[*1785/1786 - ✝10.03.1858]
Celé meno: Ján Štefan Kaszónyi de Kászon
tiež: János István Kászonyi, Johann Stephan Kászonyi,
János Nepomuk Kászonyi z Kászony.
Narodený: 1785 alebo 1786
Zomrel: 10.03.1858 vo veku 72 rokov
Vierovyznanie: protestant reformovaný (kalvinista)
Predkovia:
Gergely Kászonyi
s manželkou Juditou Nagypál
a synmi Ištvánom(Štefan) a Františkom (Ferenc)
Manželka: Anna Rosalia Kászonyi rodená Pongrácz➤
(*1797/1798 - †18.10.1890)
Deti:
👨 Karol Kászonyi➤
(*16.01.1822)
👩🏻 Theresia Rosalia Kászony➤
(*18.07.1823)
👩🏻 Hermina de Migl rodená Kászonyi ➤
(*14.03.1826 - ✝24.06.1877)
👨 János Kászonyi ml.➤
(*24.10.1828)
👩🏻 Mária Helena Kászonyi➤
(*05.08.1830)
👩🏻 Joanna Gabriela Josepha Kászonyi ➤
(*24.04.1833)
👩🏻 Laura Henckel rodená Kászonyi ➤
(*07.01.1836 - ✝11.12.1905)
👩🏻 Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi ➤
(*08.02.1840 - ✝15.10.1921)
Vnuci:
+ Aladár Migl von Kászonyi ➤
(*19.09.1851 - †23.01.1925)
+ Hugo Migl von Kászonyi ➤
(*17.08.1861 - †20.12.1946)
+ Arpád Migl von Kászonyi ➤
(*23.04.1863 - †30.03.1934)
Zaťovia:
+ gróf Hugo Henckel Donnersmarck ➤
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)
+ Ján Nepomuk de Migl ➤
(*27.03.1827, nem. Johann Nepomuck de Migl)
+ barón Alexander von Horváth de Szent-György ➤
(*22.09.1826 - †25.10.1906)
Povolania: advokát, agent Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a tabulárny sudca, správca majetku vysokopostavených rodín.
Záujmy: divadelníctvo a literatúra
VIAC O JOHANNOVI KÁSZONYIM
Johann Kászonyi (maďarsky István János) sa narodil v roku 1785 alebo 1786.
V knihe o maďarskej genealógii je uvedený ako János Nepomuk Kászonyi z Kászony.
V úmrtnom liste dcéry Hermíny z Paríža je zapíšaný ako Jean Etienne de Kaszonyi (franc Etienne = slov. Štefan = maď. István).
Takže ak sú tieto údaje pravdivé jeho celé meno by mohlo znieť Ján Štefan Nepomuk Kászonyi z Kaszony.
Pochádzal zo starého rodu Kászonyi de Kászony.
Podľa tradičného výkladu, rod Kászonyi pochádzal z Nagy-Kászonu v Transilvánii. Existuje však
aj ďalšia verzia pôvodu tohoto rodu - podľa obce Mező-Kaszony (Mezőkaszony).
Pozn. Najrozšírenejšia téza o pôvode a rozšírení rodu Kászonyi pochádza od historika Ivána Nagya. Podľa neho rod Kászonyi (Nagy Kászonyi) pochádza zo Sikulskej zeme v Sedmohradsku z oblasti Nagy Kászon (dnešné Plăieșii, Rumunsko).
Do oblasti patrilo viacero obcí s predponou Kászon (napr. Kászonaltíz). Pramenia tu minerálne pramene s kyslou vodou(kyselica) a z nich tečie kyslý potok Kászon. Maďarský názov zeme Kászon je odvodený od slovanského slova kvas v zmyske kyslý. Rod Kászonyi, ktorého časť sa neskôr presunula do maďarskej časti Uhorska, má pôvod sikulský.
(viaceré zdroje Wikipedia)
Historické práce o pôvode a expanzii rodu Kászonyi zo Sikulskej zeme.
Rod Kászoni. (Nagy-kászoni.)
Rod sikulského pôvodu z oblasti Csík, z ktorého János Kászoni založil rod Kászoni. Rod Bornemisza na začiatku 18. storočia.
Patrili medzi nich v roku 1651 András , v roku 1668 Miklós , v roku 1687 Imre a v roku 1764 Mihály , podkapitáni Kássonovho podpredsedu.
Mihály Kászoni bol v roku 1794 miestokráľskym sudcom v Csikszéku.
Rodina sa zo Székely rozšírila aj do žúp, najmä župy Kolos, kde bol v roku 1815 Miklós Kászoni kráľovským perceptorom a József bol poddaným sudcom. V roku 1848 na tom istom mieste slúžili Antal, Ignácz a Ferencz .
Niektorí členovia rodiny tiež pochádzali z Maďarska, takže na základe jeho krstného mena musíme zaradiť aj Jánosa Kászonyho z Kászonu, bývalého agenta a sudcu správnej rady budínskeho guvernérstva, ktorý v tom čase tvrdo pracoval na založení národného divadelného umenia v Budapešti. Zomrel 10. marca 1858 vo veku 73 rokov.
Kászonovci žijú aj na viacerých miestach v Maďarsku. Tak v Zemplínskej župe patria medzi šľachticov . V Satumarskej župe sú na začiatku tohto storočia vlastníkmi pôdy v Rápoltone * . Okrem toho patria medzi šľachticov v Báčskej, Šomoďskej, Sabolčskej a Torontálskej župe.
zdroj:
Reiszig E.: Torontál vármegye nemes családai. In: Borovszky S. (ed.): Magyarország vármegyéi és városai, 1912.
Kászonyi. (Nagy Kászonyi).
Rod pochádzal z Nagykászony v župe Csik a odtiaľ si vzal aj svoje meno. Rodina sa odtiaľ presťahovala do Uhorska, kde na začiatku 13. storočia žila v Satumarskej župe. V roku 1617 dostal Gergely Kászonyi od Mateja II. potvrdenie o šľachtickom stave, ktoré bolo vyhlásené v Csengeri v Satumarskej župe 6. novembra 1617.
Podľa inej verzie však rod Johanna Kászonyiho pochádzal z trhového mestečka Mező-Kaszonyi, nachadzajúceho sa na severo-východe vtedajšieho Uhorska.
