[*17.08.1861 - †20.12.1946]
Panovníkom pridelený erb, 27.10.1908.
Celé meno: Hugo Johann Evangelista Arpád
Francúzsky: Hugo Jean Evangéliste Arpad
Narodil sa 17.08.1861 v Berlíne, Prusko dnes Nemecko.
Pokrstený: 29.04.1865 spolu s bratom Arpádom v Neuen Kirche(dnes Deutsche Dom), Berlín, Prusko dnes Nemecko.
Zomrel: 20.12.1946 v Paríži.
Pochovaný: 24.12.1946 cintorín Père-Lachaise, Paríž.
Otec:
Ján Nepomuk Migl (Johann Nepomuck Migl).
(*27.03.1827 - †1865-1877)
Matka:
Hermína Rozália Terézia de Migl rodená von Kászonyi.
(nem. Hermina Rosalia Theresia geb. von Kászonyi)
(*14.03.1826 - †24.06.1877 Paríž).
Súrodenci:
+ Aladár de Migl von Kászonyi(*19.09.1851 - †23.01.1925),
+ Arpád de Migl von Kászonyi(*23.04.1863 - †30.03.1934)
Rodinný stav: slobodný a bezdetný
Švagriná: Mária Lujza Vaillant (*02.09.1860)
Tety: (z matkinej strany)
+ Laura Henckel rodená Kászonyi ➤
(*07.01.1836 - ✝11.12.1905)
+ Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi ➤
(*24.04.1833 - ✝15.10.1921)
Strýkovia: (z matkinej strany)
+ gróf Hugo Henckel Donnersmarck ➤
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)
+ barón Alexander von Horváth de Szent-György ➤
(*22.09.1826 - †25.10.1906)
Povolanie: rentiér
27.10.1908 - bol prijatý do uhorskej šlachty a bol mu pridelený starý erb rodu Kászonyi.
VIAC O HUGOVI MIGL DE KÁSZONYI
Celým menom Hugo Johann Evangelista Hermann Migl de Kászonyi sa
narodil v Berlíne 17. augusta 1861 ako druhý syn Johanna Migl a Hermíny Migl rodenej Kászonyi.
Pokrstený bol 29. apríla 1865 v ten istý deň ako jeho mladší brat Arpád.
Krst sa uskutočnil v protestanskom kostole Neuen Kirche v Berlíne.
Tu na námestí Gendarmenmarkt stoja oproti sebe dva takmer identické kostoly. Jedna z dvojičiek je Deutscher Dom (Neuen Kirche) - v 19. storočí to bol nemecký luteránsky kostol. Druhá z dvojičiek - Französischer Dom - slúžil
zas ako duchovné centrum francúzskych kalvínov. Hermína a Johann si pre krst svojch dvoch synov vybrali práve nemecký kostol a ako svedkovia krstu boli pozvané
Hermínine sestry s ich manželmi, všetci katolíci. Tí, ako katolíci, sa nemohli uviesť do krstného listu ako krstní rodičia ale iba ako svedkovia krstu.
Svedkovia pri krste boli:
Gróf Hugo Heneckel v. Donnersmarck z Beuthen, Komorník kráľa Pruska
Grófka Laura Henckel von Donnersmarck rodená von Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, cisársko kráľovský rakúsky komorník;
Angelica Gabrielle Barónka von Hórváth rodená von Kászonÿi.
Hugo pravdepodobne v roku 1894 tak ako jeho brat Arpád zažiadal o zmenu priezviska Migl na Kászonyi po matke.
Ale v roku 1908 spolu s bratom Arpádom (a pravdepodobne tak učinil aj Aladár) požiadali uhorskú radu ministrov o
zmenu ich priezviska z Kászonyi na Migl a na udelenie uhorského šľachtického titulu a predikátu Kászonyi.
(zdroj: MNL, 08.09.1908, Zápisnice zo zasadnutí Rady ministrov 1867 – 1944)
Hugo Kászonyi tak vlastne požiadal o zmenu mena na Hugo Migl de Kászonyi, v čom mu (aj jeho dvom bratom) bolo panovníkom vyhovené v októbri 1908.
Taktiež bol prijatý do uhorskej šlachty a bol im pridelený erb rodu Kászonyi.
27.10.1908 - Udelenie titulu, erbu a zmena mena.
Číslo 1561.
Výnos. 1908.
Udelenie uhorskej šľachty a zmena priezviska na „Migl“ Hugovi Kászonyimu.
