[*23.04.1863 - †30.03.1934]
Maliar Arpád François Migl de Kászony okolo roku 1901.
Celé meno: Arpadus Franz Hermann
Francúzsky: Arpadus François Armand
Narodil sa 23.04.1863 v Berlíne, Prusko dnes Nemecko.
Pokrstený: 29.04.1865 v Neuen Kirche(dnes Deutsche Dom), Berlín, Prusko dnes Nemecko.
Zomrel: 30.03.1934 v Neuilly-sur-Seine pri Paríži.
Pochovaný: 03.04.1934 cintorín Père-Lachaise, Paríž.
Otec:
Ján Nepomuk Migl (Johann Nepomuck Migl).
(*27.03.1827 - †1865-1877)
Matka:
Hermína Rozália Terézia de Migl rodená von Kászonyi.
(nem. Hermina Rosalia Theresia geb. von Kászonyi)
(*14.03.1826 - †24.06.1877 Paríž).
Súrodenci:
+ Aladár de Migl von Kászonyi(*19.09.1851 - †23.01.1925),
+ Hugo de Migl von Kászonyi(*17.08.1861 - †20.12.1946)
Manželka: Mária Lujza Vaillant (*02.09.1860)
(franc. Marie Louise Vaillant).
Svatba:
civilná: 01.07.1908 matričný úrad 17 obvodu Paríž
cirkevná:07.07.1908 farská kaplnka Saint-Honoré d'Eylau
Dcéra: Hermína Mária Laura Migl de Kászony
Tety: (z matkinej strany)
+ Laura Henckel rodená Kászonyi ➤
(*07.01.1836 - ✝11.12.1905)
+ Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi ➤
(*24.04.1833 - ✝15.10.1921)
Strýkovia: (z matkinej strany)
+ gróf Hugo Henckel Donnersmarck ➤
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)
+ barón Alexander von Horváth de Szent-György ➤
(*22.09.1826 - †25.10.1906)
Povolanie: Maliar (vystavoval od 1889)
Štúdium: od 1888 Parížska škola výtvarných umení(École de Beaux-Arts Paris).
Ocenenia:
1900 - bronzová medaila Svetovej výstave a ocenienie na výstave Salon.
1901 - Mentión Honorable (čestné uznanie) na výstave Salon.
01.01.1908 - rytier francúzskej čestnej légie.
27.10.1908 - bol prijatý do uhorskej šlachty a bol mu pridelený starý erb rodu Kászonyi.
13.01.1922 bol Arpád vo Francúzsku naturalizovaný - získal Francúzske občianstvo
VIAC O ARPÁDOVI MIGL DE KÁSZONYI
Celým menom Arpadus Franz Hermann Migl de Kászonyi sa
narodil v Berlíne. Bol najmladší a najslávnejší z troch bratov.
Arpádov krst sa uskutočnil 29.apríla 1865. Bol pokrstený v ten istý deň ako jeho starší brat Hugo.
Výpis z krstného listu Arpáda de Migl z roku 1909.
17.09.1909 - text na výpise z krstného listu Arpáda de Migl.
Krstný list
Podľa záznamov z matriky narodení a krstov Neuen Kirche je
pánovi rentiérovi
Johann Nepomuck Migl
s jeho Manželkou
Hermina Rosalia Theresia rodená von Kászonÿi
medzi 4 a 5 hodinou ráno
Dňa 23. apríla 1863 sa narodil okolo 4. – 5. hodiny dopoludnia syn, ktorý dňa 29. apríla 1865 prijal sväté krstné sviatosti a mená:
Arpadus Franz Hermann.
Svedkovia pri krste:
Gróf Hugo Heneckel v. Donnersmarck z Beuthen, Komorník kráľa Pruska
Grófka Laura Henckel von Donnersmarck rodená von Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, cisársko kráľovský rakúsky komorník;
Angelica Gabrielle Barónka von Hórváth rodená von Kászonÿi.
_Tri zápisy priložené na jednej strane
Toto je týmto dôveryhodne a riadne osvedčené.
Berlin, 17. September 1909.
Farský úrad Novej cirkvi(Neuen Kirche).
podpis farára
--------
Tauf Schein
Nach Angabe des Geburts- und Tauf-Registers der Neuen Kirche
ist dem Rentier Herrn
Johann Nepomuck Migl
von seiner Ehefrau
Hermina Rosalia Theresia
gebornen von Kászonÿi
am Dreiundzweizigten (23.4) April
ein Tausend Acht Hundert Drei und Sechzig
um 5’/4 Uhr vormittags ein Sohn geboren, welcher am 29ten April 1865 die heilige Taufe und die Namen:
Arpadus Franz Hermann
empfangen hat.
