli sa tu už s Jánom poznať a Jozef si ho potom mohol vybrať za asistenta do svojho úradu a dopomôcť tak Jánovi k dobrému miestu v Budíne. Jozef Szathmári bol šķolou vyslaný za praeceptora v januári 1809 do Sajószentpétera.

PRÁCA

V Košiciach získal Ján Kászonyi miesto učitela (rektora) v Reformovanej škole. Pôsobil tu ako učiteľ až do roku 1814. Zároveň sa o ňom píše aj ako o prvom kantorovi v novopostavenom kalvínskom kostole - dnes Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi na Hrnčiarskej ulici č.9.

1811-1814 Ján Kászonyi ako učiteľ a kantor na reformovanej škole v Košiciach.

autor: Dr. Lajos Szabo
zdroj: Košická kalvínska kronika 1644—1944
Košice 1944.
(Kassai kálvinista krónika 1644-1944)

Učitelia Reformovanej školy v Košiciach:
...
1805. Jakabfi János
1808. Szabó János
1811. Kaszonyi János
1814. Molnár János
1816. Kalász József
...
Posvätenie chrámu
Chrám bol posvätený 20. septembra 1811 s hlbokou vďačnosťou voči Bohu. On bol ten, kto už po druhýkrát dovolil košickej reformovanej cirkvi postaviť chrám priamo v meste.

Tento súčasný chrám nie je taký veľký a mohutný ako ten predošlý, ale v každom prípade je honosný, dobrý a pre cirkevný zbor s necelými 300 dušami dokonca veľký.

Okrem vďačnosti voči Bohu si s vďačným srdcom pripomínajú aj zbožných darcov, z ktorých väčšie sumy darovali: hlavný kurátor Sámuel Bárczay 3-tisíc zlatých, Borbála Bárczay, vdova po Ferencovi Szigeti Szerentsim, 4020 rýnskych zlatých, Dániel Dobay 1347 rýnskych zlatých, kazateľ István Mihályi Kovács 550 rýnskych zlatých (čo bol viac než jeho dvojročný kazateľský plat).

Spomedzi mimokošických darcov poskytli významnejšie dary pani Borbála Fáy, manželka pána Mihálya Szemerei Fáya, 400 rýnskych zlatých, pani Erzsébet Pallay, vdova po zosnulom Pálovi Klobusiczkom, 500 rýnskych zlatých a životná partnerka grófa Dániela Wassa, pani Klára Szigeti Szerentsi, 400 rýnskych zlatých.

Svoj podiel na svätom bremene si vzali všetci členovia cirkevného zboru vrátane tých najchudobnejších a najopustenejších vdov; s veľkou láskou a veľkým duchom prispel každý jeden člen celého cirkevného zboru.

Posvätenie nového chrámu vykonal István Mihályi Kovács. Na slávnostných bohoslužbách vystúpil s príležitostnými piesňami spevokol študentov zo Sárospataku. V rámci posvätenia chrámu, aby sa vyzdvihlo protestantské bratstvo, pokrstil kazateľ košického evanjelického maďarského a slovenského zjednoteného zboru Sámuel Bradovka jedno evanjelické dieťa: Jánosa Csalika.

Priebeh tejto krásnej slávnosti posvätenia chrámu bol nasledovný: 1. Chórový spev pri dverách chrámu. 2. Chórový spev pred Pánovým stolom. 3. Chórový spev na chóre ako invokácia. 4. Modlitba. 5. Chórový spev. 6. Prvá kázňová reč.7. Chórový spev. 8. Druhá kázňová reč. 9. Chórový spev. 10. Krst vykonaný evanjelickým duchovným. 11. Chórový spev. 12. Spoločná pieseň, XXXII. žalm. (Ó, aký šťastný je ten človek...) 13. Prisluhovanie Večere Pánovej, počas nej chórový spev. 14. Spoločná pieseň, XXVI. žalm. (Buď mojím sudcom, Pane...) 15. Záverečná spoločná pieseň, 3. verš CXXII. žalmu. Túto záverečnú pieseň spievali všetci so slzami v očiach:

Nech je v tvojich hradbách pokoj a dobrá nálada, medzi ľudom úprimnosť, hojnosť v tvojich príbytkoch. Pre mojich bratov a mojich blížnych, čo tam bývajú, nech Boh daruje dobrý pokoj: Pre svätosť tohto miesta, ktoré Boh ustanovil, prajem ti všetko dobré.

Tí, ktorí prišli z vonkajšej biedy predmestia a ešte nedávno boli prenasledovaní, dokázali túto starobylú pieseň spievať s opravdivým a plným precítením.

Pri príležitosti posvätenia chrámu sa vyzbierala veľká suma do pokladničky, takmer 400 zlatých. Z toho cirkev vyplatila ako honorár kazateľovi 100 zlatých, kaplánovi Jánosovi Szabóovi 50 zlatých a učiteľovi 25 zlatých. István Mihályi Kovács však darovaných 100 zlatých venoval cirkvi späť.

Chrám, hoci aj bez veže, je honosný a vhodný na uctievanie Boha v duchu a v pravde. Cirkevný zbor v ňom šťastne prežíva pocit prijatia. Teraz už nemusia merať dlhú cestu pešo na predmestie, ak chcú ísť do kostola. Tento chrám stojí tu, vo vnútri mesta. Je pravda, že jeho okolie nie je nijak obzvlášť vábne – za ním sa nachádza Katova bašta, kde sa vykonávajú rozsudky, jeho bezprostredným susedom je väznica a ani veľmi úzka Hrnčiarska ulica (Fazekas-utca) pred ním nepôsobí honosne – no stále je to stokrát lepšie miesto než to, kde stál kostol na predmestí.

A toto je už silná stavba postavená na stáročia, s múrmi hrubými jeden meter a osemdesiat centimetrov; táto sa vo vetre nekýve, ako sa v poslednom desaťročí kýval drevený kostol na predmestí.

Prvým kantorom nového chrámu sa stal János Kászonyi. V roku 1812 prichádza k úplne vysilenému a chorľavému Istvánovi Mihályimu Kovácsovi ako kaplán György Persentzky.

Koncom roku 1817 si Ján Kaszónyi predplatil na rok 1818 mesačník Vedecká zbierka (Tudomanyos Gyüjtemeny). Tu je v ďakovnom zozname preplatiteľov uvedený ako:

Kászonyi Ján. Mélt. Gr. Ráday Pál Ő Nagys. Fiai Nevelője.
Ján Kászonyi, vychovávateľ synov Jeho Excelencie grófa Pála Rádaya

Ján Kászonyi predplatiteľ Vedeckej zbierky na rok 1818.

zdroj: Vedecká Zbierka.1818. zväzky I-XII.
S láskavým povolením Jeho Cisárskeho a Kráľovského Veličenstva.
V Pešti, tlačiareň Jána Tomáša Trattnera.

Mená ctenych predplatiteľov.
Svetskí hodnostári
Vysokodôstojní, Veľkomožní, Urodzení, Dôstojní, Učení a Ctení Páni podľa abecedy:
...
Kászonyi Ján. Mélt. Gr. Ráday Pál Ő Nagys. Fiai Nevelője.
Ján Kászonyi. Jeho Excelencia gróf Pavol Ráday, vychovávateľ synov Jeho Excelencie.
...
Gr. Ráday (Rádai) Pál, Tsász. Kir. Kamarás.
Gróf Pavol Ráday (Rádai), cisársko-kráľovský komorník.
...
Szathmáry, (Szathmári) Jósef, több Ts. N. Vgyék Táblab. ės a' Fels. Kir, Helytartó Tanats Agense.
Jozef Satmáry (Szathmári), prísediaci súdnej tabule viacerých vznešených stolíc a agent pri Najvyššej kráľovskej miestodržiteľskej rade.
...

Túto vedeckú zbierku si na rok 1817, 1818 ale aj na ďalšie roky predplatil aj Jozef Szathmári, vtedy už pracujúci ako kalvínsky agent pri Najvyššej kráľovskej miestodržiteľskej rade. Ján Kászonyi si ju ešte predplatil niekedy na konci roku 1818 a to na rok 1819. Tu je už v zozname predplatiteľov zachytený ako:

...Kászonyi János, Juratus...

Jurátus alebo slovensky jurát bol kedysi prísažný advokátsky praktikant. Išlo vtedy o označenie pre mladého šľachtica, ktorý vyštudoval právo a zložil prísahu pred kráľovskou tabuľou (Tabula Regia - kráľovský súd). Po zložení prísahy sa stal jurátom (juratus tabulae regiae notarius). Tým získal postavenie prísažného právneho praktikanta, nie však ešte advokáta. Aby sa stal advokátom musel vykonať právnu prax spravidla v kancelárii advokáta, prípadne pri súde alebo inom úrade. Dĺžka mohla byť 1-2 roky, ale v závislosti od platných predpisov mohla byť aj dlhšia. Po splnení predpísanej praxe mohol kandidát vykonať advokátsku skúšku. Po jej úspešnom absolvovaní a splnení ďalších zákonných podmienok získal oprávnenie vykonávať advokáciu ako samostatný advokát. Avšak Jurát sa nemusel stať advokátom. Mnohí juráti síce vykonávali prax u advokátov a neskôr sa nimi stali, ale nie každý jurát sa stal advokátom.

Veľmi zaujímavé je obdobie, keď Ján Kászonyi pôsobil ako vychovávateľ synov grófa Pála Rádaya. Gróf Pál III Ráday z Rády (1768 – 1827) bol uhorský šľachtic, sudca, reformovaný cirkevný okresný inšpektor, cisársky a kráľovský komorník, inšpektor pre styk s verejnosťou, mecenáš a divadelný riaditeľ a režisér. Bol veľkostatkár so sídlom v Péceli, patrón reformovaných škôl, člen uhorskej aristokracie s dobrými kontaktmi v Budíne a Pešti.

Jeho synovia, chlapci ktorých Ján Kászonyi v tom čase v rodine učil, boli:
Gedeon Ráday, narodený v roku 1806, vtedy mal 12 rokov a
László Ráday, narodený v roku 1804, vtedy mal 14 rokov.

Radayovci boli významná rodina prepojená s maďarskou kultúrou a najmä divadlom.

Gróf Pál III Ráday (1768 – 1827):
- jeho rodičia Gedeon II (1745-1801, prekladateľ, strážca koruny) a Zsuzsanna Fáyová prekladali divadelné hry a Gedeon II v roku 1785 neúspešne pokúsil založiť Spoločnosť maďarských hercov,
- jeho starý otec Gedeon I (1768-1827, básnik, prekľadateľ, politik), ktorý Pála III prevážne vychovával bol milovník divadla a viedol Pála III už od detstva k divadlu,
- Pál III bol zanietený divadelník celým srdcom miloval divadlo
- v roku 1790 Pál III (22 ročný) bol jurátusom, no divadlu tak oddaným, že sa spojil s Kazinczym(31 ročný) a postavil sa do čela organizovania profesionálneho maďarského divadelníctva,
- Pál III prevzal rolu organizačného riaditeľa, Kazinczy umeleckého vedúceho,
- patril tak k zakladateľom a podporovateľom prvého maďarského divadelného hnutia,
- a tak úzko spolupracoval s Ferencom Kazinczym a Lászlóm Kelemenom na vytvorení stáleho maďarského divadla
- Ferenc Kazinczy (1759-1831) bol priateľ aj Gedeona I aj Pála III dopisoval a stretával sa s oboma.
- od 1815 - 1818 pôsobil aj ako nájomca a riaditeľ peštianskeho nemeckého divadla.
- jeho zámok v Péceli bol kultúrnym centrom, kde zhromažďoval aj špeciálnu divadelnú knižnicu.

Syn Gedeon Ráday, ktorého aj Ján Kászonyi pomáhal vychovávať bol:
- najprv v rokoch 1838 – 1840 podpredsedom výboru vtedajšieho Peštianskeho maďarského divadla (Pesti Magyar Színház), ktoré krátky čas aj riadil.
- druhýkrát od roku 1840 do Veľkej noci 1841 bol členom správneho výboru, ktorý fungoval až do prechodu Národného divadla pod celoštátny dohľad.
- tretíkrát od novembra 1845 mu bol opäť zverený post riaditeľa Národného divadla, ktoré tentoraz po prvýkrát, v rokoch 1845 – 1847, zažilo jedno zo svojich najkrajších období rozkvetu pod jeho vedením.

zdroje:
[*1]2023, Berecz Ágnes, V čare Tálie – Pál Ráday a divadelníctvo v Pešti a Budíne, (Thália bűvkörében – Ráday Pál és a színjátszás Pest-Budán);
[*2]Wikipedia, Ráday Pál (bíró) a Ráday Gedeon (főispán).

Zaujímavý je opis obdobia po roku 1815 keď sa stal gróf Pál III Ráday riaditeľom peštianskeho nemeckého divadla. Niekedy v tom čase (rok 1817) tam bol vychovávateľ Ján Kászonyi.

1815-1818 gróf Pál III Ráday získava na prenájom peštianske nemecké divadlo.

zdroj: 2023, V čare Tálie – Pál Ráday a divadelníctvo v Pešti a Budíne,
(Thália bűvkörében – Ráday Pál és a színjátszás Pest-Budán);
autor: Ágnes Berecz

...Napokon Pálovi Rádayovi v roku 1814 pridelili prenájom peštianskeho nemeckého divadla na tri roky, na obdobie 1815–18, a z tympanónu sa naňho konečne usmiala Tália. Rádayho riaditeľský program bol impozantný: chcel udržať rovnováhu medzi ľahšími a vážnejšími kusmi; vytvoriť hodnotný súbor dekorácií; znížiť byrokraciu; sprísniť disciplínu na skúškach. Rozpoznal kľúčový význam osoby režiséra a do plánovania repertoáru zapojil aj hercov.

Hosťujúcich umelcov prijímal len zriedka, stály súbor pretváral na pracovnú komunitu. Znížil počet operných predstavení v prospech drám a dal do poriadku aj budínske Hradné divadlo, kde sa hrali konverzačné hry s menším počtom postáv a menšími nárokmi na kulisy. Dbal aj na to, aby herci hrajúci v Budíne mali v Budíne ubytovanie, veď prechod cez Dunaj počas temných zimných nocí bol nebezpečný a v každom prípade nepríjemný a zdĺhavý úkol.

Rádayho divadelný vkus formovali Lessing, Goethe a Schiller, diela posledných dvoch autorov sa dostali na repertoár. Okrem toho aj Molière, Racine a niekoľko dôkladne pretransformovaných Shakespearových komédií. Aktuálny vkus publika uspokojoval úspešnými kusmi z *Burgtheatru* a *Volkstheatru*, o ktorých sa informoval na mesačnej báze. Väčšinu operných predstavení tvoril Mozartov repertoár; Beethovenov *Fidelio* prepadol, no pod Rádayho vedením sa úspešným autorom stal Rossini.

Ekonomicky to nebol úspešný podnik, keďže na divadlo vynakladal veľké sumy, zatiaľ čo jeho vlastné príjmy kvôli napoleonským vojnovým rokom, hospodárskym krízam a rodinným dlhom čoraz viac klesali.

V roku 1818 by však predsa len rád využil možnosť predĺženia zmluvy v nádeji, že investovaná práca a náklady prinesú ovocie. Mesto však vypísalo výberové konanie s navýšenou sumou, čím ho z vedenia divadla vylúčili.

