[*24.04.1833 - ✝15.10.1921]
Celé meno: Gabriela, Joanna, Josepha, Ángela
tiež: Gabrielle Angelica
Narodená: 24.04.1833 v Budíne (štvrť Krisztinaváros)
Zomrela: 15.10.1921 v Sibyllenort, Sliezsko 88 ročná
Pohreb: 26.10.1921, Centrálny cintorín Viedeň.
Otec: Ján Štefan de Kaszónyi (Johann/János Kászonyi)
(*1785/1786 - †10.03.1858)
Matka: Anna Rosalia Kászonyi rodená Pongrácz
(*1797/1798 - †24.7.1877)
Manžel: barón Alexander von Horváth de Szent-György ➤
(*22.09.1826 - †25.10.1906)
Svatba: 14. mája 1862 v Stein (Kamień, dnes Długołęka, Laurin palác neďaleko Vroclavi) v Pruskom Sliezsku
Sestry:
+ Laura Henckel rodená Kászonyi ➤
(*07.01.1836 - ✝11.12.1905)
+ Hermina de Migl rodená Kászonyi ➤
(*14.03.1826 - ✝24.06.1877)
Synovci:
+ Aladár Migl von Kászonyi ➤
(*19.09.1851 - †23.01.1925)
+ Hugo Migl von Kászonyi ➤
(*17.08.1861 - †20.12.1946)
+ Arpád Migl von Kászonyi ➤
(*23.04.1863 - †30.03.1934)
Švagrovia:
+ gróf Hugo Henckel Donnersmarck ➤
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)
+ Ján Nepomuk de Migl ➤
(*27.03.1827, nem. Johann Nepomuck de Migl)
VIAC O GABRIELE VON HORVÁTH
Gabriela von Horváth rodená Kászonyi pochádzala z Budína(Budapešti). Vyrastala v štvrti Krisztinaváros.
Jej otec Johann Kászonyi bol advokát, agent Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a tabulárny sudca, správca majetku vysokopostavených rodín. Bol aktívny aj v divadelnej činnosti.
Pochádzal zo šlachtického rodu Kászonyi.
Mama Anna Rosalia rodená Pongrácz, tiež pochádzala z urodzeného rodu Pongrác.
Gabriela bola pokrstená 24.apríla 1833 vo farskom úrade v Krisztinavárose.
Krisztinaváros bola štvrť v Budapešti, kde Gabriela aj vyrastala.
Záznam z krstu Gabriely Kászonyi:
zdroj: "Hungary, Catholic Church Records, 1636-1895", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:X87D-X4R : Tue Jan 14 23:07:04 UTC 2025), Entry for Kaszonyi Joanna Gabriela Josepha Kaszonyi and Kaszonyi Joanes, 1833.
Na tomto zázname, pod číslom 24
(deň krstu) je záznam Gabriely Kászonyi.
V druhej kolónke sú zapísané jej tri mená - Joanna, Gabriela, Josepha.
V tretej kolónke je uvedené meno otca a matky a ich vierovyznanie:
D. Kászonyi Joanes Hel. Conf. - Dominus Kászonyi Joanes Helveticae Confessionis
-
Pán Kászonyi Ján(Johann) helvétske vyznanie alebo Kalvínska či reformovaná cirkev.
Dozvedáme sa tak, že Ján bol protestant - kalvín.
Pod ním je uvedené meno matky a jej vierovyznanie.
Pongrátz Rosalia Rom. Cath. - Romanus Catholicus - teda
Gabrielina mama Rozália bola rímska katolíčka.
Ďalšia kolónka uvádza stav(povolanie) a bydlisko jej otca a matky takto:
Nobilis, Consiliarius familiensis ꝫ Agens.
Budae Christinopolis
- v preklade - Šlachtic, Rodinný radca/správca a Agent. s bydliskom v Budínskej štvrti Christinopolis (maď. Krisztinaváros).