Mező v maďarskom názve tohoto mesta znamená pole či rovina a pochádza z názvu mezőváros (poľné mesto) čo bolo vpodstate
trhové mesto bez opevnenia. Etymológia slova "Kaszon" nie je úplne objasnená. Prepokladá sa jeho slovanský pôvod.
Dnes sa táto obec nachádza na Ukrajine s názvom Kosoň/Косонь. Situovaná je v Zakarpatskej oblasti
blízko pri maďarských hraniciach. V medzivojnovom období bola aj súčasťou Zakarpatskej Rusi v Československu.
Predtým však obec Mező-Kászony patrila do Berežskej župy (Bereg vármegye) ako súčasť Uhorska.
Čo je ale podstatné je to, že prepojenie rodu Kászonyi a Mezőkaszony potvrdzuje Sándor Kávássy v diele "Šľachtické priezviská a krstné mená v Satmári na základe súpisu z obdobia šľachtickej domobrany v roku 1809."
Na domobranu proti Napoleonovi bolo v Satmárskej župe zapísaných 5 šľachticov menom Kászonyi žijúcich v štyroch mestách
Satmárskej župy - Császló, Kisnamény, Rápolt a Rohod.
Ich meno Kászonyi vzniklo príponou "-i" k mestu pôvodu z ktorého ich rod pochádza, t.j. z Mező-Kaszony v Berežskej župe:
f/2. Mená vzniknuté z názvov miest pomocou prípony -i /-y/
...
416. Kászonyi: mesto Mezőkászony, Berežská župa – obce Császló, Kisnamény, Rápolt, Rohod; 5.
...
/zdroj: 13. Kávássy Sándor: Nemesi vezeték- és keresztnevek Szatmárban az 1809. évi inszurrekciós összeírás alapján (156. oldal)/
Aj keď sa rod Kászonyi presunul z Berežskej župy do susedných miest Satmárskej župy, Mező-Kaszonyi považoval za svoje skutočné miesto pôvodu, od ktorého odvodzoval svoju rodovú identitu.
Potvrdzuje to aj informácia o Johannovej dcére Gabriele Kászonyi z
Aristokratického almanachu z roku 1888. Tu sa Gabriela rodená v. Kászonyi de Kászony uvádza ako manželka baróna Alexandra Horvátha,
ale hlavne ako dedičná pani na Mező-Kászony. Ak je táto informácia pravdivá, potom
rodina Johanna Kászonyi mala majetky práve v Mezőkaszony a pochádzala práve odtiaľto.
1888 - dcéra Gabriela ako dedičná pani na Mező-Kászony.
zdroj:
Aristokraten-Almanach 1888,
Adressbuch der Mitglieder des Österreichisch-ungarischen Adels
1888
Aristokratický almanach 1888
Adresár členov rakúsko-uhorskej šľachty 1888
...
Alexander slobodný pán Horváth zo Szent-György, komorník, majiteľ panstiev Etseg (Ecseg, župa Nógrád) a Hegyfalu, ďalej statkov Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szt. András a Tót-Komlos – Etseg (Uhorsko).
Gabriele, slobodná pani, rodená von Kászonyi de Kászony, dedičná pani na Mező-Kászony – Etseg (Ecseg, Nográdska župa, Uhorsko).
...
---
...Horváth zu Szent-György, Alexander, Freih. v., Käm., zu Szent-György, Herr d. Herrschaften Etseg u. Hegyfalu, dann d. Güter
Keléd, Bögöte, Pinnye, Jétény, Batta, Szt. András u. Tót Komlos - Etseg (Ung.).
Gabriele Freiin, geb. v. Kászonyi de Kászony, Erbherrin auf Mező-Kászony Etseg (Ung.)
...
Erb rodu Kászonyi bol udelený Gergélymu Kászonyimu "6. októbra 1617 v meste Csenger, na mieste a v deň konania súdu Satmárskej župy".
Satmárska a Berežská župa susedili na severovýchode Uhorska. Dnes dokonca existuje v Maďarsku Sabolčsko-satmársko-berežská župa (Szabolcs-Szatmár-Bereg vármegye).
Z Mező-Kaszony sa potomkovia rodu mohli presunúť najprv do susedných žúp a neskôr do iných častí Uhorska.
V Uhorsku tak mohli žiť vedľa seba aj šľachtici z rodu Nagy-Kászonyi aj z rodu Mező-Kászonyi.
Erb, ktorý používala Johannova dcéra Laura Henckel Kászonyi a erb, ktorý bol v r. 1908 pridelený jeho vnukom Aladárovi, Arpádovi a Hugovi,
vychádza z takmer rovnakého erbu, ktorý bol, ako už bolo spomenuté, udelený v roku 1617 Gergélymu(Gregorovi) Kászonyimu cisárom a kráľom Matejom II Habsburským.
Gergély Kaszónyi už bol šlachtic, keď sa zo Sedmohradska presunul do Uhorska, tu
mu bol pridelený erb a potvrdený šlachtický titul.
Erb, ktorý udelil cisár a kráľ Matej II Habsburský 6.8.1617 Gergelymu Kászonyi v Linzi.
Vyfarbenie štítu je celé modré
, lev(leopard) je zlatý, 3 ľalie sú biele, prikrívadlá z jednej strany modré a zlaté, z druhej červené a strieborné.
(zdroj: Richard Kászonyi, Makó 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi)
06.08.1617 - List Mateja II Habsburského s udelením erbu Gergélymu Kászonyi.
zdroj: Makó Múzeum, 2010, História rodiny Kászónyi - Nagykászonyi
Slovenský preklad z maďarského jazyka.
