Erb rodu Smyth z Ballynatray
Zdroj: National Library of Ireland, Genealogical Office. Grants and Confirmations of Arms, Vol. H, 1880-1897, GO MS 110, pp. 168-169.
01.08.1894 - (prepis) Kráľovské povolenie na prijatie mena a erbu Smyth.
Zdroj: National Library of Ireland, Genealogical Office. Grants and Confirmations of Arms, Vol. H, 1880-1897, GO MS 110, pp. 168-169.
Exemplification
SMYTH
To all and under the singular to whom these Presents shall come, I, Arthur Edward Vicars Esquire, F.S.A. Ulster King of Arms and Principal Herald of all Ireland, Knight Attendant on the most Illustrious Order of S. Patrick Send Greeting Whereas Her Majesty under the Royal Signet and Sign Manual bearing date at Saint James's the third day of June One thousand eight hundred and ninety two did signify unto His Excellency Laurence Earl of Zetland, Lord Lieutenant General and General Governor of Ireland that Her Majesty was graciously pleased to give and grant unto
John Henry Graham Holroyd Esquire Major in the third Battalion of the Prince of Wales's Leinster Regiment (Royal Canadians) formerly Captain in Her Majesty's Sixty-Fifth Regiment
and
Harriette Gertruide Isabella Holroyd, commonly called Lady Harriette Gertrude Isabella Holroyd, his wife, eldest daughter of Charles William Earl Mount Cashell by his late wife Charlotte Mary only daughter and heiress of Richard Smyth of Ballynatray in the county of Waterford Esquire deceased Her Royal Licence and Authority that they the said John Henry Graham Holroyd and Harriette Gertrude Isabella Holroyd and their issue may
take and henceforth use the
Surname and Arms of Smyth of Ballynatray
in lieu of the Surname of Holroyd in compliance with the testamentary injunction of the said Richard Smyth of Balliynatray and that of his said daughter Charlotte Mary Countesis Mount Cashell,
Provided that Her Majesty's Concession and Declaration be recorded in the Office of Ulster King of Arms in Ireland to the end that Her Majesty's officers of Arms these and all others upon occasion may take full notice and have knowledge thereof. And forasmuch as their Excellencies the Lords Justices of Ireland did by their Warrant bearing date at the Castle of Dublin the twenty third day of August One thousand eight hundred and ninety two direct and require the said Ulster King of Arms to register and record in his office the said Royal Licence and Authority, Know ye therefore that the said Ulster King of Arms in obedience to their Excellencies said Warrant did cause the said Royal Licence to be recorded in the said office accordingly and Now I, Arthur Edward Vicars, Esquire Ulster King of Arms by virtue of the power unto me given by Her Majesty's Royal Letters Patent under the Great Seal of that part of the United Kingdom of Great Britain and Ireland called Ireland and by the Authority of the same have given and granted and by these presents do give grant ratify and confirm unto the said John Henry Graham Holroyd nowJohn Henry Graham Smyth the Arms following, that is to say,
Argent, on a Bend between two Unicorns heads erased Azure, armed crined and tufted or, three Lozenges of the last, Crest - Out of a Ducal Coronet or a Demy-Bull Salient Argent, armed and unguled of the first, Motto "Cum plena Magis”
_The whole as is more clearly depicted in the Margint to be borne and used for ever hereafter by him the said John Henry Graham Smyth and his issue by the said Lady Harriette Gertrude Isabella Smyth his wife with their due and proper differences according to the laws of Arms without the let hindrance molestation or interruption of any person or persons whatsoever
In witness whereof I have subscribed these Presents and affixed hereto my Official Seal this First day of August in the Fifty-eight year of the Reign of Our Sovereign Lady Victoria by the Grace of God of the United Kingdom of Great Britain and Ireland Queen Defender of the Faith and so forth and in the year of Our Lord One thousand eight hundred and ninety four.
Arthur E Vicars, Ulster.
01.08.1894 - (preklad) Kráľovské povolenie na prijatie mena a erbu Smyth.
Zdroj: National Library of Ireland, Genealogical Office. Grants and Confirmations of Arms, Vol. H, 1880-1897, GO MS 110, pp. 168-169.
Exemplifikácia
SMYTH
Všetkým a každému osobitne, ku ktorým sa tieto listiny dostanú, ja, Arthur Edward Vicars, urodzený pán(esquire), F.S.A., Ulsterský King of Arms a hlavný herold celého Írska, rytier sprevádzajúci najosvietenejší rad svätého Patrika, posielam pozdrav.
Keďže Jej Veličenstvo pod Kráľovským pečatidlom a vlastnoručným podpisom, listinou vydanou v Saint James's tretieho dňa júna tisíc osemsto deväťdesiatdva(3.6.1892), oznámilo Jeho Excelencii Laurencovi, grófovi zo Zetlandu, lordovi miestodržiteľovi, generálnemu miestodržiteľovi a generálnemu guvernérovi Írska, že Jej Veličenstvo sa láskavo rozhodlo
udeliť a povoliť
urodzenému pánovi(Esquire), Johnovi Henrymu Grahamovi Holroydovi, majorovi tretieho práporu pluku Prince of Wales's Leinster Regiment (Royal Canadians), bývalému kapitánovi 65. pluku Jej Veličenstva,
a
Harriette Gertrude Isabelle Holroyd, bežne nazývanej lady Harriette Gertrude Isabella Holroyd, jeho manželke, najstaršej dcére Charlesa Williama, grófa Mount Cashell, z jeho zosnulej manželky Charlotte Mary, jedinej dcéry a dedičky zosnulého urodzeného pána(equira) Richarda Smytha z Ballynatray v grófstve Waterford,
kráľovskú licenciu a oprávnenie,
aby oni, menovaní John Henry Graham Holroyd a Harriette Gertrude Isabella Holroyd, ako aj ich potomstvo,
prijali a odteraz používali priezvisko a erb Smyth z Ballynatray
namiesto priezviska Holroyd, v súlade so závetným ustanovením uvedeného Richarda Smytha z Ballynatray a jeho dcéry Charlotte Mary, grófky Mount Cashell;
Za podmienky, že toto kráľovské povolenie a vyhlásenie bude zapísané v úrade Ulster King of Arms v Írsku, aby dôstojníci zbraní Jej Veličenstva a všetci ostatní mohli o tom mať plné vedomie a poznanie.
A keďže Jeho Excelencie, páni miestodržitelia Írska, svojim príkazom vydaným na Dublinskom hrade dvadsiateho tretieho augusta tisíc osemsto deväťdesiatdva (23.8.1892) nariadili a požadovali, aby uvedený Ulsterský King of Arms zapísal a zaevidoval vo svojom úrade uvedenú kráľovskú licenciu a oprávnenie, vedzte teda, že uvedený Ulsterský King of Arms v poslušnosti voči tomuto príkazu dal túto kráľovskú licenciu riadne zapísať v uvedenom úrade.
A teraz ja, urodzený pán(esquire) Arthur Edward Vicars, Ulsterský King of Arms, na základe právomoci, ktorá mi bola udelená kráľovskými listinami pod Veľkou pečaťou tej časti Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska nazývanej Írsko, a mocou z toho vyplývajúcou, som udelil a týmito listinami udeľujem, potvrdzujem a ratifikujem menovanému Johnovi Henrymu Grahamovi Holroydovi, teraz Johnovi Henrymu Grahamovi Smythovi, nasledujúci erb a to:
Strieborný štít, na modrom šikmom brvne medzi dvoma vytrhnutými hlavami jednorožcov, so zlatými rohmi, hrivou a bradou, tri kosoštvorce posledne menovanej farby (zlaté).
Klenot: z vojvodskej koruny vyskakujúca strieborná polovica býka so zlatými rohmi a kopytami.
Heslo: „Cum plena Magis“.
Celok tak, ako je jasnejšie vyobrazený na listine, aby bol naveky nosený a používaný ním, spomínaným Johnom Henrym Grahamom Smyth, a jeho potomstvom so spomínanou lady Harriette Gertrude Isabellou Smyth, jeho manželkou, s náležitými a patričnými odlišnosťami podľa zákonov o erboch, bez akéhokoľvek bránenia, prekážok, obťažovania alebo vyrušovania akoukoľvek osobou alebo osobami.
Na dôkaz čoho som tieto listiny podpísal a pripojil k nim svoju úradnú pečať tohto prvého dňa augusta v päťdesiatom ôsmom roku panovania našej Zvrchovanej Pani Viktórie, z Božej milosti kráľovnej Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska, ochrankyne viery a tak ďalej, a v roku Pána tisíc osemsto deväťdesiat štyri.(1.8.1894)
Arthur E. Vicars, Ulster.
William B. Holroyd-Smyth sa narodil v 04.06.1885 v Rosette pri Alexandrii v Egypte[*1][*18],
kde jeho otec plukovník John Henry Graham, v rokoch 1883-1887 spolu s Valentínom Bakerom Pašom [*6]
slúžil v radoch egyptskej polície (Constabulary)[*2]
Pri odchode z Egypta mu chediv (khediv) osobne udelil insígnie III. triedy Rádu Medžidie, ktoré mu Jej Veličenstvo dovolilo prijať a nosiť.[*6]
William sa narodil do početnej rodiny. Mal dvoch bratov a sedem sestier. Celkovo 10 detí.
Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1911 mama Harriett uviedla počet detí 10 z toho 8 žijúcich.
V knihe Bruke's Colonial Gentry sa uvádza ako III. nemenovaný syn Johna Henryho Grahama narodený v Alexandrii, 4.6.1885. [*1]
William Baker pochádzal z významnej írsko-anglickej šlachtickej rodiny, Holroyd-Smyth, ktorá
sídlila na panstve Ballynatray v Írsku(do 1922 súčasť Veľkej Británie).
Otec John Henry Graham Holroyd bol potomkom 1. grófa zo Sheffieldu(1st Earl of Sheffield, Anglicko) Johna Baker Holroyda.
Matka Harriette Gertrude Isabella Smyth pochádzala z rodiny Smyth z Ballynatray, Waterford v Írsku.
Smythovci patrili k tzv.landed gentry(pozemkovej šlachte). Vlastnili tisícky akrov zeme.
Harriette bola dcéra grófa Charles William Moore(5th Earl of MountCashell).
V 1872 sa Harriette Gertrude Isabella Smyth a John Henry Graham Holroyd zosobášili a
neskôr zlúčili svoje mená do spoločného Holroyd-Smyth.
Aliančný erb Moore-Smyth, Williamových starých rodičov z matkynej strany.
Aliančný erb Moore-Smyth a predkovia Williama Bakera Holroyd-Smyth.
Erb Moore-Smyth (Moore/Colville-Smyth).
Kresba vychádza z erbu na mauzóleu rodiny Holroyd-Smyth na cintoríne kostola Templemichael v panstve Ballynatray, Waterford.
Erb pozostáva z viacerých rodových erbov a odzrkadluje historické spájanie jednotlivých rodov do jedného celku.
Erb Moore-Smyth na mauzóleu vznikol ešte pred zlúčením rodín Smyth a Holroyd.
Ako to teda bolo:
Modro-strieborná šachovnica a čierne kríže.
Patrili rodu Colville z Ochiltree.
Zlúčenie rodov Colville a Moore prebehlo svatbou Alicie Colville(1700-1762) a Stephena Moor, 1. vikomta z Mount Cashell (1st Viscount Mount Cashell).
Alicia pochádzala z rodu Colville z Ochiltree v Ayrshire. Bola dcérou Hugha Colville. Jej brat Robert Colville zomrel bezdetný a tak rodinný
majetok prešiel na Aliciu. Erb rodiny Colville pozostával z čiernych krížov na červenom pozadí a modro-striebornej šachovnice na cervenom pozadí.
Labute a jastrab s korisťou.
Erb rodu Moore pozostával(v štíte) z ľabutí na čiernom pozadí. Nad štítom (klenot) vedľa helmy - 6 perál, jastrab s korisťou zajaca.
Po svadbe a zlúčení rodov sa do nového erbu rodu Moore dostal aj erb po meči vymretého rodu Colville.
Jednorožce, diamanty a polovičný býk.
18.januára 1848 si Charles William Moore syn Stephena 3. grófa z Mount Cashell(son of 3rd Earl of Mount Cashell) zobral
v kostole Templemichael za manželku Charlotte Mary Smyth jedinú
dcéru Richarda Smyth z Ballynatray. Neskôr po smrti svojho brata 4. grófa z Mount Cashell sa stal Charles
piatym grófom z Mount Cashell (5th Earl of Mount Cashel).
Po svatbe sa tak k erbu rodu Moore z Mount Cashel dostal aj erb rodu Smyth z Ballynatray (neskôr aj Holroyd-Smyth) - štít v popredí zobrazujúci jednorožce a modrý pruh so zlatými kosoštvorcami.
Klenot vedľa helmy zobrazuje vystupujúceho býka zo zlatej vojvodskej koruny.
Heslo rodu Moore: Vis unita fortior – v jednote je sila.
Heslo rodu Smyth: Cum Plena Magis - s väčšou hojnosťou/plnosťou.
Charles William Moore-Smyth a Charlotte Mary Moore-Smyth splodili tri dcéry a jedného syna.
Jedna z dcér Lady Harriette Gertrude Isabella Moore-Smyth sa 17.októbra 1872 vydala
za Colonela Johna Henry Graham Holroyda.
Zlúčenie rodov Holroyd a Smyth
Po svadbe používala Harriette priezvisko Holroyd. Avšak v súlade s podmienkou v závete jej rodičov si ona a jej manžel John Henry zmenili meno na Smyth. Takto splnili podmienku dedičstva majetkov na panstve Ballynatray.
V spoločenskom styku a v armádnych záznamoch však rodina používala a bola
známa pod zlúčeným menom Holroyd-Smyth.
Kráľovský dekrét na zmenu mena a povolenie používať erb rodu Smyth bol vydaný 3. júna 1892.
Formálne potvrdenie a registrácia: prebehla 1. augusta 1894.
Lady Harriette a colonel John Henry
splodili troch synov a 7 dcér. Podľa sčítania obyvateľov v 1911 celkom 10 detí.
Jeden zo synov bol práve William Baker Holroyd-Smyth.
Pre doplnenie, základný erb rodu Holroyd pozostáva z Modrého štítu s piatimi striebornými päťlístkami.
V rode sa nachádza John Baker Holroyd(1735-1821) 1. gróf zo Sheffieldu(The First Earl of Sheffield) bol
významný politik a člen Snemovne lordov a jeho erb obsahoval bohatšíe prvky
napr. včlenením rodu Baker.
zdroje:
[*1] Belmont, T. (2024) Colville of Galgorm. lordbelmontinnorthernireland.blogspot.com. link:
🔗
[*2] Burke B., Burke,A.P.(1899). A Genealogical and Heraldic History of the Landed Gentry of Ireland, p.416-417
[*3] CALLAGHAN, S. (2022) 'The service of Colonel John Henry Graham Holroyd-Smyth', The Barrack Square, 26. máj. Dostupné na: www.thebarracksquare.ie [Prístup: 17.2. 2026].
Predkovia Williama z matkynej strany - Smyth.
autor: Burke B., Burke,A.P.
zdroj: (1899). A Genealogical and Heraldic History of the Landed Gentry of Ireland, p.416-417
(preklad)
Rod Smyth (aj Smith) pochádza z Anglicka.
Usádzal sa v grófstve Waterford už od čias Alžbety I.(1558-1603)
SMYTH Z BALLYNATRAY
LADY HARRIETTE GERTRUDE ISABELLA SMYTH, z Ballynatray, grófstvo Waterford, vydatá 17. októbra 1872 za plukovníka Johna Henryho Grahama Holroyda, J.P. (zmierovací sudca), veliteľa 3. práporu Prince of Wales' Leinster Regiment, bývalého kapitána 65. pluku (držiteľ 3. triedy rádu Medjidie), a má potomstvo:
ROWLAND HENRY TYSSEN, nar. 1874.