Krstnými rodičmi boli Gabriel Döbrentei a Jozefa Laszlo.
Gabriel alebo Gábor Döbrentei bol známa osobnosť v Uhorsku. Bol kráľovský radca, člen Uhorskej akadémue vied, básnik, divadelný režisér, odborný spisovateľ, prekladateľ.
Bol riaditeľom divadla Várszínház a Uhorského národného divadla.
Tu je možné prepojenie s Gabrielinym otcom Johannom Kászonyim, keďže ten bol tiež
"verný priateľ literatúry, ktorý v značnej miere vynakladal činnosť k založeniu národného divadelného umenia v Budapešti." (zdroj: Politikai Ujdonságok č.11, 18.03.1858)
Gabriela sa vydala za baróna Alexandra von Horváth de Szent-György. Svatbu mali 14. mája 1862 v Stein (Kamień, dnes Długołęka, Laurin palác neďaleko Vroclavi) v Pruskom Sliezsku
Barón Alexander Horváth bol Rakúsko-Uhorský cisársko-kráľovský komorník a veľkostatkár.
Ich manželstvo bolo bezdetné.
V knihe rodov Magyar nemzetségi zsebkönyv z roku 1888 sa okrem informácií o manželovi Alexandrovi(Sándorovi) von Horváth, spomína ako jeho manželka aj Gabriela a taktiež jej rodičia Ján a Rozália Kaszónyi.
Chybne sa tu však uvádza Gabrielin rok naridenia:
1888 - BARÓN HORVÁTH zo Szentgyörgy.
zdroj:
Magyar nemzetségi zsebkönyv 1. Főrangú családok (Budapest, 1888)
Vrecková kniha o uhorskej genealógii
PRVÁ ČASŤ: RODINY VYSOKEJ ŠĽACHTY
Dodatok • II. Ďalšie šľachtické rodiny Uhorska
...
BARÓNI HORVÁTH zo Szentgyörgy
Patrí medzi staré rody Vašskej župy (Vasmegye), ktorý v roku 1631 získal nový kráľovský donát (dar) na obec Szent György. A tento potom dal predikát menu.
Z rodu pochádzal Antal Horváth, cisársky a kráľovský komorník a plukovník husárov, ako rytier Rádu Márie Terézie, povýšený do barónskeho stavu v roku 1803. Táto vetva však vymrela 8. augusta 1812.
Žigmund Horváth zo Szentgyörgy
bol povýšený do grófskeho stavu 9. mája 1810 a 28. septembra 1811 mu bola povolená zmena mena na HUGONNAY. O tomto povýšení do grófskeho stavu bol vo Viedni 14. júna 1822 vystavený nový diplom. (Pozri grófsky rod Hugonnay, str. 128.)
Sándor Horváth, c. a k. komorník, získal rakúsky barónsky titul na základe najvyššieho rozhodnutia vydaného v Laxenburgu 21. septembra 1858, pričom dátum diplomu bol 28. januára 1859 vo Viedni. Rodina je rímskokatolícka.
Popis barónskeho erbu z roku 1859:
V štíte na modrom poli stojí na zadných nohách dvojchvostý zlatý lev, ktorý v pravej prednej labe drží tasený meč so zlatou rukoväťou.
Ornament (nad prilbou) tvorí ohnutá ruka v brnení držiaca tasený meč.
Prikrývadlá sú farby modro-červenej. Štít držia dva zlaté levy každý držiaci aj tasený meč.
[Rozdiely v barónskom erbe z roku 1803: pole štítu bolo strieborné, lev stál na zelenej pôde a prikrývadlá boli strieborno-červené.]
Sándor Otto Zeno Viktor, nar. 14. septembra 1829, cisársky a kráľovský komorník, ktorého manželkou bola Gabriella Kászonyi, nar. 19. februára 1844, dcéra Jánosa Kászonyi z Kászon (zomr. 1859) a barónky Rózy Pongrátzovej.