Príloha č. 1. II. Maďarský preklad listu s erbom, ktorý vydal uhorský kráľ Matej II. v Linzi 6. augusta 1617 Gergélymu Kászonyimu:
Mi, Matej (tituly vynechané), silou tohto nášho listu dávame na vedomie každému, koho sa to týka, nasledovné:
Že My, sčasti na najpokornejšiu prosbu nemalého počtu našich verných, vyslovenú pred Našou Veličenosťou, a sčasti berúc do úvahy a prihliadajúc na vernosť a verné služby nášho verného a činorodého Gergelyho Kászonyiho, ktoré verne a vytrvalo preukázal a vykonal, predovšetkým Svätej Korune nášho Uhorského kráľovstva a potom Našej Veličenosti na rôznych miestach a v rôznych časoch, a ktoré údajne chce preukazovať a vykonávať aj v budúcnosti, sčasti teda z tohto dôvodu a sčasti z Našej Cisárskej a Kráľovskej Milosti a štedrosti, ktorou tým, ktorí boli Nami a Našou Kresťanskou Krajinou uznaní za hodných a horlivých v preukazovaní cností, – nasledujúc príklad našich predkov, niekdajších kráľov Uhorska – zvykneme udeľovať isté znaky cností (monumenta), ktoré ich môžu podnietiť k väčšej službe, týmto istého Gergelyho Kászonyiho a prostredníctvom neho Juditu Nagypál a jej syna Františka (Ferenca) našou plnou Cisárskou a Kráľovskou mocou a mimoriadnou milosťou nariaďujeme prijmúť, započítať a zapísať do počtu a radov pravých a nespochybniteľných šľachticov Uhorska a k nemu pripojených častí. Chceme a na základe nášho istého poznania a s premysleným úmyslom dovoľujeme, aby oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví odteraz a v budúcich časoch vždy užívali a požívali, mohli užívať, požívať a tešiť sa zo všetkých tých milostí, výsad, ústupkov, pocty, slobôd, práv, predností a výnimiek, ktoré doteraz užívali a požívali ostatní praví, starí a nespochybniteľní šľachtici nášho Uhorského kráľovstva a k nemu pripojených častí na základe akéhokoľvek práva alebo právneho zvyku.
Na dôkaz našej Milosti, Milosti a slobody prejavenej voči nim, a ako znak pravej a nespochybniteľnej šľachty, sme sa milostivo rozhodli udeliť a darovať tento erb alebo šľachtické znamenie tomuto Gergelymu Kászonyimu a prostredníctvom neho jeho manželke, synovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví, a to:
Modrý vojenský štít v stoji, ktorého línia vedená z pravého horného rohu k ľavému dolnému rohu rozdeľuje rohy štítu šikmo, v najspodnejšej časti sa nachádzajú tri biele ľalie usporiadané v rade, a horné pole akoby postupne obsadzoval vytvorený prirodzený leopard v kroku.
Na štíte je otvorená vojenská prilba s kráľovskou korunou, z ktorej vystupuje zlatý leopard zhodný vo všetkom s predchádzajúcim, držiaci v jednej labe vysoko ľaliu.
Z vrcholu, respektíve hrotu prilby padajú prikrývadlá alebo strapce, z jednej strany modré a zlaté, z druhej strany červené a strieborné, prekrývajúce okraj štítu a vynikajúco ho zdobiace, ako je to všetko správne vymaľované vlastnými farbami rukou a umením maliara na začiatku, respektíve na hlavnom mieste tohto nášho listu.
Rozhodli sme sa a na základe nášho istého poznania a s dobre uváženým úmyslom dovoľujeme, aby oni odteraz a po všetky budúce časy, užívali a požívali tento istý erb, respektíve šľachtické znamenie rovnakým spôsobom ako ostatní šľachtici nášho menovaného Uhorského kráľovstva a pripojených častí, s tými istými právami, prednosťami, výhodami, slobodami a výnimkami, ktoré títo doteraz užívali a požívali na základe prirodzeného alebo zvykového práva.
Nech ho nosia a používajú kdekoľvek, v bitkách a bojoch, v bojových hrách, na turnajoch, dueloch, súbojoch a iných podobných udalostiach, pri akomkoľvek vojenskom a šľachtickom cvičení, ďalej na pečatiach, pokrývkach, tapisériách, kobercoch, prsteňoch, zástavách, štítoch, stanoch, domoch a hroboch, všeobecne vo všetkých ich záležitostiach a činnostiach pod titulom pravej a čistej šľachty, ktorou ich a všetkých ich dedičov oboch pohlaví nech všetci, v akomkoľvek postavení, hodnosti, stave a úrade, nazývajú, oslovujú, považujú a počítajú za vynikajúcich ľudí, nech ich užívajú, požívaajú a nech sa z nich tešia oni a všetci ich dedičia a potomkovia oboch pohlaví.
Ba čo viac, silou tohto nášho listu im ich dávame a udeľujeme.
Na pamiatku a večnú platnosť tejto veci sme sa milostivo rozhodli vydať a povoliť tento náš list, opatrený našou tajnou visiacou pečaťou, ktorú používame ako kráľ Uhorska, tomuto Gergelymu Kászonyimu, jeho manželke Judite Nagypál a jeho synovi Františkovi a všetkým ich dedičom a potomkom oboch pohlaví.
Dané rukou nášho obľúbeného verného, najdôstojnejšieho [Valentína Lépesa], nitrianskeho biskupa, večného župana toho istého miesta, radcu, kancelára nášho Uhorského dvora, na hrade Linz, v Hornom a Dolnom Rakúsku, dňa 6. augusta v roku Pána tisícšesťstosedemnástom (formuly vynechané).
6. októbra 1617 v meste Csenger, na mieste a v deň konania súdu Satmárskej župy, bol predložený a ukázaný list týkajúci sa šľachty a erbových znamení milostivo udelených Najsvätejšou Cisárskou a Kráľovskou Veličenosťou, a bol zvyčajným spôsobom vyhlásený, zverejnený a vo všetkých jeho častiach prijatý a schválený zhromaždením magnátov a šľachticov Satmárskej župy.
Erb Laury Kászonyi na jej kaplnke v Rusovciach. Podklad pod levom je červený, pod ľaliami modrý.
Erb, ktorý bol pridelený vnukom Jána Kászonyiho v roku 1908.
Všetky tri erby sú si podobné,a líšia sa iba vo farbách:
Gergélyho erb má v štíte iba modrú podkladovú farbu.
Laurin erb má modrú farbu pod ľalijami a červenú pod levom.
Erb Jánových vnukov má naopak pod ľalíami červenú a modrú pod levom.
Dôležité je, že rodina Johanna Kaszónyiho používala identický erb ako Gergély Kászónyi.
Predok Johanna Kaszónyiho bol tak s veľkou pravdepodobnosťou Gergély Kászónyi a jeho manželka Judita Nagypál a jeden z ich synov Ferenc(František) alebo Ištván(Štefan).
Určitá stopa o pôvode Jána Kászónyiho by sa mohla nachádzať v zbierke s názvom "Korešpondencia Ferencza Kazinczyho" z roku 1896.
