DE SZENT-GYÖRGY
[*22.09.1826 - †25.10.1906]
Erb baróna Alexandra Horváth von Szent-György s povolením ho používať(zdroj: Österreichisches Staatsarchiv)
Maďarsky: Szentgyörgy Horváth Sándor
Celé meno: Alexander Otto Zeno Viktor
Narodil sa v Hegyfalu, Vášska župa, Uhorsko.
Existujú dva rôzne zdroje jeho dátumu narodenia:
22.09.1826 [*2] pravdepodobnejšie
14.09.1829 [*1]
Zomrel: 25.10.1906 v Sibyllenort(alebo Sybyllenort, Pruské Sliezsko, dnes Szczodre, Polsko) .
Pohreb: pochovaný 30.10.1906 v kaplnke Laury Henckel v Rusovciach.
Exhumovaný a pochovaný 22.05.1908 na Centrálnom cintoríne vo Viedni.
Otec:
Jozef Horváth zo Szent-György(*6.3.1780 - †7.4.1850).
Matka:
grófka Rosalie Draskovics z Trakostyán (†1832).
Súrodenci:
+ Edmund(Odön)(*19.11.1820 - †26.8.1861),
+ Anna Paccassi
+ Johann(János)
Manželka:
Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi ➤
(*24.04.1833 - ✝15.10.1921)
Svatba: 14. mája 1862 v Stein (Kamień, dnes Długołęka, Laurin palác neďaleko Vroclavi) v Pruskom Sliezsku
Švagriné:
+ Laura Henckel rodená Kászonyi ➤
(*07.01.1836 - ✝11.12.1905)
+ Hermina de Migl rodená Kászonyi ➤
(*14.03.1826 - ✝24.06.1877).
Švagrovia:
+ gróf Hugo Henckel Donnersmarck ➤
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)
+ Ján Nepomuk de Migl ➤
(*27.03.1827, nem. Johann Nepomuck de Migl)
+ barón Joseph Paccassi
Synovci: (z manželkynej strany)
+ Aladár Migl von Kászonyi ➤
(*19.09.1851 - †23.01.1925)
+ Hugo Migl von Kászonyi ➤
(*17.08.1861 - †20.12.1946)
+ Arpád Migl von Kászonyi ➤
(*23.04.1863 - †30.03.1934)
Bratranci:
(z otcovej strany)
Antal, Jozef, Ladislav(László).
Majetky: Keled, Bögöte, Pinnye, Szent András a Tót Komlós.
Rod Horváth zo Szent-György bol Rímsko-katolícky.
V roku 1857 sa Alexander stal prvým skutočným c.k. komorníkom Rakúskeho cisárstva.
21.09.1858 mu cisár František Jozef I. v Laxemburgu udelil titul freiherr (barón).
28.01.1959 mu bol tento titul a erb potvrdený nobilačným diplomom vo Viedni.
VIAC O ALEXANDROVI
Narodil sa 22. septembra 1826 v Hegyfalu, Vášska župa, Uhorsko. Tento dátum narodenia potvrdzuje viacej zdrojov. A je uvedený aj na jeho náhrobku.
Jeden zdroj udáva dátum 14.09.1829.
V knihe Uhorské rodiny s erbami a rodokmeňmi
[*5] sa v rodovom strome Horvátovcov zo Szent-György(Franiškova vetva) nachádza
celá Alexandrova rodina. Rok jeho narodenia je tu rovnako ako v BLKÖ 1829.
[*4][*5]
Preklad rodokmeňa.
zdroj:
Nagy, I. (1868). Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal: Pótló kötet. Pest: Hornyánszky Viktor
Uhorské rodiny s erbami a štátnymi rádovými znakmi: Doplnkový zväzok.