Taufzeugen:
Graf Hugo Heneckel v. Donnersmarck auf Beuthen, Kgl. Pr. Kammerherr; (Königlich Preußisch Kammerherr);
Gräfin Laura Henckel von Donnersmarck geb. v. Kászonÿi;
Baron Alexander v. Hórváth, k.k. Österr. Kämmerer;
Angelica Gabrielle Baronesse v. Hórváth geb. von Kászonÿi.
_ Trei Nachträge umseitig.
Dieses wird glaubhaft und ordnungsmäßig hierdurch bescheinigt.
Berlin, den 17ten September 1909.
Das Pfarramt der Neuen Kirche.
Pfarrer.
Na výpise z krstného listu Arpáda Migl, synovca Laury Henckel je veľa zaujímavých informácií.
Dozvedáme sa napr. že jeho otec a Laurin švagor Johan Nepomuk bol rentiér.
Človek žijúci z príjmov z renty ako napr. prenájom...
Vidíme, že svedkovia pri krste boli iba z matkinej strany.
Hermínine sestry a švagrovia. Na krste sa ako svedkovia zúčastnili tieto dva manželské páry:
Laura Henckel von Donersmarck a gróf Hugo Henckel von Donersmarck, s čestným titulom komorník Pruského kráľa,
Angelika Gabriela Barónka von Horváth a
jej manžel a Laurin švagor barón Alexander von Horváth, ktorý bol prvým cisárskym a
kráľovským (slov. skr. c.ķ., nem k.k.) skutočným komorníkom cisára Rakúsko-Uhorska.
Spomínaný Alexander či Sándor Horváth de Szent-György bol uhorský statkár, ktorému
28.01.1859 cisár potvrdil titul Freiherr-barón.
Arpád, najmladší z bratov, sa teda narodil 23. apríla 1863 a
jeho krst sa uskutočnil 29. apríla 1865 v Berlíne v Neuen Kirche.
Zatiaľ čo najstarší z bratov Aladár sa narodil v septembri 1851 ešte v Budapešti, Hugo sa už narodil v Berlíne v auguste 1861 .
Takže rodina sa z Budapešti (Budína - Pešti) do Berlína presťahovala niekedy medzi rokmi 1851 a 1861.
Neskôr sa pravdepodobne už len samotná Hermína Tereza Migl s deťmi presťahovala
do Paríža. Bola už vdova keď 24.júna 1877 ako 44 ročná zomrela v dome na Treilhard 15.
Arpádov otec Johan Nepomuk už pred týmto rokom teda musel zomrieť(zomrel medzi rokmi 1865 a 1877).
Arpádova mama Hermína Terézia bola pochovaná 25.júna na najväčšom a najslávnejšom Parížskom cintoríne Pére Lachaise.
Arpád bol v roku 1888 prijatý na Parížsku školu výtvarných umení(École de Beaux-Arts Paris)
(zdroj: MAGYARORSZÁGI DIÁKOK EGYETEMJÁRÁSA AZ ÚJKORBAN 24.,SZÖGI LÁSZLÓ, 2018)
a stal sa z neho známy maďarsko-francúzsky maliar.
"Vystavoval v Paríži od roku 1889. V roku 1900 získal medailu na Svetovej výstave v Paríži. Jeden z jeho obrazov sa nachádza v Maďarskej národnej galérii."
(zdroj: Kieselbach.hu)
Arpád François de Migl, 1908.
Arpad Migl de Kászonyi bol známy maliar a bol často
spomínaný nielen vo francúzskych ale aj rakúsko-uhorských
novinách. Za jeho záslužnú umeleckú činnosť mu bolo
udelené vyznamenanie rytier čestnéj légie.
V spise Arpádovej zložky je uvedené, že
bol ocenený na výstave Salon a Svetovej výstave v roku 1900 - bronzovou medailou 1900.
V roku 1901 dostal Mentión Honorable (čestné uznanie) na výstave Salon.
Salon bola v 19. a 20. storočí najprestížnejšia umelecká výstava vo Francúzsku.
Ocenenie na výstave Salon, bolo pre umelca veľkým uznaním a potvrdilo jeho talent.
uverejnili o maliarovi Arpádovi Migl de Kászony
zdroj: 17.01.1908, The New York Herald, Paris,
autor: Georges Bal
POZORUHODNÝ OBRAZ PÁNA ARPADA DE MIGLA
Tajomstvo jeho úspechu, hovorí maliar, spočíva v zložení jeho farieb.