Pál Ráday kvôli tomuto sklamaniu zatrpkol, o jeho pocitoch svedčia listy, ktoré vtedy napísal Kazinczymu. Trápila ho aj myšlienka, aby jeho deti nevinili „nezdravú náklonnosť ich otca, ktorá ho snáď nadmieru ťahala k divadelnému remeslu za finančné ťažkosti rodiny. V tom istom roku sa takto posťažoval vychovávateľovi svojich synov Józsefovi Papovi, keď sa dozvedel, že chlapcov – kto by to bol veril – priťahuje krásna literatúra a divadlo: „Komédií veľa videli, aj čítali, to je pravda – kiežby sa ani to nebolo stalo!“

No otcovská úzkosť bola márna. Hoci sa toho nedožil, jeho syn Gedeon IV. Ráday bol v rokoch 1838–1840 podpredsedom výboru a riaditeľom Peštianskeho maďarského divadla (Pesti Magyar Színház); od roku 1804 členom vedenia a od roku 1845 hlavným riaditeľom už premenovaného Národného divadla (Nemzeti Színház).

Ján Kászonyi sa tak dostal do prostredia silne divadelného, do rodiny ktorá horela láskou k divadlu. Táto rodina ho pravdepodobne silne v tejto oblasti aj ovplyvnila. Keďže neskôr aj on podporoval divadlo a túto lásku k divadlu pravdepodobbe predal aj na dcéru Lauru Henckel Kászonyi.

Okolo roku 1818 už bol vychovávateľom synov grófa Pála Rádaya - József Pap. Ten tu pravdepodobne vystriedal Jánosa Kászonyiho, ktorý už medzičasom zložil prísahu pred Kráľovskou tabuľou a stal sa prísažný advokátsky praktikant - jurátus (rok 1818, 1819).

Niekedy medzi rokmi 1819-1822 sa pravdepodobne oženil s Annou Rozáliou Pongrácz.

16.1.1822 dal Ján Kászonyi pokrstiť syna Karola v kalvínskej viere. Záznam v krstnom liste o otcovi Jánosovi uvádza povolanie - prókátor, slovensky advokát. Zle čitateľná skratka pred slovom Prókátor je pravdepodobne Ag. - Ágens, čiže Ágens Prókátor. Alebo Ad.- Adjunct či Advocatus. V preklade by to mohlo byť agentůrny, pomocný či právnicky advokát.

V zozname predplatiteľov prekladu knihy "Dve pojednania o nákladných vozoch...", z roku 1828 je pod predplatiteľmi z Peštianskej stolice Ján Kaszonyi uvedený ako:

Kászonyi János, Hites Ügyvéd .
Ján Kászonyi, prísažný advokát/právnik.

a tiež Jozef Szathmáry je tu uvedený ako:

Szathmáry Jozef, Hites Ágens.
Jozef Szathmáry, prísažný agent/zástupca.

V novinách Lavantthaler Bote v článku o Laure Henckel sa spomína, že bola dcérou známeho Budapeštianskeho advokáta. (zdroj: Lavantthaler Bote, 16.12.1905)

18. marca 1858 bol v Politikai Ujdonságok uverejnený oznam o úmrtí Jánosa Kászonyiho. Bol cisársko-kráľovský miestodržiteľský agent/zástupca a tabulárny sudca správnej rady budínskeho guvernérstva. Bol správca a zástupca niekoľkých vysokopostavených rodín, verný priateľ literatúry, ktorý v značnej miere vynakladal činnosť k založeniu národného divadelného umenia v Budapešti. (zdroj: Politikai Ujdonságok č.11, 18.03.1858)

Činnosť Jána Kászonyiho v ozname o jeho úmrtí.

zdroj: Politikai Ujdonságok č.11, 18.03.1858
Urodzený Ján Kászonyi z Kászonu, bývalý cisársko-kráľovský miestodržiteľský agent a tabulárny sudca, zomrel 10. tohto mesiaca v 73. roku svojho života. Zosnulý bol správcom majetku viacerých vysokopostavených rodín a bol verným priateľom literatúry, ktorý vyvinul veľkú aktivitu pri zakladaní národného divadelného umenia v Budapešti. Nech sa nad jeho hrobom vznáša požehnanie a pamiatka tých najlepších.

** (Halálozás.) Tek. Kászoni Kászonyi János volt cs. kir. helytartósági agens és táblabíró, élte 73-ik évében f. hó 10-én elszenderült az Urban. A boldogult több magas rangu családnak volt ügykezelője az irodalom hűã barátja, ki a nemzeti színművészet létrehozása körül Budapesten nagy tevékenységet fejtett ki. Áldás és a jobbak emlékezete lengjen sirja fölött!

Niekedy v 20-tych rokoch 19 storočia Ján Kászonyi začal pôsobiť ako asistent agenta pri Vznešej uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade v Budíne (lat. Excelsum Consilium Regium Locumtenentia Hungaricum, maď. Magyar Királyi Helytartótanács).

Bol to najvyšší vládny a administratívny orgán v Uhorsku v rokoch 1724 – 1848, ktorý sídlil najprv v Bratislave a neskôr v Budíne. V tomto čase, na čele rady stál palatín Jozef Habsbursko-Lotrinský a rada bola podriadená uhorskému kráľovi v tom čase Františkovi I. Mala na starosti takmer všetky oblasti riadenia štátu (hospidárstvo, vnútorná správa, školstvo, cirkevné otázky...) okrem sudníctva, armády a zahraničnej politiky. Rada však bola prevažne katolícka, a tak bolo pre protestantov(kalvínov, evanjelikov) veľmi zložité obhajovať svoje záujmy. Pre tento účel si protestanti zriadili úrady agentov, ktorí pred miestodržiteľskou radou obhajovali ich záujmy. Agenti ako ich oficiálni právni a administratívni zástupcovia, splnomocnenci alebo lobisti. Klienti ako napr. mestá, protestantská cirkev či šlachtici si ich najímali aby pred radou zastupovali ich záujmy, poskytovali informácie a právny servis, lobovali v ich prospech atď. zastupovali pri rade.

Agent (náboženský splnomocnenec) bol titul platených úradníkov uhorských protestantských cirkví. Títo úradníci boli najímaní z radov agentov (advokátov), ktorí sa všeobecne zaoberali rôznymi právnymi záležitosťami, a ich úlohou bolo trvalo zastupovať záujmy svojich cirkví pred ústrednými a najvyššími správnymi a súdnymi orgánmi. (zdroj: Zoványi, J., Encyklopédia histórie uhorskej protestantskej cirkvi. Bp., 1977. 15-16)

A práve Ján Kaszonyi pracoval pre takéhoto reformovaného/kalvínskeho agenta ako asistent. Podľa zachovaných zdrojov vieme že pracoval pre Józsefa Szathmáryho. Po tom ako Szathmáry v roku 1834 skončil, Ján Kászonyi pokračoval v práci asistenta naďalej. Jeho šéfom sa stal Dániel Porkoláb. V krstnom liste Jánovej dcéry Laury Henckel zo 7.januára 1836 sa Ján uvádza stále ako asistent agenta pri miestodržitelskej rade a navyše krstným otcom malej Laury bol Dániel Porkoláb uradujúci od roku 1834 do roku 1848.

kalvínsky agenti pri miestodržiteľskej rade s rokmi ich pôsobenia v úrade:
István Nogell 1737 – 1759.
István Nagy 1759 – 1775.
János Mihályfalvy 1775 – 1787.
Ferenc Szemere 1787 – 1811.
István Szűcs 1811 – 1815.
József Tanárki 1815 – 1816.
József Szathmáry 1816 – 1834.
Dániel Porkoláb 1834 – 1848.
Mihály Polgár 1859 – 1867.
(zdroj: Denise, D., Agens, RefWiki)

Viac o protestantských agentoch v Uhorsku.

zdroje: Dienes Denise, Agent, RefWiki - Reformovaná encyklopédia online.🔗
(Dienes Denise, Ágens, RefWiki - Református Online Enciklopédia. 🔗)
Jenő Zoványi: Encyklopédia histórie maďarskej protestantskej cirkvi. Bp., 1977. 15-16.
(Zoványi Jenő: Magyarországi protestáns egyháztörténeti lexikon. Bp., 1977. 15-16)
(2004) Knižnica reformovanej cirkvi a kolegiálnej knižnice Tiszántúli

Agent
Náboženský splnomocnenec (zástupca) maďarských protestantských cirkví. Agenti pôsobili pri ústredných a najvyšších orgánoch štátnej správy a súdnictva (Budín, Prešporok/Bratislava, Viedeň). Agentom mohol byť šľachtic, zvyčajne s dôkladnými právnymi znalosťami. Napríklad Sámuel Szilágyi, ktorého na túto funkciu odporučil Sándor Teleki, študoval prirodzené právo, verejné právo, kánonické právo, občianske právo, trestné právo, štátovedu, ako aj nemecký a francúzsky jazyk. Samozrejmosťou a nevyhnutným základom bola vysoká úroveň ovládania latinského jazyka.

Sedmohradskí reformovaní kresťania mali svojho náboženského splnomocnenca už pri Sedmohradskej dvorskej kancelárii, ktorá vznikla v roku 1694 a sídlila vo Viedni, čo mohlo slúžiť ako vzor aj pre protestantov v Uhorsku. Údaj o prvom protestantskom agentovi v Uhorsku pochádza z roku 1713. Evanjelici a reformovaní kresťania mali spočiatku tohto zástupcu spoločne, neskôr samostatne. Sedmohradskí reformovaní kresťania túto funkciu zrušili v roku 1795, kým v Uhorsku zanikla v roku 1867.

Úloha agenta
Úloha agenta bola mnohostranná. Keďže protestanti od roku 1715 už nemohli ako korporácia (kolektívny orgán) podávať žiadosti panovníkovi ani vládnym orgánom, agent sa snažil dosiahnuť výsledky v praktických náboženských otázkach tým, že žiadosti cirkevných zborov a iných subjektov pretváral do podoby svojich vlastných, individuálnych suplík (prosieb). Pri tom veľmi často využíval príležitosti, ktoré ponúkala dvorská korupcia. V listoch patrónom pravidelne naliehal na zaslanie vysokokvalitných vín – aszú (tokajského výberu) – na tento účel, inokedy z rovnakých dôvodov žiadal o zabezpečenie určitých finančných súm. Vybavovanie jednotlivých záležitostí cirkevných zborov nezriedka trvalo dlhé mesiace. Ábrahám Vay, hlavný kurátor Potisia (tiszáninneni főkurátor), opísal túto činnosť takto: „...je nevyhnutne potrebné, aby sme neúnavne a neprestajne prosili, čo sa však bez výdavkov nezaobíde.“ Ďalšou, nemenej dôležitou úlohou agenta bolo informovanie patrónov. Jeho pozornosť sa sútredila na všetko. Od medzinárodných politických správ až po dvorské klebety malo všetko nejaký význam, no najviac sa zaoberal otázkami, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom dotýkali situácie protestantov.

Z povahy veci vyplývalo, že agent neudržiaval kontakt s duchovnými predstaviteľmi (biskup, senior/dekan), ale so šľachtickými patrónmi, hlavnými kurátormi a stoličnými dozorcami (kurátormi). Okrem iného aj preto, že často práve on pripravoval ich prosebné návštevy – takzvané deputácie – na kráľovskom dvore. Deputácie sa snažili vybavovať predovšetkým záležitosti celocirkevného charakteru. Išlo napríklad o slobodu „prosiť pod spoločným menom“, teda aby sa protestanti mohli zastupovať ako korporácia (kolektív), a nie len ako súkromné osoby, ako aj o množstvo ďalších dôležitých krívd, ktoré sa v priebehu času nahromadili.

„Agentiálna pokladnička“
Plat agenta bol vysoký. Štyri reformované cirkevné dištrikty v Uhorsku zbierali ročne po 200 zlatých (forintov), z čoho sa skladal ročný príjem vo výške 800 zlatých. Nad rámec tejto sumy bolo, samozrejme, potrebné zabezpečiť ďalšie financie potrebné na vybavovanie jednotlivých záležitostí. Keď miestodržiteľská rada v roku 1728 zakázala zbierky na vydržiavanie agenta, celá vec sa ocitla v ťažkej situácii. Preto sa touto otázkou podrobne zaoberali otcovia synody na konvente v Bodrogkeresztúre (4. – 5. novembra 1734). Rozhodli sa zriadiť takzvanú „agentiálnu pokladničku“. Počas bohoslužieb s Večerou Pánovou, ktoré sa konali šesťkrát do roka, musela byť táto pokladnička umiestnená v kostoloch, a veriaci tak mohli darovať milodary na agentove záležitosti. Milodary do kostolných pokladničiek totiž boli povolené. Táto forma zberu však neprinášala dostatočný príjem, preto sa aj naďalej zbieralo nelegálne – teda obchádzaním veriacich od domu k domu –, čím riskovali nemalé tresty.

1. kalvínsky agenti
a)pri miestodržiteľskej rade (Budín)
István Nogell 1737 – 1759.
István Nagy 1759 – 1775.
János Mihályfalvy 1775 – 1787.
Ferenc Szemere 1787 – 1811.
István Szűcs 1811 – 1815.
József Tanárki 1815 – 1816.
József Szathmáry 1816 – 1834.
Dániel Porkoláb 1834 – 1848.
Mihály Polgár 1859 – 1867.

b)pri dvorskej kanceleárii (Viedeň)
Imre Sipos 1713.
Zsigmond Csejtey 1724 – 1731.
Sámuel Szilágyi 1733 – 1748.
Gergely Dömjén 1748 – 1762.
Sámuel Nagy 1763 – 1797.
József Vitéz 1797 – 1816.
István Tasnádi Szűcs 1817 – 1834.
Imre Barkasy 1834 – 1848.

2. evanjelickí agenti:
a)pri Miestodržiteľskej rade:
István Zitkovszki (1726, do 1758),
István Halász (1759 – 1781),
György Nisnyánszki (1782 – 1821),
György Procopius (1821 – 1860),
Kálmán Szontágh (1860 – 1872),
Elek Győry (od 1872).

b)pri dvorskej kanceleárii:
Jakab Kuncz (okolo 1724 – 1755),
Schobel (okolo 1755 – 1758),
Boldizsár Pongrácz (od 1758),
János Drozdik (okolo 1760 – 1790),
István Zitkovszki (od 1791),
János Sok (do 1833),
Lajos Kis (1833 – 1848).

Ich poslaním bolo predkladať žiadosti poslané z cirkevných zborov na príslušné úrady, urgovať vybavovanie záležitostí, alebo ich naopak [strategicky] zdržiavať. V záujme dosiahnutia priaznivého rozhodnutia mali informovať a získavať na svoju stranu osoby kompetentné rozhodovať (veľmi často aj za cenu materiálneho podplatenia/obetí), sledovať pripravované kroky na poli náboženských otázok a neustále o tom informovať generálnych kurátorov a inšpektorov.

Zo zoznamu predplatitelov a upisovatelov knihy Gábora Döbrenteia v Budíne sa dajú nájsť kolegovia, nadriadení, alebo známy Jána Kászonyiho v roku 1829. Ján ako podporovateľ literatúry tu zbieral predplatné pre spisovatela aby sa mohla kniha vytlačiť.
pre viac info o knihe Gábora Döbrenteia ⬇️

Zoznam: v roku 1829 si u pána Jána Kászonyiho, asistenta agenta objednali knihu títo páni.

a) Predplatitelia
1. Alojz Eördögh z Lászlófalvy, hlavný notár vznešenej Szabolčskej stolice.
2. Daniel Porkoláb z Nagy-Váti, tabulárny sudca a kráľovský tabulárny prísažný advokát.

b) Upisovatelia.
1. Andrej Borsody, ingrosista(zapisovateľ / overovateľ listín) pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade.
2. Jozef Bors, prísažný advokát, tabulárny sudca a zástupca daňovníkov a chudobných pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade.
3. Imrich Ebeczky z Ináncsa, konzultant účtovníctva pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade.
4. Michal Elek.
5. Jozef Hubay z Hubó, kráľovský tabulárny prísažný advokát a tabulárny sudca
6. Abrahám Hideg, kráľovský tabulárny prísažný advokát
7. Barón Jozef Luzsénszky z Reglicze, účtovný úradník pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade
8. Karol Lukács z Futásfalvy, kancelista pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade.
9. Andrej Némethy, na tom istom úrade koncipiálny praktikant.
10. Michal Kecskeméthy, pomocník registrátora pri Vysokej uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade.
11. Elek Kmosko z Bernícze, koncipista pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade.
12. Imrich Krajnyik, tamže koncipiálny praktikant.
13. Jozef Szatthmáry, tabulárny sudca a agent pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade.
14. Abrahám Szűcs z Tasnádu, prísažný advokát, tabulárny sudca a správca záležitostí rodu Kállay.
15. Jozef Szilassy zo Szilasu a Piliša, čestný tajomník pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade.
16. Jozef Tornay, registrátor v archíve Uhorskej kráľovskej dvorskej komory.
17. Jozef Venturini, účtovný úradník a ingrosista pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade.