Rodina Horváthovcov (zo Szentgyörgy)
Táto celá generácia, ktorá sa odvodzuje od Žigmunda II., ktorý bol županom Békešskej župy († 1809.), má nasledujúci, podrobnejší rodokmeň:
* Žigmund(Zsigmond) II. † 1809. Békešský župan, c.k. komorník, tajný radca (1. Fejérváry N. 2. Somsich Anna.);
* Žigmund(Zsigmond)III. gróf, stal sa Hugosmay (grófka Schmidegg Mária.);
* Antal III. nar. 1774 † 1812 plukovník, barón (Szegedy Constanczia.);
* Ján(János) c.k. komorník, prísediaci okresného súdu † 1841. (Latinovics Anna.);
* Antal IV. c.k. komorník (barónka Orczy Paula.);
* Žigmund(Zsigmond) bývalý nadporučík.;
* Felice (manželka grófa Széchenyiho Gábora.);
* Ernest podnotár Vaskej župy.;
* Jozef(József) III. h. plukovník (grófka Khevenhiller Mária.);
* Gustáv.;
* Henrieta.;
* Ladislav(László) III. podžupan Vaskej župy (grófka Klebelsperg Leopoldina) rozvedený.;
* Jozef(József) II. c.k. komorník † 1850. (grófka Draskevich Róza, Dáma Rádu Hviezdneho kríža, † 1832.);
* Anna (manželka baróna Pacassiho) generála.;
* Ján(János, Johann) bývalý nadporučík.;
* Edmund (Ödön) c.k. komorník, poslanec 1848.;
* Alexander(Sándor) nar. 1829. c.k. komorník, stal sa barónom 1858.;
* Krištof †;
* Mária (manželka grófa Almássyho Illésa);
Rodostrom a jeho opis uvádza:
-Alexandrovho otca Jozefa(II) ako cisársko kráľovského komorníka. Zomrel v roku 1850.
-Jeho mame grófke Róze Draskevich, bol udelený rád - Dáma Hviezdneho kríža. Zomrela v 1832.
-Alexandrov brat Edmund(Ödön) bol c.k. komorník a poslanec Uhorského snemu 1848.
-Další brat Johann(János) bol nadporučík.
-Mal sestru barónkuAnnu Horváth vydatú za generála baróna Josefa Pacassi.[*5]
Podľa BLKÖ [*4] bol Alexander v r. 1863 hlavou rodu a stal sa cisárskym komorníkom. Bol povýšený do hodnosti freiherr(baróna) vo Viedni 28. januára 1859 po tom, čo jeho strýkovi Sigmundovi už v roku 1822 udelili hodnosť grófa so zmenou mena na grófa von Hugonai. Je tam uvedený aj popis jeho erbu - erb Alexandra Horváta zo Szent-György, ktorý vychádzal z erbu tohoto rodu.
Erb rodu Horváth de Szent-György.[*5]
Podľa [*2]:
pochádzal z Uhorskej šľachtickej rodiny zo Szent-György dnešný Répceszentgyörgy (Vášska župa, Komitat Eisenburg), ktorej pôvod siaha do prvej polovice 17. storočia.
Začiatkom 19. storočia patrili Horváthovci zo Szent-György k najbohatším rodinám v Uhorsku.
Najznámejším Horváthovcom zo Szentgyörgy bol Žigmund II.(Zsigmond II. 24.06.1735 Répce-szentgyörgy – 16.11.1808 Répce-szentgyörgy).
Žigmund mal synov:
Antal III. (1773-1812),
Ján IIl. (János III., 1777-1841),
Krištof II. (Kristóf II., 1787-1811),
Jozef III. (József III., 6.3.1780 - 7.4.1850)
a Žigmund (gróf Hugosmay) a dcéru Máriu. [*5]
Jozef III. Horváth Szent-György sa narodil v Bratislave a zomrel v Hegyfalu, bol cisársky a kráľovský komorník a husársky poručík. Po tragickej smrti jeho brata Krištofa sa stal majiteľom nového kaštieľa v Ölbő (Nagyölbő) zatiaľ čo vlastníkom starého kaštieľa sa stal jeho brat Ján III.