My Prvý František Jozef (: Nasleduje veľký titul :), Dávame týmto na pamiatku vedieť všetkým, ktorých sa to týka: Že My, na základe predloženia nášho uhorského Ministra pri Našej Osobe, s milostivým zreteľom a zvážením berúc na vedomie stálu vernosť Nášho verného Huga Kászonyiho k Našej Manželke a Nášmu Najvznešenejšiemu Vládnucemu Domu, ako aj jeho zásluhy získané na poli verejnej dobročinnosti: z našej kráľovskej moci a osobitnej milosti a blahosklonnosti sme sa podľa Našej najvyššej kráľovskej vôle rozhodli, že menovaný Hugo Kászonyi a všetci jeho zákonní potomkovia oboch pohlaví, či už žijúci alebo budúci, budú prijatí do radu a stredu skutočnej, pravej, starej a nezpochybniteľnej šľachty Nášho Uhorska a jeho pridružených krajín, popri premenení jeho priezviska na „Migl“ a povolení používania predikátu Kászonyi. Urobili sme tak jednak pre práve spomínané vynikajúce zásluhy, jednak z dôvodu Našej kráľovskej milosti a blahosklonnosti, ktorou sme podľa príkladu Pamäti Našich Slávnych Predkov, blahej pamäti uhorských Kráľov, zvykli odmeňovať všetkých, ktorí sa usilujú získať si zásluhy peknými, dobrými a šľachetnými činmi voči Našej Vznešenosti a Nášmu Najvznešenejšiemu Vládnucemu Domu a Svätej korune Nášho Uhorska, a zdobiť ich vynikajúcim a trvalým znakom a pamiatkou odmeny pre účinné povzbudenie.
Milostivo povoľujeme, aby odteraz na budúce večné časy už Hugo Kászonyi Migl a všetci z Božej milosti snáď potom narodení zákonní potomkovia oboch pohlaví, mohli užívať a vlastniť s používaním predikátu Kászonyi všetky tie práva, ktoré spomenutá skutočná, pravá, stará a nesochybniteľná šľachta Nášho Uhorska a jeho pridružených krajín doteraz podľa zákona alebo niekdajšieho zvyku akýmkoľvek spôsobom užívala a vlastnila, alebo užíva a vlastní. Na čo, ako najvyšší dôkaz Našej kráľovskej milosti a blahosklonnosti preukázanej voči nemu, a ako večný, trvalý znak skutočnej, pravej a nespochybniteľnej šľachty,
Dávame a povoľujeme Jemu a všetkým jeho zákonným potomkom oboch pohlaví nasledujúci erb alebo šľachtický erbový znak:
Priečny štít s oblúkovou pätou delený šikmo sprava na červeno a modro. V pravom červenom poli vyrastajú zo zeleného trávnika tri stonky bieleho kvetu ľalie, spomedzi ktorých je prostredná vyvýšená. V ľavom modrom poli je prirodzene sfarbený leopard hľadiaci spredu, vyplazujúci červený jazyk, pravú prednú labu na drapanie vystierajúci, chvost na chrbát oblúkovito ohýbajúci, kráčajúci nahor po deliacej línii štítu. Klenot na štíte umiestnenej doprava otočenej korunovanej otvorenej rytierskej prilby: vyrastajúci spredu hľadiaci leopard zo štítu, držiaci v predných labách stonku bieleho kvetu ľalie. Prikrývadlá prilby: sprava a zľava modro-červené.
Milostivo sme ďalej rozhodli a povolili, aby tento erb alebo šľachtický erbový znak doteraz viackrát menovaný a odteraz už šľachtic Hugo Kászonyi Migl spolu so všetkými jeho zákonnými potomkami oboch pohlaví, ako ostatní skutoční, praví, starí a nespochybniteľní šľachtici Nášho Uhorska a jeho pridružených krajín mohol užívať a používať so všetkými tými právami, ktorými títo podľa zákona alebo niekdajšieho zvyku užívali a vlastnili, alebo užívajú a vlastnia. Nielen chceme, ale aj milostivo prikazujeme, aby Jeho a všetkých jeho zákonných potomkov oboch pohlaví so všetkými hodnosťami, úradmi, dôstojnosťami a ohľadmi akéhokoľvek stavu považovali a uznali za ozdobených a vybavených týmto skutočným, pravým, nespochybnyteľným šľachtickým erbom. Na pamiatku a večný znak toho, sme považovali za milostivé vydať a povoliť prítomnú listinu šľachtického privilégia s erbom, potvrdenú Našou apoštolskou uhorskou kráľovskou visiacou pečaťou, viackrát spomenutému Hugovi Kászonyimu Miglovi a všetkým jeho zákonným potomkom oboch pohlaví.