Charles Edward Ridley, nar. 1882.
William Baker, nar. 1885.
Isabelle Charlotte Sophie Wilmot, vyd. 14. júna 1894 za majora Herberta Martina, Leinster Regiment.
Helena Anna Mary More.
Harriette Gwendolin.
Sophia Beryl Sheila.
Victoria Penelope Minna.
Plukovník a Lady Harriette Holroyd prijali kráľovským povolením 3. júna 1892 priezvisko a erb SMYTH namiesto Holroyd.
Plukovník Smyth slúžil na Novom Zélande v rokoch 1864–65 (medaila) a velil brigáde írskej milície pri jubileu kráľovnej v roku 1897 (medaila).
RODOKMEŇ
Táto rodina Smyth je usadená v grófstve Waterford takmer tri storočia a zastáva významné postavenie medzi najväčšími pozemkovými vlastníkmi.
V ruinách katedrály v Ardmore (pohrebisko SMYTH z Headborough) sa nachádza vyrezávaná kamenná doska na hrobe nesúca mená, erby a klenoty rodiny Headborough, datovaná do 16. storočia.
SIR RICHARD SMYTH, rytier
z Ballynatray, grófstvo Waterford, a Rathcogan, grófstvo Cork, ktorý žil za vlády kráľovnej Alžbety, sa oženil s Mary, dcérou Rogera Boyla z Prestonu v Kente a sestrou Richard Boyle, 1st Earl of Cork, a mal jedného syna a tri dcéry:
Percy (Sir), jeho dedič.
Catherine, vyd. 24. apríla 1622 za Williama FitzEdmonda Suppleho z Aghadoe, predka De Capel Brooke, baroneta z Oakley.
Dorothy, vyd. za Arthura Frekeho, predka lorda Carberyho.
Alice, vyd. 1. za Williama Wisemana z Bandonu a 2. za Bernarda Rocheho z Ballyhendon.
Sir Richard velil ako kapitán pri porážke a vyhnaní Španielov v Castle-Ny Parke, grófstvo Cork. Po ňom nastúpil jeho syn:
SIR PERCY SMYTH, rytier
z Ballynatray, vyznamenaný za vernosť a odvahu počas povstania roku 1641.
Postavil sto mužov na pomoc Sirovi Williamovi St. Legerovi, lordovi prezidentovi Munsteru, a zároveň získal spolu s lordom Broghillom a kapitánom Brodrickom, vymenovací dekrét kapitána pechoty.
Bol pasovaný za rytiera 17. januára 1639 a roku 1645 sa stal vojenským guvernérom Youghalu.
Sir PERCY sa prvýkrát oženil s Mary, dcérou Roberta Meadeho z Broghill, a s ňou (ktorá zomrela 27. novembra 1633) mal:
Mabella, vyd. za Sira Henryho Tynteho, poslanca za Youghal, ktorého dcéra Elizabeth sa vydala za Sira Richarda Hulla z Leamcon Manor.
Joan, vyd. za Beverleyho Usshera, ktorého dcéra Mary sa vydala za Francisa Smytha z Rathcourcy, grófstvo Cork.
Sir PERCY sa druhýkrát oženil s Isabellou, dcérou Arthura Usshera (z manželstva s Judith, dcérou Sira Roberta Newcomena) a vnučkou Sira Williama Usshera, tajomníka Rady, z manželstva s Isabellou, dcérou najdôstojnejšieho Adama Loftusa, D.D., arcibiskupa dublinského a lorda veľkého kancelára Írska, a zanechal potomstvo:
Boyle, poslanec za Tallow, ktorého závet z 15. augusta 1661 bol potvrdený nasledujúci rok; zomrel slobodný ešte za života otca.
Percy, zomrel slobodný.
WILLIAM, jeho dedič, predok Smythov z Headborough.
RICHARD, o ktorom pojednávame.
John, ktorého závet z 15. augusta 1688 bol potvrdený v Dubline; zomrel bez potomstva.
Margaret, zomrela slobodná.
Elizabeth, vyd. za Charlesa Olivera z Castle Oliver, grófstvo Limerick.
Isabella, vyd. za Waltera Galweyho z Corku.
Maria, vyd. za veľmi veľadôstojného pána reverenda Arthura Stanhopea, dekana z Waterfordu; zomrela 1684.
Catherine, vyd. za reverenda Johna Ruggeho z Ballydaniel, grófstvo Cork.
Štvrtý syn – RICHARD SMYTH
z Ballynatray sa prvýkrát oženil so Susannou, dcérou Johna Goera z Clonlone, grófstvo Clare; zomrela bez potomstva.
druhýkrát sa oženil s Alice, dcérou (a spoludedičkou spolu so sestrou Susannou, manželkou Thomasa Ponsonbyho z Crotto) Richarda Griceho z Ballycullane, grófstvo Limerick, a mal dcéru Isabellu (vyd. za plukovníka Williama Crosbyho z Tubbrid, grófstvo Kerry) a syna:
GRICE SMYTH
z Ballynatray, oženil sa s Gertrudou, dcérou Williama Taylora z Burtonu, grófstvo Cork, a mal:
Richarda, svojho dediča, a Deborah, vyd. za Roberta Blakeneyho z Mount Blakeney, grófstvo Limerick, brata lorda Blakeneyho.
Zomrel bez závetu; správa majetku mu bola udelená 24. apríla 1724; po ňom nastúpil jeho syn a dedič:
RICHARD SMYTH
z Ballynatray, nar. 1706; prvýkrát ženatý 1734 s Jane, dcérou a spoludedičkou Georga Rogersa z Corku (syna Roberta Rogersa z Lotamore, poslanca), a mal dcéru Gertrude, vyd. za Williama Blakeneyho z Mount Blakeney.
druhýkrát ženatý 1756 s Penelope, dcérou Jobsta Batemana z Oak Park, grófstvo Kerry (zomrela september 1769), a mal:
RICHARD, jeho nástupca.
GRICE, neskôr dedič po bratovi.
John z Temple Michael, grófstvo Waterford sa oženil prvýkrát s Penelope, dcérou Morleya Saundersa zo Saunders Grove a jeho manželky Lady Mary Stratfordovej, s ktorou mal syna Johna. Ten sa oženil s Mary, druhou sestrou Kilnera Braziera z Rivers v grófstve Limerick. John Smyth z Temple Michael sa oženil druhýkrát s Barbarou, dcérou Carré Williamsa z Corku, s ktorou mal syna Carrého, ktorý zomrel slobodný, a dcéru Barbaru, vydatú za Johna Willingtona Braziera, s ktorým má syna Brooka.
Rowland, zomrel slobodný.
Elizabeth, vyd. za Sira Henryho Hayesa z Vernon Mount, grófstvo Cork.
Penelope, vyd. 1. krát 1788 za Francisa Garden Campbella z Troup House a Delgaty Castle, grófstvo Banff; 2. krát za generálmajora Brucea.
Richard Smyth zomrel apríl 1768; po ňom nastúpil jeho najstarší syn RICHARD, ktorý zomrel slobodný a po ňom brat:
GRICE SMYTH
z Ballynatray, ženatý jún 1795 s Mary Brodrick, dcérou a spoludedičkou Henryho Mitchella z Mitchell’s Fort, grófstvo Cork, a mal:
RICHARD, jeho dedič.
Henry Mitchell, predok Smythov z Castle Widenham.
Grice Blakeney (rev.), zomrel 18. júla 1864.
Rowland, zomrel slobodný 12. júla 1836.
Sir John Rowland Smyth, K.C.B., generál v armáde, plukovník 6th Dragoon Guards, zomrel 14. mája 1873; ženatý s ctihodnou Catharine Alice Abbott, dcérou Charlesa, 1. lorda Tenterdena; mal dcéru Penelope Mary Gertrude, vydatá 2. augusta 1859 za Charlesa Stewarta Aubreyho, 4. lorda Tenterdena, a je zosnulá.
Ellen, vyd. za Henryho Wallisa z Drishane Castle, grófstvo Cork.
Penelope ( ktorá zomrela 13. decembra 1882), vydatá 5. apríla 1836 za H.R.V. Charles Ferdinand, princa z Capua, ktorý zomrel 22. apríla 1862 a zanechal jej: syna Francesca Ferdinanda Carla Borbone, princa z Capua a Vittoriu Augustu Penelope Borbone.
Gertrude, vydatá 11. apríla 1840 za Williama Lewisa, 1. lorda Dinorben; zomrela 2. januára 1871 a zanechala jediné dieťa, ctihodnú Gwen Gertrude Hughesovú. Tá sa vydala 26. septembra 1871 za Sira Arundella Neavea, 4. baroneta z Dagnhamu, ktorý zomrel 21. septembra 1877 a zanechal Sira Thomasa Lewisa Neavea, 5. baroneta, a ďalšie potomstvo.
Pán Smyth zomrel 18. januára 1816 vo veku 54 rokov a jeho nástupcom sa stal jeho najstarší syn:
RICHARD SMYTH, M.A., J.P., D.L.
(Master of Arts, zmierovací sudca, zástupca lorda-miestodržiteľa),
z Ballynatray, M.A., súdny zmierca (J.P.) a zástupca miestodržiteľa (D.L.), svojho času vysoký šerif; narodený 7. mája 1790; oženil sa 31. októbra 1821 s ctihodnou Harriet St. Legerovou, dcérou Hayesa, 2. viskonta Doneraile, a jeho manželky Charlotte, dcéry Jamesa Bernarda z Castle Bernard a sestry Francisa, 1. grófa z Bandonu. S ňou (ktorá zomrela 29. mája 1846) mal jedinú preživšiu dcéru:
CHARLOTTE MARY z Ballynatray.
Pán Smyth zomrel 19. apríla 1838 a po jehó smrti nastúpila dcéra:
CHARLOTTE MARY SMYTH
z Ballynatray, vyd. 18. januára 1848 za Charlesa Williama, 5. grófa Mount Cashell (pozri Burke’s Peerage), ktorý prijal kráľovským povolením 9. júla 1858 dodatočné meno a erb Smyth.
Zomrela 17. januára 1892 a mala potomstvo:
Richard Charles More (ďalšie údaje uvedené).
HARRIETTE GERTRUDE ISABELLA, teraz z Ballynatray.
Helena Anna Mary, zomrela slobodná 6. novembra 1876.
Charlotte Adelaide Louisa Riversdale.
Keďže grófka Mount Cashell nemala žijúceho mužského potomka, po her smrti ju nasledovala najstaršia dcéra.
ERB
Strieborný štít; na šikmom páse medzi dvoma odťatými hlavami jednorožcov modrými, ozbrojenými, hrivnatými a chocholnatými zlatom, tri kosoštvorce tej istej farby; červený polmesiac na odlíšenie.
Klenot: z vojvodskej koruny zlatej vyrastá pol býka v skoku strieborný, ozbrojený a kopytami zlatý, nesúci červený polmesiac na odlíšenie.
Motto: Cum plena magis.
Sídlo: Ballynatray, Youghal, grófstvo Waterford. Klub: Army and Navy (Armáda a námorníctvo).
Rodokmeň rodu Smyth prepis (AJ).
autor: Burke B., Burke,A.P.
zdroj: (1899). A Genealogical and Heraldic History of the Landed Gentry of Ireland, p.416-417
SMYTH OF BALLYNATRAY.
LADY HARRIETTE GERTRUDE ISABELLA SMYTH, of Ballynatray, co. Waterford, m. 17 Oct. 1872, Col. John Henry Graham Holroyd, J.P., Comm. 3rd Batt. Prince of Wales' Leinster Regt., late Capt. 65th Regt. (has 3rd Class of Medjidie), and has issue,
1. ROWLAND HENRY TYSSEN, b. 1874.
2. Charles Edward Ridley, b.1882
3. William Baker, b. 1885.
1. Isabelle Charlotte Sophie Wilmot, m. 14 June, 1894. Maj. Herbert Martin, the Leinster Regt.
2. Helena Anna Mary More.
3. Harriette Gwendolin.
4. Sophia Beryl Sheila.
5. Victoria Penelope Minna.
Col. and Lady Harriette Holroyd assumed by Royal Licence 3 June, 1892, the surname and arms of SMYTH in lieu of Holroyd. Col. Smyth served in New Zealand 1864-5 (medal), and commanded the Irish Militia Brigade at the Queen's Jubilee 1897 (medal).
LINEAGE.
This family of Smyth has been settled In co. Waterford for nearly three centuries, holding a distinguished position amongst its largest landed proprietors. In the ruined cathedral of Ardmore (the burial-place of SMYTH of Headborough), there is a sculptured flag on a tomb, bearing the names, arms, and crests of the Headborough family, dated in the 16th century.
SIR RICHARD SMYTH, Knt., of Ballynatray, co. Waterford, and Rathcogan, co. Cork, who flourished in the reign of Queen Elizabeth, m. Mary, dau. of Roger Boyle, of Preston, Kent, and sister of RICHARD BOYLE, the first and great Earl of Cork, and had one son and three daus(daughters).
1. Percy (Sir), his heir.
1. Catherine, m. 24 April, 1622, William FitzEdmond Supple, of Aghadoe, ancestor of De Capel Brooke. Bart., of Oakley.
2. Dorothy, m. Arthur Freke, ancestor of Lord Carbery.
3. Alice, m. 1st, William Wiseman, of Bandon, and 2ndly, Bernard Roche, of Ballyhendon.
Sir Richard commanded as captain in the defeat and expulsion of the Spaniards at Castle-Ny Parke, co. Cork. He was s. by his son, SIR PERCY SMYTH, Knt., of Ballynatray, distinguished for his loyalty and courage in the rebellion of 1641. He raised one hundred men to assist Sir William St. Leger. Lord President of Munster and obtained at the same time, with Lord Broghill and Capt. Brodrick, his commission as Capt. of Foot. He was knighted 17. Jan 1639 and was Military Governor of Youghal in 1645. Sir Percy m. 1st, Mary, dau. of Robert Meade, of Broghill, and by her (who d. 27 Nov. 1633) had issue,
1. Mabella, m. Sir Henry Tynte, M.P. for Youghal, whose dau. Elizabeth, m. Sir Richard Hull, of Leamcon Manor.
2. Joan, m. Beverley Ussher, whose dau., Mary, m. Francis Smyth, of Rathcourcy, co. Cork.
Sir Percy m, 2ndly. Isabella, dau. of Arthur Ussher (by Judith his wife, dau., of Sir Robert Newcomen), and grand-dau., of Sir William Ussher, Clerk of the Council, by Isabella his wife, dau. of the Most Rev. Adam Loftus, D.D., Archbishop of Dublin and Lord High Chancellor of Ireland, and left issue,
1. Boyle, M.P. for Tallow, whose will, dated 15 Aug. 1661, was proved the following year, d. unm. v.p.
2. Percy, d. unm.
3. WILLIAM, his heir, ancestor of Smyth of Headborough (see that family).
4. RICHARD, of whom we treat.
5. John, whose will, dated 15 Aug. 1688, was proved in Dublin d.s.p.,
3. Margaret, d. unm.
4. Elizabeth, m. Charles Oliver, of Castle Oliver, co. Limerick.
5. Isabella, m, Walter Galwey, of Cork.
6. Maria, m. Very Rev. Arthur Stanhope, Dean of Waterford, and d. 1684.
7. Catherine, m. Rev. John Rugge, of Ballydaniel, co. Cork.
The 4th son, RICHARD SMYTH, of Ballynatray, m, 1st. Susanna, dau. of John Goer, of Clonlone, co, Clare, who d.s.p. He m. 2ndly, Alice, dau. (and co-heir with her sister, Susanna, wife of Thomas Ponsonby, of Crotto) of Richard Grice, of Ballycullane, co. Limerick, and had, with a dau., Isabella, m. Col. William Crosby, of Tubbrid, co. Kerry, a son,
GRICE SMYTH, of Ballynatray, m. Gertrude, dau. of William Taylor, of Burton, co, Cork, and had issue, Richard, his heir, and Deborah, who m. Robert Blakeney, of Mount Blakeney, co. Limerick, brother of Lord Blakeney. He d. intestate, administration to his effects being granted 24 April, 1724, and was s. by his son and heir,
RICHARD SMYTH, of Ballynatray, b. 1706; m. 1st 1734, Jane, dau, and co-heir of George Rogers, of Cork, son of Robert Rogers, of Lotamore, M.P., and by her had one dau. Gertrude, m. William Blakeney, of Mount Blakeney, co, Limerick. Mr. Smyth m. 2ndly 1756 Penelope, dau. of Jobst Bateman, of Oak Park, co. Kerry, and by her (who d. Sept. 1769) had issue,
1. RICHARD, his successor.
2. GRICE, of whom presently, as heir to his brother.
3. John, of Temple Michael, co. Waterford, m. 1st, Penelope, dau. of Morley Saunders, of Saunders Grove, by Lady Mary Stratford his wife, and had one son, John, who m. Mary, 2nd sister of Kilner Brazier, of Rivers, co. Limerick, John Smyth, of Temple Michael, m., 2ndly, Barbara, dau. of Carré Williams, of Cork, and by her had a son Carré, who d. unm., and a dau. Barbara, m. John Willington Brazier, and has a son, Brooke,
4. Rowland, d. unm.
1. Elizabeth, m. Sir Henry Hayes, Knt. of Vernon Mount, co. Cork.
2. Penelope, m. 1st, 1788, Francis Garden Campbell, of Troup House, and Delgaty Castle, co. Banff, and 2ndly, Major-Gen. Bruce.