V tejto zbierke sa nachádzajú listy uhorského šľachtica, významného jazykovedca a hlavnej osobnosti maďarského jazykového obrodenia - Ferenca Kazinczyho(1759-1831),
Je tu korešpondencia z obdobia od 1.10.1809 do 30.7.1810.
A práve akýsi Ján(János) Kaszónyi sa tu spomína v dvoch listoch ale aj v objasnení prvého listu.
Prvý list je zo 6. decembra 1809 a Ferencovi Kazinczymu ho adresoval Mózes Kézy (1781-1831), významný spisovateľ a profesor rétoriky a poézie
na kalvínskom Reformovanom kolégiu v Sárospataku. Profesor Kézy v liste rozoberá latinskú gramatiku, básnické formáty rímskeho spisovateľa Faedra, kvalitu vtedajších vydaní kníh a zapožičané texty.
Píše, že
"S pánom Kászonyim som prebral záležitosť týkajúcu sa Tituláru."
a na konci listu dodáva:
"Z obavy pred neistotou prepravy som z môjho listu vyňal ten list, ktorý ste mi zverili. – V takýchto záležitostiach som veľmi opatrný, no cez pána Kászonyiho to môžem poslať bez akýchkoľvek obáv."
Pre objasnenie mena Kászonyi v tomto liste autor zbierky Dr. János Váczy napísal k nemu odbornú vysvetlivku:
"Kézy v tomto liste spomína dvoch mužov: s menami Pólya a Kászonyi. Na základe láskavého oznámenia Gézu Ballagiho o nich môžem uviesť nasledovné:
János Kászonyi bol študentom štvrtého ročníka s právom nosiť tógu (tógátus deák), mal 24 rokov, bol sirota, šľachtického pôvodu, pochádzal z Miškovca (Miskolc).
János Pólya bol študentom druhého ročníka..."
Informácie k objasneniu mien študentov poskytol Géza Ballagi, významný uhorský historik a právny vedec, ktorý bol v tom čase profesorom politických vied na Právnickej akadémii
Reformovaného kolégia v Sárospataku.
06.12.1809 - 1. LIST, zmienka o študentovi Jánovi Kászonyi.
zdroj: Korešpondencia Ferencza Kazinczyho.
Na príkaz Historického výboru Akadémie uhorských štúdií.
Siedmy zväzok.1.októbra 1809 – 30. júna 1810.
Budapešť, 1896. Vydané Maďarskou akadémiou vied.
(vysvetlivky k listu 1606)
Kézy v tomto liste spomína dvoch mužov: s menami Pólya a Kászonyi. Na základe láskavého oznámenia Gézu Ballagiho o nich môžem uviesť nasledovné:
János Pólya bol študentom druhého ročníka s právom nosiť tógu (tógátus deák), v roku 1809 mal 20 rokov, pochádzal zo Tekovskej stolice (Bars megye) z obce Seč (Szecse) a odtiaľ odišiel na vysokú školu (kolégium) v Sárospataku;
János Kászonyi bol študentom štvrtého ročníka s právom nosiť tógu (tógátus deák), mal 24 rokov, bol sirota, šľachtického pôvodu, pochádzal z Miškovca (Miskolc).
...
(1606)
Mózes Kézy Kazinczymu.
Vážený a drahý pane!
Dostal som do rúk Faedra od pána Pólyu, spolu s listami, ktoré k nemu priložil...
...List, ktorý ste mi dali k dispozícii, Vám s veľkou vďakou posielam späť. Ani neviem, ako by som sa Váženému pánovi mohol v budúcnosti odvďačiť za toto všetko, ako aj za Vašu láskavú priazeň prejavenú vo Vašom vlastnom liste!
Z veršov od Faedra, ktoré boli aplikované na oného známeho pána, sa ma najviac dotkol tento:
Caput ad nostram furor illius pertinet
(Jeho hlava patrí nášmu šialenstvu.)
S pánom Kászonyim som prebral záležitosť týkajúcu sa Tituláru.
S veľkou pokorou Vám bozkávam ruky, Vaša Veľkomožnosť. Vo všetkom ostatnom sa odporúčam do Vašej osvedčenej priazne a zostávam s hlbokou úctou
v S. Pataku (Sárospatak), dňa 6. decembra 1809.
Váženého a drahého pána pokorný a pripravený služobník, Mózes Kézy, vlastnou rukou.
Z obavy pred neistotou prepravy som z môjho listu vyňal ten list, ktorý ste mi zverili. – V takýchto záležitostiach som veľmi opatrný, no cez pána Kászonyiho to môžem poslať bez akýchkoľvek obáv. Počkám teda na túto príležitosť.
[Originál sa nachádza v knižnici Maďarskej akadémie vied: M. Irod. Lev. 4-r. č. 174.]
Druhý list napísal Ferenc Kazinczy svojmu bratovi Miklósovi Kazinczymu 9.júna 1810 z jeho vidieckeho sídla Széphalom, centra maďarskej jazykovej reformy. V liste sa spomína Ján Kászonyi ako
doučovateľ synovcov Ferenca Kazinczyho - synov jeho brata Miklósa - Gustáva (nar. 1799) a Sándora(nar.1801).
09.06.1810 - 2. LIST, študent Ján Kászonyi ako doučovateľ synovcov
Ferenca Kazinczyho.
zdroj: Korešpondencia Ferencza Kazinczyho.
Na príkaz Historického výboru Akadémie uhorských štúdií.
Siedmy zväzok.1.októbra 1809 – 30. júna 1810.
Budapešť, 1896. Vydané Maďarskou akadémiou vied.
(1776.)
Ferenc Kazinczy Miklósovi Kazinczymu.
Széphalom, 9. jún 1810.
Môj drahý Miklós! Práve dostávam Tvoj list napísaný 14. mája. Ak ho aj Ty dostaneš takto neskoro, pokojne som mohol písanie odpovede odložiť a vynechať ho, keďže sa počas skúšok (Examen) aj tak uvidíme...
…V týchto dňoch som predal svoju vinicu na Szárhegyi za 2400 zlatých, a to nielen preto, že si ktosi kúpil susednú, ale najmä preto, že som už teraz uviazol pri zabezpečovaní práce na nej — a čo by len bolo do oberačky! Naproti tomu môj Köves-hegy, ktorý som kúpil od Kassaia, je mi veľmi milým majetkom. Vedie k nemu dobrá cesta, rodí dobré víno a jeho pôda je úrodná. Teraz však vidím, že potrebuje veľa okopávania.
