história rusoviec > aladar migl

(30.08.2025)

ALADAR MIGL DE KÁSZONYI

[*19.09.1851 - †23.01.1925]




Panovníkom pridelený erb, 27.10.1908.

Celé meno: Aladár Coloman Titus


Narodil sa: 19.09.1851
Pokrstený: 25.09.1851, Neuekirche, Berlín

Zomrel: 23.01.1925 v Paríži.
Pochovaný: 26.01.1925 cintorín Père-Lachaise, Paríž.

Otec:
Ján Nepomuk Migl (Johann Nepomuck Migl).
(*27.03.1827 - †1865-1877)

Matka:
Hermína Rozália Terézia de Migl rodená von Kászonyi.
(nem. Hermina Rosalia Theresia geb. von Kászonyi)
(*14.03.1826 - †24.06.1877 Paríž).

Súrodenci:
+ Hugo de Migl von Kászonyi(*17.08.1861 - †20.12.1946),
+ Arpád de Migl von Kászonyi(*23.04.1863 - †30.03.1934)

Rodinný stav: slobodný a bezdetný

Švagriná: Mária Lujza Vaillant (*02.09.1860)

Tety: (z matkinej strany)
+ Laura Henckel rodená Kászonyi
(*07.01.1836 - ✝11.12.1905)
+ Angela Gabriela von Horváth rodená Kászonyi
(*24.04.1833 - ✝15.10.1921)

Strýkovia: (z matkinej strany)
+ gróf Hugo Henckel Donnersmarck
(*26.04.1811 - ✝04.10.1890)

+ barón Alexander von Horváth de Szent-György
(*22.09.1826 - †25.10.1906)


Povolanie: rentiér

27.10.1908 - bol prijatý do uhorskej šlachty a bol mu pridelený starý erb rodu Kászonyi.

VIAC O ALADÁROVI MIGL DE KÁSZONYI

Celým menom Aladár Coloman Titus Migl de Kászonyi sa narodil v roku 19. septembra 1851 a pokrstený bol 25. septembra 1851 v Neuenkirche v Berlíne. Aj keď má v úmrtnom liste uvedené, že sa narodil v Budapešti, je to pravdepodobne omyl a s najväčšou pravdepodobnosťou sa narodil v Berlíne. Bol najstarší z troch bratov.

V júni 1877 je uvedený na úmrtnom liste svojej mamy Hermíny ako oznamovateľ jej úmrtia, s bydliskom na ulici Treilhard 15 v Paríži, kde bývali všetci spolu. Je uvedený ako rentiér - človek žijúci z renty (výnosov).

Pravdepodobne v roku 1894 tak ako jeho bratia požiadal o zmenu priezviska Migl na Kászonyi po matke.
27.októbra 1908 mu cisár a kráľ František Jozef I. povolil zmenu mena naspäť na Migl s predikátom Kászonyi. Bol prijatý do Uhorskej šlachty a bol mu udelený aj erb rodu Kászonyi.

27.10.1908 - Udelenie titulu, erbu a zmena mena.
zdroj: K 19, KIRÁLY SZEMÉLYE KÖRÜLI MINISZTÉRIUM, Királyi Könyvek

Číslo 1561.
Výnos. 1908.

Udelenie uhorskej šľachty a zmena priezviska na „Migl“ Aladárovi Kászonyimu.

My Prvý František Jozef (: Nasleduje veľký titul :), Dávame týmto na pamiatku vedieť všetkým, ktorých sa to týka: Že My, na základe predloženia nášho uhorského Ministra pri Našej Osobe, s milostivým zreteľom a zvážením berúc na vedomie stálu vernosť Nášho verného Aladára Kászonyiho k Našej Manželke a Nášmu Najvznešenejšiemu Vládnucemu Domu, ako aj jeho zásluhy získané na poli verejnej dobročinnosti: z našej kráľovskej moci a osobitnej milosti a blahosklonnosti sme sa podľa Našej najvyššej kráľovskej vôle rozhodli, že menovaný Aladár Kászonyi a všetci jeho zákonní potomkovia oboch pohlaví, či už žijúci alebo budúci, budú prijatí do radu a stredu skutočnej, pravej, starej a nezpochybniteľnej šľachty Nášho Uhorska a jeho pridružených krajín, popri premenení jeho priezviska na „Migl“ a povolení používania predikátu Kászonyi. Urobili sme tak jednak pre práve spomínané vynikajúce zásluhy, jednak z dôvodu Našej kráľovskej milosti a blahosklonnosti, ktorou sme podľa príkladu Pamäti Našich Slávnych Predkov, blahej pamäti uhorských Kráľov, zvykli odmeňovať všetkých, ktorí sa usilujú získať si zásluhy peknými, dobrými a šľachetnými činmi voči Našej Vznešenosti a Nášmu Najvznešenejšiemu Vládnucemu Domu a Svätej korune Nášho Uhorska, a zdobiť ich vynikajúcim a trvalým znakom a pamiatkou odmeny pre účinné povzbudenie.