V roku 1823 sa Ján Kászonyi spomína ako asistent agenta Szathmáryho. Uvádza sa tu aj provízia, ktorú dostal za svoje služby:

"Peštiansky agent József Szathmáry dostal 100 forintov, jeho asistent János Kászonyi 30 forintov".

Dôležitá informácia, ktorá nám prezrádza, že Ján Kászonyi pracoval ako asistent/pobočník hlavného agenta Jozefa Szathmáryho. Tento Jozef Szathmáry (Szathmári, Satmári) sa potom uvádza aj napr. ako krstný otec dvoch Jánových detí - Jána(*24.10.1828) a Márie(*05.08.1830).

Spomenutá citácia pochádza z Monografie mesta Beregszász. Tu sa spomína boj o mestské práva Mukačeva a Berehova(maď. Beregszász). Tieto mestá viedli dlhotrvajúci spor so Schönbornským panstvom, keď sa chceli zbaviť ťarchy poddanstva a zaradiť sa medzi tzv. slobodné kráľovské mestá. Medzi najdôležitejšie práva patrili v tomto čase práva konania trhov a jarmokov. Mestá si najali agenta Szathmáriho a jeho zástupcu Kászonyiho, ktorí ich potom zastupovali pri Uhorskej miestodržiteľskej rade. Agenti tak v ich záujme obhajovali ich privilégiá konať týždenné trhy a krajinské jarmoky. Tieto práva im boli nakoniec v roku 1824 priznané. Hlavnému agentovi Józsefovi Szathmárymu bolo za túto službu zaplatená suma 100 forintov a jeho zástupcovi Jánosovi Kászonyimu 30 forintov.

1823 - Ján Kászonyi pomáha Berehovu a Mukačevu uplatniť ich práva.

autor: György Dancs
zdroj: Monografia mesta Beregszász
(Beregszász város monográfiája)
Kapitola: Od začiatku 19. storočia do konca reformácie
rok: 2024
...
V roku 1823 podali Berehovo a Mukačevo spoločne sťažnosť panovníkovi proti svojvoľným zásahom Schönbornského panstva. Dňa 25. februára 1823 vypracovali podanie adresované kráľovi Františkovi I, v ktorom žiadali zachovanie starobylých práv miest. Spoločne poverili Györgyho Gecsey, aby konal vo veciach týchto miest a hájil ich práva a záujmy.

Róth Mihály, hlavný richtár Mukačeva, adresoval grófovi Schönbornovi nemecky písanú žiadosť, v ktorej ho vyzýval, aby vzal späť svoje panovníkovi adresované podania, pretože starobylé privilégiá miest nemožno odňať ani súdnou cestou, ani iným spôsobom, a aby mestám nespôsoboval zbytočné náklady a ťažkosti. Táto žiadosť však zostala bez výsledku.

Zo strany miest boli Miestodržiteľskej rade predložené odpovede a pripomienky podporené privilégiami a donačnými listinami získanými od dávnych kráľov a kniežat, ako aj ďalšími dôležitými informáciami týkajúcimi sa celej záležitosti.

György Gecsey a jeho pomocník László Vaáry sa 4. februára 1823 vybrali do Pešti, respektíve do Viedne, aby podporili postup celej veci. Po cestu do Szeredného ich sprevádzali: Róth Mihály, hlavný richtár Mukačeva, Paumann József, hlavný richtár Berehova, berehovskí radní Hézser András, Szűcs János a Lukács András, zapisovateľ Sipos József, ako aj Gecseyho manželka.

V Budíne sa stretli s členmi Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady, ktorých oboznámili so svojou situáciou, a následne 16. februára predstúpili pred arcivojvodu Jozefa, uhorského palatína. Dňa 18. februára Miestodržiteľská rada postúpila žiadosti miest Dvorskej kancelárii s priaznivým odporúčaním.

Koncom februára odišli Gecsey a Vaáry do Viedne, kde si najali agenta. Gecsey predložil písomnú žiadosť, v ktorej zdôraznil význam mestských práv Mukačeva a Berehova, bez ktorých obom mestám hrozí úpadok. Referentom povereným touto záležitosťou bol Batthyány Vince, ktorý však skôr podporoval stanovisko panstva.

Csaplovics János vo svojich listoch z Viedne písal, že záležitosť sa vyvíja priaznivo pre panstvo. Gecsey následne podal ďalšiu žiadosť, v ktorej podrobne opísal nové zneužívania a násilnosti, ktorých sa dopúšťali panstvom poverení úradníci prostredníctvom rozličných záberov majetku a ničenia. Uviedol aj to, že rozsudky zemepanského súdu vydané v prospech mesta sa nevykonávajú včas, iba ak župa zaslala osobitné urgencie; mestského richtára a radu neustále znevažovali a kráľovské donačné listiny taktiež ignorovali.

Batthyány Vince 6. júna predložil vo veci berehovských jarmokov návrh priaznivý pre grófa, v dôsledku čoho bolo právo konať krajinské jarmoky prisúdené taktiež grófovi. Gecsey a jeho spoločníci však vo svojom ďalšom podaní z 18. júna predložili nové hodnoverné údaje a argumenty podporujúce práva oboch miest. Toto podanie však bolo Dvorskej kancelárii odoslané až 3. augusta, kde potom opäť celé týždne zostalo bez vybavenia.

Gecsey sa obrátil o pomoc na arcivojvodu Jozefa, uhorského palatína, ktorý sa práve zdržiaval vo Viedni, ako aj na ďalších veľmožov, aby sa stali sprostredkovateľmi v záležitosti miest. Palatín Jozef sa ešte v ten deň obrátil na kráľa.

Rozhodujúce rozhodnutie bolo pre mestá priaznivé. Istý čas však zostávalo utajené, no 20. februára bolo verejne vyhlásené rozhodnutie doručené z tajného kabinetu. Gecsey najbližším poštovým dňom, 24. februára, oznámil hlavným richtárom Berehova a Mukačeva výsledok rozhodnutia s poznámkou, aby mu čo najskôr zaslali peniaze potrebné na poplatky za trhové privilégiá a na odmeny pre agentov a ďalších sprostredkovateľov.

Podľa predloženého výkazu výdavkov stálo vybavenie trhových privilégií spolu 6 052 forintov a 10 grajciarov.[*460] Gecsey György následne predložil ďalšie žiadosti smerujúce k zastaveniu násilných činov panstva a 7. apríla v mene miest vypracoval ďakovný list, ktorý počas osobnej audiencie odovzdal kráľovi.

[*460 Okrem cestovných výdavkov boli započítané aj denné diéty zapisovateľa Vaáry László vo výške 222 forintov pri sadzbe 4 forinty na deň, čo spolu predstavovalo 888 forintov, a taktiež 462 denných diét Gecsey György, rovnako pri dennej sadzbe 4 forinty, čo činilo spolu 1848 forintov. Szathmáry József, peštiansky agent, dostal 100 forintov, jeho adjunkt Kászonyi János 30 forintov; rýchlodostavník z Budína do Viedne stál 50 forintov; odmena viedenského agenta Udvarnoky predstavovala tisíc forintov. Vo Viedni dal Gecsey Bajkornovi a advokátovi Somosy Ferenc 125 forintov za vyhotovovanie nemeckých podaní a preklady listín; adjunktovi Borosány za formulovanie privilégií. ]

Aj Magyar Kurir informoval o tom, že podľa kráľovského rozhodnutia z 20. februára 1824 boli mestám Mukačevo a Berehove udelené privilégiá týkajúce sa krajinských jarmokov a týždenných trhov.

Dňa 14. júna 1824 bolo toto rozhodnutie vyhlásené pred župným zhromaždením, proti čomu podal protest panstvom poverený právny zástupca Sámuel Gönczy. Gecsey vystúpil na zhromaždení a argumentoval tým, že udelenie práva konať trhy mestám je kráľovským výsostným právom, proti ktorému panstvo nemôže protestovať.
...

Ďašia zmienka o Kászonyim je v zbierke korešpondencie známeho uhorského sochára Istvána Ferenczyho(1792-1856). Agent Szatmáry a jeho asistent Kászonyi je zmienený v dvoch listoch adresovaných jeho bratovi Jozefovi Ferenczyimu zo 16.1.1830 a 17.3.1830. Autor téjto zbierky listov z roku 1912 Dezső Wallentínyi tu v poznámke chybne uvádza, že meno Kászonyi mohlo patriť Danielovi Kászonyimu, ale v skutočnosti patrilo Jánosovi Kászonyimu. Ani k menu agenta Jozefa Szatmáriho autor nevedel nájsť žiadne overené údaje a k tomuto menu priradil až troch menovcov.

V prvom liste zo 16.1.1830 je uvedené:
"...Ešte jedna vec, táto je tiež o jednom agentovi, konkrétne o agentovi Józsefovi Szatmárim: minule, keď som bol uňho, bol tam aj jeho expedítor Kászonyi..."
Tu sa slovom "expeditor" (z latinského expedire – vybaviť, odoslať) myslelo úradníka zodpovedného za vybavovanie, vyhotovovanie a odosielanie listín.

V druhom liste zo 17.3.1830 je ďalšia informácia:
"Szatmári povedal len toľko, že je to pekný a významný úrad, pretože je predsa iné kázať 300 či 400 učeným ľuďom, ako tisícom ľuďom v kutniach (mníchom), všakže? Kászonyi, Szatmáriho solicitátor dodal 'ale bude mať veľa starostí s tými starými kňazmi!'"
Tu je zas Kászonyi spomenutý ako "solicitátor" (ten kto nalieha či urguje), v slovníku je solicitator definovaný ako úradník poverený manipulačnými prácami v advokátskej kancelárii (vedením kníh a pod.) a rokovaním na miestach, kde nie je predpísaná prítomnosť advokáta (zdroj: slovnikcudzichslov.sk).

Predmetom listov je to, že Jozef brat sochára Istvána Ferenczyho, chcel získať miesto profesora vo Viedni. Gróf Cziráky vplyvný človek - veľký pán vo Viedni požiadal o Jozefovu dizertačnú prácu agenta Szatmáriho. Ten mu ju poslal a ukázal ju na posúdenie aj Kászonyimu. Bola veľmi dobre napísaná a tak jeho brat sochár István aby mu ešte viac pomohol získať miesto profesora, priniesol Szatmárymu aj recenziu na túto dizertáciu od Dr. Paulusa z Nemecka. Avšak Szatmáry vedel, že by táto recenzia bola príliš liberálna pre konzervatívneho grófa a tak mu ju radšej neposlal.

Sochár István Ferenczy sa obrátil na budínskeho agenta Szatmáriho, aby svojmu bratovi Jozefovi pomohol získať miesto profesora vo Viedni. Svedčí o tom aj list bratovi Jozefovi zo 7. júna 1829, kde sa píše:

"Keď som medzi svojimi ostatnými písomnosťami hľadal niečo, natrafil som na jedno tvoje osvedčenie, ktoré mi Szatmári odovzdal už tak dávno, že som naň celkom zabudol. Teraz ti ho posielam. Čo sa týka novších záležitostí, Szatmári hovorí, že už prešli (boli schválené alebo vybavené), treba ich už len vyzdvihnúť z kancelárie, ale teraz sú sviatky."(zdroj: Wallentínyi Dezső, 1912, Listy Istvána Ferenczyho)

Nakoniec však bolo Jozefovi Ferenczymu ponúknuté miesto farára v Sárospataku, ktoré s radosťou prijal. V druhom liste sa potom rieši táto nová Jozefova práca a práve k tomu sa vyjadruje aj Szatmári aj Kászonyi.

16.01.1830 - List č.1, Kászonyi a dizertačná práca Józsefa Ferenczyho

zdroj: Listy Štefana Ferenczyho. Na poverenie obce (mesta) Rimavská Sobota vydáva Dezső Wallentínyi. Rimavská Sobota, 1912. Tlačou M. Rábela
Ferenczy István levelei. Rimaszombat r. t. város közönségének megbízásából közzéteszi: Wallentínyi Dezső. Rimaszombat, 1912. Rábel M.

István Ferenczy Józsefovi Ferenczymu, Budín, 16. januára 1830

István Ferenczy, umelec, posiela svojmu bratovi Józsefovi Ferenczymu, doktorovi teológie, bratské vrúcne bozky a pozdravy.

Skutočný stav tej viedenskej záležitosti ti dokážem dobre objasniť len tak, že ti pošlem odpoveď od pána agenta Istvána Szűcsa. Aby si sa však okrem toho dozvedel, aké pocity to vo mne vyvolalo, pripájam aj svoj vlastný názor. Napríklad, keby to bolo napísané s väčším teplom a nenechávalo sa to všetko len na čistý osud, kým si na to Jeho Výsosť spomenie; ba čo viac, skôr mu to treba pripomenúť, pretože predsa musí existovať nejaký spôsob, aby si bol do štvrť roka už aj vymenovaný. Ak je to vzhľadom na Szűcsa naozaj tak, bolo pre nás dobré – povedané po taliansky (scoprir paese) – objaviť nový ostrov, novú provinciu v ľudských charakteroch.

Ešte jedna vec, táto je tiež o jednom agentovi, konkrétne o agentovi Józsefovi Szatmárim: minule, keď som bol uňho, bol tam aj jeho expedítor Kászonyi. [*58] Zrazu ma začal veľmi chváliť:

„Počujte, váš mladší brat je naozaj poriadny človek, nesmierne si ho vážim, chce z neho byť veľký pán. Nepočuli ste, či sa nechystá do Viedne za profesora?“

Ako pokračoval v reči, hovorí:

„Jeden veľký pán ku mne poslal človeka s otázkou, či nemám Ferenczyho dizertáciu. Nuž, dal som ju aj Kászonyimu, a naozaj hovoria, že je veľmi dobre napísaná.“

Ja som mu na to s úplne chladnou hlavou povedal:

„To, aká tá práca v skutočnosti je, ja posúdiť nemôžem. Mám však pri sebe heidelsberskú recenziu od Dr. Paulusa, z ktorej jasne vidieť, ako si ju cenia vonku v cudzine.“

„No, tak ju prineste, ale nezabudnite na to! Pošlem ju tam, teda tomu veľkému pánovi, alebo Czirákyovcom.“

Tu som sa začal trochu orientovať, ale pred Szatmárim som to formálne zaprel, že ja o tom nič neviem. Čoskoro som mu tú recenziu priniesol a nechal som mu ju, nech si ju prečíta. Na druhý deň tam idem a pýtam sa, či ju už odoslal.

On mi odpovedal:

„Ach, to mu predsa nemožno dať priamo do rúk! Veď toto tu je 'božská sejba racionálneho ducha' (die göttliche Aussäung des Vernunftgeistes), toto nie je maštaľ, to nie je pravda! A po druhé: 'kde by to mali všetky pozemské hraničné stráže vylúčiť' (Wo alle irdische Gränzwochen es auszuschliessen hätten). Ó, len si to pomyslite!“ atď.