Hovoril som s Kaszonyim o tom známom bode. Je strašná vec vidieť, že telesná konštitúcia našich detí sa nevyvíja dobre. Gustáv nemá inú chybu, len to, že jeho pozornosť sa nikdy nedá pevne sústrediť. Skúšal som, kam až siaha jeho schopnosť. Roztržitosť a pojašenosť kazia to, čo aj tak nesprávne vyslovuje. Aj jazyk má ťažkopádnejší, než aby mohol čisto vyjadriť, čo chce povedať.
Hovoril som s Kaszonyim aj o tom článku, ktorý si napísal Ty. Vraj sa to stalo(ten zlozvyk) dvakrát. Abony ho od toho odnaučil. Pýtal som sa, či sa to neprenáša aj na Sándora. Nie. Tu je pomoc ťažká alebo nemožná. Prišlo to omnoho skôr, než sa dalo čakať, a to je nepríjemné. Človek je len hračkou v rukách osudu.
Inak ma potešilo vidieť, že Gustáv, ktorý ani nevie, čo robí dobré alebo zlé, ale všetko koná s naivnou bezprostrednosťou (nemyslím tu toto slovo v zmysle roztomylosti, ale v zmysle „Unbefangenheit“ — nezaujatosť, bezprostrednosť), mi bez akéhokoľvek podnecovania rozprával príbeh o Damonovi a Pythiovi s pocitom zjavného nadšenia. Je dobré, keď má dieťa rado takéto veci. Dal som mu čítať rôzne texty, aby som videl, ako chápe a nakoľko chápe. Nespočetnými opakovaniami a obmenami som skúmal, či rozumie, a poprosil som Kaszonyiho, aby toto cvičenie robil často; tak sa môže upevniť jeho pozornosť.
Ja sám sa mám po starom. Sophie už dlhší čas očakáva smrť svojho otca a popri svojej matke, ktorá pre dlhé opatrovanie chorého pripútala sama seba na lôžko, vykonáva rôzne služby…
...Bozkávam Vikiho, Teba aj Victora.
[Originál sa nachádza v knižnici Maďarskej akadémie vied: M. Irod. Lev. 4r. č. 211.]
Ján Kászonyi doučoval Gustáva a Sándora ako študent 4. ročníka ešte pred záverečnou skúškou školského roka 1809/1810. Musel byť výborný študent v maďarskom jazyku a ľiteratúre, keď mu
tak významný jazykovedec akým bol Ferenc Kazinczy umožnil výučbu jeho synovcov.
V neskoršom období zdroje popisujú Jánosa Kászonyho ako "verného priateľa literatúry". Zrejme mu túto lásku umocnili počas štúdia na vysokej škole.
Ak mal študent János Kászonyi v 4. ročníku 24 rokov v decembri 1909, vychádza to presne na rok jeho narodenia 1785.
Tento rok narodenia potvrdzujú aj noviny Politikai Ujdonságok keď uvádzajú, že zomrel 10.03.1858 vo veku 72 rokov.
Zhoduje sa aj kalvínske vierovyznanie a to že bol šľachtic.
A tak, ak sa dajú všetky tieto informácie dokopy, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o Jána Kászonyiho otca Laury Henckel.
Ján Kászónyi pochádzal z Miškolca (Boršodská župa/Borsod vármegye). Počas štúdia už bol sirota.
János Kászonyi sa v korešpondencii Ferenca Kazinczyho spomína ešte raz v liste z 21.januára 1811. Tento list písal profesor na vysokej škole v Sárospataku Ferenc Vályi Nagy (1765-1820), Ferencovi Kazinczymu.
Profesor chcel poslať Kazinczymu list do jeho sídla v Széphalome, avšak Kaszónyi, ktorý týmto smerom mal namierené to oznámil profesorovi neskoro a odoslanie listu cez Kászonyiho sa tak nepodarilo:
"Kászonyi mi povedal, že ide smerom na Széphalom, až keď bol na odchode; po ňom som teda odpovedať nemohol."(Váczy János, Korešpondencia Ferencza Kazinczyho VIII. zväzok, 1896)
Takže János Kászonyi sa niekdy v decembri, či januári nachádzal v Sárospataku. Či tam ešte študoval alebo vykonával nejakú inú funkciu nevedno.
A od tohoto roku, približne do 16.1.1822 (info z krstu syna Karola) o ňom zatiaľ nemáme informácie.
V knihe rodov Magyar nemzetségi zsebkönyv z 1888 sa okrem informácií o Jánovom zaťovi Alexandrovi(Sándorovi) von Horváth, spomína aj Ján(János) Kászonyi a jeho dcéra Gabriela Kászonyi a taktiež jeho manželka barónka Róza Pongrátz.
Ako rok Jánovho úmrtia je tu uvedený rok 1859:
1888 - BARÓN HORVÁTH zo Szentgyörgy.
zdroj:
Magyar nemzetségi zsebkönyv 1. Főrangú családok (Budapest, 1888)
Vrecková kniha o maďarskej genealógii
PRVÁ ČASŤ: RODINY VYSOKEJ ŠĽACHTY
Dodatok • II. Ďalšie šľachtické rodiny Uhorska
...
BARÓNI HORVÁTH zo Szentgyörgy
Patrí medzi staré rody Vašskej župy (Vasmegye), ktorý v roku 1631 získal nový kráľovský donát (dar) na obec Szent György. A tento potom dal predikát menu.
Z rodu pochádzal Antal Horváth, cisársky a kráľovský komorník a plukovník husárov, ako rytier Rádu Márie Terézie, povýšený do barónskeho stavu v roku 1803. Táto vetva však vymrela 8. augusta 1812.
Žigmund Horváth zo Szentgyörgy
bol povýšený do grófskeho stavu 9. mája 1810 a 28. septembra 1811 mu bola povolená zmena mena na HUGONNAY. O tomto povýšení do grófskeho stavu bol vo Viedni 14. júna 1822 vystavený nový diplom. (Pozri grófsky rod Hugonnay, str. 128.)
Sándor Horváth, c. a k. komorník, získal rakúsky barónsky titul na základe najvyššieho rozhodnutia vydaného v Laxenburgu 21. septembra 1858, pričom dátum diplomu bol 28. januára 1859 vo Viedni. Rodina je rímskokatolícka.