Mr. Smyth d. April, 1768, and was s. by his eldest son, RICHARD SMYTH, of Ballynatray, who d. unm. and was s. by his next brother,
GRICE SMYTH, of Ballynatray, m. June, 1795 Mary Brodrick, dau. and co-heir of Henry Mitchell, of Mitchell's Fort, co. Cork, by Ellen his wife, dau. of Richard Feard of Coole Abbey, same co., and by her (who m. 2ndly, John Caulfeild Irvine) had issue,
1. RICHARD, his heir.
2. Henry Mitchell, ancestor of SMYTH of Castle Widenham.
3. Grice Blakeney (Rev.), d. 18 July, 1864.
4. Rowland, d. unm. 12 July, 1836
5. John Rowland (Sir), K.C.B., Gen, in the Army, and Col. 6th Dragoon Guards, d. 14 May, 1873. He m. Hon. Catharine Alice Abbott, dau. of Charles, 1st Lord Tenterden, and by her (who d. 31 Dec. 1865) had a dau., Penelope Mary Gertrude, m. 2 Aug 1859. Charles Stewart Aubrey, 4th Lord Tenterden, and is dec.
1. Ellen, m. Henry Wallis, of Drishane Castle, co. Cork.
2. Penelope, m. 5 April, 1836, H.R.H. Charles Ferdinand Borbone, PRINCE OF CAPUA, who d. 22 April, 1862, leaving by her(who d. 13 Dec. 1882), Francesco Ferdinando Carlo Borbone, PRINCE OF CAPUA. Vittoria Augusta Penelope Borbone.
3. Gertrude, m. 11 April 1840, William Lewis 1st Lord Dinorben, and d. 2 Jan. 1871, leaving an only child. Hon. Gwen Gertrude Hughes, m. 26 Sept, 1871, Sir Arundell Neave, 4th bart, of Dagham, who d. 21 Sept. 1877, leaving Sir Thomas Lewis Neave, 5th bart., and other issue,
Mr. Smyth d. 18 Jan, 1816, aged 54, and was s. by his eldest son, RICHARD SMYTH, of Ballynatray, M.A., J.P. and D.L., and at one time High Sheriff; b. 7. May, 1790; m. 31 Oct. 1821, Hon. Harriet St. Leger, dau of Hayes, and Viscount Doneraile, by Charlotte his wife, dau. of James Bernard, of Castle Bernard, and sister of Francis, 1st Earl of Bandon, and by her (who d. 29 May,1846) had an only surviving child,
CHARLOTTE Mary, of Ballynatray.
Mr. Smyth d. 19 April, 1838, and was s. by his dau. CHARLOTTE MARY SMYTH. of Ballynatray, who m. 18 Jan, 1848, Charles William, 5th EARL MOUNT CASHELL (see Burke's Peerage), who assumed by Royal Licence 9 July, 1858, the additional name and arms of SMYTH. She d. 17 Jan. 1892, having had issue,
1. Richard Charles More, b. 26 Sept. 1859; m. 16 Oct. 1884, Helen Stirling, younger dau. of Rev. William Makellar, and d.v.m. 3 Jan, 1888, leaving a son, Claude William Stephen Richard, Lord Kilworth, b. 19 Dec. 1887; d. 1 Oct. 1890.
1. HARRIETTE GERTRUDE ISABELLA, now of Ballynatray.
2. Helena Anna Mary, d. unm 6 Nov 1876.
3. Charlotte Adelaide Louisa Riversdale.
The Countess Mount Cashell having no surviving male issue was s. at her death by her eldest dau.
Arms – Arg., on a bend, between two unicorns' heads erased az., armed, crined, and tufted or, three lozenges of the last, a crescent gu, for difference. Crest--Out of a ducal coronet or, a demi-bull salient arg., armed and unguled or and charged with a crescent gu. for difference. Motto--Cum plena magis,
Seat–Ballynatray, Youghal, co. Waterford.
Club-Army and Navy.
Erb Williamových starých rodičov z otcovej strany - James John Holroyda a Sophie Tyssen Holroyd.
Popis erbu James John Holroyda a Sophie Tyssen Holroyd.
popis erbu = blazón
Svadba medzi starými rodičmi Williama Holroyd-Smytha, reverendom James John Holroydom a Sophiou Tyssen sa konala 12. septembra 1833.
Ich spoločný zložený erb potom vychádzal z tohoto spojenia rodov Holroyd a Tyssen.
Erb James Johna Holroyda - zlaté päťlístky na
modrom podklade - vychádza z erbu rodu Holroyd. Napríklad, v erbe Jamesovho otca, sudcu George Sowleyho bolo 5 zlatých koliesok z oztrohy(spur-rowels) na modrom podklade.
Aj klenot nad erbom patrí rodu Holroyd. Zobrazuje mýtického tvora gryfa - predok orola, telo leva.
Zatiaľ čo v erbe sudcu Holroyda je gryf celý zlatý, syn zmenil farbu krídel na čiernu
Pridal aj zlatú vojvodskú korunu.
Druhá polovica erbu patrí manželke Sophii Tyssen.
Jej erb je štvrtený, je zložený z erbu rodu jej otca - Samuela Tyssen (dva levy a tri nechtíky). A erbu rodu jej
matky - Sarah Bodycoat(aj Boddicott či Bodicote). V pôvodnom blazóne rodu Bodycoat boli
uvedené tri hlavy tigra nie leoparda ako v tomto.
Preklad v slovenskom jazyku:
Štít: Delený zvisle (poltený).
Pravá strana:
V modrom poli päť päťlískov usporiadaných do kríža.
Ľavá strana: Štvrtený.
1. a 4. pole:
V zlatom poli na modrej krovke dva levy kráčajúce proti sebe, medzi tromi nechtíkmi s listami (so stonkou).
2. a 3. pole:
V zelenom poli na striebornom šikmom páse, lemovanom zlatom (cotised or), tri leopardie hlavy.
Klenot:
Polovica vzpínajúceho sa gryfa s čiernymi krídlami obrátenými dozadu, držiaceho medzi pazúrmi zlatú vojvodskú korunu.
Heslo:
Quem te Deus esse jussit
- Buď tým, čím ti Boh prikázal byť.
Popis v anglickom jazyku s normanskou francúzštinou:
Coat of arms.
Escutcheon: Parted per pale,
Dexter: azure, five cinqfoils in saltire
Sinister, quarterly, 1st and 4th, or, two lions passant confronte on a chevron azure, between three marigods slipped
2nd and 3rd, vert, three leopards heads on a bend argent cotised or.
Crest: A demi griffin segreant, wings endorsed sable (black) holding between the claws a ducal coronet or (gold). Motto: Quem te deus esse jussit (What God commands you to be)
zdroj: University Library, University of Illinois at Urbana-Champaign. (n.d.). Holroyd, James John; Holroyd, Sophia [Digital bookplate including heraldic blazon]. Digital Collections.
🔗
Predkovia Williama z otcovej strany - Holroyd.
Rod Holroyd
Rod Holroyd pochádza z grófstva Yorkshire v Anglicku. Priezvisko je odvodené od miestneho názvu Howroyd v oblasti Barkisland, čo v starej angličtine znamená „čistinu/klčovisko v doline“.
Oblasť sa nachádza juho-západne od Halifaxu medzi mestami Manchaster a Leeds v severnom Anglicku.
Odtiaľto sa potom jednotlivé vetvy rozšírili po Anglicku, Írsku a do britských kolónií.
Zaujímavé sú dve spriaznené vetvy, ktoré
začínajú Williamom Holroyd, ktorý mal syna
Georga Holroyda ten sa v roku 1602 oženil s Izabelou Haigh a mal
dvoch synov - George Holroyd a Isaac Holroyd a tu sa
tieto vetvy rozdelili.
Prvá vetva, z ktorej sa Isaac Hollroyd usadil v Írsku:
Druhá vetva, ostala v Yorkshire(Barkisland, farnosť, Rishworth).
William-->George--->Isaac-->George-->Eastt(Eastt,Eustace)
-->George-->George Sowley-->Rev. James John-->John Henry Graham Holroyd
-->(Rowland, Charles, William Baker)->...
William Baker Holroyd pochádza práve z tejto II. vetvy, narodil sa ako treťorodený syn.
Z prvej (írskej) vetvy rodu Holroyd pochádzal John Baker Holroyd (1735 - 1821),1.gróf zo Shefieldu,
anglo-írsky politik a vojak, ktorý sa preslávil okrem iného aj priateľstvom so spisovateľom a historikom Edwardom Gibbonom
krorý napísal známe dielo Úpadok a zánik Rímskej ríše.
Jeho otec Isaac Holroyd (1708 - 1778) si zobral za manželku Dorothy Baker (1704 - 1777) z Penn.
Keď zomrel posledný dedič z rodu Baker, John prijal ako stredné meno - Baker.
Z druhej vetvy pochádza kráľovský sudca George Sowley Holroyd (1758 - 1831).
Jeho otec George Holroyd (nar. 1719) si zobral
za manželku Eleanor Sowley. Mali spolu sedem detí,
najstarší syn bol práve George Sowley. Stal
sa z neho jeden zo sudcov Súdneho dvora Kráľovskej lavice (Court of King’s Bench)
Svoju funkciu vykonával v rokoch 1816-1828.
Oženil sa zo Sarah Chaplin (1768 - 1848) a mali spolu desať synov a štyri dcéry.
Blazón k erbu.
Holroyd (jeden zo sudcov Court of King's Bench).
V modrom poli päť zlatých ostroh (spur-rowels) usporiadaných do kríža sv. Ondreja.
Klenot: Polovičný (vystupujúci) zlatý gryf.
Holroyd (one of the Judges of the Court of King's Bench).
Az. five spur-rowels in saltire or.
Crest — A demi griffin or.
Heslo rodu Holroyd:
Quem te Deus esse jussit - Buď tým, čím ti Boh prikázal byť.
zdroj:
Burke B.(1884)The general armory of England, Scotland, Ireland, and Wales; comprising a registry of armorial bearings from the earliest to the present time; p.502.
Jedným zo synov sundcu Georga Sowleyho bol reverend James John Holroyd(1800-1876).
Narodil sa vo Whitehall pri Colchester, Essex.
Za manželku si 12. septembra 1833 zobral Sophiu Tyssen (1808 - 1870). A práve z vetvy
Sophie sa do jeho rodu Holroyd dostalo meno Baker.
Matka Sophie bola totiž Sophia Tyssen rodená Baker (1787 - 1828) a otec Samuel Tyssen(1785-1845).
Rodina pochádzala z prímorského mesta Deal v Kente, 13 km od Doveru.
Bola to stará prominentná námornícká rodina s dlhým a slávnym spojením s britským Kráľovským námorníctvom,
z ktorej pochádzalo niekoľko, viceadmirálov, kontradmirálov alebo kapitánov.
Erb Sophie Baker z Deal je opísaný ako hermelínový gryf v čiernom poli ozbrojený zlatom(zlatými pazúrmi).
Dve verzie erbov rodu Baker z Deal - vzor ermine a erminois.
Erby rodu Baker z Deal.
Zlatý alebo strieborný gryf v hermelíne.
(erminois or ermine)
V spojenom erbe Tyssen-Baker sa erb Sophie Baker opisuje ako:
...Sinister: Sable a griffin segreant ermine armed or, for Baker...
čo v preklade znamená - ...ľavá strana: v čiernom poli vzpínajúci sa hermelínový gryf vyzbrojený zlatom(t.j. zlaté pazúry a zobák) - pre rod Baker...
Na čiernobielom erbe Tysen-Baker zo zbierky exlibrisov od Johna Starra Stewarta je však gryf vybodkovaný s hermelínovým vzorom, t.j. zobrazený v zlatej farbe.
A v popise by malo byť uvedené skôr slovo erminois.
zdroje:
[*1] University Library, University of Illinois at Urbana-Champaign. (n.d.). Tyssen, Samuel; Tyssen, Sophie [Digital bookplate]. Digital Collections.
🔗
[*2] East Anglian, n.s. v.4 (1891-1892), p. 271
Na rozdiel od rodu Baker z Penn pôvodom Sissinghurst(Kent), ktorý mal v erbe 3 labutie hlavy.
Táto vetva splynula s írskou vetvou rodu Holroyd.
William Baker Holroyd-Smyth dostal pravdepodobne svoje stredné meno Baker práve
po svojej prastarej mame Sophii Baker a podobne aj jeho brat Rowland Henry Tyssen.
Samuel Tyssen manžel Sophie Baker Tysen mal rodičov Samuela Tyssen a Sarah Bodycoat(Boddicott, Bodicote).
A práve erb rodu Bodycoat - tri tigrie hlavy na striebornom šikmom páse lemovaným zlatom, na
zelenom podklade - sa cez rod Tysen potom dostal do erbu reverenda Jamesa Johna Holroyda a jeho
ženy Sophie Tyssen Holroyd.
Erb Williamových starých rodičov z otcovej strany - James John Holroyda a Sophie Tyssen Holroyd.
Reverend James John Holroyd (1800 - 1876) pôsobil ako duchovný rektor - kňaz v Abberton(Essex) po dobu 46 rokov.
Bol vzdelanec, ktorý vynikal v moderných jazykoch, najmä v nemčine.
Zomrel a bol pochovaný v Abberton.
S manželkou Sophiou Tysen Holroyd sa im narodilo 9 detí z toho 5 synov.
Jeden z nich bol colonel John Henry Graham Holroyd (1846 - 1904),
otec Williama Baker Holroyd-Smytha.
George Holroyd (1719 - )- Eleanor Sowley (1723 - )
George Sowley Holroyd (1758 - 1831) + Sarah Chaplin (1768 - 1848)
Rev James John Holroyd(1800-1876) + Sophia Tysen(1808 - 1870)
----> John Henry Graham Holroyd-Smyth (1846 - 1904)
Born in Colchester, Essex
Zdroje:
[*1]Howroyd B., Holroyd P.(2010) Holroyd or Howroyd Genealogy, link
🔗
[*2] Burke, B. A (1891) Genealogical and Heraldic History of the Colonial Gentry. Vol. 1. London: Harrison and Sons.