Na základe toho som opäť zo skúsenosti videl, že ak sa niekto niečo naučil, je nevyhnutné, aby sa to naučil naozaj dobre, pretože polovičatosť zostáva závistlivá a nebezpečná. Ja som sa pár slovami vyjadril, že si myslím to isté, čo je tam napísané, ale ak uzná za vhodné to nepredložiť, tak to nechajme tak.

Čo sa ďalej týka tvojich súčasných pomerov, som veľmi spokojný, ba dokonca ti gratulujem![*59] Je to jediné miesto, ktoré by som ti v Uhorsku bol býval želal...
...

Pozdravuj všetkých našich blízkych, ucti si našich rodičov, teba tisíckrát bozkávam. Buď šťastný. Ži v zdraví

------------
[* 58. O agentovi Józsefovi Szatmárim taktiež nemožno vedieť žiadne isté údaje. V Szinnyeiho diele Maddžarskí spisovatelia (M. írók), v XIII. a X. zväzku, sa z tohto obdobia stretávame s menami a dielami miskolckého reformovaného biskupa Józsefa Paksiho Szathmáryho (1763 – 1848), miskolckého doktora medicíny Józsefa Szathmáriho Paksiho a doktora práv Józsefa Szatmáriho.
Expedítorom, vydavateľom a tajomníkom agenta mohol byť aj ten Dániel Kászonyi s dobrodružným životom, ktorý sa narodil v roku 1813 vo Viedni (kde jeho otec slúžil na dvornej kancelárii) a ktorý po nespočetných dobrodružstvách a rozmanitom živote zomrel v roku 1886 v Budapešti na obyčajnom slamníku, takpovediac v skromnej izbe. (Porovnaj Szinnyei: Maddžarskí spisovatelia, V. zväzok, s. 1159 a nasl.) „Toto je močarisko kritického rozumu, toto nie je maštaľ. Alebo to nie je pravda. A po druhé, každá pozemská stráž by to mala vylúčiť.“ (Marion J.)]
[* 59. Józsefa Ferenczyho vtedy pozvali za farára do Sárospataku z Rimavskej Soboty (Rimaszombat), kde sa po návrate z utrechtskej univerzity zdržiaval u svojich rodičov od začiatku júna 1829, ako o tom svedčia listy 79 a 82.]

17.03.1830 - List č.2, Kászonyi sa vyjadruje k menovaniu Józsefa Ferenczyho za farára.

Na agenta Józsefa Szathmáriho sa v 30tych rokoch obrátil aj Lajos Tarczy (1807–1881). Vtedy ešte študent na Reformovanom kolégiu v Pápe, neskôr sa tu stal uznávaným profesorom. V roku 1831 mal vycestovať na zahraničné štúdium do Lipska a Göttingenu v Nemecku. Na tento účel sa obrátil na Józsefa Szathmáriho aby mu pomohol na Miestodržiteľskej rade vybaviť pas. Jeho vycestovanie na štúdium v Nemecku podporili reformovaný biskup Ferenc Tóth, ako aj Veszprémska stolica. Avšak situácia s pasom sa kvôli chybe a nečinnosti agenta Józsefa Szathmáryho skomplikovala. Nakoniec však Lajos Tarczy dostal pas na štúdium do Berlína. Celý byrokratický proces trval rok od leta 1831 do leta 1832:

1831, nespokojnosť s činnosťou agenta Jozsefa Szathmáryho pri vybavovaní pasu.

zdroj: József Hudi, Príspevky k zahraničným univerzitným štúdiám Lajosa Tarczyho (1831–1833).
Acta Papensia XIII (2013) 1. vydanie

Lajos Tarczy, na jeseň roku 1831, odišiel na zahraničnú študijnú cestu. Na získanie cestovného pasu mu cirkevný dištrikt (generálne zhromaždenie konané 24. – 26. júna 1831 v Balatonfürede) vydal odporúčací list. [*1] Miestodržiteľská rada (helytartótanács) však považovala dokumenty tohto mladíka, „túžiaceho vycestovať na vonkajšie univerzity“, za nedostatočné. Preto na základe nariadenia vydaného 4. októbra museli na úrad zaslať aj jeho školské vysvedčenia. Až potom dostal pas. Jeho záležitosť účinne podporil biskup Ferenc Tóth, ako aj Veszprémska stolica.[*2]
---------------------
[*1] Eminentnému seniorovi, známemu svojimi dobrými mravmi, bezúhonným životom a „rozvážnymi, čistými a miernymi zásadami“, radi dali odporúčací list, pretože očakávali, že „z neho v správnom čase bude možné s istotou očakávať osobu zastávajúcu verejný úrad.“

[*2] Ferenc Tóth: „Súkromný biskupský protokol“ 1828–1843. Biskup v liste napísanom v latinskom jazyku dňa 27. augusta 1831 Miestodržiteľskej rade odporučil Tarczyho „za účelom možného vycestovania na zahraničné akadémie“; 20. októbra 1831 zaslal na úrad aj jeho vysvedčenie (Testimonium). Na to ho splnomocnilo malé zhromaždenie konané predchádzajúci deň v Pápe. Dňa 18. novembra 1831 v liste požiadal Jozefa Szathmáryho, agenta pri Miestodržiteľskej rade, aby sa snažil popohnať záležitosť Tarczyho štúdia (cestovného pasu) v Lipsku a Göttingene, keďže Tarczy „sa snaží odísť študovať do Lipska a Göttingenu“. V tom istom čase napísal list s podobným obsahom aj Istvánovi Tasnádi Szűcsovi, agentovi pri viedenskej dvorskej kancelárii. Z jeho listu písaného Szathmárymu vysvitá, že cirkevný dištrikt bol s agentom Szathmárym veľmi nespokojný, pretože sa snažil nahovoriť, že vybavovanie pasu prebieha v poriadku, hoci v záujme toho neurobil vôbec nič.
---------------------
List:

Pápa, 18. novembra 1831.
Ferenc Tóth agentovi pri Miestodržiteľskej rade Józsefovi Szathmárymu.

Ctihodný pán agent, môj obzvlášť vážený pane!
V mojom predchádzajúcom liste som Vám napísal, že Jeho Excelencia Najvyššia uhorská kráľovská miestodržiteľská rada vo svojom milostivom nariadení (Intimatum)[*1] vydanom dňa 4. októbra pod číslom 25480 nariadila ctihodnej superintendencii[*2] zaslať školské vysvedčenie[*3] pána Lajosa Tarczyho, ktoré naša superintendencia 19. októbra aj zaslala.

Opäť dňa 7. novembra pod číslom 28571 bolo vydané milostivé nariadenie týkajúce sa pána Tarczyho, ktoré som dostal 15. novembra a znie takto:

„Jeho Najsvätejšie [Veličenstvo] atď. Keďže zahraničné vedecké univerzity, na ktoré sa Lajos Tarczi rozhodol vycestovať, neboli menovite uvedené, a bez ich presného určenia nie je možné požadované povolenie získať, ukladá sa vašej superintendencii, aby v nadväznosti na vysvedčenie zaslané 19. októbra bežného roku vopred odstránila tento nedostatok. Z Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady, v Budíne dňa 7. novembra 1831”

Popri tomto liste Vám pán Tarczy poslal odporúčania, ktoré mu boli vydané superintendenciou a stolicou; v ňom požiadal Vás, uctivý pán agent, aby ste tieto svedectvá ráčili predložiť spolu so žiadosťou podanou v jeho mene a vpísali do nej, že sa usiluje odísť študovať do Lipska a Göttingenu. Tento list písal on tu, v mojom dome, v dňoch pred svojím odchodom z Pápy, a ja bezpečne viem, že v tom jeho liste je obsiahnuté, že chce ísť do Lipska a Göttingenu.

Aj Vy, ctihodný pane, dobre viete, že podľa systému (úradného postupu) je nutné tam uviesť, kto kam chce ísť študovať – na čo existuje aj Najvyššie kráľovské nariadenie. Ako sa teda mohlo stať, že táto taká potrebná vec bola vynechaná z rekurzu (žiadosti) podaného v jeho mene? Nedávno to vyvolalo menšiu senzáciu (pobúrenie) na našom superintendentálnom zhromaždení, keďže Vy, uctivý pane, ste vo svojom liste zo dňa 8. októbra ráčili napísať,

„že ste úpenlivú žiadosť pána Lajosa Tarczyho už podali – odporúčania superintendencie aj stolice sú už všetky na Miestodržiteľskej Rade, vec už bola aj referovaná a o niekoľko dní pôjde hore do Viedne“.

Avšak 4. októbra – a teda 4 dni pred listom ctihodného pána – sa z Rady píše, aby sme poslali jeho školské vysvedčenie; ako by to teda mohlo o niekoľko dní odísť z Budína hore do Viedne, keď tá vec ešte mala nedostatky?

A teraz sa nad tým znova pohoršili tým, že prichádza toto nariadenie, aby superintendencia napísala, kam chce Lajos Tarczy ísť; pretože v jeho žiadosti to nie je uvedené, hoci to Lajos Tarczy jasne napísal ctihodnému pánovi, aby boli Lipsko a Göttingen zapísané do prosebného spisu. Ja sám som to videl napísané v jeho liste.

A ak by to aj on bol zabudol ctihodnému pánovi napísať, mali ste sa ho na to opýtať, keďže Vám, ako nášmu náboženskému agentovi, bolo zverené vyhotovenie a podanie prosebného listu v jeho mene; veď bez nahláseného miesta – ako by bolo možné vydať konkrétne povolenie!

Kde sa teraz pán Tarczy nachádza, už nikto z nás nevie – či je v Hetényi(Chotíne), v Gyalle(Hurbanove), alebo vo Viedni, kam mal v úmysle odísť začiatkom novembra, aby tam zatiaľ, kým mu vyjde cestovný pas, študoval na polytechnike.

My mu nevieme nikam napísať. Moja prosba je teda teraz nasledovná: či môže sám ctihodný pán doplniť to, čo sa nariaďuje, keďže v Tarczyho liste, ktorý máte u seba, bolo jasne uvedené, aby sa do žiadosti(rekurzu) dalo, že chce ísť študovať do Lipska alebo Göttingenu.

Ak to môžete doplniť: ráčte to doplniť, čo ctihodný pán sám najlepšie vie, či to urobiť môže, alebo nie. Ak nie: ráčte mi ten list pána Tarczyho, pri ktorom poslal svoje vysvedčenia, hneď najbližšou prvou poštou poslať sem do Pápy, aby sme z neho na zhromaždení na vlastné oči videli, že chce ísť do Lipska a Göttingenu, a aby sme odtiaľto mohli podľa toho napísať úradný list.

Nemôžem tajiť, že členov nášho superintendencie táto žiadosť podaná s planými sľubmi a následné zdržanie celej veci veľmi zasiahla[*4], – preto prosím ctihodného pána, ak sa to dá z Vašej strany napraviť: ráčte to hneď napraviť a napísať mi, kedy sa Vám uráčilo podať tento doplňujúci rekurz (žiadosť). Ak to však doplniť nemôžete: ráčte mi najbližšou poštou poslať ten list pána Tarczyho, pri ktorom zaslal svoje vysvedčenia a do ktorého pred mojimi očami tu u mňa napísal, že chce ísť do Lipska a Göttingenu; lebo by bolo ešte bolestnejšie, keby z Najvyššej rady (Felséges Consilium) prišlo vyjadrenie, že správa agenta nie je dostatočná, ale musí to urobiť superintendencia – to však tiež môže napísať len z toho listu, ktorý už ctihodný pán má u seba.

Možno by bolo dobré opýtať sa toho, kto je v tejto veci referentom, a konať podľa jeho rady.

S očakávaním Vašej odpovede zostávam s osobitou úctou k ctihodnému pánu agentovi,
v Pápe, 18. novembra 1831.
Váš ponížený sluha
Ferenc Tóth, superintendent (biskup).
---------------
(Poznámka): V tento deň som poslal list vo veci Tarczyho aj do Viedne uctivému pánu agentovi Szűcsovi.
---------------
ZDROJ: DREKK O.675.d. Ferenc Tóth: „Súkromný biskupský protokol“, s. 245–246. Autografný koncept.
---------------
[*1]intimatum (latinsky) = nariadenie, výnos.
[*2]superintendentia (latinsky) = cirkevný dištrikt (diecéza).
[*3]testimonium (latinsky) = vysvedčenie.
[*4]“hlboko zasiahlo”, išlo o pobúrenie a rozhorčenie cirkevného vedenia.
---------------
---------------
28.01.1832 Lajos Tarczy ako študent polytechniky vo Viedni v liste Gáborovi Kazaymu píše:
"Ohľadom môjho pasu som práve včera hovoril s urodzeným pánom agentom Szütsom – uisťuje ma, že koncom marca určite vyjde. Či ma superintendentúra zvolí, alebo nezvolí, ja v každom prípade vycestujem do cudziny."
---------------
---------------
Tarczy v lete 1832 informoval biskupa Ferenca Tótha, že od Miestodržiteľskej rady dostal cestovný pas do Berlína. Biskup na malom zhromaždení cirkevného dištriktu konanom 23. júla 1832 v Pápe oboznámil prítomných s Tarczyho listom, v ktorom žiadal o schválenie a finančnú pomoc na svoju cestu. Dostal oboje. Dvadsaťpäťročný Tarczi sa 27. októbra 1832 zapísal na teologickú fakultu Univerzity Friedricha Wilhelma v Berlíne.

V roku 1831 sa v novinovom ozname pre maďarský preklad Koránu, Ján ako výberca predplatného uvádza takto:
Budán: T. Kászonyi, több Ts. Famil. priv. Ágense.
v preklade:
V Budíne: vážený pán Kászonyi, súkromný zástupca viacerých šľachtických rodín.

Ján Kászonyi aj naďalej pracoval ako zástupca agenta pri Miestodržiteľskej rade v Budíne. V zázname z krstu jeho dcéry Laury Henckel zo 7.januára 1836 je uvedená jeho profesia a bydlisko takto:
"Excelsi Consilium Locumtenentialis Agentialis Adjunctus, Budae Christinopolis"
a ako krstný otec je tu uvedený jeho nový nadriadený Dániel Porkoláb. Ten sa ujal funkcie agenta v roku 1834.

Jánov nadriadený, Jozef Szathmáry bol v roku 1834 cisárom vymenovaný do funkcie čestného agenta Zátiskej dištriktuálnej tabule. Preto sa vzdal funkcie agenta pri Miestodržiteľskej rade. Zároveň sa o miesto agenta pri Miestodržiteľskej rade uchádzali piati. uchádzači medzi ktorými bol aj Daniel Porkoláb.

07.11.1834 - odstúpenie Jozefa Szathmáryho a Daniel Porkoláb v zozname nových kandidátov.

zdroj: Dunajský reformovaný cirkevný obvod. Rádayov archív / Ráday Levéltára.

Zápisnica zadunajského cirkevného dištriktu Cirkvi helvétskeho vyznania, vedená od roku 1814 počínajúc.