Svadba sa konala 14. mája 1862 v Stein v Pruskom Sliezsku.
Jeho majetky boli Keled, Bögöte, Pinnye, Szent András a Tót Komlós.
...
29. apríla 1865 sa z manželom Jánom, sestrou Laurou Henckel a grófom Hugom Henckelom von Donnersmarck zúčastnili v
Berlíne ako svedkovia krstu synovca Arpáda Migl.
Výpis z krstného listu Arpáda de Migl z roku 1909.
17.09.1909 - text na výpise z krstného listu Arpáda de Migl.
Krstný list
Podľa záznamov z matriky narodení a krstov Neuen Kirche je
pánovi rentiérovi
Johann Nepomuck Migl
s jeho Manželkou
Hermina Rosalia Theresia rodená von Kászonÿi
medzi 4 a 5 hodinou ráno
Dňa 23. apríla 1863 sa narodil okolo 4. – 5. hodiny dopoludnia syn, ktorý dňa 29. apríla 1865 prijal sväté krstné sviatosti a mená:
Arpadus Franz Hermann.
Svedkovia pri krste:
Gróf Hugo Heneckel v. Donnersmarck z Beuthen, Komorník kráľa Pruska
Grófka Laura Henckel von Donnersmarck rodená von Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, cisársko kráľovský rakúsky komorník;
Angelica Gabrielle Barónka von Hórváth rodená von Kászonÿi.
_Tri zápisy priložené na jednej strane
Toto je týmto dôveryhodne a riadne osvedčené.
Berlin, 17. September 1909.
Farský úrad Novej cirkvi(Neuen Kirche).
podpis farára
--------
Tauf Schein
Nach Angabe des Geburts- und Tauf-Registers der Neuen Kirche
ist dem Rentier Herrn
Johann Nepomuck Migl
von seiner Ehefrau
Hermina Rosalia Theresia
gebornen von Kászonÿi
am Dreiundzweizigten (23.4) April
ein Tausend Acht Hundert Drei und Sechzig
um 5’/4 Uhr vormittags ein Sohn geboren, welcher am 29ten April 1865 die heilige Taufe und die Namen:
Arpadus Franz Hermann
empfangen hat.
Taufzeugen:
Graf Hugo Heneckel v. Donnersmarck auf Beuthen, Kgl. Pr. Kammerherr; (Königlich Preußisch Kammerherr);
Gräfin Laura Henckel von Donnersmarck geb. v. Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, k.k. Österr. Kämmerer;
Angelica Gabrielle Baronesse v. Hórváth geb. von Kászonÿi.
_ Trei Nachträge umseitig.
Dieses wird glaubhaft und ordnungsmäßig hierdurch bescheinigt.
Berlin, den 17ten September 1909.
Das Pfarramt der Neuen Kirche.
Pfarrer.
Bohaté dedičstvo sestry Laury Henckel
Gabriela sa 14.12.1905 zúčastnila pohrebu sestry Laury Henckel vo Wolfsbergu v Rakúsku (Lavantthaler Bote, 16.12.1905).
V novinách potom dala uverejniť takéto poďakovanie za účasť na pohrebe:
poďakovanie za účasť na pohrebe Laury Henckel von Kászonyi od jej sestry Gabriely von Horváth rodenej von Kászonyi.
text na oznámení
Pri príležitosti pohrebu mojej drahej a váženej sestry, urodzenej pani
Laury ríšskej grófky Henckel, barónky z Donnersmarcku, rodenej Kászonyi,
som dostala také početné prejavy sústrasti, že je pre mňa nemožné poďakovať každému zvlášť.
Preto týmto vyjadrujem svoju úprimnú vďaku kráľovským úradníkom, zástupcom obcí Wolfsberg, St. Stefan a St. Marein za kondolencie a sprievod na miesto posledného odpočinku, úradníkom grófskeho rodu Henckel, ich riaditeľstvám a správnym orgánom, poľovnému personálu a baníkom, ako aj mešťanom z Wolfsbergu a St. Marcin za ich účasť na pohrebe.