Popis barónskeho erbu z roku 1859:
V štíte na modrom poli stojí na zadných nohách dvojchvostý zlatý lev, ktorý v pravej prednej labe drží tasený meč so zlatou rukoväťou.
Ornament (nad prilbou) tvorí ohnutá ruka v brnení držiaca tasený meč.
Prikrývadlá sú farby modro-červenej. Štít držia dva zlaté levy každý držiaci aj tasený meč.
[Rozdiely v barónskom erbe z roku 1803: pole štítu bolo strieborné, lev stál na zelenej pôde a prikrývadlá boli strieborno-červené.]
Sándor Otto Zeno Viktor, nar. 14. septembra 1829, cisársky a kráľovský komorník, ktorého manželkou bola Gabriella Kászonyi, nar. 19. februára 1844, dcéra Jánosa Nepomuka Kászonyi z Kászony (zomr. 1859) a barónky Rózy Pongrátzovej.
Svadba sa konala 14. mája 1862 v Stein v Pruskom Sliezsku.
Jeho majetky boli Keled, Bögöte, Pinnye, Szent András a Tót Komlós.
...
Ján Štefan Kaszónyi de Kászon (János István Kászonyi, Johann Stephan Kászonyi) žil v Budapešti(vtedy Budín a Pešť)
Spolu s manželkou Annou Rozáliou Kászonyi rodenou Pongrácz mal početnú rodinu. Bol protestant, reformovaný (kalvinista).
S manželkou Annou Rozáliou dávali dcéry pokrstiť v katolíckej a synov v evanjelickej viere.
Zatiaľ sú známy ich dvaja synovia - Karol a Ján mladší. A šesť dcér - Terézia, Hermína, Mária, Joanna, Laura a Gabriela.
16. januára 1822 sa Johannovi narodil syn Karol (Károly) a
18. júla 1823 dcéra Tereza. Terezu dali pokrstiť vo farnosti svätej Kataríny Alexandrijskej v Budínskej štvri Tabán.
Pravdepodobne v tejto štvri vtedy rodina bývala.
V roku 1826 sa krst ich dcéry Hermíny uskutočnil vo farnosti Nanebovzatia Panny Márie na Budínskom hradnom vrchu.
Krsty Márie (r.1830), Joanny (r.1833) a Laury (r.1836) sa konali v Krisztinavárose v kostole Panny Márie Snežnej.
18. marca 1858 bol v Politikai Ujdonságok uverejnený oznam o úmrtí Jánosa Kászonyiho.
Mal právnické vzdelanie, bol cisársko-kráľovský miestodržiteľský úradník a tabulárny sudca správnej rady budínskeho guvernérstva. Bol správca a zástupca niekoľkých vysokopostavených rodín, verný priateľ literatúry, ktorý v značnej miere vynakladal činnosť k založeniu národného divadelného umenia v Budapešti.
(zdroj: Politikai Ujdonságok č.11, 18.03.1858)
Oznam o úmrtí Johanna Kászonyiho
János Kászonyi Kászoni, bývalý cisársko-kráľovský miestodržiteľský agent a tabulárny sudca, zomrel 10. tohto mesiaca v 73. roku svojho života. Zosnulý bol správcom majetku viacerých vysokopostavených rodín a bol verným priateľom literatúry, ktorý vyvinul veľkú aktivitu pri zakladaní národného divadelného umenia v Budapešti. Nech sa nad jeho hrobom vznáša požehnanie a pamiatka tých najlepších.
V novinách Lavantthaler Bote v článku o Laure Henckel sa spomína, že bola dcérou známeho Budapeštianskeho advokáta.
(zdroj: Lavantthaler Bote, 16.12.1905)
Aj Laura Kászonyi, zrejme ovplyvnená svojim otcom, mala blízko k divadlu. Podľa Jozefa Mallineritsa, v mladosti bola "profesionálna herečka známa vo viedenských umeleckých kruhoch". Tu si ju všimol gróf Hugo Henckel. Zdroj uvádza aj, že jej otec Ján bol exhumovaný a prevezený do kaplnky v Rusovciach.
(zdroj: Jozef Mallinerits, Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce)
V slovníku o Uhorskej genealógii 1888 - Magyar nemzetségi zsebkönyv, sa otcovi Gabriely Kászonyi stanovuje rok úmrtia 1859.
Tento rok úmrtia pravdepidobne nie je správny, keďže na výpise zo svatby dcéry Laury (8.1.1859) sa už Johann uvádza ako zosnulý.
Správny dátum úmrtia bude ten uvedený v Politikai Ujdonságok. Tu sa píše, že János Kászonyi zomrel 10.03.1858 vo veku 72 rokov v Budapešti.
A tak sa dá stanoviť, že Ján sa narodil v r. 1785 alebo 1786. Aj v úmrtnom liste jeho dcéry Hermíny de Migl z roku 1877 je uvedený ako Jean Etienne de Kaszonyi už ako zomrelý.
Vzácny zdroj informácií o Johannovi Kászonyim ponúkajú záznamy z krstov jeho dcér:
Záznam z krstu Hermíny Kászonyi 1826:
zdroj:"Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:XCKF-GV4 : Sat Mar 09 15:43:04 UTC 2024), Entry for Hermina Rosalia Theresia and Kászonyi Joannis, 1826.
Jánova dcéra Hermína Migl rodená Kaszónyi bola pokrstená 14.marca 1826
Die 14ta Martii 1826
v rímskokatolíckej farnosti Budínsky hrad (Schloss von Buda).
V zázname z krstu je napísané toto:
Hermina, Rosalia, Theresia legitima filia
Joannis Kászonyi complurium familiarum Agentis
et matris Rosalia nata Pongráz
Preklad:
Hermína, Rozália, Tereza legitímna dcéra,
Ján Kászonyi agent/správca viacerých rodín,
a matka Rozália rodená Pongrác
v kolónke s krsrnými rodičmi - Patrini - je uvedené:
Spectabilis Dominus Josephino Bors Agens. Contribuentium
et uxor ejusdem Theresia nata Salitz
Preklad:
Ctihodný pán Jozef Bors agent/zástupca daňovníkov
a jeho manželka Tereza rodená Salitz
V kolónke Religio - vierovyznanie dieťaťa - je napísané Catholica relig. - t.j. rímskokatolícke.
V zázname je ešte uvedené aj meno pôrodnej baby Obstetrix Catherina Fritz.
Dalšia Jánova dcéra Joanna Gabriela Josepha bola pokrstená 24.apríla 1833 vo farskom úrade v Krisztinavárose.