Jozef III. mal synov -
Odön Horváth Szent-György (nem.Edmund, nar. Pešť,19.11.1820 - zomr. Répceszentgyörgy, 26.8.1861),
Okrem nich ešte Jána(János) a dcéru Annu Pacassi[*5].
Po smrti Jozefa III. jeho majetky(v Nagyölbő) zdedili synovia Ödön (nem. Edmund, ktorý bol v rokoch 1848 – 1849 poslancom Uhorského snemu), a Alexander (Sándor).
Bratia Ödön a Sándor sa roky navzájom hádali a súdili. Počas katastrálneho prieskumu v roku 1857 vlastnil pozemky v Nagyölbő iba Ödön, ktorý žil v obci Hegyfalu. Preto po Józsefovi získal do svojho vlastníctva aj nový kaštieľ a časť majetku v Nagyölbő. Alexander a Ödön zomreli bez potomkov.
[*2]
Edmund (Ödön) Horváth Szent-György mal veľké dlhy. V roku 1858 bol v konkurze so všetkým svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom.[*8].
Vtedajšie noviny informovali napr., že v roku 1858 mu bola vystavená zmenka(bratom Alexandrom), ktorú nesplatil.
Rok pred jeho smrťou(†26.8.1861)v 1860 bola vyhlásená dražba na jeho zadlžené majetky v Hegyfalu.
Ďalší článok síce nespomína priamo Edmunda ale vyšiel 25.09.1962 cca rok po jeho smrti.
Jeho sestra Anna Paccassi rod. Horváth požiadala o exekúciu zadlženého Ecsegerského panstva v Novohradskej stolici.
Keďže Edmund nemal potomkov, ako uchádzači o zadlžené dedičstvo sa uvádzajú všetci traja Edmundovi súrodenci - Anna, Johann a Alexander.
A veľa hypotekárnych veriteľov - šľachtici, banky, firmy atď.
Dlhy Edmunda Horvatha de Szent-Gÿorgy v novinách.
Pánovi Edmundovi Horvathovi de Szent-György
Cisársko-kráľovský obchodný súd vo Viedni týmto upozorňuje
Edmunda Horvatha de Szent-György, statkára, ktorý naposledy býval vo Viedni v hoteli U zlatého baránka, že proti nemu pán Wilhelm Pokorny, cisársko-kráľovský úradník, prostredníctvom doktora Andreasa Ecdla podal žalobu.
Žaloba sa zakladá na zmenke, vystavenej vo Viedni 24. marca 1858 na sumu 10 270 florénov, ktorú na seba vystavil Alexander von Horvath a postúpil ju žalobcovi.
Zmenka bola splatná 1. júna 1858 a Edmund Horvath de Szent-György ju akceptoval.
Na základe toho bolo dňa 18. júna 1859 súdom nariadené, aby Edmund Horvath de Szent-György zaplatil:
sumu 10 270 florénov,spolu s úrokmi od 2. júna 1858,
3 florény a 30 grajciarov za protestné výdavky a 7 florénov 90 grajciarov ako súdne trovy.
Keďže jeho súčasné miesto pobytu nie je známe, bolo toto rozhodnutie doručené jeho úradne ustanovenému opatrovníkovi, pánovi advokátovi doktorovi Schönpflugovi.
Viedeň, 18. júna 1859
zdroj:
Wiener Zeitung, 25.09.1862
Edikt (Vyhláška)
Zo strany súdneho dvora Novohradskej stolice (Komitat Neograd) sa týmto oznamuje, že na žiadosť Anny rod. Horváthovej, vydatej Barónky Baccassiovej, bol Ecsegerský majer (panstvo), ležiaci v Novohradskej stolici, spolu so všetkým k nemu patriacim hnuteľným príslušenstvom (apertinenciami), podrobený súdnemu zaisteniu (exekúcii) a oceňovaniu (ohodnoteniu), čím bol poverený súdny radca stolice Štefan Tóth.