[*3] WikiTree contributors. "Sophia (Baker) Tyssen (bef. 1787 - bef. 1828)." WikiTree: The Free Family Tree
Sophia Baker Tyssen, dostupné online:
🔗
[*4] Holroyd, James John. Ray-Jones Family: A history of the Ray-Jones family. Dostupné online:
🔗
[*5] University Library, University of Illinois at Urbana-Champaign. (n.d.). Tyssen, Samuel; Tyssen, Sophie [Digital bookplate]. Digital Collections.
🔗
[*6] WikiTree contributors. "John (Holroyd) Baker Holroyd PC (1735 - 1821)" WikiTree: The Free Family Tree John (Holroyd) Baker Holroyd
dostupné online: 🔗
Pohľad na Ballynatray House od Mikea Searla,
Zdroj: geograph.org.uk, View of Ballynatray House across the Blackwater River (2), Wikimedia Commons, licencia CC BY-SA 2.0,
🔗
William Baker tak ako to bolo zvykom dostal mená po svojich predkoch.
Stredné meno dostal po prababke Sophii Baker z Deal.
Pozn. meno Baker však bolo
rodu Holroyd akoby súdené. Napr. počas služby v Egypte, kde sa William narodil, jeho otec slúžil
spolu s Valentínom Bakerom Pašom. Iná vetva Holroyd, vzdialení príbuzní,
sa zas zlúčili s rodom Baker z Penn a známy politik gróf John Baker Holroyd prijal práve toto meno.
Prvá zmienka o Williamovi bola vo vtedajších novinách Gentlewoman,
ktoré opisovali svatbu jeho sestry Izabely.
Svatba sa konala 14. júna. 1894 a malý 9 ročný Billy (prezývka mena William) je tu opísaný ako
"páža v kavalierskom obleku z fialového zamatu. Niesol poľovnícky bičík so strieborným kovaním, ktorý dostal od ženícha."
23.06.1894 - svatba sestry Izabely Wilmot Holroyd-Smyth.
zdroj: noviny Gentlewoman, London, England
Major Martin a slečna Holroyd Smyth
Svadba majora Herberta Martina z kráľovského Leinsterského pluku princa z Walesu so slečnou Isabellou Wilmot Holroyd Smythovou, dcérou plukovníka a lady Harriet Holroyd Smythových, sa konala s veľkolepou slávnostnou pompou vo štvrtok 14. t. m. v Ballynatray v Youghale., Známky osláv boli zjavné už na ceste vedúcej od nevestinho domova ku kostolu Temple Michel, kde bolo vztýčených niekoľko kvetinových oblúkov, zatiaľ čo samotný kostol bol vkusne vyzdobený množstvom kvetov. Plukovník a dôstojníci láskavo zapožičali časť kapely Yorkského a Lancasterského pluku, ktorá hrala počas obradu. Celebrovali ho reverend D. Jones z Youghalu a reverend H. Davidson, rektor farnosti. Ženícha sprevádzal ako svedok kapitán White.
Nevestu k oltáru priviedol jej otec. Mala na sebe šaty z najbohatšieho bieleho saténového brokátu so vzorom sedmokrások, zdobené nádherným volánom z čipky Carrickmacross (dar od matky), šifónom a saténovou stuhou. Tylový závoj bol upevnený na venci z pomarančových kvetov a jej šperky zahŕňali diamantový polmesiac (dar od ženícha) a diamantovú hviezdu (dar od nájomníkov z Ballynatray). Malý Billy Holroyd Smyth slúžil ako páža v kavalierskom obleku z fialového zamatu. Niesol poľovnícky bičík so strieborným kovaním, ktorý dostal od ženícha.
Družičkami boli slečny Helena, Sophie a Victoria Holroyd Smythové (sestry nevesty) a slečna Lilian FitzGeraldová. Ich kostýmy z bieleho mušelínu boli veľmi jemné a pekné, bohato zdobené čipkou Valenciennes a vkladmi, fialovými stuhami a šerpami. Mali klobúky z bielej čipky s fialovými stuhami a žltými ružami a veľké kytice zo žltých ruží a adiantu (vlasovenu), ktoré im daroval ženích. Každú z nich zároveň obdaroval zlatým poľovníckym bičíkom a brošňou v tvare trojlístka.
Medzi pozvanými hosťami boli vojvoda a vojvodkyňa z Devonshiru, gróf a grófka z Huntingdonu, J.V. princezná Vittoria de Borbon a ďalší významní členovia šľachty a armády. Po prijatí gratulácií a prianí odišli novomanželia na svadobnú cestu do severného Walesu a Škótska.
Nevesta mala na odchod oblečené sivé šaty zdobené striebrom a zamatom a zladený klobúk s perami a žltou rozetou.
Dary zahŕňali hodnotné dary od nevesty pre ženícha, od ženícha pre nevestu, od otca nevesty, od matky nevesty, od matky ženícha, od plukovníka a pani Tysonovej Holroydovej, pána Rowlanda Smytha, slečien Heleny Gwendoline, Sophie a Vittorie a mladých pánov Charlieho a Billyho Holroyda Smytha (sestier a bratov nevesty), lady Jane Moreovej, lady Anne Lloydovej, plukovníka H. Holroyda, plukovníka a pani Delmé Ratcliffovej, podplukovníka Luttmana Johnsona, pána a pani Percy Smythovcov, slečny Ethel a slečny Loo Smythovej, kapitána a pani Druryovej, pani Aldworthovej, pani Hewsonovej, kapitána R. C. Mounsey Heyshama, pani Severnovej, slečny Goffovej, doktora a pani Jonesovcov, slečny Eunis, pani Baggo, pána R. C. More Smytha, lady Adelaide Moreovej, lady Heleny Neweshamovej a slečny Nowenbemovej, slečny Caroline a slečny Beatrice Holroydovej, lady Neeveovej a slečny Neeveovej, pána a pani Villiers Stuartovcov, Wilmotovej grófky z Huntingdonu, lady Irene Hastingsovej, lady Roweny a lady Norine Hastingsových, kapitána a pani Maxwellovcov, pani Deane Tannerovej, doktora a pani Curtisovcov, pána a pani Gravesovcov, pána a pani Sterneovcov, majora a pani Newenhamových, slečny Raleighovej, pani Woodruffovej, …
Práve polivnícky bičík, ktorý dostal ako dar mu bol akoby predurčený.
Wiliam mal už od mlada rád polovačky a šport. Pravidelne sa zúčastňoval
ako jazdec na lokálnych športových poľovačkách na líšku tzv. foxhunting.
Cielom takýchto polovačiek nebolo vždy a zakaždým zabiť líšku. Bol to skôr šport a spoločenská udalosť šľachty.
Jazdci na koňoch s polovníckymi psami spolu stopovali vždy len jednu líšku a ak
stratili stopu alebo sa líška ukryla v nore, jazdci pokračovali prenasledovaním ďalšej líšky.
Na takýchto polovačkách sa William zúčastňoval už od mlada.
18.01.1902 - William na polovačke v grófstve Cork.
zdroj:Sport (Dublin)
autor: Vanguard
C. C. H. (Cork County Hunt)
Hon na líšku v grófstve Cork
Tento hon sa konal v Glencairn vo štvrtok 9. januára, pričom pán Power láskavo poskytol ubytovanie pre psy, kone a poľovníckych sluhov už predchádzajúcu noc. Keď všetci využili jeho pohostinnosť, vyrazilo sa prehľadať domáce húštiny, ale tie, spolu s Glenmore, líšku nevydali, a tak sme sa presunuli do Glenbegu, kde psy čoskoro oznámili nález. Po tom, čo ju dvakrát hnali okolo húštiny, bola líška spozorovaná, ako uniká.
Potom nasledoval veľmi pekný cval. Psy bežali rýchlo pozdĺž ramena rieky Blackwater, potom prešli cez železnicu a ďalej cez peknú trávnatú krajinu do Sheehans. Tam sa líška na krátko zdržala, ale keď sa dala smerom na Tallow, prudko sa vrátila späť do Glenmore, kde napokon psom unikla zo stopy, keďže v húštine bol v ten deň zlý pach. Psy však museli prebehnúť najmenej desať míľ a od nálezu až po stratu stopy v Glenmore uplynula hodina a dvadsať minút.
Pondelok, Corrindromann Cross Roads. — Tak stálo na oznámení a tí z nás, ktorí neodišli domov priskoro, boli odmenení honbou sezóny, aspoň čo sa týka vzdialenosti. Medzi prítomnými som si všimol pána Powera z Glencairn; pána Walkera, slečnu Iris Walker, pána Wallisa, pána Gooda, pána Cecila Smytha, doktora a pani M'Carthyových, slečnu Sophie a slečnu Gwen Holroyd Smyth, slečnu Penelope a pána W. B. Holroyd Smytha, pána Nasona, slečnu Norah Maxwell a slečnu B. Maxwell.
Najprv sme sa presunuli k Devines, ale líšiak dnes nebol doma, a tak sme sa presunuli do Corrin, kde psy sotva vstúpili do húštiny, keď sa ozvali. Bežali veľmi rýchlo dole cez Blacks a popri Lynchových škôlkach, cez peknú krajinu, až k Murrayovej farme. Potom zabočili doľava a bežali k Firewerovej nore, kde sa líška dostala do zeme.
Ďalšou húštinou bol Ballyhamlet Glen, ale ani tam líška nebola. Napokon sme však našli ten správny druh v Moon Hill Glen — jedného z tých dobrých staromódnych líšiakov. Psy ho však čoskoro vyhnali. S veľkým výbuchom hlasov ho hnali cez dolinu a slečna G. Holroyd Smyth ho videla utekať.
Po prekročení cesty Moon Hill bežal veľmi rýchlo smerom ku Corrinu, ale keď ho obišiel, prudko zabočil doprava, prešiel cez dolinu a cestu do Kilwatermoy a pokračoval popri Firewerovi do Ballyhamletu. Prebehol časť dostihovej dráhy, potom sa obrátil doprava do Moon Hill Glen, ale nezdržal sa tam a pokračoval ďalej cez trávnik Moon Hill, hore popri Fountain ku Corrinu.
Psy ho prudko hnali cez les a do panstva Headboro', potom cez dolinu a ďalej popri policajných kasárňach v Killeenagh k Devineovi, ktorého iba obišiel, a potom znovu smerom k horám. Tam náhle zabočil doprava a rýchlo bežal do lesa Dunmoon Wood. Psy ho cez neho tlačili priamo a opäť pokračovali do Moon Hill Glen.
Teraz už bola prílišná tma na jazdu cez krajinu, takže psy mali honbu len pre seba. Poľovník a niekoľkí ďalší ich nasledovali, ako sa len dalo, po cestách. Po ďalšom okruhu cez Ballyhamlet a späť k Sappertonu sa líška napokon ukryla v kanáli na dvore tamojšej farmy.
Psy bežali tvrdo tri a pol hodiny, takmer bez zastavenia. Bol to veľký líšiak a dúfame, že ešte žije, aby nám niekedy poskytol rovnako dobrú honbu.
William bol aj aktívny športovec v škole Reading School (Erleigh Road), kde študoval.
Aj sčítanie obyvateľov Anglicka a Walesu 31.03.1901 ho zastihlo ako žiaka v Readingu, St Giles, Berkshire.[*18]
V novinách Berkshire Chronicle sa napr. písalo o kriketových zápasoch, ktorých sa zúčastnil ako študent.
Najprv 19.mája 1902, takmer 17 ročný, odohral za žiakov športový zápas v krikete proti
učitelskému zboru. Žiaci v tomto zápase prehrali. Potom si škola Williama vybrala aby
za ňu nastúpil spolu s učiteľmi aj na druhý zápas proti klubu Berkshire Gentlemen. Tento
zápas sa uskutočnil na druhý deň.
24.05.1902 - W.B. Holroyd-Smyth a zápasy v krikete.
zdroj: Berkshire Chronicle, Berkshire, England
KRIKET NA ŠKOLE V READINGU
ŠKOLA vs. UČITEĽSKÝ ZBOR
Tento zápas sa odohral v pondelok a skončil víťazstvom Učiteľského zboru (Common Room) v prvom inningu (smene) o 155 behov. Za Učiteľský zbor zažiaril nadhadzovač Crook, ktorý získal 7 bránok (wickets) a inkasoval pritom len 23 behov.
Skóre:—:
READING SCHOOL (Žiaci)
1. Inning
2. Inning
H. B. Clinch, chytil Skinner, nadhodil Crook
16
A. B. Mace, vyradený (b) Wilkinson
3
C. J. Hewitt, chytil Joyce, nadhodil Crook
8
H. E. Sealy, chytil Eppstein, nadhodil Crook
4
F. R. Griffiths, chytil Allan, nadhodil Eppstein
11
vyradený/not out
8
F. A. Farquharson, vyradený (b) Crook
0
T. C. Reeves, chytil Keeton, nadhodil Crook
9
W. B. Holroyd-Smith, chytil Joyce, nadhodil Crook
0
E. A. Buttle, chytil a nadhodil vychytaný(c) a vyradený(b) Crook
4
L. C. B. Lee, chytil a nadhodil vychytaný(c) a vyradený(b) Eppstein
5
vyradený/not out
13
J. S. Stevens, vyradený/not out
1
Extra body (chyby súpera)
5
Extra body
5
CELKOM
66
CELKOM
26
THE COMMON ROOM (Učitelia)
Rev. A. J. Skinner, chytil Stevens, nadhodil Lee:
12
G. A. Keeton, vyradený nohou pred bránkou (lbw), nadhodil Clinch:
34
P. R. Nelson, chytil a nadhodil (c a b) Lee:
0
H. G. Crook, vyradený (b) Farquharson:
0
L. G. W. Wilkinson, chytil Lee, nadhodil Clinch:
31
C. Marriott, vyradený (b) Clinch:
11
J. H. Stevens, vyradený nohou pred bránkou (lbw), nadhodil Hewitt:
4
G. R. Joyce, vyradený (stumped) Stevens, nadhodil Holroyd-Smyth:
41
Rev. A. D. H. Allan, vyradený (b) Clinch:
44
Rev. W. C. Eppstein, vyradený/not out:
24
Rev. J. Henson, vyradený (b) Griffiths:
2
Extra body:
18
CELKOM:
221
READING SCHOOL vs. BERKSHIRE GENTLEMEN
Tento každoročný zápas sa odohral v utorok na školskom ihrisku a skončil víťazstvom hostí o dva behy (runs) po mimoriadne napínavom závere. „Gentlemen“ (páni) pálkovali ako prví a dosiahli celkovo 157 bodov. Najlepším strelcom bol Henman s 51 bodmi, ktorému priaznivo zahrala chyba súpera, keď ho na začiatku jeho hry nedokázali vyradiť (zmeškaný „catch“). Škola začala dobre; Clinch a Mace vďaka pomalej, ale stabilnej hre posunuli skóre na 55, kým boli rozdelení. Hoci neskôr Sealy, Haward aj Farquharson pálkovali dobre, v momente, keď nastúpil posledný pálkar, škole stále chýbalo sedem bodov. Z nich sa podarilo získať len štyri,
a tak hostia, ako už bolo spomenuté, vyhrali.
Skóre:—
Poľovačky na líšky slúžili pre Williama Bakera nielen ako zábavka, ale aj ako tréningová
predpríprava na amatérske polovnícke preteky.
Podľa The Evening News(Waterford) z 9.januára 1904, bol William Holroyd-Smyth registrovaný ako kvalifikovaný jazdec podľa pravidiel I.N.H.S. (Irish National Hunt Steeplechase).
V tom čase boli v Británii a Írsku populárne konské preteky s názvom Point-to-Point.
Boli to amatérske jazdecké dostihy, od jedného stanoveného miesta k druhému, cez vidiecky terén s prírodnými prekážkami (ploty, priekopy, živé ploty).
Boli úzko spojené s britskou a írskou poľovníckou kultúrou, organizované lokálnymi polovníckymi klubmi ako napr. Cork County Hunt a určené hlavne pre
členov týchto klubov. Jazdilo sa na poľovníckych koňoch. Wiliam Holroyd-Smyth a jeho súrodenci
sa často zúčastňovali takýchto pretekov.