Krisztinaváros bola štvrť v Budapešti kde Ján býval so svojou rodinou.
Záznam z krstu Joanny Kászonyi:
zdroj: "Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:X87D-X4R : Tue Jan 14 23:07:04 UTC 2025), Entry for Kaszonyi Joanna Gabriela Josepha Kaszonyi and Kaszonyi Joanes, 1833.
Na tomto zázname, pod číslom 24
(deň krstu) je záznam Joanny Kászonyi.
V druhej kolónke sú zapísané jej tri mená - Joanna, Gabriela, Josepha.
V tretej kolónke je uvedené meno otca a matky a ich vierovyznanie:
D. Kászonyi Joanes Hel. Conf. - Dominus Kászonyi Joanes Helveticae Confessionis
-
Pán Kászonyi Ján(Johann) helvétske vyznanie alebo Kalvínska či reformovaná cirkev.
Dozvedáme sa tak, že Ján bol protestant - kalvín.
Pod ním je uvedené meno matky - Jánovej manželky a jej vierovyznanie.
Pongrátz Rosalia Rom. Cath. - Romanus Catholicus - teda
Jánova manželka Rozália bola rímska katolíčka.
Ďalšia kolónka uvádza stav(povolanie) a bydlisko otca a matky takto:
Nobilis, Consiliarius familiensis ꝫ Agens.
Budae Christinopolis
- v preklade - Šlachtic, Rodinný radca/správca a Agent. s bydliskom v Budínskej štvrti Christinopolis (maď. Krisztinaváros).
Krstnými rodičmi boli Gabriel Döbrentei a Jozefa Laszlo.
Gabriel alebo Gábor Döbrentei bol známa osobnosť v Uhorsku. Bol kráľovský radca, člen Uhorskej akadémue vied, básnik, divadelný režisér, odborný spisovateľ, prekladateľ.
Bol riaditeľom divadla Várszínház a Uhorského národného divadla.
Tu je možné prepojenie s Jánom Kászonyim, keďže ten bol tiež
"verný priateľ literatúry, ktorý v značnej miere vynakladal činnosť k založeniu národného divadelného umenia v Budapešti." (zdroj: Politikai Ujdonságok č.11, 18.03.1858)
Ďalšie prepojenie medzi Jánom Kászonyim a Gabriel Döbrentei nachádzame priamo v knihe "Kniha malého Gyulu alebo príbehy napísané pre chlapcov a dievčatá".
Autorom tejto knihy je práve Gabriel Döbrentei. Táto kniha obsahuje aj dôležité informácie o Jánovi Kaszonyim.
Ako priateľ a podporovateľ spisovateľa Gabriela Döbrentei fungoval ako subskripčný komisár alebo zberateľ predplatného.
Takto sa financovala tlač kníh. Komisári obchádzali mecenášov a čitateľov, aby knihu finančne podporili ešte pred jej vydaním.
Alebo sa upísali a za knihu zaplatili až po jej prevzatí.
V Budíne bol takýmto subskripčným komisárom práve Ján Kászonyi.
Na konci knihy sa potom uvádzali ako poďakovanie zoznamy takýchto komisárov, predplatiteľov a upisovateľov:
1829 -
János Kászonyi, zberateľ predplatného pre knihu Gabriela Döbrentei.
zdroj: A kis Gyula könyve, vagy fiú és leány gyermekek számára írt elbeszélések.
Kniha malého Gyulu alebo príbehy napísané pre chlapcov a dievčatá
Pešť, vydavateľ: Ottó Wigand, tlačiareň J. M. Trattner von Petróza a I. Károlyi.
PREDSLOV
Tieto krátke poviedky prichádzajú na svet s takým zámerom, aby všetky dovedna slúžili chlapcom a dievčatám ako čítanka, pomocou ktorej ich učitelia budú precvičovať v maďarskom čítaní. Aby sa však popritom podnecovalo aj morálne cítenie, pamäť a úsudok detí, snažil som sa do každého rozprávania vložiť niečo poučné – buď formou výkladu, alebo len tak, žartovne pomedzi riadky – čo by viedlo k spomínanému cieľu. Preto sú ich témami najmä hry a činnosti detského veku...
...
PÚŠŤANIE ŠARKANA
1.
Hor sa, dnes šarkana púšťame. Dobrý vietor fúka, teraz môže vyletieť. Potom skvelú zábavu zažijeme. Poďte, bežme, ako sa len dá. Tralalá, tralalá.
2.
Tam na lúke sa nezachytí. Na žiadnom dome, na žiadnom strome. Dobrý je špagát, nepretrhne sa. Pustime sa do toho rýchlo. Tralalá, tralalá.
Toto si pospevoval Pali, syn Hegyfalviho, šľachtica, ktorý sa svedomito staral o výchovu svojich detí, a rázne vyťahoval šarkana spoza svojej postele a všemožne ho začal pripravovať. Vzápätí sa k nemu pridal jeho mladší brat Feri a kamarát oboch na hranie Misi, ktorý s nimi býval v jednej dedine...
...
Venované
Alexandrovi Leopoldovi Ferdinandovi kráľovskému arcivojvodovi Rakúska, Uhorska a Čiech.
Predplatitelia a upisovatelia.
I.
Predplatitelia
V Budíne,
u autora:
Ján Boros z Rákosu, tajomník pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade a súdny prísediaci viacerých vznešených stolíc....1
gróf Jozef Dessewffy z Černeka a Tarkő, súdny prísediaci viacerých vznešených stolíc....1
gróf Imrich Teleki zo Széku, cisársky a kráľovský komorník držiteľ zlatého kľúča....1
Mladý gróf Alfréd Zichy....2
u pána Jána Kászonyiho, asistenta agenta:
Alojz Eördögh z Lászlófalvy, hlavný notár vznešenej Szabolčskej stolice....5
Daniel Porkoláb z Nagy-Váti, tabulárny sudca a kráľovský tabulárny prísažný advokát....1
...
II.
Upisovatelia.