Milostivo povoľujeme, aby odteraz na budúce večné časy už Aladár Kászonyi Migl a všetci z Božej milosti snáď potom narodení zákonní potomkovia oboch pohlaví, mohli užívať a vlastniť s používaním predikátu Kászonyi všetky tie práva, ktoré spomenutá skutočná, pravá, stará a nesochybniteľná šľachta Nášho Uhorska a jeho pridružených krajín doteraz podľa zákona alebo niekdajšieho zvyku akýmkoľvek spôsobom užívala a vlastnila, alebo užíva a vlastní. Na čo, ako najvyšší dôkaz Našej kráľovskej milosti a blahosklonnosti preukázanej voči nemu, a ako večný, trvalý znak skutočnej, pravej a nespochybniteľnej šľachty,

Dávame a povoľujeme Jemu a všetkým jeho zákonným potomkom oboch pohlaví nasledujúci erb alebo šľachtický erbový znak:



Priečny štít s oblúkovou pätou delený šikmo sprava na červeno a modro. V pravom červenom poli vyrastajú zo zeleného trávnika tri stonky bieleho kvetu ľalie, spomedzi ktorých je prostredná vyvýšená. V ľavom modrom poli je prirodzene sfarbený leopard hľadiaci spredu, vyplazujúci červený jazyk, pravú prednú labu na drapanie vystierajúci, chvost na chrbát oblúkovito ohýbajúci, kráčajúci nahor po deliacej línii štítu. Klenot na štíte umiestnenej doprava otočenej korunovanej otvorenej rytierskej prilby: vyrastajúci spredu hľadiaci leopard zo štítu, držiaci v predných labách stonku bieleho kvetu ľalie. Prikrývadlá prilby: sprava a zľava modro-červené.

Milostivo sme ďalej rozhodli a povolili, aby tento erb alebo šľachtický erbový znak doteraz viackrát menovaný a odteraz už šľachtic Aladár Kászonyi Migl spolu so všetkými jeho zákonnými potomkami oboch pohlaví, ako ostatní skutoční, praví, starí a nespochybniteľní šľachtici Nášho Uhorska a jeho pridružených krajín mohol užívať a používať so všetkými tými právami, ktorými títo podľa zákona alebo niekdajšieho zvyku užívali a vlastnili, alebo užívajú a vlastnia. Nielen chceme, ale aj milostivo prikazujeme, aby Jeho a všetkých jeho zákonných potomkov oboch pohlaví so všetkými hodnosťami, úradmi, dôstojnosťami a ohľadmi akéhokoľvek stavu považovali a uznali za ozdobených a vybavených týmto skutočným, pravým, nespochybnyteľným šľachtickým erbom. Na pamiatku a večný znak toho, sme považovali za milostivé vydať a povoliť prítomnú listinu šľachtického privilégia s erbom, potvrdenú Našou apoštolskou uhorskou kráľovskou visiacou pečaťou, viackrát spomenutému Aladárovi Kászonyimu Miglovi a všetkým jeho zákonným potomkom oboch pohlaví.

Vyhotovené prostredníctvom Nášho úprimne milovaného Verného, Osvieteného a Veľacteného grófa Aladára Zichyho zo Zichu a Vázsonykeő, Nášho vnútorného tajného Radcu, Komorníka a uhorského Ministra pri Našej Osobe, v Našom hlavnom meste Budapešti, dvadsiateho siedmeho dňa mesiaca Všetkých Svätých (október), roku Pána tisícdeväťsto ôsmeho, v šesťdesiatom roku Nášho Panovania.

Ferencz József v.r. (vlastnou rukou) gróf Zichy Aladár v.r. (vlastnou rukou)

Bohaté dedičstvo tety Laury Henckel

Aladár a jeho dvaja bratia sa 14.12.1905 zúčastnili pohrebu ich tety Laury vo Wolfsbergu v Rakúsku (Lavantthaler Bote, 16.12.1905).

Grófka Laura Henckel(*7.1.1836 - †11.12.1905) nemala vlastné deti. Mala iba troch synovcov a už iba jednu sestru. A tak po jej smrti, dedičstvo pripadlo práve tejto jej najbližšej rodine, ktorú tvorili synovia jej sestry Hermíny Migl - Aládar, Hugo, Arpád a jej sestra barónka Angela Gabriela Horváth.

Dediči tak získali celé panstvo Rusovce (majetky v Rusovciach, Čunove a Gajc za Dunajom), vrátane nádherného kaštieľa a Hugovho Žrebčína.


Kaštieľ Rusovce v roku 1901.