Na jednom z nich ich stajňa Ballynatray obsadila prvé priečky takmer vo všetkých kategóriách:
06.04.1906 - Stajňa Ballynatray vo forme.
zdroj: Waterford News
DOSTIHY C.C.H. (Cork County Hunt)
POINT-TO-POINT DRUHÉ STRETNUTIE V TALLOW
STAJŇA BALLYNATRAY VO FORME.
Stewardi(Dozerajúci): Kapitán R. Holroyd Smyth, M.F.H. (Master of Foxhounds) a členovia poľovníckeho spolku.
Štartér: kapitán W. M. Percoval Marwell. Rozhodca: Pán A. W. B. Power. Vedúci dráhy a váženia: Pán J. J. Walsh.
Čestní tajomníci: Páni J. D. O'Brien a R. Moloney.
Odložené stretnutie C.C.H. sa konalo v sobotu v Kilmore pri meste Tallow. Počasie bolo letné a účasť vysoká. Lepšiu dráhu by ste hľadali márne, no z pretekov bolo vidieť len málo. Po štarte boli kone na dohľad asi štyri furlongy (cca 804.7 m) a potom zmizli z dohľadu až do momentu asi trištvrte míle pred cieľom. Čestní tajomníci J. D. O'Brien a R. Moloney pracovali s veľkým nasadením, aby zabezpečili úspech podujatia, za čo im patrí gratulácia.
PODROBNOSTI VÝSLEDKOV:
C.C. HUNT RED COAT RACE
Strieborný pohár a vklad 1 sov. (£1) za každého; druhý v poradí získa vklad späť. Váha 12st (cca 76 kg) a viac. Cca 4 míle.
1. Peterhoff – majiteľ: kpt. R. Holroyd-Smyth, jazdec: pán W. B. Holroyd Smyth
2. Master Ned – majiteľ: pán Charles Holroyd Smyth, jazdec: majiteľ
3. Cruiskeen – majiteľ: slečna S. Holroyd Smyth, jazdec: kpt. Allgood
-The Crab – majiteľ: pán C. P. Hynes, jazdec: pán M. McGrath
-Jack Boot – majiteľ: pán Percy R. E. Smyth, jazdec: pán A. Gordon
Výsledok: Vyhraté o tri dĺžky; tretí s veľkým odstupom.
OTVORENÝ PRETEK ĽAHKÝCH VÁH (OPEN LIGHT WEIGHT RACE)
Vklad 2 sov. za každého; druhý v poradí získa vklad späť. Váha 12st; víťazi s prirážkou. Cca 4 míle.
1. Moderarugha – majiteľ: kpt. R. Holroyd Smyth, jazdec: pán W. B. Holroyd Smyth
2. Norah Mea – majiteľ: kpt. A. E. Irvine, jazdec: majiteľ
3. Ballinamona – majiteľ: kpt. Phillips, jazdec: majiteľ
-Nellie Grey – majiteľ: pán H. J. Coddington, jazdec: majiteľ
-Jolly Boy – majiteľ: pán D. Ring, jazdec: pán J. Moore
-Little Demon – majiteľ: pán J. Rohan, jazdec: pán P. Sheehan
Peach Brandy – majiteľ: pán H. V. Hare, jazdec: majiteľ (pád)
Sea Breeze – majiteľ: pán C. W. Brenand, jazdec: pán Berry
Výsledok: Vyhraté o dĺžku; rovnaká vzdialenosť (jedna dĺžka) medzi druhým a tretím.Nellie Grey štvrtá, Jolly Boy piaty.
OTVORENÝ PRETEK ŤAŽKÝCH VÁH (OPEN HEAVY WEIGHT RACE)
Vklad 2 sov.(£2) za každého; druhý v poradí získa vklad späť. Váha 14st (cca 89 kg); víťazi s prirážkou. Cca 4 míle.
1. Fitzy – majiteľ: pán F. M. D. Morrogh, jazdec: pán C. Holroyd Smyth
2. Peterhoff – majiteľ: kpt. R. Holroyd Smyth, jazdec: pán W. B. Holroyd Smyth
3. Missing Link – majiteľ: major F. Sworder, jazdec: majiteľ
-Limerick (14st 7lb) – majiteľ: pán T. Sheehan, jazdec: pán P. Sheehan (pád)
-Bad Company – majiteľ: pán H. Locke, jazdec: pán C. Howard
-Gay Paris – majiteľka: pani Bourne, jazdec: pán H. Lysaght
-Contrary Mary – majiteľ: pán G. F. Hudson, jazdec: majiteľ
Výsledok: Vyhraté v cvale o šesť dĺžok; tretí s veľkým odstupom.
FARMÁRSKE PRETEKY C.C.H. (FARMERS' RACE)
1. cena: 12 £; 2. cena: 3 £; 3. cena: 1 £. Váha podľa veku; víťazi s prirážkou. Cca 3 míle.
1. Silent Sea (4-ročný, 11-4) – majiteľ: pán Curran, jazdec: majiteľ
2. Winnie (staršia, 12-0*) – majiteľ: pán P. Connie, jazdec: M. Drake
3. Rhincrew Rover (6-ročný, 12-0) – majiteľ: pán M. Hunt, jazdec: P. Connell
-Sportsman (5-ročný, 11-4) – majiteľ: pán O'Brien, jazdec: majiteľ
-Longleaf (4-ročný, 10-7) – majiteľ: pán M. Cunningham, jazdec: majiteľ
-Old Mat (6-ročný, 13-0) – majiteľ: pán P. Doocey, jazdec: J. O'Gorman
-Humility (5-ročný, 11-4) – majiteľ: pán P. Mulcahy, jazdec: Daly
-Mary Leary (5-ročný, 11-4) – majiteľ: pán R. Barry, jazdec: M. Reardon
Výsledok: Vyhraté v cvale o desať dĺžok; jedna dĺžka medzi druhým a tretím.
----
*Poznámka: čísla ako "11-4" znamenajú váhové zaťaženie koňa v jednotkách "stone" a "libra" (11st 4lb).
19. marca 1909, 23 ročný William Baker ako jazdec na koni Master Ned dosiahol úspech na pretekoch
Point-to-Point v Berkshire, keď si zvolil najťažšiu trasu spomedzi
všetkých pretekárov a aj napriek tomu dva krát vyhral preteky v ľahkej aj ťažkej kategórii. Zvolil si nečakanú teasu a v cielovej rovinke sa nečakane
objavil za chrbtami prekvapených divákov ako výťaz. Tento úspech
si všimla v podobe ilustrácie aj vtedajšia tlač:
Skica Lionela Edwardsa zachytáva výťazstvo Williama B Holroyd-Smytha.
- DVOJITÝ TRIUMF! – POZORUHODNÝ ÚSPECH NA DOSTIHOCH O.B.H. POINT-TO-POINT.
27.03.1909 - Dvojitý triumf Williama B Holroyd-Smytha.
zdroj:
Illustrated Sporting and Dramatic News
GRAFICKÁ PRÍLOHA / ILUSTRÁCIA
DVOJITÝ TRIUMF! – POZORUHODNÝ ÚSPECH NA DOSTIHOCH O.B.H. POINT-TO-POINT.
Na dostihových pretekoch point-to-point poľovníckeho spolku Old Berkshire Hunt, ktoré sa konali minulý piatok, 19. dňa tohto mesiaca (19.3.1909), dosiahol pán W. B. Holroyd-Smyth nezvyčajný výkon. V priebehu jedného popoludnia totiž vyhral pretek ľahkých aj ťažkých váh, a to na tom istom koni Master Ned.
Kôň tak získal dvojité víťazstvo, keď na trati dlhej osem míľ cez krajinu porazil celkovo 30 koní. Preteky sa konali v Haremore pri Faringdone a prebiehali za viac-menej staromódnych podmienok – teda trať bola skutočne veľmi „point-to-point“ a skoky neboli vyznačené.
Jazdci si preto mohli zvoliť akúkoľvek líniu jazdy. Pán Holroyd-Smyth zvolil najťažšiu trasu, mal však výhodu v tom, že záver absolvoval mierne z kopca. Ostatní, ktorí si vybrali kratšiu a ľahšiu líniu, boli nútení dokončiť pretek do kopca.
Na náčrte vyššie si možno všimnúť, že väčšina divákov stojí chrbtom k víťazovi, ktorý sa v oboch pretekoch objavil doslova „ako blesk z jasného neba“, keď prichádzal z úplne iného smeru – presnejšie z iného uhla – než zvyšok poľa jazdcov.
Preteky boli pozoruhodné aj tým, že pán Weaving v Farmárskych pretekoch ľahkých aj ťažkých váh dosiahol podobný výkon. Zvolil síce inú líniu jazdy, no taktiež získal dvojité víťazstvo s tým istým koňom.
Náš obrázok je podľa skice zo života, ktorú vytvoril Lionel Edwards, A.K.C.A.
Marguerite Mary 'slečna Daisy' barónka van Brienen van de Groote Lindt (*Haag 1871 - †Haag 1939); zdroj: Wikimedia Commons
Nikedy v roku 1909 sa William Baker presúva do Holandska, kde pôsobil ako tréner a jazdec
pre stajňu barónky Marguerite Mary van Brienen (1871–1939) prezývanej Daisy z Clingendaal.
Pre barónku hneď začal vyhrávať preteky nielen v Holandsku ale aj vo Veľkej Británii.
03.06.1910 - W. B. Holroyd-Smyth, tréner v Holandsku .
autor: W. Loting
zdroj: Globe, London
ŠPORTOVÉ KLEBETY
AUTOR: „MAGPIE“ (W. LOTINGA)
RÔZNE
Pán W. B. Holroyd-Smyth, ktorý sa minulý rok stal súkromným trénerom barónky de Brienen v holandskom Haagu, už pre túto majiteľku vyhral niekoľko dostihov. Barónka minulú sezónu dokonca viedla rebríček najúspešnejších majiteliek v našej krajine. Medzi koňmi, ktoré nosia jej pekné farby, sú v Anglicku dobre známe Wavora, Sea Biscuit, Santessa a Lord Desmond. Posledný menovaný (potomok Perigorda a The Princess) vyhral túto sezónu už tri dostihy. Lord Desmond bol kúpený za symbolickú sumu na základe úsudku pána Holroyd-Smytha na minuloročných decembrových predajoch. Takmer všetky ostatné kone v tejto stajni sú holandského chovu.
14.09.1910; Wavora, 5-ročná hnedá kobyla po Wavelet's Pride a Irish Swallow, patriaca barónke M. von Brienen (džokej Mr. Holroyd Smith), vyhrala minulú stredu cenu Xantippe-prijs. Foto: v. d. Ende; zdroj: De revue der sporten
A bol považovaný za mimoriadne schopného trénera.
27.08.1910 - Mimoriadne schopný tréner Holroyd-Smyth.
zdroj:
Haarlem's Dagblad
Šport a preteky
Dostihový areál DUINDIGT
Napriek hroziacemu nepriaznivému počasiu prilákal dostihový ovál v Duindigte pomerne veľa divákov. Počet zúčastnených koní bol dostatočný na to, aby sa predviedol kvalitný šport. Stajňa barónky Van Brienen si s veľkou ľahkosťou privlastnila víťazstvo v predajnom dostihu aj v prekážkovom dostihu.
Lannes predvádzal svoje najlepšie výkony vždy na kratšej vzdialenosti a pre mnohých bolo otázne, ako sa žrebec udrží na trati dlhej 1600 metrov.
Avšak pán Holroyd Smyth, mimoriadne schopný tréner tejto stajne, neposiela na dráhu kone bez šance. Výsledok tomu zodpovedal: Lannes potreboval len akúsi prechádzku, aby výrazne porazil Polissona, ktorého jazdil Killick. — veľmi ľahké víťazstvo.
Wavora s pánom Smythom v sedle galopovala na trati 4000 metrov v ohromujúcom galopovom skoku. Pán Smyth musel Wavoru len jemne pohladkať rukou, aby tento ťažký dostih vyhrala.
Na tento obrovský úspech sa ozval hlasný jasot.
V Holandsku sa v tom čase pohyboval aj džokej českého
pôvodu Henrich Perný, prvý Čech, ktorý vyhral derby [*7].
Toto 14. derby, ktoré sa konalo 11.júna 1910 v Duindigt pri Haagu,
vyhral na koni Ava zo stajne barónky van Brienen.
Trénerom koňa bol Wílliam Baker a toto víťazstvo poukázalo na jeho dobré trénerské schopnosti. Zaujimavý opis týchto pretekov zverejnili
noviny v roku 1940.
Ako sa v stredu 11. bežala Derby XIV na krásnej dostihovej dráhe Duindigt pri Haagu (The Hague).
Na Obr č.2, Ava, írska kobyla, matka Avington a Stewardess, majiteľka barónka M. v. Brienen, víťazka tohtoročnej modrej stuhy (Blue Riband), s džokejom Perným v sedle.
zdroj:16.06.1910;De revue der sporten jrg 4
11.06.1910 - Perný a Ava prekvapivo víťazi v Derby XIV v Duindigt pri Haagu.
Jeho posledná jazda
‘s-Gravenhage
(starý názov pre mesto Haag),
15. júna 1910
Už skoro dopoludnia panoval v rezidenčnom meste nezvyčajný ruch, ktorý sa prejavoval najmä v okolí staníc, hotela Hotel des Indes na Lange Voorhout a v Café Central na Lange Poten. Jeden dozerajúci policajt sa obrátil na okoloidúceho poštára a spýtal sa: „Čo sa to dnes deje?“ Oslovený mu odpovedal: „Vy neviete? Dnes sa predsa beží Derby v Duindigte!“ Policajt sa ospravedlnil, že sa len nedávno presťahoval z vidieka do mesta.
Kočiši na stanici mali svoje kone aj výstroj pekne vyparádené a s dvojzáprahmi jazdili cez centrum mesta k veľkým kaviarňam, aby vyložili zákazníkov, a potom sa rýchlo vracali po ďalšiu jazdu.
Okolo poludnia sa ruch presunul na cestu cez Haagsky les smerom k dostihovej dráhe. Dlhý, nekonečný rad vozidiel najrozličnejších tvarov sa pohyboval smerom k Roombaisu. Náhle hrkot mnohých kolies prehlušil jasný zvuk poľovníckeho rohu, ktorý sa fantasticky rozliehal hustým lesom. Krátko nato sa priblížil tradičný poštový koč ťahaný štyrmi výbornými ryšavými koňmi.
Po prejazde Roombaisom sa dlhý sprievod vydal úzkou Waalsdorperlaan. Na rohu Wassenaarseweg a Waalsdorperlaan, pri statku poľnohospodára Laarmana, vznikla pre dopravu kritická situácia, pretože tí, čo prichádzali vlastnými kočmi na dostihy, zapriahali kone práve u neho.
Už dlho pred začiatkom prvého čísla o druhej hodine boli všetky miesta na malebnej dráhe v Duindigte obsadené. Vybrané publikum si prezrelo kondíciu koní pred dostihmi. Keď však okolo pol štvrtej vodili po paddocku deviatich kandidátov Derby, napätie vyvrcholilo.
Na tieto klasické dostihy prišli špičkoví džokeji zo zahraničia. Kôň stajne Rutgers van Rozenburg bol veľkým favoritom a jeho majiteľ vyhlásil, že chce zvíťaziť s koňom Eersteling. Ani Golden Lassie od Th. C. de Pesters sa nepovažovala za bez šance a kurz bol 2½ : 1.
Medzi týmito favoritmi sa nachádzala aj malá, svetlá kobylka Ava barónky M. van Brienen. Stávkové kancelárie v nej videli len vedľajšiu postavu, najmä preto, že pre ňu nepriviedli žiadneho slávneho zahraničného džokeja z Anglicka alebo Belgicka, ako bývalo zvykom pri koňoch s dobrými vyhliadkami. Kto by aj pomyslel na Avu, ktorú v ten deň jazdil skromný džokej H. Perny?