V dôsledku toho, na revidovanie (preskúmanie) predložených účtov a vo veci ďalších rozhodnutí v hospodárskych záležitostiach, bol stanovený termín pojednávania (Tagsatzung) na 21. októbra t. r. (tohto roku) v Stoličnom dome v B. Gyarmat (pravdepodobne Balassagyarmat).
Na tento deň sú predvolaní dedičskí pretendenti (uchádzači o dedičstvo), a to: Barón Horváth Alexander, Ján a Anna, vydatá Barónka Paccassi, ako aj všetci hypotekárni veritelia zabezpečení predkupným právom (Vorkaufsrecht), a to: Ján Königsvarter, Vojvodca Coburg, Ferdinand v. Saron, Samuel Hirsch, Joachim a Fanni Mandl, Pavol Kralovánszky, Friedrich Feusztl, Dr. Jozef Csorba, Peštiansky kazateľ Bach, Ján Nep. v. Horváth, Andermauer z Jehannishofu, Dávid Kuhner, Jozef Stern, Viedenská filiálna Hypotekárna banka v Pešti, Ľudovít Kohner, Žigmund Pirniczer, Karol Reisz, Viliam Pokorny, Mária Draskovics, Bobelle vdova a Syn, Anton Szoppera, Jozef Balogh, Móric Gold a Syn, Hermann Kann, August Hupf, B. Weiß a spol., Andreas Zankl.
Tieto strany sú predvolané s dodatkom, že pre strany, ktoré sa nebudú môcť dostaviť, bol súdom určený kurátor ad actum (opatrovník pre daný úkon), ktorým je tunajší advokát Ľudovít Berczy.
B. Gyarmat, 10. septembra 1862.
Ľudovít v. Angyal, predsedajúci prísediaci súdu (Gerichtsbeisizer).
zdroj:
Wiener Zeitung, 21.01.1859
Pánovi Edmundovi Horváthovi zo Szent György
Cisársko-kráľovský (c.k.) Stoličný súd v Sombathelyi (Steinamanger) oznamuje týmto výnosom pánovi Edmundovi Horváthovi zo Szent-György, že:
Július Slublits z Kapošváru podal na tomto súde dňa 22. novembra 1858, číslo 4713, na neho žalobu týkajúcu sa sumy 6000 florénov, plus trovy.
Z dôvodu, že žalobca uvádza, že miesto pobytu žalovaného nie je možné zistiť, a pretože súdu nie je známy opak, bol na zastupovanie žalovaného – na jeho náklady – ustanovený kurátor, a to advokát Štefan Hethey (Stephan Hethey) zo Sombathely.
Ústne pojednávanie bolo určené na 29. marca 1859 o 9. hodine dopoludnia. Táto právna vec bude s ustanoveným kurátorom prejednaná podľa predpisu Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný je upozornený, že musí buď riadne poučiť ustanoveného zástupcu ohľadom vhodného prerokovania tejto právnej záležitosti, alebo určiť iného zástupcu na súd, v opačnom prípade bude musieť znášať následky svojho opomenutia.
Sombathelyi, 29. decembra 1858.
zdroj:
Wiener Zeitung, 14.07.1860
Aukcie.
Verejná dražba majetku v Hegyfalu, Vas (Eisenburg)
Majetok Hegyfalu (Gegyfalu) v Eisenburgskej (Vašskej) župe.
Cisársko-kráľovský (c.k.) Stoličný súd v Sombathelyi (Steinamanger) týmto oznamuje:
Na základe žiadosti súrodencov Korchmáros z 5. júna 1860, č. 3345, bola povolená exekučná verejná dražba panského majetku Hegyfalu spolu so súčasťami, ktorý patrí Edmundovi Horváthovi zo Szent György a nachádza sa vo Vašskej župe (Eisenburger Komitate), v súdnych obvodoch Sarvárskeho panstva.