Vyhotovené prostredníctvom Nášho úprimne milovaného Verného, Osvieteného a Veľacteného grófa Aladára Zichyho zo Zichu a Vázsonykeő, Nášho vnútorného tajného Radcu, Komorníka a uhorského Ministra pri Našej Osobe, v Našom hlavnom meste Budapešti, dvadsiateho siedmeho dňa mesiaca Všetkých Svätých (október), roku Pána tisícdeväťsto ôsmeho, v šesťdesiatom roku Nášho Panovania.
Ferencz József v.r. (vlastnou rukou)
gróf Zichy Aladár v.r. (vlastnou rukou)
Bohaté dedičstvo tety Laury Henckel
Hugo a jeho dvaja bratia sa 14.12.1905 zúčastnili pohrebu ich tety Laury vo Wolfsbergu v Rakúsku (Lavantthaler Bote, 16.12.1905).
Grófka Laura Henckel(*7.1.1836 - †11.12.1905) nemala vlastné deti. Mala iba troch synovcov a už iba jednu sestru. A tak po jej smrti, dedičstvo pripadlo práve tejto jej najbližšej rodine, ktorú tvorili synovia jej sestry Hermíny Migl - Aládar, Hugo, Arpád a jej sestra barónka Angela Gabriela Horváth.
Dediči tak získali celé panstvo Rusovce (majetky v Rusovciach, Čunove a Gajc za Dunajom), vrátane nádherného kaštieľa a Hugovho Žrebčína.
Kaštieľ Rusovce v roku 1901.
Hugo a jeho bratia v tom čase žili v Paríži, kde mali vlastný život
a tak nebolo pre nich prijateľné starať sa o ďaleké majetky v Rusovciach
nieto ešte o tamojší žrebčín. Preto sa rozhodli,
že panstvo predajú prostredníctvom právneho zástupcu pozostalosti, notára Dr. Alexandra Jörga.
Panstvo Rusovce bolo predané grófovi Elemérovi Lónyayovi a jeho manželke belgickej princeznej Štefánii. Kúpna zmluva bola podpísaná 22.1.1906 a panstvo predali za 4 milióny vtedajších Rakúsko-Uhorských korún (Preßburger Zeitung, 23.01.1906).
Sumu ktorú bratia a ich teta získali bola obrovská. Ak si ju rozdelili na štvrtinu,
tak len z tejto časti dedičstva Hugo získal milión korún.
Avšak z Laurinho dedičstva získali oveľa viac.
Okrem Rusoviec, zdedili aj panstvo Wiesenau neďaleko Wolfsbergu,
ktoré ale od nich neskôr odkúpil gróf Arthur Henckel(zdroj: 11.7.1906, Lavanttaler Bote)
V tomto čase noviny uverejnili správu, že grófka Laura
odkázala v dedičstve svoje vily „Neptún“, „Rosalia“ a „Aran“ v Abbazii (Opatija, Chorvátsko) pruskému cisárovi Wilhelmovi II. (Viliamovi II.).(zdroj: 02.01.1906, Die Drau)
Avšak tieto správy neboli pravdivé a tieto nehnuteľnosti zdedili jediná sestra a grófkini traja synovci.(10.01.1906 - Freie Stimmen - Klagenfurt Mittwoch)
Foto: Jernej Furman,
Hotel Miramar - Villa Neptun Opatija, Chorvátsko, dnes,
CC BY 2.0,
Wikimedia Commons
Ďalšie majetky po Laure - kaštiele a vily - získali v Pruskom Sliezsku (dnes Poľsko).
Zdedili aj palác na Parkring 14 vo Viedni.
Niektoré majetky predali, níektoré si ponechali.
Dedičstvo bolo značné na to aby si mohol Hugo v Paríži žiť bezstarostný život na dosť vysokej úrovni.
Vo februári 1915 prebehla vo viacerých francúzskych novinách, správa o zaisťovaní majetku cudzincom z nepriateľských štátov. V týchto zoznamoch sa nachádzali aj bratia Aladár a Hugo. Bratia vlastnili pri Paríži v lokalite Le Vésinet majetok, ktorý im bol v 1915 dočasne zaistený počas 1. svetovej vojny ako občanom nepriateľského štátu - Rakúsko-Uhorska voči Francúzsku.
05.02.1915 - L’Intransigeant journal de Paris.