Po slávnostnej prehliadke za zvukov národnej hymny sa deviatka koní postavila na štart 2400 metrov. Počas štartu vládlo medzi tisíckami divákov dych vyrážajúce ticho, ktoré prerušil až pád červenej vlajky.
Predstavte si to: krásna dráha v Duindigte zaplavená súvislým poľom deviatich trojročných koní ušľachtilého pôvodu, ktoré po prvý raz prechádzajú popred tribúnu. Neznie to ako rozprávka?
Pri druhom prejazde poslednej zákruty sa pole začalo trhať. Pred tribúnou sa ozýval ohlušujúci hluk. Čím bližšie sa kone blížili k cieľu, tým silnejší bol rev bookmakerov a publika. Mená ako “Golden Lassie”, “Hard Gaat Ze” a “Lyncaste” sa ozývali z davu divákov.
No niekoľko metrov pred cieľom zaznel akoby z jedného hrdla výkrik: „Je to Ava! Ava! Ava!“
Keď kone odviedli späť do paddocku, dvojicu Ava – Perny obklopil nadšený dav. Skromný Perny, ktorý nikdy nebol rečníkom, ale iba tvrdým a svedomitým pracujúcim, v tej chvíli len ťažko nachádzal slová vďaky. Premožený emóciami nechal slzám voľný priebeh. Dosiahol životný vrchol – najväčšiu česť, aká môže džokeja postretnúť: víťazstvo v Derby.
Výsledok tejto pamätnej Derby:
1. Ava, 55 kg – majiteľka barónka M. van Brienen, jazdec Perny
2. Golden Lassie, 55½ kg – majiteľ Th. C. de Pesters
3. Hard Gaat Ze, 55½ kg – majiteľ W. Jochems
Ava zvíťazila o dĺžku koňa, druhé a tretie miesto delila pol dĺžka.
S množstvom kvetov a gratulácií sa šťastný džokej Perny vrátil do svojich stajní ku koňom.
V novinách De revue der sporten z 10.augusta 1910 uverejnili
Wiliamovu fotografiu ako víťazí vo Veľkej clingendaalskej steeplechase:
Wavora, 5-ročná hnedá kobyla (otec Wavelet's Pride z Ortolo, matka Irish Swallow), majiteľ Stajňa barónky M. von Brienen (jazdec pán Holroyd Smyth), víťazí vo Veľkej clingendaalskej steeplechase pred Le Cid, majiteľ W. Jochems (jazdec poručík Knel).
Fotografie: Hendriks.
Noviny Nederlandsche sport, zo 4. marca 1911, uviedli, že William
dostal v tomto čase od Holandského dostihového výboru povolenie jazdiť
áko amatérsky jazdec - gentleman (heerrijder) v Holandsku.
Trénoval 15 koní: Santessa, Wavora, Saxon Queen, The Cherub, Sea Biscuit, Lord Desmond, Lannes, Kaffer, Ava, La Favorita, Dutch Fox, Black Diamond, Batavia, Wapperty, Rowley Mile.
Na začiatku roku 1911 je Wiliam v novinách uvedený ako splnomocnenec pre registráciu nielen stajňe barónky van Brienen, ale aj pre kone svojho brata kapitána Rowlanda Holroyda-Smytha z Corku v Írsku v Holandskom dostihovom športe. Rowlandovi bol udelený dovozný certifikát pre koňa Rowley Mile.
Takto pomáhal svôjmu bratovi zúčastňovať sa na pretekoch v Holandsku.
Dostihový výbor N.H. en R.V. (Holandská spoločnosť pre jazdu na koni a dostihy):
G. J. A. Baron van Heemstra, predseda; S. A. F. Baron Creutz, W. L. van Welderen Baron Rengers, Jhr. (šľachtic) C. L. W. C. van der Wijck, Jhr. E. v. Loon, Jhr. C. de Pesters ml., tajomník.
Registrované farby (dresy): Stajňa Barónka M. van Brienen, Clingendaal:
farba: oranžový kabátik, fialová čiapka so zlatým strapcom;
farba: oranžový kabátik, oranžové rukávy s purpurovými páskami, purpurová čiapka so zlatým strapcom.
Stajňa Nereus, Haag: kabátik, rukávy aj čiapka svetlozelená.
G. J. de Boer, Breukelen: čierny kabátik, červené rukávy, čierna čiapka.
R. Baron Clifford, Haag: žlto-modro kruhovaný kabátik aj rukávy, modrá čiapka so žltou hviezdou.
Jhr. E. van Loon, Haag:
farba: žltý kabátik, čierne rukávy, čierna čiapka so zlatým strapcom;
farba: žltý kabátik, čierne rukávy, žltá čiapka so zlatým strapcom.
Jhr. C. de Pesters, Zeist: 2. farba: hnedý kabátik, žlté rukávy, hnedá čiapka.
R. Holroyd Smyth, Cork: kabátik, rukávy aj čiapka vo farbe straky (čierno-biele).
Uznaní džentlmeni jazdci (amatéri): R. Baron Clifford (Haag), Jhr. C. de Pesters (Zeist), Jhr. E. van Loon (Haag), pričom džentlmenovi jazdcovi W. B. Holroyd Smythovi (Clingendaal) bolo vydané povolenie k jazde.
Povolenia k jazde: H. Perny, G. Killick, L. Goodman, Th. Burns, R. Clark, G. S. Clarke, F. R. Mew (všetci z Haagu).
Uznaní súkromní tréneri pre rok 1911: F. Beach (Haag), G. J. de Boer (Breukelen).
Uznaní verejní tréneri pre rok 1911: H. Perny (Haag), J. H. Humphries (Haag), H. F. Bultmann Hzn. (Haarlemmermeer).
Prijaté mená: Registrovaný pseudonym: Stajňa Nereus (Haag); Stajňa Barónky M. van Brienen (Clingendaal).
Splnomocnenci pre registráciu:
H. Perny pre Stajňu Nereus;
W. B. Holroyd Smyth pre Stajňu Barónky M. van Brienen;
F. Beach pre Jhr. E. van Loon;
W. B. Holroyd Smyth pre R. Holroyd Smyth.
Kone v tréningu: u džentlmena jazdca W. B. Holroyd Smytha: Santessa, Wavora, Saxon Queen, The Cherub, Sea Biscuit, Lord Desmond, Lannes, Kaffer, Ava, La Favorita, Dutch Fox, Black Diamond, Batavia, Wapperty, Rowley Mile.
u súkromného trénera F. Beacha: Job, Poker, Exfectection, Labor, Leda, Little Spiout, Vasco de Gama, Novare II, Pastoy, Corsini, Sacha.
u verejného trénera H. Pernyho: Loveknot, Xerxes, Laelia, Tabot, Ianita.
u verejného trénera J. H. Humphriesa: Jolly Joker, Jument d'Octobre, J.F.E.Z.M., Il Bacio, Ik eerst (Ja prvý), Inktpotje (Atramentový kalíšok), Hardgaatze (Ide rýchlo), Exercice, Silver Fred, Fleur d'Amour, Eh-La-Bas, Obelus, Zil Shale, Certus, Pure Glass, Drollman, Mourad, Snuffbox, Las Molinas.
Uložený dovozný certifikát:
Rowley Mile, hnedý žrebec, po Speed z Applethwaite, narodený 1908, majiteľ R. Holroyd Smyth.
Narodenie žriebät:
februára: ryšavý žrebec, po Cher Amour z Rack Rent.
februára: ryšavá kobylka, po The Wag z Monopoly
Veľmi zaujímavá fotografia súčasného dobehu (dead-heat) z utorka 10. októbra t. r. na závodisku v Zellicku medzi koňmi Loveknot a Lannes v dostihoch Prix d'Asie.
zdroj: 25.10.1911, De Revue der Sporten
25.10.1911 - Amatérsky jazdec William Holroyd-Smyth na koňovi Lannes a mŕtvy beh – súčasný dobeh.
zdroj: De Revue der Sporten
V tomto predajnom dostihu, sa na štart postavilo šesť koní sedlaných džokejmi – amatérmi, medzi ktorými bol Lannes patriaci barónke M. von Brienen (jazdec pán Holroyd Smith) a Loveknot zo stajne Nereus (jazdec pán Loke). Do cieľa dorazili súčasne. O výsledku samozrejme vznikli spory. Jedni vyvolávali Lannesa, iní boli za Loveknot. Našťastie jeden fotograf urobil momentku. Vyhlásenie výsledkov bolo pozastavené. Snímka napokon priniesla riešenie: mŕtvy beh – súčasný dobeh.
V roku 1911 prišli na holandský dostihový šport ťažké časy.
20. mája bol v Holandsku prijatý zákon pre boj proti nemravnosti (Stb. 1911, 130), s účinnosťou
od 15. júna 1911.
Tento zákon zakázal aj dostihové stávkovanie(zákaz totalizátora), čo narušilo
finančný tok pre holadský dostihový šport.
Hoci samotné dostihy (najmä klusácke) čiastočbe prebiehali ďalej, bez legálnych stávok prišli o hlavný zdroj financovania.
Keďže v Belgicku zostali stávky legálne, holandskí majitelia tam začali masovo presúvať svoje stajne a tréningové centrá
[*8][*9].
A tak sa do Belgicka presunul aj William Baker a celá stajňa barónky van Brienen.
Premiestnili sa do Groenendael(Groenendaal) neďaleko od Bruselu.
13.08.1912 - Presun holandských stajní do Belgicka.
zdroj: Prehľad športu, ročník 6
HOLANDSKÉ DOSTIHOVÉ STAJNE V BELGICKU
Obávaný mravnostný zákon, ktorý znemožňuje organizovanie dostihov v Holandsku a tým spôsobuje veľké škody aj chovu koní, mal za následok, že majitelia dostihových koní poslali svoju „kavalériu“ do Belgicka, aby sa tam zúčastňovala dostihov.
Pre stajňu baróna Creutza to znamenalo návrat; stajňa bola totiž už skôr, hoci len čiastočne, usadená v Belgicku a modro-strieborný dres je u našich južných susedov dobre známy.
Pán H. van de Poele, ktorý po úmrtí grófa Le Grelleho prevzal vedenie stajne Creutz, mal pod svojou starostlivosťou tréningové zariadenie v Groenendaeli, ktoré možno takmer nazvať belgickým tréningovým centrom.
Zástupcovia stajne mali neraz príležitosť vyniknúť; Mountain Gun napríklad vyhral významné dostihy v Nemecku. Z času na čas boli pre stajňu pána van de Poeleho zakúpené nové kone v Belgicku, Francúzsku a Anglicku. Pre úmrtie člena rodiny baróna Creutza teraz kone štartujú na meno Jhr. F. Boreel.
Pán G. F. Kruger sa najprv usadil v Bruseli. Rovnako ako v Holandsku viedol tréning svojich koní osobne a tie sa čoskoro začali priaznivo prejavovať. Haematite, ktorý predtým pod farbami Jhr. F. Boreela v Holandsku často sklamal, sa stal šampiónom bieleho dresu s modrou čiapkou a dosiahol viacero víťazstiev tak na rovine, ako aj cez prekážky, ktoré podľa kurzov vôbec neboli očakávané.
Belgický handicapér zrejme nehodnotil holandské kone príliš vysoko a viackrát im pridelil „poids de plume“ (veľmi nízku záťaž). Z toho profitovala najmä stajňa Kruger.
V poslednom čase mala stajňa šťastie nájsť vynikajúceho jazdca v osobe Jhr. Repelaera, ktorý sa ako amatérsky jazdec predstavil z veľmi priaznivej stránky.
Jhr. E. van Loon zveril svoje kone do starostlivosti trénera Beacha, ktorý sa usadil vo Woluwe pri Bruseli.
Ani čierno-žltý dres nie je v Belgicku neznámy, keďže ho tam predtým nosili zástupcovia haagskej stajne. Najmä La Bourse sa dobre držal v prekážkových dostihoch.
Pán W. Jochems dal tiež niekoľko koní trénovať v Belgicku Humphriesovi, ktorý po odchode Pedleyho z Holandska zaujal jeho miesto.
Ik Eerst, sľubný domáci kôň, bol pánom Jochemsom prenajatý pánovi Johnstonovi (pseudonym), ktorý v ňom získal dobrého koňa, úspešného najmä na o niečo dlhších tratiach.
Stajňa barónky van Brienen bola, rovnako ako naposledy v Holandsku, zverená do starostlivosti pána Holroyda Smitha, ktorý sa usadil v Groenendaeli. Oranžový dres nemal veľa šťastia, hoci z času na čas zaznamenal víťazstvo.
Najlepším zástupcom bol Kaffer, ktorý po dosiahnutom víťazstve prešiel do vlastníctva pána G. Visarta de Bocarmé, ktorého kone boli často trénované v Groenendaeli.
Jhr. Rutgers van Rozenburg nechal štartovať koňa Eersteling.
Plukovník Metelerkamp dal svoje farby reprezentovať aj u nás (napríklad Clin…), ktoré sa nosili v dostihoch.
Rovnako ako Mountain Gun dosiahol aj Amor svoj najlepší beh v Nemecku.
Zastupoval ho aj Janita, ktorý bol zverený do starostlivosti trénera Pernyho.
Jhr. C. de Pesters nechal koňa Golden Amor pripravovať pánom Holroydom Smithom – a to úspešne. Aj Golden Amor štartoval v Nemecku.
Pre stajňu Nereus pôsobil ako tréner Perny, zatiaľ čo pán Loke uzatváral rad holandských majiteľov.
Úspech, ktorý Holanďania v Belgicku dosiahli, najlepšie dokazuje nasledujúci prehľad cien, ktoré získali v období od 18. februára do 30. júna tohto roku.
Uvádzame ho nižšie:
Op de vlakke baan = na rovinnej dráhe;
Over hindernissen = cez prekážky.
Tu pôsobil ako tréner aj Williamov brat Charles Holroyd-Smyth.
Williamov brat Charles Edward Ridley (*16.08.1882 - †23.09.1918).
V roku 1912 sa v Belgicku nachádzal aj Williamov brat Charles.
Pôsobil tu ako tréner koní v meste Groenendael pri Bruseli
rovnako ako William Baker. Trénoval kone ako napr. Delbecq, Hematit a Well Done vo vlastníctve pána Krügera.
Tréner Charles Holroyd Smyth v Belgicku.
dátum: 20.04.1912
zdroj: Nederlandsche sport
Delbecq, ktorého majiteľom je pán Krüger, je v tréningu s pánom Ch. Holroydom Smythom v Groenendael.
dátum: 11.05.1912
zdroj: Nederlandsche sport
U pána Ch. Holroyda Smytha v Groenendaele sú v tréningovom programe Hematit a Well Done vo vlastníctve pána Krügera .
dátum: 07.09.1912
zdroj: Nederlandsche sport
Haematite už nie je v tréningu s pánom Ch. Holroyd-Smythom, ale odišiel k svojmu majiteľovi do Berchem-Sainte Agathe
dátum: 07.02.1914
zdroj: Nederlandsche sport
Zoznam autorizovaných trénerov v Belgicku pred rokom 1914, ktorí majú v starostlivosti kone patriace holandským občanom:
F. Beach, za pána E. van Loona;
W. Dormer, za baróna van Ittersuma;
Tom Hill, za pána A. Volkera van Waverveena;
Ch. Holroyd-Smyth, za barónku M. van Brienen;
F. H. Humphries, za pána W. Jochemsa;
G. F. Krüger, za pána H. Daendelsa a za ich vlastné kone;
Nery Leblois, za plukovníka Metelerkampa;
H. van de Poele, za baróna Creutza
Keď William Baker odišiel v októbri 1913 do Rakúsko-Uhorska k Alfonzovi Rothschildovi, Charles
prevzal jeho kone u barónky M. van Brienen.