Majetok pozostáva z rozdelených pozemkov v obciach Hegyfalu, Nagy Ölbő, Kis Ölbő, Bösfa, Zséden, Vámos-Család a Rába-Kövesd, počítané 1600 štvorcovými siahami (Klaftern) na katastrálne jutro (joch), a to:
1) Polia: 928 jutár a 687 štv. siah.
2) Lúky: 323 jutár a 24 štv. siah
3) Pastviny: 462 jutár a 312 štv. siah
4)Lesy: 866 jutár a 1288 štv. siah.
Ďalej majetok zahŕňa panský kaštieľ, hospodárske budovy spolu s bytmi pre úradníkov, záhradami, rybníkmi spolu s prislúchajúcimi budovami, výnosy z regálnych(panovníckych) práv a budovy slúžiace na ich využívanie.
Všetky nehnuteľnosti boli ocenené na 700.597 florénov a 50 grajciarov a dražba bola povolená z dôvodu dlhu vo výške 8400 florénov istiny (kapitálu )podľa osobitného exekučného nariadenia .
Na uskutočnenie dražby bol stanovený:
* prvý termín na 10. septembra 1860
* druhý termín na 10. októbra 1860
Vždy o 9. hodine dopoludnia v panskom kaštieli v Hegyfalu.
Podmienky dražby:
Kupujúcim sa týmto oznamuje, že môžu nahliadnuť do opisu nehnuteľnosti a do podmienok dražby na súdnej kancelárii a môžu si z nich urobiť odpis. Zároveň sa oznamuje, že nehnuteľnosť sa pri prvom termíne dražby neodpredá pod odhadnú cenu, pri druhom termíne však môže byť predaná aj pod túto cenu. Príklepom nadobúdateľ (víťaz dražby) je povinný prevziať podľa pokynov súdu tie dlhy, ktoré sú na nehnuteľnosti zabezpečené záložným právom, a to do výšky kúpnej ceny.
Zároveň sa vyzývajú všetci tí, ktorí síce nedostali osobitné oznámenie o povolení dražby, ale sa domnievajú, že si zápisom do verejných kníh nadobudli na danú nehnuteľnosť záložné právo, aby ho do času predaja nehnuteľnosti istotne na tomto súde prihlásili; inak si budú môcť vyčítať len sami sebe, ak by rozdelenie kúpnej ceny prebehlo bez ich účasti a boli by tak – pokiaľ by bola kúpna cena týmto rozdelením vyčerpaná – a boli by z uspokojenia vylúčení.
Na záver sa poznamenáva, že účastníci dražby sa musia v súlade s dražobnými podmienkami preukázať zábezpekou vo výške 6000 florénov.
Sombathely (Steinamanger), 6. júna 1860.
[6809-1]
V roku 1852 Alexander navštívil kúpele v Bad Ischl, kde sa zapísal ako “Gutsbesitzer aus St. György”, čiže statkár zo Szent-György [*6]
Alexander získal rakúsky barónsky titul na základe najvyššieho rozhodnutia vydaného v Laxenburgu 21. septembra 1858.
Pričom nobilačný diplom bol vydaný 28. januára 1859 vo Viedni na Freiherr(barón) [*1].
Takto mu bolo povolené používať erb a šlachtický titul v Rakúskej časti monarchie.
Táto informácia sa spomína aj v rakúskych novinách z tohoto obdobia takto:
"Viedeň. Prvý komorník Alexander von Horvath de Szent György bol povýšený do barónskeho stavu (Freiherrnstand) Rakúskeho cisárstva."[*7].
Alexander sa stal prvým komorníkom Rakúskeho cisára.
už v roku 1857 za rakúskeho cisára Františka Jozefa I.
V ročenke či príručke Cisárstva Rakúskeho sa jeho meno v zozname komorníkov začalo vyskytovať od roku 1858
Jeho zaradenie na dvore bolo K.K. wirkliche Kämmerer(cisársko kráľovský skutočný komorník).