Pán Arpad de Migl je zahraničný umelec s veľmi francúzskym talentom, ktorý bol nedávno vyznamenaný Rádom čestnej légie – nielen ako maliar, ale aj za cennú pomoc, ktorú poskytol francúzskym umelcom na rôznych výstavách, najmä vo Viedni a v Budapešti.
Ako maliar postáv a portrétov vytvoril pán Arpad de Migl pre nadchádzajúci Salón svoje najnovšie dielo – ideálnu podobu mladej dievčiny, ktorej blond vlasy a plecia sú čiastočne zahalené oblakom bielej a ružovej mušelínovej látky; na kolenách drží kyticu kvetov. Tento obraz sa vyznačuje veľkou sviežosťou farieb, pozoruhodnou ľahkosťou prevedenia a zároveň krásnou kvalitou použitej hmoty.
Keď som umelcovi blahoželal k jeho práci, odpovedal mi:
„Na tom nemám veľkú zásluhu,“ povedal pán Arpad de Migl, „pretože za toto tajomstvo vďačím pánovi Tonymu Robert-Fleurymu. Pracujem s jeho technikou už niekoľko rokov.
Ide jednoducho o používanie určitých olejov a o pridanie niekoľkých zložiek do farieb. Jednou z prvých úloh maliara by malo byť hľadanie tejto dokonalosti materiálu – tej starostlivosti o hmotu, ktorú mali starí majstri a ktorá zaručuje obrazom ich trvácnosť.“
A skutočne. U tohto umelca som znovu videl obraz, ktorý vystavoval asi pred dvanástimi rokmi. Zobrazuje mladú ženu v bielych tylových šatách v štýle empíre, s odhaleným výstrihom a fialovým šálom, sediacu v salóne v štýle direktória pri stole pokrytom kvetmi – a našiel som ho taký svieži a živý, akoby bol namaľovaný len včera.
Pán Arpad de Migl začína veľký portrét dvoch mladých chlapcov, no nemyslí si, že ho stihne dokončiť pre Salón.
zdroj: 1939, Slovník maliarov, kresliarov, rytcov a sochárov.
autor: Emmanuel Bénézit
MIGL (Árpád de), portrétista, narodený v Budapešti v 19. storočí (Maďarská škola).
Žiak pána Tony Robert-Fleury. Vystavoval na Salóne francúzskych umelcov. Získal bronzovú medailu v roku 1900 (Svetová výstava) a čestné uznanie (mention honorable) v roku 1901.
-------
MIGL (Arpad de), portraitiste, né à Budapest au xix siècle (Ec. Hong.).
Elève de Tony Robert-Fleury. Figura au Salon des Artistes Français. Médaille de bronze 1900 (E. U.), mention honorable 1901.
zdroj: 2025,
Kieselbach.hu
Maliar. Študoval umenie v Paríži. Maľoval prevažne portréty a zátišia. Vystavoval v Paríži od roku 1889. V roku 1900 získal medailu na Svetovej výstave v Paríži. Jeden z jeho obrazov sa nachádza v Maďarskej národnej galérii.
zdroj: 18.05.1890, Le Temps
Le Salon
...
Pán de Migl, maďarský umelec, má zmysel pre jemné svetlo: jeho maliarsky ateliér je ako maličký obraz, v ktorom sa snúbia niektoré z kvalít úprimnosti, ktoré kritici starej školy obdivovali u Graneta.
...
zdroj: 29.04.1911, L’ART ET LA MODE
Spoločenský život
…
Pred odoslaním svojich diel na jeden alebo druhý Salon (výstava v Paríži) pozvali niektorí slávni maliari vyvolených do svojich ateliérov, aby si pozreli ich obrazy. Títo šťastlivci tak mohli obdivovať, ešte pred širokou verejnosťou, portréty od pána Gabriela-Ferriera, pána Gervexa, pána Lauth, pána Richarda Halla, pána Arpada de Migl a ďalších.
Portrét pani de Migl, ktorý namaľoval jej manžel, je jedným z najlepších vystavených diel tohto roka na Salóne francúzskych umelcov a ešte viac prispeje k zaslúženej povesti svojho autora.