V roku 1834, dňa 7. novembra sa v slobodnom kráľovskom meste Pešť zasadalo partikulárne konzistórium (Particulare Consistorium) vysokodôstojnej Preddunajskej superintendencie pod predsedníctvom vysokodôstojného superintendenta a doktora teológie, pána Gábora Báthoriho;
prítomní boli:
Zo svetského stavu:...
Z duchovného stavu:...
pri téjto príležitosti

1.) Bol prečítaný list od veľkomožného Józsefa Szathmáryho, budínskeho agenta pre náboženské záležitosti, v ktorom oznamuje, že keďže bol Jeho cisársko-kráľovským Veličenstvom vymenovaný za čestného agenta zátiskej dištriktuálnej tabule, nemôže už ďalej vykonávať úrad religionárneho agenta pri vysokonárodnej Kráľovskej miestodržiteľskej rade. Vzhľadom na to vyjadruje vysokodôstojnej superintendencii vďaku za milostivú dôveru, ktorú mu prejavila, a na tento svoj úrad rezignuje.
Bolo uznesené.
Keďže zásluhy a úsilie pána Józsefa Szathmáryho, ktoré získal a vykonal v prospech superintendencie, boli všeobecne uznané, bolo nariadené, aby mu generálny notár prostredníctvom listu vyjadril poďakovanie za jeho prácu.

2.) Predmetom porady bolo, koho alebo kohože by bolo potrebné navrhnúť Jeho cisársko-kráľovskej Výsosti, palatínovi našej krajiny, a vysokonárodnej Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade na obsadenie uvoľneného úradu agenta.
Boli prečítané žiadosti pánov: veľkomožného Dániela Porkolába, Lajosa Farkasa, Lajosa Németa, Dániela Igaza a Andrása Szekrenyesiho, v ktorých sa popri predložení hodnoverných dokladov uchádzajú o odporučenie do úradu agenta.
V dôsledku toho bolo po hlasovaní rozhodnuté: Na úrad agenta sa na prvom mieste odporúča veľkomožný pán Lajos Farkas, s poznamenaním, že ani voľba pánov Dániela Porkolába, Dániela Igaza, Andrása Szekrenyesiho a Lajosa Németa nebude proti našej vôli.

Daniel Porkoláb bol zvolený za agenta pri Miestodržiteľskej rade buď koncom roka 1834 alebo v prvom štvťroku 1835. 15. marca 1835 v zázname Peštianskeho parikulárneho konzorcia reformovanej cirkvi je už uvedený ako agent pri Miestodržiteľskej rade. Taktiež sa tu uvádza, že jeho vymenovanie na úrad agenta bude v stolici úradne vyhlásené.

15.03.1835 - list Dániela Porkolába, nového agenta miestodržiteľskej rady.

zdroj: Dunajský reformovaný cirkevný obvod. Rádayov archív / Ráday Levéltára.

Zápisnica zadunajského cirkevného dištriktu Cirkvi helvétskeho vyznania, vedená od roku 1814 počínajúc.

Zasadnutie Peštianskeho partikulárneho konzistória 15. marca 1835.

Bol prečítaný list váženého pána Dániela Porkolába, agenta pri kráľovskej miestodržiteľskej rade, v ktorom ďakuje za túto prejavenú a preukázanú láskavú priazeň.
Odporúča seba i svoje verné služby.
Jeho úctivý list bol prijatý s náležitým ohľadom a jeho vymenovanie na úrad agenta bude v stolici úradne vyhlásené.

V revolučných rokoch 1848 bola Miestodržiteľská rada zrušená a obnovila svoju činnosť až niekedy v 1860, keď už Ján nežil.

V záznamoch zo svatby Laury Henckel z 8.1.1859 keď už nežil, sa uvádza jeho povolanie ako uhorský kráľovský dvorný agent:
des sel. Herrn Johann von Kaszonyi königl. ungarisch. Hofagenten.

Pozn.toto povolanie je tu uvedené zrejme v povznesenej forme, keďže Jánova dcéra Laura si brala grófa Huga Henckela Donnersmarcka a povolanie "zástupca agenta pri miestodržiteľskej rade" by na sobášnom liste neznelo dosť vznešene. Ak by Ján predsa len pracoval ako dvorný agent, musel by sa aj s rodinou presťahovať do Viedne, kde do roku 1848 sídlila kancelária a jeho meno by muselo byť uvedené aj v ročenkách viedenského cisárskeho dvora.

Rok a povolanie/činnosť/štúdium Jána Kászonyiho uvedené v zdrojoch:
1785 - narodený pravdepodobne Miskolc.
1809 - 06.dec, študent 4. ročníka, kolégium Sárospatak.
1810 - 09.jun, doučovateľ synovcov Ferencza Kazyncziho.
1811 - 19.jan, vyslanie z kolégia v Sárospataku do Košíc

1811 - rektor a kantor na reformovanej škole v Košiciach.
1814 - koniec práce ako učitel v Košiciach.
1817 - koniec roka, vychovávateľ synov grófa Pála Rádaya.
1818 - koniec roka, jurát - prísažný advokátsky praktikant.
1822 - 16.jan, narodenie syna, advokàt(? prókátor)
1823 - zástupca agenta pri Miestodržiteľskej rade.
1825 - zástupca viacerých urodzených rodín, solicitator
1826 - 14.mar, agent/správca viacerých rodín
1828 - prísažný advokát/právnik, zástupca agenta
1830 - 05.aug, zástupca agenta
1831 - tabulárny sudca, súkromný zástupca viacerých šľachtických rodín.
1832 - zástupca agenta
1833 - 24.apr, agent a rodinný radca/správca.
1836 - 07.jan, zástupca agenta pri Miestodržiteľskej rade

Ján Kászonyi bol:
🔹 študent reformovaného kolégia v Sárospataku,
🔹 súkromný vychovávateľ,
🔹 učiteľ/rektor a kantor,
🔹 jurát/prísažný praktikant,
🔹 prísažný advokát,
🔹 zástupca agenta reformovanej cirkvi pri
Miestodržiteľskej rade,
🔹 súkromný zástupca viacerých šľachtických rodín
🔹 tabulárny sudca

RODINA

Ján Štefan Kaszónyi de Kászon (János István Kászonyi, Johann Stephan Kászonyi) žil v Budapešti(vtedy Budín a Pešť) Spolu s manželkou Annou Rozáliou Kászonyi rodenou Pongrácz mal početnú rodinu. Bol protestant, reformovaný (kalvinista). S manželkou Annou Rozáliou, ktorá bola katolíčka, dávali dcéry pokrstiť v katolíckej a synov v evanjelickej viere. Zatiaľ sú známy ich dvaja synovia - Karol a Ján mladší. A šesť dcér - Terézia, Hermína, Mária, Joanna, Laura a Gabriela.

16. januára 1822 sa Johannovi narodil syn Karol (Károly) a 18. júla 1823 dcéra Tereza. Terezu dali pokrstiť vo farnosti svätej Kataríny Alexandrijskej v Budínskej štvri Tabán. Pravdepodobne v tejto štvri vtedy rodina bývala. V roku 1826 sa krst ich dcéry Hermíny uskutočnil vo farnosti Nanebovzatia Panny Márie na Budínskom hradnom vrchu. Krsty Márie (r.1830), Joanny (r.1833) a Laury (r.1836) sa konali v Krisztinavárose v kostole Panny Márie Snežnej.

Krstnými rodičmi Jánových detí boli jeho známi, kolegovia a nadriadení:

Krstným otcom syna Karola Kászonyiho bol Gabriel Bátory (Báthory Gábor, 1755 – 1842), reformovaný pastor a biskup Dunajského reformovaného cirkevného dištriktu. V roku 1796 sa stal reformovaným kňazom a zakladateľom farnosti v Pešti. V roku 1830 tu vysvätil nový reformovaný kostol na dnešnom Kalvínovom námestí (Kálvin tér). (zdroj: Wikipedia).

Jozef Bors, prísažný advokát, tabulárny sudca a zástupca daňovníkov a chudobných pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade, bol krstným otcom Theresie Rosalie Kászonyi, ktorej krst sa uskutočnil 18.júla 1823. a tiež Hermíny Rozálie Terézie pokrstenej 14.marca 1826. Bors bol človek s ktorým sa Ján pravdepodobne často stretával v práci pri Miestodržiteľskej rade.

Jánov nadriadený - Jozef Szatthmáry, tabulárny sudca a agent pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade, bol krstným rodičom Jána Kászonyiho mladšieho dňa 24. októbra 1828. Bol krstným otcom aj Márie Heleny Kászónyi z 5. augusta 1830.

24.4.1833 bol krstným otcom Jánovej dcéry Joanny Kászonyi známy uhorský spisovateľ a riaditeľ divadla Gábor Döbrentei, odzrkadlujúc Jánovu lásku k divadlu a lieratúre.

Ďalší Jánov šéf - Daniel Porkoláb z Nagy-Váti, tabulárny sudca a kráľovský tabulárny prísažný advokát, bol krstným otcom Laury Anny Rosalie Henckel 7. januára 1836.

Jánov syn Karol Kászonyi bol pokrstený 16. januára 1822 vo farnosti Reformovaněho cirkevného zboru v Pešti.

Záznam z krstu Károlyho Kászonyiho:

zdroj: "Hungary, Reformed Church Christenings, 1624-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:V5QD-CD1 : Fri Mar 08 06:11:59 UTC 2024), Entry for Károly Kaszoni and János Kaszoni, 1822.

Záznam je z matriky Reformovaného cirkevného zboru - Kalvínovo námestie.
Podunajský cirkevný dištrikt.
Matrika pokrstených v Peštianskej reformovanej svätej cirkvi

V Karolovom záznane z januára 1822 je uvedené:

Nap (deň krstu):
16.

Szülek Neveik (mená rodičov):
Nemes Kaszoni János
(vznešený Ján Kászonyi)
Pongráz Rosalia
(Rozália Pongrác)

Állapotjok (spoločenské postavenie):
? Prókátor
(zástupca advokáta)
Catholica
(katolíčka - matka dieťaťa)

Gyermek Neve (meno dieťaťa):
Károly (Karol)

Kereszt Anyák, Atyák (krstní rodičia):
Báthori Gabor Superintendens
(Gabriel Bátory reformovaný biskup)
N.(Nemes) Hajós Eva
(urodzená pani Eva Hajós)

Karolov krstný otec bol Gabriel Bátory (Báthory Gábor, 1755 – 1842), reformovaný pastor a biskup Dunajského reformovaného cirkevného dištriktu. V roku 1796 sa stal reformovaným kňazom a zakladateľom farnosti v Pešti. V roku 1830 tu vysvätil nový reformovaný kostol na dnešnom Kalvínovom námestí (Kálvin tér). (zdroj: Wikipedia).

Jánova dcéra Terézia Kászonyi bola pokrstená 18. júla 1823 vo farsti Tabán v Budíne.

Záznam z krstu Terézie Kászonyi:

zdroj: "Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:V4JD-Y3B : Wed Jan 22 03:21:33 UTC 2025), Entry for Theresia Rosalia and Kászonÿ Joannes, 1823.

V záznane Terézii Kászonyi z júla 1823 je uvedené:

Dies (deň krstu):
18

baptisans (krstiaci):
Presbyter: Angelus Kimpen. Cooperator
(kňaz: Angelus Kimpen. kaplán)

baptisatus (pokrstený):
Theresia, Rosalia.
(Terézia, Rozália)

parentes (rodičia):
Joannes Kászonÿ. Agens. A.E.C.
(Ján Kászonyi. advokát/zástupca Miestodržitelsjej Rady)
Rosalia Pongratz
(Rozália Pongrác)

patrini (krstní rodičia):
Josephus Borss. Agens. A:E.C.
(Jozef Borss. advokát/zástupca Miestodržitelsjej Rady)
Theresia Jalich
(Terézia Jalich)

Locus (Miesto krstu):
Taban
(Tabán)

Ďalšia z Jánovych dcér Hermína Kászonyi bola pokrstená 14. marca 1826.

Záznam z krstu Hermíny Kászonyi 1826:

zdroj:"Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:XCKF-GV4 : Sat Mar 09 15:43:04 UTC 2024), Entry for Hermina Rosalia Theresia and Kászonyi Joannis, 1826.

Jánova dcéra Hermína Migl rodená Kaszónyi bola pokrstená 14.marca 1826
Die 14ta Martii 1826
v rímskokatolíckej farnosti Budínsky hrad (Schloss von Buda).

V zázname z krstu je napísané toto:
Hermina, Rosalia, Theresia legitima filia
Joannis Kászonyi complurium familiarum Agentis
et matris Rosalia nata Pongráz
Preklad:
Hermína, Rozália, Tereza legitímna dcéra,
Ján Kászonyi agent/správca viacerých rodín,
a matka Rozália rodená Pongrác

v kolónke s krsrnými rodičmi - Patrini - je uvedené:
Spectabilis Dominus Josephino Bors Agens. Contribuentium et uxor ejusdem Theresia nata Salitz
Preklad:
Ctihodný pán Jozef Bors agent/zástupca daňovníkov
a jeho manželka Tereza rodená Salitz

V kolónke Religio - vierovyznanie dieťaťa - je napísané Catholica relig. - t.j. rímskokatolícke.

V zázname je ešte uvedené aj meno pôrodnej baby Obstetrix Catherina Fritz.

Jánov syn Ján Kászónyi mladší bol pokrstený 24. októbra 1828 vo farnosti Reformovaněho cirkevného zboru v Pešti.

Záznam z krstu Jána Kászonyiho ml.:

zdroj:"Hungary, Reformed Church Christenings, 1624-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:V5QD-CW2 : Thu Mar 07 11:11:16 UTC 2024), Entry for János Kászoni and Janos Kászoni, 1828.

V Jánovom záznane z októbra 1828 je uvedené:

Született volt (narodil sa):
24.
Kereszteltetett volt (bol pokrstený):
25.
Szülek Neveik (mená rodičov):
N (Nemes) Kaszoni János
(vznešený Ján Kászonyi)
Pongrácz Rosalia
(Rozália Pongrác)

Gyermek Fiú (dieťa - chlapec):
Cathol. (matka je katolíčka)

Gyermek Lány (dieťa - dievča):
János (Ján)

Kereszt Anyák, Atyák (krstní rodičia):
Tekintetes Szathmári Józef Agens Ad
(urodzený Jozef Satmári agent advokát)

V krsrnom liste sa zapisovateľ pomýlil, keď zapísal meno János do kolónky pre Lány(dievča).

Jánova dcéra Mária Kászonyi bola pokrstená 5. augusta 1830 vo farsti Krisztinaváros, Budín.

Záznam z krstu Márie Kászonyi:

zdroj: "Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:X87D-8Z6 : Tue Jan 14 20:25:34 UTC 2025), Entry for Kaszony Maria Helena Kaszony and Kaszony Joannes, 1830.

V záznane Márii Kászonyi z augusta 1830 je uvedené:

Mense, Die (v mesiaci, v deň):
August: 5

Baptizati Nomen & Cognomen
(meno a priezvisko pokrsteného):
Maria Helena Kaszony
(Mária Helena Kászonyi)

-----------
Patris et Matris (otec a matka):

Cognomen Nomen, et Religio
(priezvisko meno a vierovyznamie):
Kaszony Joannes Hel. Confest
(Ján Kászonyi helvétskeho vyznania)
Pongratz Rosalia. Rom. Catholica
(Rozália Pongrác rýmska katolíčka)

Conditio & Locus Domicilii
(spoločenské postavenie a bydlisko):
Nobilis, Adjunctus Agentialis Bud. Christ.
(Šlachtic, Agentúrny Adjunktant, Budín Krisztinaváros)
-----------

Patrinorum Cognomena & Nomina
(mená a priezviská krstných rodičov):
Dominus Spectabilis Szatmary Jozephus
(urodzený pán Jozef Szatmáry)
Domina Zichbaum Joana
(pani Joana Zichbaum)

Baptizans (krstiaci):
Jacobus Majsch Parochus
(farár Jakub Majsch)

Jánova dcéra Joanna Kászonyi bola pokrstená 24.apríla 1833 vo farskom úrade v Krisztinavárose. Krisztinaváros bola štvrť v Budapešti kde Ján býval so svojou rodinou.