Skutoční komorníci na cisárskom dvore, boli uznaní ako „skutoční“, teda zapísaní do zoznamu dvorných hodnostárov a mali prístup k panovníkovi pri určitých príležitostiach.
Bola to predovšetkým pocta, veľká česť a vysoké spoločenské postavenie – udeľovalo sa vysokým šľachticom, diplomatickým a vojenským osobnostiam.
Ročenka vychádzala začiatkom roka a zobrazovala stav štátneho aparátu za predchadzajúci rok.
Alexander Horváth tak bol prvý krát uvedený v zozname komorníkov v roku 1858.
Príručka Rakúskeho a neskôr Rakúsko-Uhorského cisárstva sa
vydávala každoročne až do zániku monarchie v roku 1918.
V každom roku od 1858 sa zoznam komorníkov s nástupom v r.1857
zmenšuje (napr. úmrtím). V 1857 ich bolo prijatých 112 a z týchto ich v
roku 1879 bolo už len 75.
Niekedy v 1870 zrejme , vplyvom modernizácie dvora, sa zo skutočných komorníkov stávajú iba
titulárny komorníci. Na zozname z roku 1874 už je Alexander uvedený len pod názvom k.k. krämmerer.
Počet komorníkov(s nástupom 1857) v roku 1917 bol už len 6.
Medzi nimi je tam Alexander Horváth uvedený naďalej.
Bola to posledná ročenka z roku 1918 a následne monarchia zanikla.
Alexander Horváth bol na zoznamoch ročenky dvora uvedený ako komorník 60 rokov.
stav c.k. komorníkov v roku 1917
Pravdepodobne tu však nastala chyba a na ročenku bol zapísaný omylom aj po smrti, keďže
Alexander zomrel 25.8.1906 v Sibyllenort(aj Sybyllenort, dnes Szczodre, Sliezsko).
Zaujímavé je, že v Sibyllenort umrela 18.10.1890 aj Anna Rosalia Kászonyi mama Laury Henckel.
V Sibyllenorte mala trvalý pobyt aj Alexandrova manželka Gabriela(*19.02.1844, ✝15.10.1921), v decemri 1905 v čase Laurinej smrti a
tiež tam vo Ville Hubertus zomrela.
Podľa výpisu z krstného listu Arpáda Migl synovca Laury Henckel,
sa 29.04.1865 v Neuen Kirche v Berlíne, Alexander aj so svojou manželkou Gabrielou, zúčastnili krstu ako svedkovia.
Ďalší svedkovia krstu boli gróf Hugo Henckel a Laura Henckel.
Ešte v máji 1900 bol komorník Alexander Horváth zapísaný
na zozname hostí kúpelov Baden pri Viedni takto:
Počas zimnej sezóny 1899/1900 dorazili:
123 | 7. decembra | barón Alexander Horváth, cisársky a kráľovský komorník a majiteľ panstva z Uhorska, so sluhom | Hotel Kolbe
[*9]
ÚMRTIE
Alexander(Sándor) Horváth Szent-György zomrel 25.10.1906 v v Sibyllenort vo vtedajšom Pruskom Sliezsku.
Potvrdzuje to oznam o jeho úmrtí, ktorý do sliezskych novín dala jeho žena Angela Gabriela von Horváth:
Dnes ráno o trištvrte na 2 pokojne zomrel po dlhej a ťažkej chorobe, po prijatí posledného pomazania, môj najvrúcnejšie milovaný manžel
Barón Alexander von Horwath zo
Szent György, cisársky a kráľovský komorník, rytier vysokých rádov.
Sibyllenort, okres Oels, 25. októbra 1906. Pruské Sliezsko,
S hlbokým zármutkom:
Barónka Angela von Horwath, rodená von Kaszonyi.