14. augusta 1914 bolo Belgicko vtiahnuté do
1. svetovej vojny, keď bolo napadnuté Nemeckom.
britský a írsky majitelia koní a trénery sa snažili zachrániť svoje
kone čo najríchlejším presunom lodnou dopravou na Britské ostrovy.
14. novembra noviny Nederlandsche sport píšu, že Charles - známy
belgický tréner Holroyd-Smith sa už bezpečne nachádzal v Anglicku.
14.11.1914 - 1. svetová vojna a presun koní do Anglicka
zdroj:
Nederlandsche sport
O belgických dostihových koňoch uvádza časopis Sport Beige, že väčšina koní patriacich pánom Ribaucourtovi, Marguliesovi, Mathieovi, Niguetovi, Van de Poelemu, de Neuterovi, Loewensteinovi a barónovi Lundenovi sa už bezpečne nachádza v Anglicku.
Kone baróna de Crawhez už boli nalodené, no nemohli uskutočniť prechod, pretože na poslednú chvíľu boli lode rekvirované a kone zhabané.
V rovnakej situácii sa nachádzajú aj steeplechasoví kone pána Brugmana a niekoľko koní pána Flasselaertsa.
Dňa 31. októbra minister vojny povolil, aby kone, ktoré neboli rekvirované, mohli byť odoslané do Anglicka, avšak paroplavebné spoločnosti, ktoré v normálnych časoch požadovali za prevoz jednu libru šterlingov, teraz požadujú 20 libier za koňa.
Preto sa v prvom rade prepravujú cenné žrebce a kone, ktoré majú v Anglicku – kde sa dostihy konajú pravidelne – určitú šancu zvíťaziť, ako napríklad Flor Fina, Rural, Varus, Cordon Vert, Fredilection, Braga, Boccara, Nor-Boy, Tatave a Laripette.
Známy belgický tréner Holroyd-Smith sa taktiež nachádza v Anglicku.
Charls sa potom zúčastnil bojov v 1. svetovej vojne.
Charles Edward Ridley Holroyd-Smyth
vyznamenaný Vojenským krížom za vynikajúce služby
3. dragúnskej gardy kapitána princa z Walesu,
dočasný podplukovník 15. práporu ľahkej pechoty Durham.
Zomrel 23. septembra 1918 následkom zranení utrpených počas akcie,
keď viedol svoj prápor pri útoku na Villers Guislain(Francúzko),
18. septembra 1918 vo veku 36 rokov.
Pochovaný je na cintoríne kostola svätej Márie
v Youghal , Cork, Írsko.
zdroj:
Historic Graves.(09.08.2013). Collegiate Church of Saint Mary: CO-SMCY-0793. historicgraves.com
link: 🔗
Ako píšu holandské noviny, v októbri 1913 William odchádza do služieb Alfonza Rothschilda do Rakúsko-Uhorska.
V stajni barónky Van Brienen ho ako tréner
nahradil jeho brat Charles.
01.10.1913 - William Baker odchádza do Rakúska.
zdroj:
De nieuwe courant, Haag
Kone
Dostihy v Belgicku.
Bežecké výsledky v Zellicku,
utorok 30. septembra:
…
V našej krajine dobre známy tréner pán W. Holroyd Smyth, ktorý sa po uzavretí našich dráh usadil v Belgicku, odchádza zajtra do Rakúska, kde prevezme 35 koní patriacich barónovi A. de Rothschildovi.
Jeho brat Ch. Holroyd Smyth teraz v Belgicku prevezme do tréningu kone barónky van Brienen, Charlesa Williama a ďalších majiteľov.
Kaštieľ v Rusovciach.
PÔSOBENIE V RUSOVCIACH
O Williamovom pôsobení v Rusovciach sa vie len veľmi
málo. V Rusovciach pred 1. svetovou vojnou pôsobil ako správca žrebčína,
ktorý mal v prenájme barón Alfons Rothschild.
Barón Alfons Mayer von Rothschild
V 1914 Williamovi Bakerovi v Uhorsku udelili kvalifikáciu pre amatérskeho jazdca.
09.05.1914 - Udelenie povolenia pre amatérsku jazdu Williamovi Holroyd-Smyth.
zdroj:
Pesti Hírlap,109. szám
Traja zahraniční amatérski jazdci (urlovas) získali u nás kvalifikáciu amatérskeho jazdca a to:
J. Coxon, W. B. Holroyd Smith a Humphry de Frevillet.
Po vypuknutí 1. svetovej vojny bola Veľká Británia a Írsko vpodstate nepriateľský štát voči Rakúsko-Uhorsku.
Z novín Fremden-Blatt sa dozvedáme, že bojaschopní Briti ako William Holroyd Smyth nemôžu opustiť krajinu, ale
môžu sa tu voľne pohybovať. Zatiaľ čo jeho brat Charles bojoval na fronte, William musel ostať v Rakúsko-Uhorsku.
31.03.1915 - William nemôže opustiť Rakúsko-Uhorsko.
zdroj:
Fremden-Blatt
Anglickí športovci v Rakúsko-Uhorsku
„Poznámka v jednom z posledných čísiel anglického časopisu „Sportsman” je zrejme založená na omyle. Uvádza sa v nej, že tréner C. Holroyd-Smith, ktorý v roku 1914 trénoval desať koní v bruselskom Groenen (Groenendaal) medzi nimi aj dva kone barónky van Brienen, slúži ako poručík 3. anglického dragúnskeho pluku na fronte, zatiaľ čo jeho brat W. B. Holroyd-Smith je internovaný v Rakúsku.
Posledná poznámka nezodpovedá pravde, keďže v Rakúsko-Uhorsku sa od vypuknutia vojny až dodnes všetci Angličania pohybujú na slobode. Angličania v brannom veku však nesmeli opustiť krajinu, pričom toto opatrenie zasiahlo aj osoby, ktoré sa v momente vypuknutia vojny zdržiavali v Rakúsku alebo Uhorsku len na návšteve.
Nami už skôr spomínaným prípadom je mladý Oliver Butters, pomocný tréner svojho otca Joea Buttersa v Kremlin House v Newmarkete. Ten bol spolu so svojou sestrou pri príležitosti dostihov v Kottingbrunne na návšteve u svojho brata Franka, súkromného trénera pána W. v. Mautnera v Markhofe, a teraz sa až do uzavretia mieru nemôže vrátiť do Anglicka.“
V máji a v októbri 1915 je Wiliam Baker Holroyd Smyth z
Oroszváru (dnešné Rusovce) zaznamenaný na zoznamoch
vojnových pôžičiek. V máji vykonal úpis 9000 korún v Maďarskej diskontnej a zmenárenskej banke a
v októbri 10000 korún v Uhorskej eskontnej a menovej banke.
William a vojnová pôžička
zdroj:
Pester Lloyd, 30.05.1915
Podľa zoznamu, ktorý sme dostali a ktorý overíme, bola druhá maďarská vojnová pôžička opäť upísaná v Besterskej vlasteneckej sporiteľni a jej pridružených inštitúciách v sume približne 10 800 000.
Úpisy dnes v Maďarskej diskontnej a zmenárenskej banke uskutočnili: kardinál arcibiskup Dr. Johann Csernoch okrem svojich úpisov v celkovej výške niekoľkých miliónov pre seba a kanceláriu Nadácie Eftergomer upísal ďalších 250 000;
...
Július Weiss 10 000,
Verejná rabínska škola, Pozsony 10 000, William Baker Holroyd Smyth, Oroszvár 9 000,
...
zdroj:
Pester Lloyd, 25.10.1915
Ekonomika.
Tretia maďarská vojnová pôžička.
Budapešť, 24. októbra.
V Uhorskej diskontnej a menovej banke boli vykonané tieto významné úpisy: Akciová spoločnosť Dynamit Nobel upísala tretiu maďarskú vojnovú pôžičku vo výške 1 000 000 (akciová spoločnosť upísala celkovo 3 000 000 v rámci troch maďarských vojnových pôžičiek),
...
V Uhorskej eskontnej a menovej banke, tretia uhorská vojnová pôžička, okrem iných, stále upísaná: Ignazom Berényim 64 000 (s úpismi 1. a 2. uhorskej vojnovej pôžičky, spolu 200 000),
...
Heinrich a Magda Lene Roránovi 15 000,
Marie Molnár 10 000. William Baker Holroyd Smyth, Oroszvár 10.000
...
Na tú dobu to boli
veľké sumy. V roku 1900 zarábal v Rakúsko-Uhorsku úradník približne 1080 a robotník 720 korún ročne. A napr. topánky štáli 13 korún a chlieb stál 30 halierov[*10].
Avšak mena sa počas vojny značne znehodnotila a inflácia narástla rapídnym tempom.
Investovanie do pôžičiek na vojnové účely sa vtedy bralo ako vlastenecká povinnosť občanov.
Po vojne, ktorú Rakúsko-Uhorsko prehralo a rozpadlo sa, sa Oroszvár ocitol v Maďarsku. Prebiehala tam naďalej hyperinflácia,
ktorá úplne znehodnotila maďarskú korunu. Maďarsko síce dlh z vojnových pôžičiek uznalo, ale splácalo ho občanom v znehodnotenej mene.
Zatiaľ čo pred vojnou jeden US dolár mal hodnotu 5 rakúsko-uhorských korún, po vojne až 70000 maďarských korún.[*13][*14]
William Holroyd Smyth tak prišiel o značnú sumu investovaných peňazí.
Rodný list Cory Corfield.
Preklad rodného listu Cory Corfield.
zdroj:
"Hungary, Civil Registration, 1895-1980", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:6N7Y-JSF7 : Fri Mar 08 23:24:51 UTC 2024), Entry for Corfield Emilia Cora Berta and Corfield Vilmos, 4 Mar 1898.
Číslo 43.
Dané v Solt.
Dňa 4. (štvrtého) marca 1898 (tisíc osemsto deväťdesiatosem).
Pred podpísaným zastupujúcim matrikárom sa dostavil Corfield William, ktorého povolanie je majster koniar, bydlisko Puszta Révbér, a ktorého totožnosť je mi osobne známa a potvrdzuje ju Volf Otto, správca panstva, a oznámil nasledujúce narodenie:
Zákonný otec.
Meno a priezvisko: Corfield Vilmos.
Náboženstvo: augsburské evanjelické.
Povolanie: majster koniar.
Bydlisko: Solt, Puszta Révbér.
Miesto narodenia: Birmingham (Anglicko).
Vek: 38 (tridsaťosem) rokov.
Matka.
Meno a priezvisko: Corfield Vilmos, rodená Ludvig Cora.
Náboženstvo: augsburské evanjelické.
Povolanie: vedúca domácnosti.
Bydlisko: Solt, Puszta Révbér.
Miesto narodenia: Drážďany.
Vek: 30 (tridsať) rokov.
Narodenie.
Miesto: Solt, Puszta Révbér.
Čas: roku 1898 (tisíc osemsto deväťdesiatosem), dňa 26. (dvadsiateho šiesteho) februára o 6. (šiestej) hodine ráno.
Galambos Adolf, zastupujúci matrikár.
W. Corfield, oznamovateľ.
Na potvrdenie zhody s prvým exemplárom.
Dané v Solte dňa 4. (štvrtého) marca 1898 (tisíc osemsto deväťdesiatosem).
Pravdepodobne v Rusovciach sa William zoznámil o 12 rokov mladšou Corou Corfield, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou. Bola to dcéra angličana Williama Corfielda, ktorý tam
bol od roku 1907 správca Rothschildovho žrebčína.
Cora študovala v neďalekej Bratislave na Štátnej vyššej dievčenskej škole do roku 1914.
William Corfield mal okrem Cory ešte dvoch synov Alfréda a Vilmosa (Williama).
V článku o vianočnom večierku, ktorý usporiadala princezná Štefánia Lyonyay v 1914 pre
vojnových ranených z jej rusovského lazaretu sa spomína, že syn správcu žrebčína Corfielda zahral na husliach vianočnú pieseň.
William Corfield a jeho rodina.
Wiliam Corfield sa narodil niekedy medzi 23.10.1859 a 26.2.1860 v Birminghame, Anglicko.
V mladom veku (približne od roku 1877) pracoval pre pána Browna(Mr. Browne) ako paholok v jeho konských stajniach (stable boy).
13.04.1880 Corfild ako stajňový paholok vypovedá k smrteľnej nehode kopnutia koňom.
zdroj: Bury & Suffolk Standard
NEWMARKET
SMRŤ NÁSLEDKOM KOPNUTIA KOŇOM. – Minulú sobotu sa v hostinci White Lion Inn konalo vyšetrovanie pred koronerom pánom R. H. Wilsonom vo veci smrti Harryho Littlea, vo veku 21 rokov, ktorý prišiel o život za okolností opísaných v nasledujúcej výpovedi.
Richard Cooper, hlavný muž v službách trénera pána Browna, uviedol:
Približne o deviatej hodine minulý štvrtok ráno zosnulý jazdil na jednom z koní, ktorý bol v mojej starostlivosti, na Heath pri starých stajniach Old Ditch na pieskovej dráhe. Keď sa práve chystal prejsť do cvalu, kôň sa zrútil a zosnulý z neho spadol. Zosnulý sa postavil, aby koňa chytil, ten sa však rýchlo zvrtol a silno ho kopol do spodnej časti tela. Následne bol prevezený do priestorov pána Browna. Zviera nebolo nijako zvlášť zlej povahy a zosnulý sa oň staral a vždy na ňom jazdil. Zosnulý bol po celý čas pri vedomí a ošetroval ho lekár – pán Fison z Newmarketu.
William Corfield, stajňový paholok (stable boy), tiež v službách pána Browna, vypovedal:
O zosnulého som sa staral od chvíle nehody. Lekár prišiel krátko nato a znovu o trištvrte na sedem večer. Prikladali sme obklady, aby sa zosnulému uľavilo. Včera ráno asi o ôsmej hodine som ho nechal, aby som priniesol trochu mlieka, a keď som sa vrátil, sťažoval sa, že mu je zima. Išiel som teda priniesť ešte horúcu vodu a ohrievaciu panvicu do postele. Keď som sa vrátil, zosnulý už bol mŕtvy. Pán Brown pre neho urobil všetko, čo mohol; mal všetko, čo potreboval.
Porota (ktorej predsedom bol pán Richard Arber) vyniesla verdikt:
„Zosnulý zomrel na následky zranení spôsobených kopnutím koňom.“
Pracoval tam 14 rokov až do roku 1891.
V apríli 1891 podpísal zmluvu s trénerom Percym Priceom a dostal sa do Rakúsko-Uhorska.
12.04.1891 - Tréner Percy Price najal W Corfieda.
zdroj:
Algemeine Sport-zeitung
TRÉNER PRICE podpísal zmluvu s novým členom personálu z Anglicka menom Corfield, ktorý už prišiel do Viedne. Corfield strávil posledných štrnásť rokov v službách trénera Browna v Newmarkete.
JOHN REEVES, ktorého stajňa je teraz vo výbornej forme, mal vo štvrtok vo Viedni opäť osedlané kone na dva dostihy: hlavnú cenu dňa, jarné dostihy, s Lissou a dostihy Krieau s Dragonierom.
Tréner Price sa v tomto roku práve presunul z Káposztás-Megyeru do Alagu(Alag-Puszta pri Budapešti).
A práve tam v Alagu, pôsobil potom William Corfield pre staručkého trénera Pricea ako kŕmny majster.
11.03.1894 - Corfield v Alagu ako kŕmny majster.
zdroj: Vadász- és Versenylap
Z tréningových dráh P. Pricea v Alagu
V blízkosti hlavného mesta Uhorska, Budapešti, leží Puszta-Alag, asi 800 metrov od železničnej stanice v Dunakeszi. Športová verejnosť pozná Puszta-Alag bližšie len tri roky – odvtedy, čo tam Maďarský jazdecký spolok zriadil prekážkovú dráhu, na ktorej Združenie jazdcov (Urlovasok) už dva roky usporadúva veľmi úspešné dostihové mítingy. Na tejto dráhe sa nachádza aj tréningové stredisko trénera Pricea, ktorý sa pred tromi rokmi presťahoval z Káposztás-Megyeru do Alagu.