Sibyllenort, 15. decembra 1905.
Barónka Gabriela von Horvath, rodená z Kászonyi.
Gabrielina sestra - grófka Laura Henckel(*7.1.1836 - †11.12.1905) nemala vlastné deti. Mala iba troch synovcov a už iba jednu sestru.
A tak po jej smrti, dedičstvo pripadlo práve tejto jej najbližšej rodine, ktorú tvorili barónka Angela Gabriela Horváth a synovia jej zomrelej sestry Hermíny Migl - Aládar, Hugo, Arpád.
Dediči tak získali napr. celé panstvo Rusovce (majetky v Rusovciach, Čunove a Gajc za Dunajom), vrátane nádherného kaštieľa a Hugovho Žrebčína.
Kaštieľ Rusovce v roku 1901.
Gabriela a jej synovci, v tom čase žijúci v Paríži, sa rozhodli, že panstvo predajú.
Urobili tak prostredníctvom právneho zástupcu pozostalosti, notára Dr. Alexandra Jörga.
Panstvo Rusovce bolo predané grófovi Elemérovi Lónyayovi a jeho manželke belgickej princeznej Štefánii. Kúpna zmluva bola podpísaná 22.1.1906 a panstvo predali za 4 milióny vtedajších Rakúsko-Uhorských korún (Preßburger Zeitung, 23.01.1906).
Sumu ktorú Gabriela a traja bratia získali bola obrovská. Ak si ju rozdelili na štvrtinu,
tak len z tejto časti dedičstva Gabriela získala milión korún.
Avšak z Laurinho dedičstva získali oveľa viac.
Okrem Rusoviec, zdedili aj panstvo Weiẞenau neďaleko Wolfsbergu,
ktoré ale od nich neskôr odkúpil gróf Arthur Henckel(zdroj: 11.7.1906, Lavanttaler Bote)
V tomto čase noviny uverejnili správu, že grófka Laura
odkázala v dedičstve svoje vily „Neptún“, „Rosalia“ a „Aran“ v Abbazii (Opatija, Chorvátsko) pruskému cisárovi Wilhelmovi II. (Viliamovi II.).(zdroj: 02.01.1906, Die Drau)
Avšak tieto správy neboli pravdivé a tieto nehnuteľnosti zdedili jediná sestra a grófkini traja synovci.(10.01.1906 - Freie Stimmen - Klagenfurt Mittwoch)
Foto: Jernej Furman,
Hotel Miramar - Villa Neptun Opatija, Chorvátsko, dnes,
CC BY 2.0,
Wikimedia Commons
Ďalšie majetky po Laure - kaštiele a vily - získali v Pruskom Sliezsku (dnes Poľsko).
Zdedili aj palác na Parkring 14 vo Viedni.
Niektoré majetky predali, níektoré si ponechali.
Vtedajšie noviny píšu aj o súde medzi týmito dedičmi a chorvátskym sochárom, ktorý
mal vyhotoviť bustu cisárovnej Alžbety do parku pri kaštieli v Rusovciach.
Tú dala vyhotoviť grófka Laura, po zhotovení sa jej nepozdávala a tak ju odmietla.
Správy: dediči Laury Henckel sa súdia so sochárom Rendićom.
20.10.1907 - Illustrirtes Wiener Extrablatt.
Proces o bustu cisárovnej Alžbety
V roku 1900 si už zosnulá grófka Laura von Henckel Donnersmarck objednala u sochára Ivana Rendića z Terstu bustu zosnulej cisárovnej Alžbety pre svoju vilu. Cena bola dohodnutá na 4400 korún. Sochár dostal zálohu 1000 korún, zvyšok mal dostať po dodaní busty, čo malo prebehnúť v máji 1901.