Pohrebný cirkevný obrad sa bude konať v sobotu 27. tohto mesiaca o 14:00, po nej bude nasledovať sprievod na železničnú stanicu.
Pohreb v rodinnej krypte v Oroszvári (Rusovciach) sa uskutoční v utorok 30. tohto mesiaca.
prepis oznámenia o úmrtí
Heute früh 1 3/4 Uhr entschlief sanft nach langen, schweren Leiden, wohlversehen mit den hl. Sterbesakramenten, mein innigstgeliebter Gatte
Baron Alexander von Horwath
zu Szt György K. u. K. Kämmerer, Ritter hoher Orden.
Sibyllenort, Kr. Oels, den 25. Oktober 1906. Preuß. Schlesien,
In tiefstem Schmerz: Baronin Angela von Horwath, geb. von Kaszonyi.
Die Einsegnung findet Sonnabend, den 27. d. Mts., nachm. 2 Uhr statt, daran anschließend die Überführung zur Bahn.
Die Beisetzung in die Familiengruft zu Oroszvár erfolgt Dienstag den 30. d. Mts.
Dátum úmrtia 25.08.1906 [*8] je chybný.
Oznámenie uvádza že 27.10.1906 bol barón Alexander Horváth de Szent-György železnicou prevezený do Rusoviec.
Kde bol 30.októbra 1906 pochovaný do rodinnej hrobky Laury Henckel Kaszonyi.
Potvrdzuje to aj Jozef Mallinerits, podľa ktorého bolo telo Alexandera von Horváth uložené v kaplnke Laury Henckel v Rusovciach a začiatkom 60. rokoch premiestnený do
spoločného hrobu vedľa kaplnky spolu s ďalšími členmi rodiny.
[*10] [*11]
Alexander však bol exhumovaný oveľa skôr a to ešte v roku 1908:
Barón Alexander Horváth bol pochovaný v Laurinej kaplnke v Rusovciach 30. októbra 1906. Bol exhumovaný a pochovaný 22. mája 1908 na Centrálnom cintoríne vo Viedni.
Hrob Alexandra Horváth a jeho manželky Angely Gabriely von Horváth
sa nachádza na Centrálnom cintoríne Viedeň. Jeho umiestnenie: Skupina: 72 C, Rad: G1, Číslo: 30.
Dátum narodenia Angely Gabriely je tu však chybný, tá sa podľa jej záznamu o krste narodila 24.04.1833.
fografia: pán Günter Nikles
fografia: pán Günter Nikles
Na náhrobku je nápis:
FREIHERR VON HORVÁTH
SZENT GYÖRGY
K.U.K. KÄMMERER
GEBOREN IN HEGYFALU
AM 22. SEPTEMBER 1826,
GESTORBEN IN SIBYLLENORT
АМ 25. ОKTOBER 1906.
ANGELA
FREIFRAU VON HORVÁTH
GEBOREN IN BUDAPEST
AM 8. FEBRUAR 1840.
GESTORBEN IN SIBYLLENORT
AM 15. ОКТОBER 1921.
AUF WIEDERSEHEN!
POĎAKOVANIE:
Bádateľom, ktorí svojou prácou
pomáhajú odhaľovať doposiaľ neznámu históriu.
Pri odhalení hrobových miest Alexandra a Gabrely Horváth
pomohli:
pán Walter Kogler, ktorý založil úžasnú facebook skupinu
Rusovce-Oroszvár-Karlburg v starých náhľadoch🔗
a
pán Günter Nikles.
Jeho veľmi zaujímavé stránky nikles.net si môžete pozrieť tu: 🔗
Jeho stránka o Akexandrovi Horvathovi je tu: 🔗
ZDROJE:
[*1] Magyar nemzetségi zsebkönyv. 1. Főrangú családok. (1888). Budapest: Franklin-Társulat Nyomdája
[*2] Pup, C. (2018). RENDHAGYÓ KASTÉLYTÖRTÉNET
AZ ÖLBŐI SZENTGYÖRGYI HORVÁTH KASTÉLY, Vasi Honismereti és Helytörténeti Közlemények
[*3] Küster, E. (1893). J. SIEBMACHER'S grosses und allgemeines WAPPENBUCH, 4.ZVÄZOK 15. DIEL.Uhorská šľachta.