V Budíne,
u autora:
Mladý gróf Július Apponyi, Paríž....1
Gróf Štefan Csáky z Körösszegu, cisársko-kráľovský zlatý kľúčnik, uhorský kráľovský miestodržiteľský radca, dedičný a skutočný hlavný župan Spišskej stolice....1
....
u pána Jána Kászonyiho, asistenta agenta:
Andrej Borsody, ingrosista(zapisovateľ / overovateľ listín) pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1
Jozef Bors, prísažný advokát, tabulárny sudca a zástupca daňovníkov a chudobných pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1
Imrich Ebeczky z Ináncsa, konzultant účtovníctva pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1
Michal Elek....1
Jozef Hubay z Hubó, kráľovský tabulárny prísažný advokát a tabulárny sudca....1
Abrahám Hideg, kráľovský tabulárny prísažný advokát....1
Barón Jozef Luzsénszky z Reglicze, účtovný úradník pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1
Karol Lukács z Futásfalvy, kancelista pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1
Andrej Némethy, na tom istom úrade koncipiálny praktikant....1
Michal Kecskeméthy, pomocník registrátora pri Vysokej uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1
Elek Kmosko z Bernícze, koncipista pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1
Imrich Krajnyik, tamže koncipiálny praktikant....1
Jozef Szatthmáry, tabulárny sudca a agent pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1
Abrahám Szűcs z Tasnádu, prísažný advokát, tabulárny sudca a správca záležitostí rodu Kállay....1
Jozef Szilassy zo Szilasu a Piliša, čestný tajomník pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade....1
Jozef Tornay, registrátor v archíve Uhorskej kráľovskej dvorskej komory….1
Jozef Venturini, účtovný úradník a ingrosista pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade….1
Okrem autora knižky Gábora Döbrentei, ktorý bol krstným otcom Jánovej dcéry Joanny Gabriely Josephy Kászonyi, sů tu uvedení ďalší, ktorí sa
stali krstnými rodičmi Jánových detí.
Jozef Bors, prísažný advokát, tabulárny sudca a zástupca daňovníkov a chudobných pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade, bol
krstným otcom Theresie Rosalie Kászonyi, ktorej krst sa uskutočnil 18.júla 1823.
a tiež Hermíny Rozálie Terézie pokrstenej 14.marca 1826.
Jozef Szatthmáry, tabulárny sudca a agent pri Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rade, bol
krstným rodičom Jána Kászonyiho mladšieho dňa 24. októbra 1828.
Bol krstným otcom aj Márie Heleny Kászónyi z 5. augusta 1830.
Daniel Porkoláb z Nagy-Váti, tabulárny sudca a kráľovský tabulárny prísažný advokát, bol krstným otcom
Laury Anny Rosalie Henckel 7. januára 1836.
Krstný otec syna Karola Kászonyiho, pokrsteného 16.01.1822, v tomto zozname nie je uvedený.
Ním bol Gabriel Bátory (Báthory Gábor, 1755 – 1842), reformovaný pastor a biskup Dunajského reformovaného cirkevného dištriktu. V roku 1796 sa stal reformovaným kňazom a zakladateľom farnosti v Pešti. V roku 1830 tu vysvätil nový reformovaný kostol na dnešnom Kalvínovom námestí (Kálvin tér).
(zdroj: Wikipedia).
DCÉRA LAURA HENCKEL
Najslávnejšia z Jánových dcér Laura Henckel rodená Kászonyi bola pokrstená 7. januára 1836.
Z jej krstného listu sa dajú zistiť ďalšie informácie o Jánovi Kászonyim.
Laura bola pokrstená 7.januára 1836. Jej mená na krstnom liste sú Laura Anna Rosalia Kászonyi.
V tretej kolónke na výpise z krstu sú uvedení otec a matka ako: Kászonyi Joanes, Pongrátz Rosalia
V štvrtom stľpci je uvedené Jánovo povolanie a bydlisko takto:
Nobilis Ex. Consilii L. Agentialis Adjunctus Bud. Chr.
Nobilis, Excelsi Consilium Locumtenentialis Agentialis Adjunctus, Budae Christinopolis
Preklad: Šľachtic, prísediaci Agentúry Vznešenej kráľovskej miestodržiteľskej rady.
Bydlisko štvrť Christinopolis (maď. Krisztinaváros) v Budíne.
Ján bo tak niečo ako adjunkt agent (úradník, zástupca) Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady, čo bol v tom čase najvyšším vládnym a výkonným orgánom v Uhorsku.
V ďalšej kolónke krstných rodičov je uvedené:
I. D. Porkoláb Daniel Ex. Consili Agens. Domicella Heyne Anna
Illustris Dominus Porkoláb Daniel, Excelsum Consilium Agens. Domicella Heyne Anna
Preklad: Osvietený pán Daniel Porkoláb, Agent Vznešenej rady a Slečna Anna Heyne.
Daniel Porkoláb bol pravdepodobne kolega alebo priamo nadriadený Jána Kaszónyiho v Uhorskej kráľovská miestodržiteľskej rade.
Záznam z krstu Laury Henckel rodenej Kászonyi:
zdroj:"Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:X87D-NG4 : Tue Nov 18 12:49:18 UTC 2025), Entry for Kaszonyi Laura Anna Rosalia and Kaszonyi Joannes, 1836.
Na výpise zo svatby jeho dcéry Laury Henckel z 8.januára 1859 je už uvedený ako zosnulý:
Slečna Laura, Anna Rosalia von Kászonyi, pochádzajúca z Budína, manželská dcéra zosnulého pána Johanna von Kászonyi, kráľovského uhorského dvorného agenta, a pani Rosalie rodenej Pongracz, žijúca, obaja rodičia sú katolíci.
Ján sa tu spomína ešte aj v súvislosti s vybavením potvrdenia plnoletosti pre jeho dcéru Lauru:
Vyhlásenie o plnoletosti neplnoletej nevesty na základe zakročenia (žiadosti) otca na cisársko kráľovskom mestskom delegovanom súde mesta Pešť zo dňa 10. mája 1855.
Podľa Jozefa Mallineritsa, bol Johann Kászonyi exhumovaný a pochovaný v kaplnke Laury Henckel, dnes dom smútku na cintoríne v Rusovciach. Začiatkom 60. rokov potom premiestnený do spoločného hrobu na cintoríne v Rusovciach vedľa domu smútku.
(zdroj: Lucia Tuleková Henčelová, Pre nás - pre Rusovce; zdroj:kriz.epocha.sk, 2022, Rusovce - pohrebná kaplnka na cintoríne)
Kaplnka-mauzóleum Laury Henckel, na cintoríne Rusovce
🔝
Copyright © 2025 Branislav Heriban
email: cunovske@gmail.com