V departmente Seine-et-Oise
Na základe nariadenia pána Ferrona, predsedu občianskeho súdu vo Versailles, boli majetky a nehnuteľnosti nasledujúcich osôb dané pod sekvester(vnútenú úradnú správu majetku):
...
Le Vésinet - Abadar Migl de Kaszonyi a Hugo Migl de Kaszonyi.
...
Hugo sa ako svedok zúčastnil svatby Arpádovej dcéry Hermíny Márii Laury Migl de Kaszony.
Hermína sa vydávala 25.9.1936 v kostole v Mercin (Aisne).
Hermína, Hugova neter ako nevesta.
Keďže jéj otec a Hugov brat Arpád Migl de Kaszónyi sa tejto svadby už nedožil.
Ako svedok ho zastúpil jeho brat Hugo.
26.09.1936 - Le Figaro
V kostole v Mercin (departement Aisne) sa včera konala svadba slečny Hermine Migl de Kaszony, dcéry pána Françoisa Arpáda Migl de Kaszony, rytiera Rádu čestnej légie, už zosnulého, a pani Arpád Migl de Kaszony, rodenej Vaillant,
s pánom Paulom Dussaussoy, synom pána Paula Dussaussoy, bývalého poslanca za Pas-de-Calais, už zosnulého, a pani Paul Dussaussoy, rodenej Leduc.
Svedkami boli:
– za nevestu: pán Hugo Migl de Kaszony a pán Paul Lecarou, dôstojník Rádu čestnej légie, jej strýkovia,
– za ženícha: pán Aimé Leduc, jeho strýko, a pán Charles Delame, držiteľ vyznamenania Croix de guerre (Vojnový kríž).
Hugo prežil aj II. svetovú vojnu a zomrel 20. decembra 1946 v dome na rue de Miromesnil 6 v Paríži vo veku 85 rokov. Pohreb mal 24.12. 1946 v kostole Saint Augustin v Paríži a bol pochovaný na slávnom Parížskom cintoríne Père-Lachaise pod číslom koncesie 552-1877.
Tak isto ako jeho mama a bratia.
Oznámenie o úmrtí Huga Migl de Kaszonyi.
Keďže Hugo bol slobodný a nemal už ani bratov v novinách oznámenie
o úmrtí uverejnili jeho švagriná a neter - manželka a dcéra jeho brata Arpáda - Mária Vaillant a Hermína Dussaussoy.
zdroj: 22.12.1946 - L’Epoque
S poľutovaním oznamujeme úmrtie pána Huguesa de Migl de Kaszony.
Pohreb sa bude konať v utorok 24. decembra o 8:45 v kostole Saint-Augustin.
Oznamujú: pani Arpád de Migl de Kaszony, jeho švagriná, a pani Dussaussoy de Migl de Kaszony, jeho neter.
Táto správa slúži ako oficiálne oznámenie
----
On nous prie d'annoncer la mort de M. Hugues de Migl de Kaszony
Les obsèques auront lieu mardi 24 décembre, à 8 h. 45 ,en l'église
Saint Augustin.
De la part de Mme Arpad de Migl de Kaszony, sa belle-sœur et de Mme Dussaussoy de Migl de Kaszony sa nièce.
Le présent avis tient lieu faire-part.
Úmrtný list Huga Migl de Kaszonyi.
Dňa dvadsiateho decembra tisíc deväťsto štyridsať šesť (20.12.1946) o sedemnástej hodine zomrel vo svojom bydlisku, na ulici 6 rue de Miramon v Paríži, Hugo Jean Evangéliste Arpad MIGL de KASZONY zvaný de MIGL, narodený v Berlíne (Nemecko) sedemnásteho augusta tisíc osemsto šesťdesiat jeden(17.08.1861). Bol slobodný, bez povolania a synom zosnulých manželov Jeana Népomucèna MIGLA a Herminie Rosalie Thérèse de KASZONY.
Zápis bol vyhotovený dvadsiateho prvého decembra tisíc deväťsto štyridsať šesť o štrnásť hodín a desať minút na základe vyhlásenia Jeanne Vignauxovej, šesťdesiatročnej zamestnankyne, bytom 79 Boulevard Malesherbes, ktorá po prečítaní podpísala spolu s nami, Rogerom Monnetom, zástupcom primátora ôsmeho parížskeho obvodu.
Zápis úmrtia Huga Migl na matrike(zdroj: Parížsky archív)
Záznam z cintorína - Hugo Migl(zdroj: Parížsky archív)
Záznam z cintorína - Hugo Migl(zdroj: Parížsky archív)
🔝
Copyright © 2025 Branislav Heriban
email: cunovske@gmail.com