…
1.júla.1908 sa oženil s Máriou Vaillant (Marie Louise Vaillant). Najprv mali civilný sobáš na matričnom úrade 17. parížskeho obvodu, kde
o ich svadbe urobili takýto matričný zápis:
Zápis o Arpádovej svadbe na Parížskej matrike
preklad a celý text
Roku tisíc deväťsto osem, prvého júla (01.07.1908) o pol jedenastej dopoludnia, zápis o sobáši Arpáda Françoisa Armanda Kászonyi, narodeného v Berlíne dvadsiateho tretieho apríla tisíc osemsto šesťdesiat tri (23.04.1863), maliara, rytiera Čestnej légie, s trvalým pobytom na adrese Boulevard Malesherbes 112; plnoletého syna Jána Nepomuka Migl a Hermíny Rosalie Thérèse von Kászonyi, manželov; na jednej strane.
A Marie Louise Vaillantovej, narodenej v Paríži (1. obvod) druhého septembra tisíc osemsto šesťdesiat sedem, bez povolania, s trvalým pobytom na adrese Avenue de Villiers 45; plnoletej dcéry Camilla Stanislasa Vaillanta a Luise Elisy Fontaine, manželov; vdovy po Georgesovi Maximovi Eduardovi Sallesovi; na druhej strane.
Zápis vyhotovený nami, Sainte Anne Augustom Louzierom, zástupcom starostu, matrikárom sedemnásteho obvodu Paríža, rytierom Čestnej légie, dôstojník verejného vzdelávania(titul), ktorí sme verejne, na radnici, pristúpili k slávnostnému uzavretiu sobáša v nasledujúcej forme:
Po tom, ako sme prečítali snúbencom ich rodné listy, úmrtný list predchádzajúceho manžela nevesty, oznámenie vykonané na tejto radnici dvadsiateho prvého júna tohto roku, bez námietok, všetky vyššie uvedené listiny riadne parafované; po prečítaní šiestej kapitoly prvej knihy Občianskeho zákonníka (O manželstve), o vzájomných právach a povinnostiach manželov; po tom, ako sme sa opýtali snúbencov, ktorí nám vyhlásili, že si uzavreli sobášnu zmluvu u notára pána Baudriera v Paríži dvadsiateho deviateho minulého júna, sme sa ich opýtali, či sa chcú stať manželom a manželkou, a nahlas sme v mene zákona vyhlásili, že Arpád François Armand Kászonyi a Marie Louise Vaillantová sú zosobášení.
Za prítomnosti svedkov:
Paula Lecarona, štyridsaťročného, priemyselníka, Avenue Kléber 15, švagra nevesty; Pierra Bessière, päťdesiatročného, úradníka, Rue Truffaut 17; Louise Fontourie, rodenej Vaillant, matky nevesty, päťdesiatdeväťročnej, rentiérky, Avenue Kléber 46; Fernanda Vaillanta, tridsaťsedemročného, inžiniera, Avenue de l’Alma 24, brata ženícha.
Svedkovia podpísali zápis spolu so snúbencami.
____________________________
Na základe rozsudku civilného súdu v Seine zo dňa 15. marca 1912, zapísaného 19. apríla 1912 do matrík tejto radnice, bol zápis na druhej strane opravený tak, že priezvisko manžela bude napísané "Migl de Kaszony" namiesto "Kaszonyi". Na vedomie 10. apríla 1912.
================================
L'An mil neuf cent huit, le premier Juillet á dix heures et demie du matin,
Acte de mariage de Arpad Francois Armand Kászonyi, né a Berlin le vingt trois Avril mil huit cent soixante trois, artiste peintre, Chevalier de la légion d'honneur domicilié 112, boulevard Malesherbes; fils majeur de Jean Népomucène Migl, et de Herminie Rosalie Thérèse von Kászonyi, époux; d’une part.
_ Et de Marie Louise Vaillant, neé à Paris (1er), le deux septembre mil huit cent soixante sept, sans profession, domiciliée 45, avenue de Villiers; fille majeure de Camille Stanislas Vaillant et de Luise Elisa Fontaine époux; veuve de Georges Maxime Edouard Salles; d'autre part.
_ Dressé par nous, Sainte Anne Auguste Louzier, adjoint au Mairie, officier de l'état civil du dix-septième arrondissement de Paris, Chevalier de la Légion d'honneur, officier de qui avons l'instruction publique, qui avons procédé publiquement, en la Mairie, á la célébration de mariage dans la forme suivante:
Après avoir donné lecture aux parties de leurs actes de naissance,
de l'acte de décès du précédent époux de la future, de la publication faite eu cette Mairie le vingt et un Juin quie dernier, tans opposition toutes les pièces sus menti onncés dûment paraphées; du chapitre VI du livre I'r du code civil (Titre du Marriage) Sur les droits et devoirs respectifs des époux;
apres avoir interpellé les futurs époux, lesquels nous ont déclaré qu'il à été fait un contrat de mariage devant M. Baudrier notaire á Paris, le vingt neuf geun dernier, nous leur avons demandé s'ils veulent se
prendre pour mari et pour femune, et
á haute voix nous avons prononcé au nom de la loi, que
Arpad François Armand Kaszony et Marie Louise Vaillant sont unis, par le mariage. _ En présence de Paul Lecaron quarante ans, industriel, 15 avenue Kléber, bean frère de l'épouse. Pierre Bessièra, cin-quante ans, l'employé, 17, rue Truffaut; Louise Fontourie, femme Vaillant, mere de l'épouse, cinquante neuf ans rentiére, 46 avenue Kleber, Fernand Vaillant trente sept ans, nigénieur, 24 avenue de l’Alma, frère
l’époux : Témoins qui ont signe avec les époux.