Aladár a jeho bratia v tom čase žili v Paríži, kde mali vlastný život a tak nebolo pre nich prijateľné starať sa o ďaleké majetky v Rusovciach nieto ešte o tamojší žrebčín. Preto sa rozhodli, že panstvo predajú prostredníctvom právneho zástupcu pozostalosti, notára Dr. Alexandra Jörga. Panstvo Rusovce bolo predané grófovi Elemérovi Lónyayovi a jeho manželke belgickej princeznej Štefánii. Kúpna zmluva bola podpísaná 22.1.1906 a panstvo predali za 4 milióny vtedajších Rakúsko-Uhorských korún (Preßburger Zeitung, 23.01.1906).

Sumu ktorú bratia a ich teta získali bola obrovská. Ak si ju rozdelili na štvrtinu, tak len z tejto časti dedičstva Aladár získal milión korún. Avšak z Laurinho dedičstva získali oveľa viac. Okrem Rusoviec, zdedili aj panstvo Wiesenau neďaleko Wolfsbergu, ktoré ale od nich neskôr odkúpil gróf Arthur Henckel(zdroj: 11.7.1906, Lavanttaler Bote)

V tomto čase noviny uverejnili správu, že grófka Laura odkázala v dedičstve svoje vily „Neptún“, „Rosalia“ a „Aran“ v Abbazii (Opatija, Chorvátsko) pruskému cisárovi Wilhelmovi II. (Viliamovi II.).(zdroj: 02.01.1906, Die Drau) Avšak tieto správy neboli pravdivé a tieto nehnuteľnosti zdedili jediná sestra a grófkini traja synovci.(10.01.1906 - Freie Stimmen - Klagenfurt Mittwoch)

Villa Neptun, Opatija Foto: Jernej Furman, Hotel Miramar - Villa Neptun Opatija, Chorvátsko, dnes, CC BY 2.0, Wikimedia Commons

Ďalšie majetky po Laure - kaštiele a vily - získali v Pruskom Sliezsku (dnes Poľsko). Zdedili aj palác na Parkring 14 vo Viedni. Niektoré majetky predali, níektoré si ponechali. Dedičstvo bolo značné na to aby si mohol Aladár v Paríži žiť bezstarostný život na dosť vysokej úrovni.

Vo februári 1915 prebehla vo viacerých francúzskych novinách, správa o zaisťovaní majetku cudzincom z nepriateľských štátov. V týchto zoznamoch sa nachádzali aj bratia Aladár a Hugo. Bratia vlastnili pri Paríži v lokalite Le Vésinet majetok, ktorý im bol v 1915 dočasne zaistený počas 1. svetovej vojny ako občanom nepriateľského štátu - Rakúsko-Uhorska voči Francúzsku.

05.02.1915 - L’Intransigeant journal de Paris.

V departmente Seine-et-Oise

Na základe nariadenia pána Ferrona, predsedu občianskeho súdu vo Versailles, boli majetky a nehnuteľnosti nasledujúcich osôb dané pod sekvester(vnútenú úradnú správu majetku):
...
Le Vésinet - Abadar Migl de Kaszonyi a Hugo Migl de Kaszonyi.
...


Aladár zomrel 23.01.1925 v dome na rue de Miromesnil 6, v Paríži vo veku 73 rokov. Jeho pohreb sa uskutočnil 26.01.1925 a bol tiež pochovaný na cintoríne Père-Lachaise (číslo koncesie 552-1877). Bol exhumovaný 17.06.1928.

Úmrtný list Aladára de Migl.

Dňa dvadsiateho tretieho januára tisíc deväťsto dvadsať päť(23.01.1925), o deviatej hodine, zomrel vo svojom bydlisku, na ulici 6, rue de Miromesnil, Aladar Migl de Kaszony, narodený v Budapešti (Maďarsko), devätnásteho septembra tisíc osemsto päťdesiat jeden(19.09.1851), bez povolania; syn zosnulých manželov Jeana Migl de Kaszony a Hermine de Kaszonyi. Slobodný.
Spísané dvadsiateho štvrtého januára tisíc deväťsto dvadsať päť, o desiatej hodine a štyridsať minút, na základe vyhlásenia Reného Pissiera, tridsaťšesťročného zamestnanca, z ulice d'Anjou, 2, ktorý si prečítal zápis a podpísal ho spolu s Housom, Georgesom-Promsgeotom, zástupcom primátora ôsmeho parížskeho obvodu, Rytierom Čestnej légie.



Zápis úmrtia Aladára Migl na matrike(zdroj: Parížsky archív)


Záznam z cintorína - Aladár Migl(zdroj: Parížsky archív)


Záznam z cintorína - Aladár Migl(zdroj: Parížsky archív)







🔝

Copyright © 2025 Branislav Heriban
email: cunovske@gmail.com