Záznam z krstu Joanny Gabriely Kászonyi:

zdroj: "Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:X87D-X4R : Tue Jan 14 23:07:04 UTC 2025), Entry for Kaszonyi Joanna Gabriela Josepha Kaszonyi and Kaszonyi Joanes, 1833.

Na tomto zázname, pod číslom 24 (deň krstu) je záznam Joanny Kászonyi. V druhej kolónke sú zapísané jej tri mená - Joanna, Gabriela, Josepha.

V tretej kolónke je uvedené meno otca a matky a ich vierovyznanie:

D. Kászonyi Joanes Hel. Conf. - Dominus Kászonyi Joanes Helveticae Confessionis - Pán Kászonyi Ján(Johann) helvétske vyznanie alebo Kalvínska či reformovaná cirkev. Dozvedáme sa tak, že Ján bol protestant - kalvín.

Pod ním je uvedené meno matky - Jánovej manželky a jej vierovyznanie. Pongrátz Rosalia Rom. Cath. - Romanus Catholicus - teda Jánova manželka Rozália bola rímska katolíčka.

Ďalšia kolónka uvádza stav(povolanie) a bydlisko otca a matky takto:
Nobilis, Consiliarius familiensis ꝫ Agens.
Budae Christinopolis
- v preklade - Šlachtic, Rodinný radca/správca a Agent. s bydliskom v Budínskej štvrti Christinopolis (maď. Krisztinaváros).

Krstnými rodičmi boli Gabriel Döbrentei a Jozefa Laszlo. Gabriel alebo Gábor Döbrentei bol známa osobnosť v Uhorsku. Bol kráľovský radca, člen Uhorskej akadémie vied, básnik, spisovateľ, divadelný režisér, odborný spisovateľ, prekladateľ. Bol riaditeľom divadla Várszínház a Uhorského národného divadla. Tu je možné prepojenie s Jánom Kászonyim, keďže ten bol tiež "verný priateľ literatúry, ktorý v značnej miere vynakladal činnosť k založeniu národného divadelného umenia v Budapešti." (zdroj: Politikai Ujdonságok č.11, 18.03.1858)

Ďalšie prepojenie medzi Jánom Kászonyim a Gabriel Döbrentei nachádzame priamo v knihe "Kniha malého Gyulu alebo príbehy napísané pre chlapcov a dievčatá". Autorom tejto knihy je práve Gabriel Döbrentei. Táto kniha obsahuje aj dôležité informácie o Jánovi Kaszonyim.

Ako priateľ a podporovateľ spisovateľa Gabriela Döbrentei fungoval ako subskripčný komisár alebo zberateľ predplatného. Takto sa financovala tlač kníh. Komisári obchádzali mecenášov a čitateľov, aby knihu finančne podporili ešte pred jej vydaním. Alebo sa upísali a za knihu zaplatili až po jej prevzatí. V Budíne bol takýmto subskripčným komisárom práve Ján Kászonyi. Na konci knihy sa potom uvádzali ako poďakovanie zoznamy takýchto komisárov, predplatiteľov a upisovateľov:

1829 - János Kászonyi, zberateľ predplatného pre knihu Gabriela Döbrentei.

autor: Gábor Döbrentei
zdroj: A kis Gyula könyve, vagy fiú és leány gyermekek számára írt elbeszélések.
Kniha malého Gyulu alebo príbehy napísané pre chlapcov a dievčatá
Pešť, vydavateľ: Ottó Wigand, tlačiareň J. M. Trattner von Petróza a I. Károlyi.

PREDSLOV
Tieto krátke poviedky prichádzajú na svet s takým zámerom, aby všetky dovedna slúžili chlapcom a dievčatám ako čítanka, pomocou ktorej ich učitelia budú precvičovať v maďarskom čítaní. Aby sa však popritom podnecovalo aj morálne cítenie, pamäť a úsudok detí, snažil som sa do každého rozprávania vložiť niečo poučné – buď formou výkladu, alebo len tak, žartovne pomedzi riadky – čo by viedlo k spomínanému cieľu. Preto sú ich témami najmä hry a činnosti detského veku...
...

PÚŠŤANIE ŠARKANA
1.
Hor sa, dnes šarkana púšťame. Dobrý vietor fúka, teraz môže vyletieť. Potom skvelú zábavu zažijeme. Poďte, bežme, ako sa len dá. Tralalá, tralalá.
2.
Tam na lúke sa nezachytí. Na žiadnom dome, na žiadnom strome. Dobrý je špagát, nepretrhne sa. Pustime sa do toho rýchlo. Tralalá, tralalá.

Toto si pospevoval Pali, syn Hegyfalviho, šľachtica, ktorý sa svedomito staral o výchovu svojich detí, a rázne vyťahoval šarkana spoza svojej postele a všemožne ho začal pripravovať. Vzápätí sa k nemu pridal jeho mladší brat Feri a kamarát oboch na hranie Misi, ktorý s nimi býval v jednej dedine...
...

Venované
Alexandrovi Leopoldovi Ferdinandovi kráľovskému arcivojvodovi Rakúska, Uhorska a Čiech.

Predplatitelia a upisovatelia.
I.
Predplatitelia
V Budíne,

u autora:

Ján Boros z Rákosu, tajomník pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade a súdny prísediaci viacerých vznešených stolíc....1

gróf Jozef Dessewffy z Černeka a Tarkő, súdny prísediaci viacerých vznešených stolíc....1

gróf Imrich Teleki zo Széku, cisársky a kráľovský komorník držiteľ zlatého kľúča....1

Mladý gróf Alfréd Zichy....2

u pána Jána Kászonyiho, asistenta agenta:

Alojz Eördögh z Lászlófalvy, hlavný notár vznešenej Szabolčskej stolice....5

Daniel Porkoláb z Nagy-Váti, tabulárny sudca a kráľovský tabulárny prísažný advokát....1
...
II.
Upisovatelia.
V Budíne,

u autora:

Mladý gróf Július Apponyi, Paríž....1

Gróf Štefan Csáky z Körösszegu, cisársko-kráľovský zlatý kľúčnik, uhorský kráľovský miestodržiteľský radca, dedičný a skutočný hlavný župan Spišskej stolice....1
....
u pána Jána Kászonyiho, asistenta agenta:

Andrej Borsody, ingrosista(zapisovateľ / overovateľ listín) pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1

Jozef Bors, prísažný advokát, tabulárny sudca a zástupca daňovníkov a chudobných pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1

Imrich Ebeczky z Ináncsa, konzultant účtovníctva pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1

Michal Elek....1

Jozef Hubay z Hubó, kráľovský tabulárny prísažný advokát a tabulárny sudca....1

Abrahám Hideg, kráľovský tabulárny prísažný advokát....1

Barón Jozef Luzsénszky z Reglicze, účtovný úradník pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1

Karol Lukács z Futásfalvy, kancelista pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1

Andrej Némethy, na tom istom úrade koncipiálny praktikant....1

Michal Kecskeméthy, pomocník registrátora pri Vysokej uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1

Elek Kmosko z Bernícze, koncipista pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1

Imrich Krajnyik, tamže koncipiálny praktikant....1

Jozef Szatthmáry, tabulárny sudca a agent pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1

Abrahám Szűcs z Tasnádu, prísažný advokát, tabulárny sudca a správca záležitostí rodu Kállay....1

Jozef Szilassy zo Szilasu a Piliša, čestný tajomník pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1

Jozef Tornay, registrátor v archíve Uhorskej kráľovskej dvorskej komory….1

Jozef Venturini, účtovný úradník a ingrosista pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade….1

V zozname sú uvedení aj ďalší krstní rodičia Jánových detí a známi z jeho práce ako Jozef Szatthmáry, Jozef Bors alebo Daniel Porkoláb.

DCÉRA LAURA HENCKEL

Najslávnejšia z Jánových dcér Laura Henckel rodená Kászonyi bola pokrstená 7. januára 1836. Z jej krstného listu sa dajú zistiť ďalšie informácie o Jánovi Kászonyim. Laura bola pokrstená 7.januára 1836. Jej mená na krstnom liste sú Laura Anna Rosalia Kászonyi.

V tretej kolónke na výpise z krstu sú uvedení otec a matka ako: Kászonyi Joanes, Pongrátz Rosalia

V štvrtom stľpci je uvedené Jánovo povolanie a bydlisko takto:
Nobilis Ex. Consilii L. Agentialis Adjunctus Bud. Chr.
Nobilis, Excelsi Consilium Locumtenentialis Agentialis Adjunctus, Budae Christinopolis

Preklad: Šľachtic, zástupca agenta pri Vznešenej kráľovskej miestodržiteľskej rade. Bydlisko štvrť Christinopolis (maď. Krisztinaváros) v Budíne. Ján bo tak niečo ako adjunkt agent (úradník, zástupca) pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade, čo bol v tom čase najvyšším vládnym a výkonným orgánom v Uhorsku.

V ďalšej kolónke krstných rodičov je uvedené:
I. D. Porkoláb Daniel Ex. Consili Agens. Domicella Heyne Anna
Illustris Dominus Porkoláb Daniel, Excelsum Consilium Agens. Domicella Heyne Anna

Preklad: Osvietený pán Daniel Porkoláb, Agent Vznešenej rady a Slečna Anna Heyne.

Daniel Porkoláb bol pravdepodobne kolega alebo priamo nadriadený Jána Kaszónyiho v Uhorskej kráľovská miestodržiteľskej rade.

Záznam z krstu Laury Henckel rodenej Kászonyi:

zdroj:"Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:X87D-NG4 : Tue Nov 18 12:49:18 UTC 2025), Entry for Kaszonyi Laura Anna Rosalia and Kaszonyi Joannes, 1836.

Laura Kászonyi, zrejme ovplyvnená svojim otcom, mala blízko k divadlu. Podľa Jozefa Mallineritsa, v mladosti bola "profesionálna herečka známa vo viedenských umeleckých kruhoch". Tu si ju všimol gróf Hugo Henckel. Zdroj uvádza aj, že jej otec Ján bol exhumovaný a prevezený do kaplnky v Rusovciach. (zdroj: Jozef Mallinerits, Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce)

Ďalšia Jánova dcéra bola Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi. Tá si 14. mája 1862 zobrala za manžela baróna Alexandra Horváth zo Szent-György. V knihe rodov Magyar nemzetségi zsebkönyv z 1888 sa okrem informácií o Jánovom zaťovi Alexandrovi (Sándorovi) von Horváth, spomína aj Ján(János) Kászonyi a jeho dcéra Gabriela Kászonyi a taktiež jeho manželka barónka Róza Pongrátz. Taktiež je tu uvedené ďalšie Jánove meno ako Nep. čo znamená Nepomuk. Avšak toto meno je otázne. Ako rok Jánovho úmrtia je tu uvedený rok 1859:

1888 - barón Horváth zo Szentgyörgy.

autor: Maďarská heraldická a genealogická spoločnosť Budapešť
zdroj: Magyar nemzetségi zsebkönyv 1. Főrangú családok (Budapest, 1888)

Vrecková kniha o maďarskej genealógii
PRVÁ ČASŤ: RODINY VYSOKEJ ŠĽACHTY

Dodatok • II. Ďalšie šľachtické rodiny Uhorska

...
BARÓNI HORVÁTH zo Szentgyörgy

Patrí medzi staré rody Vašskej župy (Vasmegye), ktorý v roku 1631 získal nový kráľovský donát (dar) na obec Szent György. A tento potom dal predikát menu.

Z rodu pochádzal Antal Horváth, cisársky a kráľovský komorník a plukovník husárov, ako rytier Rádu Márie Terézie, povýšený do barónskeho stavu v roku 1803. Táto vetva však vymrela 8. augusta 1812.

Žigmund Horváth zo Szentgyörgy bol povýšený do grófskeho stavu 9. mája 1810 a 28. septembra 1811 mu bola povolená zmena mena na HUGONNAY. O tomto povýšení do grófskeho stavu bol vo Viedni 14. júna 1822 vystavený nový diplom. (Pozri grófsky rod Hugonnay, str. 128.)

Sándor Horváth, c. a k. komorník, získal rakúsky barónsky titul na základe najvyššieho rozhodnutia vydaného v Laxenburgu 21. septembra 1858, pričom dátum diplomu bol 28. januára 1859 vo Viedni. Rodina je rímskokatolícka.

Popis barónskeho erbu z roku 1859: V štíte na modrom poli stojí na zadných nohách dvojchvostý zlatý lev, ktorý v pravej prednej labe drží tasený meč so zlatou rukoväťou. Ornament (nad prilbou) tvorí ohnutá ruka v brnení držiaca tasený meč. Prikrývadlá sú farby modro-červenej. Štít držia dva zlaté levy každý držiaci aj tasený meč.
[Rozdiely v barónskom erbe z roku 1803: pole štítu bolo strieborné, lev stál na zelenej pôde a prikrývadlá boli strieborno-červené.]

Sándor Otto Zeno Viktor, nar. 14. septembra 1829, cisársky a kráľovský komorník, ktorého manželkou bola Gabriella Kászonyi, nar. 19. februára 1844, dcéra Jánosa Nepomuka Kászonyi z Kászony (zomr. 1859) a barónky Rózy Pongrátzovej.

Svadba sa konala 14. mája 1862 v Stein v Pruskom Sliezsku.

Jeho majetky boli Keled, Bögöte, Pinnye, Szent András a Tót Komlós.
...

Ján sa pravdepodobne s rodinou presťahoval do Pešti niekedy medzi rokmi 1836 a 1840. Dcéra Angela Gabriela sa narodila s veľkou pravdepodobnosťou práve tu. Jej krstný list sa zatiaľ nenašiel. Viaceré indície však tomu nasvedčujú.

Bývanie podľa farností z krstných listov Jánových detí:

18.07.1823 - farnosť Tabán v Budíne
14.03.1826 - farnosť Budínsky hrad
05.08.1830 - farnosť Krisztinaváros v Budíne
24.04.1833 - farnosť Krisztinaváros v Budíne
07.01.1836 - farnosť Krisztinaváros v Budíne
08.02.1840 - pravdepodobne farnosť Lipótváros v Pešti

Krstný list Angely Gabriely Márie sa zatiaľ nenašiel. Vo farnosti Krisztinaváros sa v predpokladaných dňoch 08.02.1840 (niekde aj 1844) jej narodenia nenachádza. Rodina sa pravdepodobne už pred rokom 1840 presťahovala do Pešti, pravdepodobne do štvrti Lipótváros.

Bývanie v Pešti z neškoršieho obdobia potvrdzuje napr. zápis Jánovej manželky Rosalie a dcéry Terézie v kúpeľoch z roku 1857.

18.08.1857 - Zoznam hostí v kúpeľoch Neuhaus.

zdroj: Tagespost

Zoznam hostí v kúpeľoch Neuhaus
Do minerálnych kúpeľov Neuhaus dorazili od 29. júla do 5. augusta títo hostia:
* Pani Mária Rahm, súkromná osoba, s dcérou, z Leimsu.
* Pán Johann Pichon, občan, z Klagenfurtu.
* Pán Johann, barón z Schloßniggu, cisársko-kráľovský miestodržiteľ, so služobníctvom, z Klagenfurtu.

* Pani Rosalia von Kászonyi, súkromná osoba, z Pešti.
* Slečna Terézia von Kászonyi, súkromná osoba, z Pešti.
...

----------

Im Mineralbade Neuhaus sind angekommen vom. 29. Juli bis 5. August:
-- Fran -Frau Maria Rahm, Privat, mit Tochter, aus Leims. Herr Johann Pichon, Bürger, aus Klagen-furt. Herr Joh. Freiherr v. Schloßnigg, Ε.Ε. Statthalter, mit Bebienten, aus Klagenfurt -

Frau Rosalia von Kászonyi, Privatiere, aus Pest.
Frl Therese von Kászonyi, Privatiere, aus Pest.
...