__________________
Suivant jugement du Tribunal civil de la Seine en date du quinze mars mil neuf cent douze, transcrit le dix-neuf avril mil neuf cent douze sur les registres de l’état civil de cette mairie, l'acte à contre cot rectifié en ce que le nom patronymique de l'époux sera écrit "Migl de Kaszony" au lieu de "Kaszonyi". Pour mention, le dix avril mil neuf cent douze.
Do tohoto spisu sa dostala aj zmienka o oprave mena z Kászonyi na Kászony z roku 1912.
7. júla 1908 potom noviny Le Figaro informujú o cirkevnej svadbe vo farskej kapĺnke v Saint-Honoré d'Eylau.
07.07.1908 - Le Figaro .
V farskej kaplnke Saint-Honoré d'Eylau bolo práve požehnané manželstvo pána Arpada de Migl Kaszonyi, rytiera Čestnej légie, s pani Marie-Louise Salles, rodenou Vaillant, dcérou pani Camille Vaillant.
------
On vient de bénir, en la chapelle parois siale de Saint-Honoré d'Eylau, le mariage de M. Arpad de Migl Kaszonyi, chevalier de la Légion d'honneur, avec Mme Marie-Louise Salles née Vaillant, fille de Mme Camille Vaillant.
13.januára 1922 bol Arpád vo Francúzsku naturalizovaný - získal Francúzske občianstvo.
aj spolu s jeho ženou Marie Luise Vaillant.(zdroj Parížsky archiv)
Zmena a úpravy mena.
V 1894 mu podľa dodatku z krstného listu bolo povolené si zmeniť meno na rodové meno matky
teda Kászonyi. Zmenil si tak meno z Arpád Migl na Arpád Kászonyi.
Neskôr v roku 1908 spolu s bratom Hugom (a pravdepodobne tak učinil aj Aladár) požiadali uhorskú radu ministrov o
zmenu ich priezviska z Kászonyi na Migl a na udelenie uhorského šľachtického titulu a predikátu Kászonyi.
(zdroj: MNL, 08.09.1908, Zápisnice zo zasadnutí Rady ministrov 1867 – 1944)
Arpád Kászonyi tak vlastne požiadal o zmenu mena na Arpád Migl de Kászonyi, v čom mu (aj jeho dvom bratom) bolo panovníkom vyhovené v októbri 1908.
Taktiež on a jeho dcéra Hermina Mária Laura boli prijatí do uhorskej šlachty a bol im pridelený erb rodu Kászonyi.
Panovníkom pridelený erb, 27.10.1908.
27.10.1908 - Udelenie titulu, erbu a zmena mena.
Číslo 1561.
Výnos. 1908.
Udelenie uhorskej šľachty a zmena priezviska na „Migl“ Arpádovi Kászonyimu.
My Prvý František Jozef (: Nasleduje veľký titul :), Dávame týmto na pamiatku vedieť všetkým, ktorých sa to týka: Že My, na základe predloženia nášho uhorského Ministra pri Našej Osobe, s milostivým zreteľom a zvážením berúc na vedomie stálu vernosť Nášho verného Arpáda Kászonyiho k Našej Manželke a Nášmu Najvznešenejšiemu Vládnucemu Domu, ako aj jeho zásluhy získané na poli verejnej dobročinnosti: z našej kráľovskej moci a osobitnej milosti a blahosklonnosti sme sa podľa Našej najvyššej kráľovskej vôle rozhodli, že menovaný Arpád Kászonyi a všetci jeho zákonní potomkovia oboch pohlaví, či už žijúci alebo budúci, budú prijatí do radu a stredu skutočnej, pravej, starej a nezpochybniteľnej šľachty Nášho Uhorska a jeho pridružených krajín, popri premenení jeho priezviska na „Migl“ a povolení používania predikátu Kászonyi. Urobili sme tak jednak pre práve spomínané vynikajúce zásluhy, jednak z dôvodu Našej kráľovskej milosti a blahosklonnosti, ktorou sme podľa príkladu Pamäti Našich Slávnych Predkov, blahej pamäti uhorských Kráľov, zvykli odmeňovať všetkých, ktorí sa usilujú získať si zásluhy peknými, dobrými a šľachetnými činmi voči Našej Vznešenosti a Nášmu Najvznešenejšiemu Vládnucemu Domu a Svätej korune Nášho Uhorska, a zdobiť ich vynikajúcim a trvalým znakom a pamiatkou odmeny pre účinné povzbudenie.