Až teraz, po smrti objednávateľky, podal sochár prostredníctvom Dr. Angerera žalobu na tunajší Krajský civilný súd, ktorý mal na starosti dedičské konanie. Žaloba smerovala proti dedičom grófky:
barónke Gabriele Angele von Horvath a súrodencom Aladarovi a Hugovi von Migl, žiadajúc o zaplatenie zvyšných 3400 korún.
Sochár tvrdí, že nebol viazaný žiadnym termínom dodania a vyhotovenie busty cisárovnej bolo ponechané výhradne na jeho umeleckom uvážení. Zvyšných 3400 korún mala grófka zložiť v banke „Banca Popolare“ v Terste. Keď grófke z vlastnej iniciatívy ukázal model, nebol podľa jej vkusu, pretože cisárovná mala na sebe rukavice – podľa neho však grófka nemala právo robiť takéto požiadavky. Preto on, žalobca, bustu dokončil a pripravil na dodanie, no grófka ju odmietla prevziať, a preto teraz žaluje dedičov.
Dr. Alfred Pollak, zástupca žalovaných, považuje tak neskoré podanie žaloby za prekvapivé. Vyhlásenia žalobcu sú podľa neho v kľúčových bodoch nesprávne, pretože grófka stanovila a dohodla ako termín dodania 1. máj 1901. Okrem toho, busta mala byť vyhotovená podľa konkrétnej fotografie. Údajné sťažnosti na rukavice cisárovnej nezodpovedajú pravde; busta mala podľa zámeru grófky zobraziť zosnulú cisárovnú v uhorskom korunovačnom odeve, pretože bola určená pre vilu v Oroszvári (Rusovciach) v Uhorsku.
Keďže grófka podľa svojho oprávneného výhradného práva model skritizovala a od objednávky odstúpila, najmä preto, že premeškal termín dodania, došlo k rokovaniam, ktoré viedli k dohode: žalobca si ponechá zálohu 1000 korún a grófka je oslobodená od povinnosti prevziať bustu. Z týchto dôvodov je žaloba neoprávnená a má byť zamietnutá.
Po dlhšej porade súd rozhodol o odložení pojednávania, aby si mohol nechať vypočuť vtedajšieho správcu a komornú grófky.
17.03.1908 - Das Vaterland.
Súdna sieň.
Busty cisárovnej
Viedeň, 17. marca
V júni 1900 dostal sochár z Terstu, Ivan Rendić, od grófky Laury Henckel Donnersmarck objednávku, aby pre park jej vily v Orosvare vytvoril mramorovú bustu cisárovnej Alžbety. Cena bola dohodnutá na 4400 korún a umelcovi bola poskytnutá záloha 1000 korún. Na žiadosť grófky sochár sľúbil, že bustu dodá do 1. mája 1901.
Rendić tvrdí, že grófka mu v realizácii modelu udelila úplnú slobodu. Grófka však po prijatí fotografie hotového sadrového modelu nebola s dielom spokojná a zakázala kamenárovi Celli, ktorého poveril Rendic, aby začal s mramorovými prácami. Až na opakovanú žiadosť sochára Celli prácu dokončil, no grófka bustu odmietla prevziať.
Rendić preto prostredníctvom doktora Ruperta Angerera zažaloval dedičov medzičasom zosnulej grófky o zaplatenie zvyšnej sumy 3400 korún.
Obžalované strany, barónka Gabriele Angela v. Horwath a bratia Adolar, Hugo a Arpad von Migl, prostredníctvom svojho zástupcu, Dr. Alfreda Pollaka, popreli, že by sochárovi bola ponechaná voľná ruka pri tvorbe busty. Bustu mal naopak vytvoriť podľa fotografie, ktorú cisárovná darovala grófke pri príležitosti návštevy Orosvaru. Táto fotografia, ktorá zobrazovala cisárovnú v uhorskom korunovačnom odeve, bola Rendicovi odovzdaná, no on sa jej pri svojej práci nedržal.