Aj podpornú recenziu kníh Dr. Daniela Malatidesa z decembra 1849 podpísal Ján Kászonyi z Pešti.

PODPOROVATEĽ LITERATÚRY

Ján Kászonyi podporoval maďarské národné obrodenie počas prvej polovice 19. storočia. Bol podporovateľ spisovateľov ale aj maďarského národného divadelníctva v Budíne a Pešti. V jeho nekrológu z Politikai Ujdonságok sa píše, že bol verným priateľom literatúry, ktorý vyvinul veľkú aktivitu pri zakladaní národného divadelného umenia v Budapešti

Bol priateľ a podporovateľ Gabriela(Gábora) Döbrenteia, ktorý bol známa osobnosť v Uhorsku. Döbrentei bol kráľovský radca, člen Uhorskej akadémie vied, spisovateľ, divadelný režisér, odborný spisovateľ, prekladateľ. Bol riaditeľom divadla Várszínház a Uhorského národného divadla. A práve Gabriel mu išiel za krstného otca jeho dcére Joanny 24.apríla 1833.
Ján predtým pomáhal Gabrielovi zbierať predplatné na jeho detskú čítanku Kniha malého Gyulu(A kis Gyula könyve). Pracoval ako subskripčný komisár alebo zberateľ predplatného. Takto sa financovala tlač kníh. V novinách Hazai 's Külföldi Tudósítások(Domáce a zahraničné správy) z 13. august 1828 bol uverejnený oznam kde Gábor Döbrentei popísal svoje dielo a zoznam subskripčných komisárov u ktorých si záujemci túto čítanku mohli objednať. Za odmenu sľúbil zberateľom predplatného každý 12. výtlačok zdarma ako poďakovanie za ich prácu.

13. august 1828 - oznam v novinách o možnosti predplatiť si čítanku Gábora Döbrenteia.

zdroj: Hazai 's Külföldi Tudósítások. Pešť, Maďarsko.

OZNAM ohľadom čítanky pre deti. Zdá sa, že máme nedostatok takých diel pre chlapcov a dievčatá, v ktorých by sa nielen zdokonaľovali v čítaní, ale našli v nich aj ďalšie poučenia pre svoje pohlavie. Obzvlášť teraz, keď rodičia v našej vlasti pozornejšie dbajú na to, aby sa ich deti dobre naučili svoj národný jazyk, sa takáto čítanka určená deťom objavuje snáď v pravý čas.Týmto preto nižšie podpísaná kníhtlačiareň dáva na známosť, že prostredníctvom predplatného vydá do budúceho novembrového peštianskeho jarmoku Čítanku pre deti. Jej autorom je pán Gábor Döbrentei, provinciálny komisár Budínskeho dištriktu. Táto čítanka pozostáva z pôvodne napísaných rozhovorov, ktoré sú zamerané na morálne, prírodopisné, zemepisné a iné témy zaujímavé pre deti, a to takým spôsobom, aby sa ich dieťa akéhokoľvek náboženského vyznania naučilo formou príjemného rozhovoru.Názov knihy je: Kniha malého Gyulu (A’ kis Gyula Könyve). Vydavateľ týmto srdečne prosí ctihodných pánov, ktorí tu budú zapísaní, aby na ňu ráčili zbierať predplatiteľov a všetko, čo sa im dostane do rúk…

...Vo Viedni ctihodný pán József Márton, profesor, prísediaci súdnej tabule, ako aj redaktor a vydavateľ novín Magyar Kurír.
V Budíne ctihodný pán János Kászonyi, pomocný agent.
V Debrecíne ctihodný pán Dániel Eresei, profesor, a vdova Györgyné Csáthy (vdova po Györgyovi Csáthym)...

...Tlač bude vyhotovená rovnakým písmom a na rovnakom papieri, ako je tento oznam. Predplatná cena: 1 zlatý a 20 krajciarov v konvenčnej (striebornej) mene.Termín vydania: Na spomínaný novembrový peštiansky jarmok roku 1828 dielo s určitosťou vyjde a každý predplatiteľ ho dostane viazané v takzvanom prírodnom papieri (surovej kartónovej obálke).Cena po termíne: Po uplynutí uvedeného dátumu bude cena za neviazanú knihu 5 dvadsaťkrajciarnikov v striebre (teda 1 zlatý a 40 krajciarov).Ctihodní páni, ktorí zbierajú predplatné, dostanú každý dvanásty výtlačok ako poďakovanie zadarmo.V Pešti, dňa 20. augusta 1828. Prostredníctvom kníhtlačiarne Jána Tomáša Trattnera z Petrózy a Štefana Károlyiho.

Mecenáši a čitatelia, potom knihu finančne podporili ešte pred jej vydaním. Niektirí sa upísali a za knihu zaplatili až po jej prevzatí. V Budíne bol takýmto subskripčným komisárom práve Ján Kászonyi. Na konci knihy sa potom uviedli ako poďakovanie zoznamy takýchto komisárov, predplatiteľov a upisovateľov:

1829 - János Kászonyi, zberateľ predplatného pre čítanku Gábora Döbrenteia.

Koncom roku 1817 si Ján Kaszónyi predplatil na rok 1818 mesačník Vedecká zbierka (Tudomanyos Gyüjtemeny).

Tu je v ďakovnom zozname preplatiteľov uvedený ako: Kászonyi Ján. Mélt. Gr. Ráday Pál Ő Nagys. Fiai Nevelője. Ján Kászonyi, vychovávateľ synov Jeho Excelencie grófa Pála Rádaya

Ján Kászonyi predplatiteľ Vedeckej zbierky na rok 1818.

Vedeckú zbierku si nechal predplatiť ešte raz na rok 1819. Tu už bol v ďakovnom zozname uvedený ako:
..Kászonyi János, Juratus...

Ako vyberateľ predplatného, Ján Kászonyi podporil aj ďalších autorov:

Pred rokom 1824 (okolo roku 1823) napriek tomu, že bol vierovyznaním kalvínsky protestant, podporil dielo Józsefa Pappa - zborník literárnych prác a rečníckych prejavov študentov z Prešporského evanjelického lýcea z júla 1822. V ďakovnom zozname Ján figuruje ako pomocník agenta, vyberateľ predplatného v Budíne. Ako výberca predplaťného v Pešti ale aj predplatiteľ je tu uvedený aj Dániel Porkoláb z Nagy-Váthi, prísažný tabulárny advokát, Jánov neskorší nadriadený. V Porkolábovom zozname predplatiteľov je uvedený Jozef Szathmáry, Jánov nadriadený. Vzniká otázka, prečo si Szathmáry neobjednal knihu cez Jána Kászonyiho v Budíne, keďže v roku 1823 už spolupracovali ako kalvínsky agenti pri Miestodržiteľskej rade. Porkoláb a Szathmáry boli zrejme priatelia a Porkoláb neskôr vystriedal Szathmáryho na poste vedúceho úradu.

1822 - 1824, Ján Kászonyi zbiera predplatné na dielo Józsefa Pappa.

zdroj: Slávnosť radosti, to jest reči v próze a vo veršoch, ktoré v roku 1822, v 7. deň mesiaca september, predniesli mladíci dobrovoľne združení na prešporskej hlavnej škole vyznávačov augsburského vyznania za účelom svojho zdokonaľovania sa v maďarskom jazyku.
Vydal: József Papp. V Pešti, 1824.
Tlač Jánosa Tamása Trattnera z Petrózy.

Mená vážených vlastencov, ktorí predplatným podporili vydanie tohto diela.

V Budíne.
U váženého pána Jánosa Kászonyiho, pomocníka agenta:
Vážený pán Ferentz Besze.
Vážený Pán János Dora.
Vážený Pán Pál Eötvös.
Vážený Pán Ferencz Hersich.
Vážený pán Pál Igyártó.
Vážený Pán Ferencz Kiss.
Vážený Pán András Mikecz.
Vážený Pán László Návoy.
Vážený Pán Pál Trifunácz.
Vážený Pán Ferencz Tröscher

V Pešti.
…
II. U váženého pána Dániela Porkolába z Nagy-Váthi, prísažného tabulárneho advokáta:
…
Vážený pán János Petheő, prísediaci súdnej tabule viacerých vážených urodených stolíc.
Vážený pán Dániel Porkoláb (Nagy-Váthi), prísažný tabulárny advokát.
Vážený Pán János Répássy (Répási), prísediaci súdnej tabule a úradný advokát váženej urodenej Szabolčskej stolice.
Vážený Pán Jósef Rhédey (z Malej Rédei), notár váženej urodenej Biharskej stolice.
Vážený Pán László Rhédey (z Malej Rédei).
Vážený Pán Jósef Rozgonyi (Rozgoni), úradný advokát váženej urodenej Zemplínskej stolice.
Vážený Pán Jósef Szatthmáry (Szathmári), agent pri Osvietenej kráľovskej uhorskej miestodržiteľskej rade a prísažný tabulárny advokát.
…

V roku 1825 vyberal predplatné pre lekára a profesora Istvána Rácza, pre jeho knihu Krásne pohlavie v zdravom aj chorom stave (A' Szép Nem mind egészséges, mind beteges állapotjában). Kászonyi sa tu spomína ako solicitator:

...V Budíne: ctihodný pán János Kászonyi, sollicitator...

29.06.1825 - Ján Kászonyi zberateľ predplatného pre knihu doktora medicíny Istvána Rácza.

zdroj: Hazai 's Külföldi Tudósítások

Oznam o predplatnom.
Nič nemôže premýšľajúcich mužov zaujímať viac než dokonalé poznanie našej druhej polovice, krásneho pohlavia, a to z každej stránky. Práve preto všetky kultivovanejšie národy, ako napríklad Francúzi vo svojom veľkom diele s názvom Dictionnaire des Sciences médicales, šíria vedecké poznatky a všemožne sa snažia, aby krásna a zušľachťujúca povaha krásneho pohlavia povznášala srdcia, prinášala blaho vlasti a napomáhala rozvoju celého ľudstva. Aj ja som vo svojich voľných chvíľach pre potreby lekárov i nelekárov, ktorým nie je maďarská literatúra cudzia, napísal a zostavil dielo pozostávajúce z piatich knižiek pod takýmto názvom: Krásne pohlavie v zdravom aj chorom stave. (A' Szép Nem mind egészséges, mind beteges állapotjában)...

...Na prijímanie predplatného sú splnomocnení títo nasledujúci dobrosrdeční maďarskí páni:
...
V Baji: ctihodný pán Pál Ramocsay Markos, prísediaci súdnej tabule viacerých ctihodných šľachtických stolíc.
Vo Viedni: ctihodný pán Sámuel Igaz.
V Budíne: ctihodný pán János Kászonyi, sollicitator (právny zástupca/advokát, vybavovateľ alebo advokát nižšieho rádu) ...
...
…Všetkým významným kníhkupcom, knihovníkom a antikvaristom, ako aj pánom, ktorí zbierajú predplatné, sa podľa zvyku ponúka každý 11. výtlačok zadarmo. Týmto ich prosím, aby vyzbieranú sumu spolu s menami predplatiteľov, ktoré budú vytlačené na konci knihy, ráčili pri vhodnej príležitosti poslať sem do Pešti priamo mne, ak je to možné, do sviatku svätého Juraja (24. apríla)

Písané v Pešti, dňa 12. februára roku 1825. István Rácz, doktor medicíny a bývalý profesor histórie, fyziky, štatistiky, ako aj gréckej a latinskej literatúry, vlastnou rukou

Tu bol Ján Kászonyi uvedený ako sollicitator - právny zástupca/advokát, vybavovateľ alebo advokát nižšieho rádu. Ján Kászonyi je uvedený ako výberca predplatného pre mesto Budín, ale aj ako predplatireľ košického literárneho časopisu Minerva v roku 1825. Ján tu je uvedený ako zástupca viacerých urodzených rodín.
Budán: T. Kászony János Ur, több Tek, Familiák Agense.
V Budíne: veľkomožný pán János Kászony, agent/zástupca viacerých urodzených rodín.

1825 - Ján ako výberca predplatného a predplatiteľ literárneho časopisu Minerva.

zdroj:1825 Hornouhorská Minerva, národný časopis (periodikum).
1. zväzok, 1. 2. 3. a 4. štvrťrok,

tlač: Štefan Ellinger, Košice.

Okrem všetkých c. k. (cisársko-kráľovských) poštových úradov je možné predplatiť si [tlač/noviny] na nasledujúcich miestach a u týchto urodzených pánov, ktorí sú týmto s poníženou dôverou o to aj žiadaní, a to:
…
V Budíne: veľkomožný pán János Kászony, zástupca viacerých urodzených rodín.
…
Žiadajú sa urodzení páni predplatitelia, aby ráčili oznámiť svoje priezviská, krstné mená, tituly a miesta bydliska tým urodzeným pánom, u ktorých ráčia zaplatiť predplatné. V KOŠICIACH, 1. októbra 1825.
…
Výzva k predplatiteľom a zberateľom: S plnou dôverou sa žiada pánov zberateľov predplatného (ich urodzeností), ktorí vybraté peniaze z predplatného na rok 1825 až do dnešného dňa neodovzdali, aby ich bez otáľania čo najskôr zaslali. Rovnako sa žiada aj urodzených pánov predplatiteľov na rok 1826, aby ráčili oznámiť svoje priezviská, krstné mená, tituly a miesta bydliska, spolu s údajom o najbližšom poštovom spojení, odkiaľ zvyčajne najkratšou cestou preberajú svoje listy, a to najneskôr do polovice februára. Tieto údaje ráčte zaslať spolu s vybratými peniazmi buď poštou, alebo prostredníctvom dôveryhodného posla. Od množstva predplatiteľov totiž závisí počet vytlačených exemplárov, keďže vydávanie takýchto periodík (časopisov) je spojené so značnými nákladmi. Jeho udržanie a stálosť je možné zabezpečiť len vtedy, ak verejná podpora neutrpí ujmu a toto rozbehnuté dielo (inštitúcia) bude podporované spoločnými silami.
…
December 1825.
Ostatní urodzení páni predplatitelia podľa abecedy:
…
János Kászony, zástupca viacerých urodzených šľachtických rodín, v Budíne.
László Kászony, zlatník a strieborník, v Debrecíne.
Ferenc Kazinczy (zo Széphalmu), prísediaci súdnej tabule viacerých stolíc
…

János Kászonyi figuruje (s veľkou pravdepodobnosťou) aj v zozname predplatiteľov v maďarskom preklade knihy Stručného obsahu rímskych dejín od Imricha Homonnaia de Irmes. Tu je za jeho menom uvedené veľké písmeno T. s významom Tabulárny sudca, alebo prísediaci súdnej tabule. (čestný titul) V tomto istom zozname sú, okrem iných, uvedení aj Kászonyiho známy z práce - Jósef Szathmáry, Jósef Bors alebo István Szúts pracujúci ako reformovaný agent pri Dvorskej kancelárii vo Viedni.

1830-1832 - Ján Kászonyi si predplatil knihu Stručný obsah rímskych dejín.

zdroj: Eutropius. Stručný obsah rímskych dejín.
Pre žiakov a milovníkov čítania histórie rozšírené o užitočné poznatky.
Do maďarčiny vydal Imrich Homonnai de Irmes, bývalý profesor.
V Budíne, Tlačiareň Anny Landererovej 1832.

Vaše Najjasnejšie, Excelencie, Najdôstojnejšie, Dôstojné, Veľkomožní a Učení Páni a Panie, ktorí ste ráčili predplatiť, alebo ste prisľúbili kúpu tejto knihy, alebo ste ju dostali do daru.