Milostivo povoľujeme, aby odteraz na budúce večné časy už Arpád Kászonyi Migl a s jeho zákonitou manželkou Vaillant Máriou Lujzou splodená dcéra menom Hermina-Mária-Laura, a všetci z Božej milosti snáď potom narodení zákonní potomkovia oboch pohlaví, mohli užívať a vlastniť s používaním predikátu Kászonyi všetky tie práva, ktoré spomenutá skutočná, pravá, stará a nesochybniteľná šľachta Nášho Uhorska a jeho pridružených krajín doteraz podľa zákona alebo niekdajšieho zvyku akýmkoľvek spôsobom užívala a vlastnila, alebo užíva a vlastní. Na čo, ako najvyšší dôkaz Našej kráľovskej milosti a blahosklonnosti preukázanej voči nemu, a ako večný, trvalý znak skutočnej, pravej a nespochybniteľnej šľachty,
Dávame a povoľujeme Jemu a všetkým jeho zákonným potomkom oboch pohlaví nasledujúci erb alebo šľachtický erbový znak:
Priečny štít s oblúkovou pätou delený šikmo sprava na červeno a modro. V pravom červenom poli vyrastajú zo zeleného trávnika tri stonky bieleho kvetu ľalie, spomedzi ktorých je prostredná vyvýšená. V ľavom modrom poli je prirodzene sfarbený leopard hľadiaci spredu, vyplazujúci červený jazyk, pravú prednú labu na drapanie vystierajúci, chvost na chrbát oblúkovito ohýbajúci, kráčajúci nahor po deliacej línii štítu. Klenot na štíte umiestnenej doprava otočenej korunovanej otvorenej rytierskej prilby: vyrastajúci spredu hľadiaci leopard zo štítu, držiaci v predných labách stonku bieleho kvetu ľalie. Prikrývadlá prilby: sprava a zľava modro-červené.
Milostivo sme ďalej rozhodli a povolili, aby tento erb alebo šľachtický erbový znak doteraz viackrát menovaný a odteraz už šľachtic Arpád Kászonyi Migl spolu so všetkými jeho zákonnými potomkami oboch pohlaví, ako ostatní skutoční, praví, starí a nespochybniteľní šľachtici Nášho Uhorska a jeho pridružených krajín mohol užívať a používať so všetkými tými právami, ktorými títo podľa zákona alebo niekdajšieho zvyku užívali a vlastnili, alebo užívajú a vlastnia. Nielen chceme, ale aj milostivo prikazujeme, aby Jeho a všetkých jeho zákonných potomkov oboch pohlaví so všetkými hodnosťami, úradmi, dôstojnosťami a ohľadmi akéhokoľvek stavu považovali a uznali za ozdobených a vybavených týmto skutočným, pravým, nespochybnyteľným šľachtickým erbom. Na pamiatku a večný znak toho, sme považovali za milostivé vydať a povoliť prítomnú listinu šľachtického privilégia s erbom, potvrdenú Našou apoštolskou uhorskou kráľovskou visiacou pečaťou, viackrát spomenutému Arpádovi Kászonyimu Miglovi a všetkým jeho zákonným potomkom oboch pohlaví.
Vyhotovené prostredníctvom Nášho úprimne milovaného Verného, Osvieteného a Veľacteného grófa Aladára Zichyho zo Zichu a Vázsonykeő, Nášho vnútorného tajného Radcu, Komorníka a uhorského Ministra pri Našej Osobe, v Našom hlavnom meste Budapešti, dvadsiateho siedmeho dňa mesiaca Všetkých Svätých (október), roku Pána tisícdeväťsto ôsmeho, v šesťdesiatom roku Nášho Panovania.
Ferencz József v.r. (vlastnou rukou)
gróf Zichy Aladár v.r. (vlastnou rukou)
V roku 1909 mu v Berlíne do cirkevnej matriky zapísali opravu priezviska na Kászony bez 'i' na konci.
Dodatok ku krstnému listu.