[*4] Wurzbach, C. von. (1863). Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich (Vol. 9). Wien: K. K. Hof- und Staatsdruckerei.
[*5] Nagy, I. (1868). Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal: Pótló kötet. Pest: Hornyánszky Viktor
[*6] Ischler Bade-Liste, 10.07.1852.
[*7] Fremden-Blatt, (10.04.1859)
[*8] Pup, C. (2021). Az ölbői római katolikus templom időkapszulája – plébániatörténeti kitekintéssel.Vasi Szemle č.3
[*9] Cur- und Fremden-Liste des Curortes Baden bei Wien,(01.05.1900)
[*10] Mallinerits J., Henčelová L. (2025). Laura Henckel – nešťastná umelkyňa s veľkým srdcom, prenasprerusovce.sk.
[*11] kriz.epocha.sk, Rusovce - pohrebná kaplnka na cintoríne, 24.04.2022
zdroj [*1] preklad
zdroj:
Magyar nemzetségi zsebkönyv 1. Főrangú családok (Budapest, 1888)
Vrecková kniha o maďarskej genealógii
PRVÁ ČASŤ: RODINY VYSOKEJ ŠĽACHTY
Dodatok • II. Ďalšie šľachtické rodiny Uhorska
...
BARÓNI HORVÁTH zo Szentgyörgy
Patrí medzi staré rody Vašskej župy (Vasmegye), ktorý v roku 1631 získal nový kráľovský donát (dar) na obec Szent György. A tento potom dal predikát menu.
Z rodu pochádzal Antal Horváth, cisársky a kráľovský komorník a plukovník husárov, ako rytier Rádu Márie Terézie, povýšený do barónskeho stavu v roku 1803. Táto vetva však vymrela 8. augusta 1812.
Žigmund Horváth zo Szentgyörgy
bol povýšený do grófskeho stavu 9. mája 1810 a 28. septembra 1811 mu bola povolená zmena mena na HUGONNAY. O tomto povýšení do grófskeho stavu bol vo Viedni 14. júna 1822 vystavený nový diplom. (Pozri grófsky rod Hugonnay, str. 128.)
Sándor Horváth, c. a k. komorník, získal rakúsky barónsky titul na základe najvyššieho rozhodnutia vydaného v Laxenburgu 21. septembra 1858, pričom dátum diplomu bol 28. januára 1859 vo Viedni. Rodina je rímskokatolícka.
Popis barónskeho erbu z roku 1859:
V štíte na modrom poli stojí na zadných nohách dvojchvostý zlatý lev, ktorý v pravej prednej labe drží tasený meč so zlatou rukoväťou.
Ornament (nad prilbou) tvorí ohnutá ruka v brnení držiaca tasený meč.
Prikrývadlá sú farby modro-červenej. Štít držia dva zlaté levy každý držiaci aj tasený meč.
[Rozdiely v barónskom erbe z roku 1803: pole štítu bolo strieborné, lev stál na zelenej pôde a prikrývadlá boli strieborno-červené.]
Sándor Otto Zeno Viktor, nar. 14. septembra 1829, cisársky a kráľovský komorník, ktorého manželkou bola Gabriella Kászonyi, nar. 19. februára 1844, dcéra Jánosa Kászonyi z Kászon (zomr. 1859) a barónky Rózy Pongrátzovej.
Svadba sa konala 14. mája 1862 v Stein v Pruskom Sliezsku.
Jeho majetky boli Keled, Bögöte, Pinnye, Szent András a Tót Komlós.
...
🔝
Copyright © 2025 Branislav Heriban
email: cunovske@gmail.com