Grófka preto a tiež pre nedodržanie termínu dodania bustu odmietla.
Nakoniec však s Rendićom uzavrela dohodu, že sochár si ponechá zálohu aj bustu a vzdá sa ďalších nárokov. Po vypočutí viacerých svedkov Krajský civilný súd pod vedením sudcu Fischera odsúdil dedičov grófky Henckel von Donnersmarck na zaplatenie 3100 korún. Súd neprijal námietky obžalovaných ako opodstatnené, no znížil žalovanú sumu o 300 korún, pretože grófka kamenárovi Celliovi zakázala pokračovať v mramorových prácach, a práca, ktorá bola vykonaná po tomto zákaze na Rendićovu žiadosť, už nemohla ísť na ťarchu grófky.
ÚMRTIE
Angela Gabriela von Horváth umrela o 2 hodine ráno 15.októbra 1921 v Sibyllenort(dnes Szczodre) vo „Villa Hubertus", Pruské Sliezsko. V Sibyllenort(niekde aj Sybyllenort) umrel aj jej manžel Alexander ale aj jej mama Róza Kászonyi rodená Pongrác.
Oznámenie o úmrtí barónky Gabriely Horváth v Schlesische Zeitung, 16.10.1921.
16.10.1921 - Oznámenie o úmrtí barónky Gabriely Horváth(preklad).
Namiesto rozposielania špeciálnych oznámení o úmrtí!
Dnes v noci o 2. hodine zomrela naša drahá, milá pani, požehnaná poslednými pomazaniami.
Angela, barónka von Horvath,
rodená von Kaszony.
Sibyllenort, 15. októbra 1921. "Villa Hubertus"
S hlbokým zármutkom:
August a Marie Teichmann.
Domáca pobožnosť (posledná rozlúčka): Streda, 19. októbra, o 3 hodine popoludní.
Angela Gabriela von Horváth bola pochovaná na
Centrálnom cintoríne vo Viedni 26. októbra 1921 v spoločnom hrobe so svojím manželom Alexandrom.
Hrob Angely Gabriely von Horváth a jej manžela Alexandra von Horváth
sa nachádza na Centrálnom cintoríne Viedeň. Jeho umiestnenie: Skupina: 72 C, Rad: G1, Číslo: 30.
Dátum narodenia Angely Gabriely je tu však chybný, tá sa podľa jej záznamu o krste narodila 24.04.1833.
fografia: pán Günter Nikles
fografia: pán Günter Nikles
Na náhrobku je nápis:
FREIHERR VON HORVÁTH
SZENT GYÖRGY
K.U.K. KÄMMERER
GEBOREN IN HEGYFALU
AM 22. SEPTEMBER 1826,
GESTORBEN IN SIBYLLENORT
АМ 25. ОKTOBER 1906.
ANGELA
FREIFRAU VON HORVÁTH
GEBOREN IN BUDAPEST
AM 8. FEBRUAR 1840.
GESTORBEN IN SIBYLLENORT
AM 15. ОКТОBER 1921.
AUF WIEDERSEHEN!
POĎAKOVANIE:
Bádateľom, ktorí svojou prácou
pomáhajú odhaľovať doposiaľ neznámu históriu.
Pri odhalení hrobových miest Alexandra a Gabrely Horváth
pomohli:
pán Walter Kogler, ktorý založil úžasnú facebook skupinu
Rusovce-Oroszvár-Karlburg v starých náhľadoch🔗
a
pán Günter Nikles.
Jeho veľmi zaujímavé stránky nikles.net si môžete pozrieť tu: 🔗
Jeho stránka o Akexandrovi Horvathovi je tu: 🔗
🔝
Copyright © 2025 Branislav Heriban
email: cunovske@gmail.com