Doplňujúce údaje
I.
Na základe nariadenia kráľovského uhorského ministerstva vnútra z 11. februára 1894, č. 11477, bolo menovanému ako uhorskému štátnemu občanovi udelené povolenie zmeniť si svoje priezvisko na maďarské „Kászonÿi“.
Zapísané na základe rozhodnutia kráľovského okresného hlavného slúžneho v Berlíne, dňa 17. apríla 1894, č. I.B. 1862.
II.
Na základe rozhodnutia panovníka, vydaného v Budapešti dňa 27. októbra 1908, bolo pánovi Árpádovi Franzovi Hermannovi Kászonyi-mu, občanovi Uhorského kráľovstva, a jeho legitímnym potomkom povolené zmeniť priezvisko tak, že v budúcnosti sa toto priezvisko bude písať Migl.
Zároveň boli povýšení do uhorského šľachtického stavu s menom a prídomkom: "de Kaszonyi".
Tento zápis bol vykonaný na základe rozhodnutia pána policajného prezidenta zo dňa 19. júna 1909, č. 2819 z roku 1909, vydaného v Berlíne.
Zápis podľa nariadenia pána prezidenta polície v Berlíne, dňa 19. júna 1909, č. NI.B. 2819.09.
III.
Na žiadosť C.K.(cisárskeho a kráľovského) veľvyslanectva Rakúsko-Uhorska v Berlíne zo dňa 30. júna 1909 /III 15368/ prefekt berlínskej polície dekrétom zo 7. septembra 1909 /1B.4360/ nariadil zapísanie poznámky, že šľachtický titul dotyčného sa nepíše „de Kászonÿi“, ako bol omylom uvedený v poznámke C. a K. veľvyslanectva Rakúsko-Uhorska z 27. apríla 1909, ale sa má písať: „de Kászony“.
Berlín, 17. septembra 1909
Úrad farnosti tzv. „NOVEJ CIRKVI“
Dr. Aug. KIND
Vyzerá to tak, že Arpád nemal rád "i" na konci svojho priezviska Kászonyi a dával si ho v záznamoch opravovať na Kászony.
Bohaté dedičstvo tety Laury Henckel
Arpád a jeho dvaja bratia sa 14.12.1905 zúčastnili pohrebu ich tety Laury vo Wolfsbergu v Rakúsku (Lavantthaler Bote, 16.12.1905).
Grófka Laura Henckel(*7.1.1836 - †11.12.1905) nemala vlastné deti. Mala iba troch synovcov a už iba jednu sestru. A tak po jej smrti, dedičstvo pripadlo práve tejto jej najbližšej rodine, ktorú tvorili synovia jej sestry Hermíny Migl - Aládar, Hugo, Arpád a jej sestra barónka Angela Gabriela Horváth.
Dediči tak získali celé panstvo Rusovce (majetky v Rusovciach, Čunove a Gajc za Dunajom), vrátane nádherného kaštieľa a Hugovho Žrebčína.
Kaštieľ Rusovce v roku 1901.
Arpád a jeho bratia v tom čase žili v Paríži, kde mali vlastný život
a tak nebolo pre nich prijateľné starať sa o ďaleké majetky v Rusovciach
nieto ešte o tamojší Žrebčín. Preto sa rozhodli,
že panstvo predajú prostredníctvom právneho zástupcu pozostalosti, notára Dr. Alexandra Jörga.
Panstvo Rusovce bolo predané grófovi Elemérovi Lónyayovi a jeho manželke belgickej princeznej Štefánii. Kúpna zmluva bola podpísaná 22.1.1906 a panstvo predali za 4 milióny vtedajších Rakúsko-Uhorských korún (Preßburger Zeitung, 23.01.1906).
Sumu ktorú bratia a ich teta získali bola obrovská. Ak si ju rozdelili na štvrtinu,
tak len z tejto časti dedičstva Arpád získal milión korún.
Avšak z Laurinho dedičstva získali oveľa viac.
Okrem Rusoviec, zdedili aj panstvo Wiesenau neďaleko Wolfsbergu,
ktoré ale od nich neskôr odkúpil gróf Arthur Henckel(zdroj: 11.7.1906, Lavanttaler Bote)
V tomto čase noviny uverejnili správu, že grófka Laura
odkázala v dedičstve svoje vily „Neptún“, „Rosalia“ a „Aran“ v Abbazii (Opatija, Chorvátsko) pruskému cisárovi Wilhelmovi II. (Viliamovi II.).(zdroj: 02.01.1906, Die Drau)
Avšak tieto správy neboli pravdivé a tieto nehnuteľnosti zdedili jediná sestra a grófkini traja synovci.(10.01.1906 - Freie Stimmen - Klagenfurt Mittwoch)
Foto: Jernej Furman,
Hotel Miramar - Villa Neptun Opatija, Chorvátsko, dnes,
CC BY 2.0,
Wikimedia Commons
Ďalšie majetky po Laure - kaštiele a vily - získali v Pruskom Sliezsku (dnes Poľsko).