Ráčte prijať moju úctu a pokornú vďaku prameniacu z vďačného srdca, obzvlášť však veľkomožný pán Miklós Somsich, poslanec krajinského snemu za Šomodskú stolicu a hlavný sudca, ktorý toto dielo, ako aj moju prácu napísanú o pôvode chrámov a o najslávnejších svätých stánkoch sveta (ktorej tlač bude nasledovať hneď, ako sa nazbiera dostatok predplatiteľov), ráčil v roku 1830 predložiť pred veľkomožné stavy a rady.

V Pécsi dôstojní a učení páni profesori Imre Sártoris (zo 6. triedy) a Péter Hegyi (iz 5. triedy), ktorí – keď ma v Pécsi po celoročnej striedavej zimnici postihla ťažká choroba a mesiac ma sužovala na lôžku, a bol som prospešne liečený veľkomožným a skúseným pánom Patkovichom, riadnym lekárom Baranskej stolice – mi vďaka svojej láskavosti získali pre môjho Ovidia početných kupcov, a tak na cudzej pôde dopomohli k navráteniu môjho zdravia; a pán Josef Eggenberger, peštiansky kníhkupec.

Najdôstojnejší a učení páni kanonici: Sándor Kolosvár z Veszprému a Pál Hegyessy z Mezőhegyesu (rožňavský kanonik); v Košiciach vysoko učený pán János Kruppay, riaditeľ kráľovských škôl; v Miškovci učený pán profesor Ferentz Papp z 3. gramatickej triedy; veľkomožný a učený pán István Lassú, sudca;...
...
Jósef Bors, agent.
...
János Kászonyi T. (tabulárny sudca - prísediaci pri súdnej tabuli).
...
Jósef Szathmáry, agent.
...
István Szúts agent pri Dvorskej kancelárii
...

Ako výberca predplatného Ján figuroval aj pre ďalšiu knižku - maďarský preklad Koránu. Tento oznam bol uverejnený 17. mája 1831 v novinách Pressburger Zeitung.
Tu je Ján Kászonyi uvedený ako
"súkromný zástupca viacerých šľachtických rodín."

17.05.1831 - Ján Kászonyi, výberca predplatného pre maďarský preklad Koránu.

zdroj: Pressburger Zeitung

OZNÁMENIE
o maďarskom preklade Koránu
Prečo Boh nechal starý svet blúdiť štyritisíc rokov, chcejúc zachovať jeho čistejšie poznanie len v takej malej provincii (v Palestíne), na ktorej vymerané miesto na mape sveta sa sotva zmestí jej názov?...
...
Poď teda, milý náš národ! Pozri sa, čítaj a žasni: do rúk sa ti dostáva maďarský Korán. Po národnom jazyku – všetka veda v národnom jazyku! To je veľké heslo, aby sme stáli v rade slávnych veľkých európskych národov, aby sme svoju vlasť urobili jednotnou, celistvou a silnou. Preto možno na maďarský Korán s plnou dôverou predplácať na týchto miestach:
...
Po 1.
Vo všetkých cisársko-kráľovských poštových úradoch. Ak budú predplatné sumy zaslané na Hlavný poštový úrad v Košiciach do 1. apríla 1831, každý predplatiteľ dostane ešte pred vydaním samotného Koránu jeho prvú časť, totiž menší zväzok, ktorý Korán vyvracia. Každý, kto si dielo predplatí prostredníctvom pošty, dostane túto prvú časť do konca mesiaca svätého Juraja (t. j. približne do konca apríla). Bude to dôkazom, že následne aj celé dielo – úplný Korán, vydaný vo veľkom oktávovom formáte a rozsahom približne 40 až 45 tlačových hárkov – bude bezpochyby dodané v priebehu nasledujúcich troch mesiacov.
Po 2.
U kníhkupcov a kníhviazačov, ktorí požívajú dôveru v oboch uhorských vlastiach, a to najmä:
...
Po 3.
U nižšie s úplnou dôverou požiadaných vážených pánov.

Vo Viedni: u váženého pána Janosa Pataya, profesora teológie.
V Budíne: vážený pán Kászonyi, súkromný zástupca viacerých šľachtických rodín.
...
Títo vyššie uvedení vážení páni zo súkromného sektora nech ráčia vyzbierané peniaze poslať do Košíc, a to váženému pánovi Samuelovi Terhesovi, reformovanému kazateľovi a prísediacemu súdnej tabule viacerých vznešených stolíc, prostredníctvom dôveryhodnej príležitosti a oproti potvrdenke. Hovoriac s odporom o honbe za ziskom, chceme spolu s našimi spolupracovníkmi dokázať našu vlasteneckú oddanosť tým, že za toto s veľkou usilovnosťou pomaďarčené, obsahovo bohaté a rozsiahle dielo žiadame v predplatnom len úhradu tlačových nákladov vo výške troch strieborných forintov. Predplatiť si ho možno do prvého apríla, potom sa cena zvýši.

S naším srdečným poďakovaním ponúkame 11. výtlačok zdarma tomu, kto získa 10 predplatiteľov. Dávame na to svoje šľachtické slovo a známa, úhľadná a skvostná kníhtlačiareň pána Karola Werfera ručí za to, že v mesiaci júl tohto prebiehajúceho roku 1831 dostane toto dielo do rúk každý tam, kde si ho predplatil, a ako sa to už veľakrát stalo, nikto nebude sklamaný.

V Košiciach, dňa 16. januára 1831.
Imrich Szeltmayer z Buzice, Gejza (György) Gedeon a autorský kolektív.

Ján Kászonyi podporoval spisovateľov aj tak, že si knihy predplácal:

Okolo roku 1832 si János Kászonyi a Jozef Szathmáry predplatili knihu Dejiny sveta od Istvána Lassú.

zdroj: Dejiny sveta. Vydané Istvánom Lassú, kancelárom registratúry excelentnej uhorskej kráľovskej dvorskej komory a prísažným prísediacim súdnej tabule slávnej Turňanskej stolice.

2. Druhý zväzok.
2. obdobie nášho 1. veku, od Kýra po Augusta, od roku 3425 do roku 3953 svetovej éry, alebo do roku 30 pred Kristom.V Budíne,vytlačené písmom Maďarskej kráľovskej univerzity 1832

Mená veľkomožných, milostivých, vysokourodzených, veľadôstojných, ctihodných, urodzených a statočných predplatiteľov zoradené podľa abecedy.

Mihály Ambrus – kráľovský miestodržiteľský radový tajomník.
Sándor Antal – kráľovský komorský akcesista (úradnícky čakateľ).
Károly Balla – kapitán Peštianskej stolice.
Jósef Belánszky – banskobystrický biskup.
Ferentz Besze – kráľovský komorský tajomník.
Gyula Bujánovics (Agg-Teleki) – praktikant kráľovskej miestodržiteľskej rady.
Jósef Csáky.
Károly Csáthy – debrecínsky kníhkupec (10 exemplárov).
János Csekonicz.
Dienes Cziráky (gróf z Ciráku a Dienesfalvy, Jeho Excelencia) – krajinský sudca (3 exempláre).
Mihály Dragotinich – úradník kráľovskej komorskej pokladnice.
Jósef Eggenberger – peštiansky kníhkupec (50 exemplárov).
Pál Eötvös – tajomník predsedu kráľovskej komory.
János Geramb (barón) – kráľovský komorský koncipista.
Mihály Gerlitzy (barón) – radca kráľovskej miestodržiteľskej rady.
Imre Gombos – kráľovský komorský radca.
István Görög – protokolista mesta Pešť.
Ferentz Hersich – radca kráľovskej miestodržiteľskej rady.
Jósef Hoffinger – kancelista registrúry kráľovskej komory.
Jósef Huhay – kráľovský právny zástupca (advokát).
Igyártó Pál – kráľovský komorský koncipista.
John Lajos – tajomník kráľovskej miestodržiteľskej rady.
Kámánházy János – komorský koncipientsky praktikant.
Sigmond Kantz – kráľovský komorský koncipista.
János Kaszonyi – pomocník agenta.
Gábor Keglevich (gróf z Buzina, Jeho Excelencia) – podpredseda kráľovskej komory.
Mathilde Keglevich (rodená grófka Sándor, Jej Excelencia).
Geyza Keglevich (gróf z Buzina).
Alexandrine Keglevich (grófka / mladá pani z Buzina).
Gyula Keglevich (gróf z Buzina).
Károly Kiss – kráľovský komorský koncipientsky praktikant.
Imre Kraynik – koncipista kráľovskej miestodržiteľskej rady.
Ferentz Kövesdy – kráľovský právny zástupca (advokát).
…
Jósef Szatthmáry - agent.
…

Ján Kászónyi bol pravdepodobne uznávaný odborník na dobrú literatúru. V ozname o predplatnom v Peštianskych novinách, na dve knihy Dr. Malatidesa, je v závere oznamu uverejnené jeho odporúčanie pre tieto knihy takto:

Dolupodpísaný, po pozornom prečítaní spomínaných dvoch diel, ich pre ich poučný, moderný a užitočný obsah uznal za veľmi hodné odporúčania.
V Pešti, 12. decembra 1849,
János Kászonyi, vlastnou rukou.

12.12.1849 - Ján Kászonyi odporúča knihy Dr. Malatidesa.

zdroj: Magyar Hirlap, 21.12.1849.

Správa o predplatnomna 2 veľmi zaujímavé, užitočné a moderné diela:

1. Životoveda (Diaetetica): alebo rozumné a náležité oceňovanie triezveho bytia a pravidiel života. Cena: 1 zlatý v striebre.

2. Poznávanie a využitie chutných rýb a vodných živočíchov; a to konkrétne:

a) časť: Tajomstvá a slasti udicového rybolovu, sieťového rybolovu a lovu rakov.

b) časť: Všetky druhy chutnej prípravy a užitočného uchovávania (konzervovania) rýb a iných vodných živočíchov.

Spolu za obe časti: 1 zlatý, v striebre.

Priaznivci literatúry, ktorí pomôžu s predplatným (napríklad zoženú ďalších záujemcov), budú odmenení 11. exemplárom zadarmo. Veľmi dôrazne sa však žiada, aby bolo predplatné zaslané vydavateľovi najneskôr do 3 týždňov, aby sa podľa toho dal určiť a zariadiť počet tlačených kusov.

V Pešti, Nádor utca 208,
Dr. Malatides, vlastnou rukou

Dolu podpísaný, po pozornom prečítaní spomínaných dvoch diel, ich vzhľadom na ich poučnú, modernú a užitočnú štruktúru považuje za mimoriadne hodné tohto odporúčania.

V Pešti, 12. decembra 1849.
János Kászonyi, vlastnou rukou

zdroj: Figyelmező, 23.12.1849.

Oznámenie o predplatnom na 2 veľmi zaujímavé, užitočné a moderné diela. Pre uvažujúceho človeka nemôže byť nič blahodarnejšie ani zaujímavejšie, než keď jeho zdravé telo zdobí bystrá, rozumná a triezva myseľ (duša).To je jeho skutočné pozemské (súčasné) a posmrtné slávne šťastie. A keďže toto všetko prinášajú najmä tieto veľmi znamenité a užitočné štúdiá o náuke o bytí (životnej náuke), preto je priam povinnosťou každého, aby si pre zorientovanie sa v takýchto znamenitých zásadách a štúdiách zaobstaral v súčasnosti verejne ponúkanú náuku o bytí:

1. Životoveda (Diaetetica): alebo rozumné a náležité oceňovanie triezveho bytia a pravidiel života. Cena: 1 zlatý v striebre (1 st. pp).

2. Poznávanie chutných rýb a iných vodných živočíchov, ich získavanie, používanie a chov. Cena za obidva zväzky spolu: 1 zlatý v striebre (2 k. 1 ft. pp).

Priaznivci literatúry, ktorí pomôžu s predplatným, budú odmenení 11. exemplárom (akcia 10 + 1 zadarmo), avšak dôrazne sa žiadajú, aby predplatné poslali vydavateľovi najneskôr do 3 týždňov, aby sa tlač exemplárov mohla podľa toho zariadiť.

V Pešti, Nádor utcza 208
Dr. Malatides, vlastnou rukou.

Dolupodpísaný, po pozornom prečítaní spomínaných dvoch diel, ich pre ich poučný, moderný a užitočný obsah uznal za veľmi hodné odporúčania.

V Pešti, 12. decembra 1849,
János Kászonyi, vlastnou rukou.

Dr. Daniel Malatides(*1792) bol lekár, liečiteľ a spisovateľ. V Pešti pôsobil na adrese Nádor utcza 208 v Lipótváros, kde si nechával posielať aj predplatné na jeho knihy. Ponúkal tu aj známu masť na farbenie a proti vypadávaniu vlasov (Marczius Tizenötödike, 7.10.1848)
Pozn: po revolučných rokoch 1848/1849 bola situácia pre maďarskú literatúru s tlač komplikovaná. Napr. noviny Figyelmező boli konzervatívnym, no voči vtedajšej vládnej moci občas kritickým periodikom. Kvôli tomu ich rakúska vojenská správa 8. januára 1850 – teda iba dva týždne po uverejnení tohto oznamu – definitívne zakázala a zrušila.

ÚMRTIE

18. marca 1858 bol v Politikai Ujdonságok uverejnený oznam o úmrtí Jánosa Kászonyiho stanovený na:
10. marca 1858.
(zdroj: Politikai Ujdonságok č.11, 18.03.1858)

Oznam o úmrtí Johanna Kászonyiho

zdroj: Politikai Ujdonságok č.11, 18.03.1858
János Kászonyi Kászoni, bývalý cisársko-kráľovský miestodržiteľský agent a tabulárny sudca, zomrel 10. tohto mesiaca v 73. roku svojho života. Zosnulý bol správcom majetku viacerých vysokopostavených rodín a bol verným priateľom literatúry, ktorý vyvinul veľkú aktivitu pri zakladaní národného divadelného umenia v Budapešti. Nech sa nad jeho hrobom vznáša požehnanie a pamiatka tých najlepších.

V slovníku o Uhorskej genealógii 1888 - Magyar nemzetségi zsebkönyv, sa otcovi Gabriely Kászonyi stanovuje rok úmrtia 1859. Tento rok úmrtia pravdepidobne nie je správny, keďže na výpise zo svatby dcéry Laury z 8. januára 1859 sa už Johann uvádza ako zosnulý:
Slečna Laura, Anna Rosalia von Kászonyi, pochádzajúca z Budína, manželská dcéra zosnulého pána Johanna von Kászonyi, kráľovského uhorského dvorného agenta, a pani Rosalie rodenej Pongracz, žijúca, obaja rodičia sú katolíci.(?)

Ján sa tu spomína ešte aj v súvislosti s vybavením potvrdenia plnoletosti pre jeho dcéru Lauru:
Vyhlásenie o plnoletosti neplnoletej nevesty na základe zakročenia (žiadosti) otca na cisársko kráľovskom mestskom delegovanom súde mesta Pešť zo dňa 10. mája 1855.

Správny dátum úmrtia bude teda ten uvedený v Politikai Ujdonságok - zomrel 10.03.1858 vo veku 72 rokov v Budapešti.

A podľa toho sa dá stanoviť, že Ján sa narodil v r. 1785 alebo 1786. Aj v úmrtnom liste jeho dcéry Hermíny de Migl z roku 1877 je uvedený ako Jean Etienne de Kaszonyi už ako zomrelý.

Podľa Jozefa Mallineritsa, bol Johann Kászonyi exhumovaný a pochovaný v kaplnke Laury Henckel, dnes dom smútku na cintoríne v Rusovciach. Začiatkom 60. rokov potom premiestnený do spoločného hrobu na cintoríne v Rusovciach vedľa domu smútku. (zdroj: Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce; zdroj:kriz.epocha.sk, 2022, Rusovce - pohrebná kaplnka na cintoríne)