Zdedili aj palác na Parkring 14 vo Viedni.
Niektoré majetky predali, níektoré si ponechali.
Dedičstvo bolo značné na to aby si mohol Arpád v Paríži žiť bezstarostný život na dosť vysokej úrovni.
Arpád a Mária mali spolu dcéru Hermínu Máriu Lauru Migl de Kaszony. Pomenovali ju po Arpádovej mame, ale aj tete Laure. Hermína sa vydávala 25.9.1936 v kostole v Mercin (Aisne).
Hermína,dcéra Arpáda a Márii ako nevesta.
Jéj otec Arpád Migl de Kaszónyi sa tejto svadby už nedožil.
Ako svedok je tam zmienený jeho brat Hugo Migl de Kaszony.
26.09.1936 - Le Figaro
V kostole v Mercin (departement Aisne) sa včera konala svadba slečny Hermine Migl de Kaszony, dcéry pána Françoisa Arpáda Migl de Kaszony, rytiera Rádu čestnej légie, už zosnulého, a pani Arpád Migl de Kaszony, rodenej Vaillant,
s pánom Paulom Dussaussoy, synom pána Paula Dussaussoy, bývalého poslanca za Pas-de-Calais, už zosnulého, a pani Paul Dussaussoy, rodenej Leduc.
Svedkami boli:
– za nevestu: pán Hugo Migl de Kaszony a pán Paul Lecarou, dôstojník Rádu čestnej légie, jej strýkovia,
– za ženícha: pán Aimé Leduc, jeho strýko, a pán Charles Delame, držiteľ vyznamenania Croix de guerre (Vojnový kríž).
Arpád zomrel 30.marca 1934 v Neuilly-sur-Seine pri Paríži.
Správu či nekrológ o jeho úmrtí uverejnili viaceré francúzske noviny.
1934 - správy o úmrtí Arpáda Migl de Kaszony
noviny: L’ECHO DE PARIS
dátum:
31.3.1934
Dozvedáme sa o úmrtí pána Árpáda de Migl, maliara-umelca, rytiera Čestnej légie, ktorý zomrel 30. marca 1934 v Neuilly-sur-Seine, po prijatí cirkevných sviatosí. Pohrebné obrady sa budú konať v utorok 3. apríla 1934 o presne dvanástej hodine v kostole Saint-François-de-Sales (ulica Brémontier č. 6), kde sa zhromaždíme. Toto oznámenie slúži ako pozvánka.
noviny: L’INTRANSINGEANT
dátum:
02.04.1934
Nekrológ
Dozvedeli sme sa o úmrtí pána Arpada de Migl, maliara-umelca, rytiera Čestnej légie, ktorý zomrel 30. marca 1934 v Neuilly-sur-Seine po prijatí cirkevných sviatostí. Náboženský obrad sa uskutoční v utorok 3. apríla 1934 presne na poludnie v kostole Saint-François de Sales (6, rue Brémontier), kde sa bude konať zhromaždenie. Toto oznámenie slúži ako pozvánka. Roblot. (Odoslané prostredníctvom Maison Roblot)
Pohreb sa uskutočnil 3. apríla 1934 presne na poludnie v kostole Saint-François de Sales (6, rue Brémontier).
Arpád bol pochovaný vedľa svojej mamy na cintoríne Père-Lachaise v Paríži.
Na spoločnom hrobovom mieste 552-1877, kde boli pochovaní aj jeho bratia.
záznam cintorína Père-Lachaise (zdroj: Parížsky archív)
záznam cintorína Père-Lachaise (zdroj: Parížsky archív)
Výber z diela:
obraz Portrét kontesy C. de Lippe (Portrait de Mme la comtesse C. de Lippe) od Arpád Migl de Kászony.
obraz Cestou na Silvestra (En route pour le réveillon) od Arpád Migl de Kászony.
obraz Intérieur (Detail) od Arpád Migl de Kászony uvedený na výstave Salon v roku 1932.
obraz Vianočný stromček (L'Arbre de Noël) od Arpád Migl de Kászony
🔝
Copyright © 2025 Branislav Heriban
email: cunovske@gmail.com