Koľko námahy a nákladov si vyžadovalo vybudovanie moderného tréningového zariadenia tam, kde dnes stoja priestranné, dobre vetrateľné stajne s tehlovou strechou; kde dnes návštevník nájde pohodlný, elegantný obytný dom v anglickom štýle, v ktorom býva tréner so svojou rodinou; kde sú dnes rozsiahle parky, okrasné a úžitkové záhrady, cvičná prekážková škola a kvalitná trávnatá dráha – tam ešte pred tromi rokmi stáli len chudobné domčeky pokryté šindľom a slamou. A ani dnes Priceove stavebné práce nie sú ukončené; práve teraz dáva postaviť šesť nových boxov, aby mohol kone zverené do jeho starostlivosti pohodlne ustajniť.
Ústav má veľmi zdravú polohu; stajne sú priestranné a dobre vetrateľné, takže tam sotva cítiť stajňový pach. Niet divu, že pri kvalitnej výžive sa ušľachtilé zvieratá pod vedením skúseného trénera vyvíjajú čo najlepšie.
Starého Pricea však netreba zvlášť chváliť; už samotný fakt, že derby-favoriti trénovaní pod jeho vedením vyhrali dva roky po sebe modrú stuhu vo Freudenau, výrečne svedčí o jeho zásluhách.
Na tomto mieste musíme spomenúť aj spoľahlivého kŕmneho majstra Corfielda, ktorý so vzácnou odbornosťou a veľkou usilovnosťou plní svoje povinnosti a už tri roky po boku skúseného trénera k jeho úplnej spokojnosti prispieva k dosahovaniu úspechov.
Keď staručký tréner Price zomrel, v Alagu ho vystriedal ďalší starec - tréner H.Huxtable.
Pod ním potom Corfield pokračoval v práci ako kŕmny majster.
Stajne v Alagu vtedy patrili grófovi Elemérovi Batthyánymu.
08.03.1896 - Corfield pracuje v Alagu pre trénera Huxtabla.
zdroj:
Vadász- és Versenylap
2. Alag (4. marec)
Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ! Ganache zostal bez trénera iba niekoľko hodín. Ešte ani nestihli v Drážďanoch pochovať chudáka starého Pricea a už vstúpil do jeho dedičstva starý Huxtable.
Predseda Maďarského jazdeckého spolku stratil v starom Priceovi čestného, svojmu pánovi verného a nezištne oddaného trénera a získal v starom Huxtableovi muža zošediveného zásluhami i poctivosťou.
Huxtable teraz riadi kone z alagského tréningového strediska a môžeme smelo povedať, že s takou odbornosťou, akoby sa doteraz zaoberal výlučne tréningom. Doma v stajniach na všetko osobne dohliada, vonku na tréningovej ploche prechádza od koňa k druhému – od toho, na ktorom pracoval zosnulý Price, až po ďalšie – a sám riadi všetku prácu.
Pomáha mu pritom spoľahlivý stajňový kŕmny majster William Corfield.
Kone pod jeho dohľadom prezimovali vo všeobecnosti výborne, ani jeden nebol chorý. Cval v otvorenom priestore začali približne pred dvoma týždňami, no potom museli na niekoľko dní tréning prerušiť, až dnes (4. marca) vyšli na veľkú tréningovú dráhu.
Počasie nebolo práve priaznivé – ešte o desiatej hodine, keď kone vyšli, visela nad krajinou hustá hmla, no zima nebola.
Huxtable zapojil do práce všetky kone, najprv ich nechal klusať a cválať, ba niektorým doprial aj silnejší galop. Tak napríklad aj kandidátovi na Przedswit z tohto strediska – Álmosovi.
O koňoch – až na niekoľko výnimiek – možno hovoriť len pochvalne. Moja pozornosť sa prirodzene sústredila na derby favorita: Ganachea.
Všetko pekné a dobré, čo možno povedať o koni, najmä o derby koni, platí aj pre brata Gagy. Už sa zbavil zimnej srsti a jeho mohutná stavba tela i vystupujúce svalstvo sú pôsobivé. Jeho galop nenecháva nič na želanie – je pekný, pravidelný, s dobrým záberom. Dnes bežal dvakrát v spoločnosti Álmosa (na 1000 a 1400 metrov). Jeho prvé vystúpenie bude pravdepodobne v Kráľovskej cene, no je možné, že sa skôr predstaví publiku hlavného mesta v niektorom menej významnom behu. Jeho tréner i pán Corfield sú s ním veľmi spokojní a tomu druhému sa dokonca páči viac než Gaga. Možno sa mýlime, keď si dovoľujeme vysloviť názor, že modrú stuhu Ganacheovi sotva vezmú, no to je náš názor a želáme si, aby nám čas dal za pravdu!
Álmos sa intenzívne pripravuje na Przedswit handicap, v ktorom tento rok určite ponesie menšiu váhu než vlani, keď ho zaťažili 55 kilogramami. Päťročný žrebec po Agete je v dobrej kondícii, sviežo cvála, akoby nemal v nohách toľko pretekov. Ako som videl, veľa práce mu už netreba, aby bol pripravený na preteky, no myslím si, že vzdialenosť Przedswit bude preňho krátka.
Zo stajne grófa Eleméra Batthyányho sú pod Huxtableovým vedením ešte Merveilleuse a pekne stavaná, bystrá dvojročná kobylka Margot (Gaga – Mutiny).
Z ostatných koní strediska zvlášť vyniká dvojročný Gergely pána Miklósa Keczra (Hazle-hatch – Gladia), veľký, svalnatý ryšiak, ktorý sotva zostane bez víťazstva medzi „maidenmi“. Sľubný je aj tmavý hnedák Sweetbread – Dongola grófa Jána Fejaczewicha, rovnako ako Touchette pána Endreho Beretvása, kobylka po Ercildoune.
Medzi staršími koňmi vyniká urodzeného pôvodu a mohutnej stavby Hercules, no jeho temperament mu bráni naplno ukázať schopnosti. Z Hirnöka, ktorý pripomína Hiresa, by sa mohol stať užitočný prekážkový kôň, rovnako ako z Buzavirága, ktorý počas zimy priaznivo zosilnel. Uzsorás neprezimoval práve najlepšie, no je nádej, že tento žrebec po Zsupánovi, od ktorého sa vždy veľa očakávalo, ešte prinesie svojmu majiteľovi radosť. Malý Kegy sa pohyboval svižne medzi dvojročnými a aj tento rok bude zaiste užitočným koňom.
Stajňový džokej Peake je ešte so svojou mladou manželkou v Anglicku, no počas budúceho týždňa sa už vráti domov do Alagu. (Ohidi)
Ale už v decembri 1897 si Corfield hľadá
prácu ako súkromný cvičiteľ koní, kŕmny majster alebo na podobnej pozícii.
13.12.1897 - Corfield si hľadá prácu.
zdroj:
Vadász- és Versenylap
W. Corfield, ktorý dlhé roky s najväčšou oddanosťou a šikovnosťou pôsobil vo funkcii kŕmneho majstra tak pri zosnulom P. Priceovi, ako aj teraz pri Huxtableovi, si hľadá miesto ako súkromný cvičiteľ koní, kŕmny majster alebo na podobnej pozícii. Odporúčame ho do pozornosti športových kruhov.
12.decembra 1897, si William Corfield dal uverejniť
oznam o hľadaní práce v novinách Allgemeine Sport-Zeitung:
W. Corfield
Alag, pošta Dunakeszi, Maďarsko
si hľadá miesto ako kŕmny majster, správca žrebčína alebo vedúci stajní.
Má k dispozícii najlepšie referencie o dlhoročnej službe v popredných dostihových stajniach.
15:01.1898 - Noviny informujú o Corfieldovom odchode od Huxtabla k Gyulovi Telekimu.
zdroj:
Vadász- és Versenylap
Corfield, ktorý bol doteraz zamestnaný v stajni pána Huxtabla v Alagu ako kŕmny majster a pred 14 dňami odtiaľ odišiel, bol angažovaný do dostihovej stajne a žrebčína grófa Gyulu (Júliusa) Telekiho a grófa Józsefa (Jozefa) Telekiho v Révbéri ako tréner a správca žrebčína
V Alagu v stajniach grófa Eleméra Batthyányho, Corfiekd pôsobil niekoľko rokov
a potom sa presunul do Révbér pusty(oblasť Solt), približne 100 km južne od Budapešti.
Začiatkom roku 1898 začal totiž pracovať pre grófa Gyulu Telekiho ako súkromný tréner.
07.02.1898 - Corfield bol angažovaný grófom Gyulom Telekim.
zdroj:
Magyar Hirlap
Nový tréner W. Corfield, doterajší vedúci stajne grófa Eleméra Batthyányho, bol angažovaný grófom Gyulom Telekim ako tréner. Berényi, bývalý tréner, opustil svoje miesto, ale zatiaľ ho nikde neangažovali.
05.03.1899 - Corfielda ako súkromného trénera si najal gróf Július (Gyula) Teleki.
zdroj:
Algemeine Sport-zeitung
W. CORFIELD, doterajší kŕmny majster v dostihovej stajni grófa Eleméra Batthyányho, bol angažovaný grófom Júliusom (Gyulom) Telekim ako súkromný tréner. Corfield bol niekoľko rokov asistentom zosnulého Petra Pricea a ako taký preukázal svoju šikovnosť najmä v starostlivosti o víťazov Derby, kone Gaga a Gourmand. Dúfajme, že sa mu s jeho novými zverencami podarí dosiahnuť pekné úspechy, a tým lepšie zhodnotiť chovateľské snahy jeho nového pána.
Vo februári 1900 pred dostihovou sezónou mal Corfield ako tréner Révbérskeho súkromného tréningového ústavu 9 koní v tréningu.
03.02.1900 - Kone v tréningu trénera Corfielda v stajni Revbér.
zdroj:
Vadász- és Versenylap
...
XV. Révbérsky súkromný tréningový ústav.
Tréner: W. Corfield.
Stajňa grófov Gyulu a Jozefa Telekiho.
Ide o stajňu s malými nárokmi; ušľachtilou vášňou majiteľov je testovať kone z vlastného chovu priamo na dostihoch. A hoci kone z révberskej stajne doteraz nezbierali veľké vavríny, sotva prešiel rok bez toho, aby sa na dráhe neobjavil aspoň jeden konkurencieschopný kôň. Veľké nádeje nemôže mať stajňa ani tento rok, no má kone schopné vyhrať dostihy – a to je pre týchto nezištných športovcov (sportsmenov) dostatočným zadosťučinením
Ešte vo februári 1901 mal pod patronátom 7 koní v Revbérskom tréningovom centre(09.02.1901, Vadász- és Versenylap).
No potom v auguste 1901 tam Corfield skončil a presunul sa do Alagu.
Noviny Vadász- és Versenylap z 22.02.1902 o tom informovali krátkou správou:
William Corfield, po augustovom rozdelení stajne grófa Gyulu Telekyho, prestal pôsobiť ako tréner a prešiel k Johnovi Reevesovi ako kŕmny majster.
Podľa Vadász- és Versenylap z 10.1. 1903 sa v Súkromnom tréningovom inštitúte v Alagu staral o kone
tím na čele s trénerom Johnom Reevesom, džokejom Robertom Adamsom, kŕmnym majstrom W. Corfieldom a učňami Smejda a Neumann.
Pod patronátom mali 52 koní od 7 majiteľov ako napr. od grófa Béla Esterházyho, grófa Jozefa Pálfyho, baróna Hermanna Königswartera atď.
1.januára 1907 tento tím na čele s trénerom Johnom Reevesom, kŕmnym majstrom Williamom Corfieldom, cestovným kŕmnym majstrom Józsefom Welechowskym,
Džokejmi: J. H. Martinom, K. Smejdom a stajníkmi, sa staral o 47 koní rôznych majitelov medzi ktorými pribudol
Alfons Rothschild (Vadász- és Versenylap). Ten v 1906 roku kúpil celú dostihovú stajňu baróna Hermanna Königswartera.
Alfons Rothschild potom zamestnal aj Williama Corfielda,
ako správcu žrebčína v Rusovciach.
SVATBA A RODINA
12.decembra 1896 sa William Corfield oženil s Augustou Corou Ludwig pochadzajúcou z Drážďan(Sasko, Nemecko).
S ňou mal tri deti, dvoch synov a jednu dcéru:
Alfréd Corfield narodený 19.10.1895 v Budapest III
Cora Berta Emília narodená 26.02.1898 v Solt, Puszta Révbér
William(Vilmos) Hans Corfield narodený 22.10.1899 v Solt, Puszta Révbér
William Corfield ako odborník na dostihové kone striedal často pôsobiská a rodina sa tak musela tiež sťahovať.
Pri ohlasovaní narodenia syna Alfréda Corfielda, 10. júla 1897, na matrike v Budapešti, mal otec William Corfield zapísané bydlisko v Dunakeszi (Alag puszta v Peštianskej župe).
Potom sa na niekoľko rokov presunul do Revbér pusty v Solte no neskôr zas pracoval v Alagu pre anglického trénera Johna Reevesa ako pomocný tréner a kŕmny majster.
V 1907 sa stal vedúcim žrebčína v Rusovciach pre baróna Alfonza Rothschilda.
Noviny Vadász- és Versenylap z 1.7.1907 informujú, že Wiliam Corfield, ktorý
trénoval kone grófa Tekekiho a bol aj pomocným trénerom Johna Reevesa,
nedávno prevzal vedenie žrebčína Alfonza Rothschilda v Rusovciach.
01.07.1907 - Corfield sa stáva správcom žrebčína v Rusovciach.
zdroj: Vadász- és Versenylap
Corfield, ktorý bol dlho trénerom pre grófa Telekiho a naposledy pracoval ako druhý tréner pre J. Reevesa, nedávno prevzal vedenie žrebčína Alfonza Rothschilda v Oroszváre.
V žrebčíne J. Reeves teraz pozíciu druhého trénera, ako už bolo spomenuté, zastáva H. Barker, bývalý vynikajúci džokej.
Podobne ale neskoršie túto správu potvrdzujú aj noviny Sportélet zo 04.01.1908:
J. Reeves angažoval H. Jakemana na pozíciu kŕmneho majstra. Túto dovtedy zastával Corfield, ktorý ale prevzal vedenie rusovského žrebčína.
V týchto rokoch sa William Corfield presťahoval s rodinou do Rusoviec pri Bratislave.
Tieto informácie potvrdzujú aj informácie zo školských ročeniek škôl, ktoré jeho detí navštevovali.
Cora v školskom roku 1906/1907 navštevovala 3. triedu na Evanjelickej základnej škole v Budapešti.
Alfréd na tejto škole navštevoval v tomto roku 4. triedu.
Zaujímavosťou je, že Alfréd v školskom roku 1905/1906 keď bol v 3. ročníku,
dostal 10 zlatých korún za to, že ako žiak s anglickým materským jazykom
vykázal v maďarskom jazyku najväčší pokrok.
Pri žiakovi Alfrédovi je uvedené, že pochádzal z Alagu, zatiaľ čo
pri Core je uvedená obec Solt.
Pri obidvoch je uvedené, že počas školského roka 1906/1907 zo
školy predčasne odišli a nedokončili ju.
Od 1907/1908 až do roku 1914/1915 potom Alfréd Corfield navštevoval Štátnu hlavnú reálnu školu
v Bratislave (Állami főreáliskola, Pozsony).
Cora Corfield bola študentkou, od 1908/1909 do roku 1913/1914, Štátnej vyššej dievčenskej školy v Bratislave (Állami felsőbb leányiskola, Pozsony).
O školách tretieho súrodenca - Williama Corfield - sa vie menej, ale tiež navštevoval Štátnu hlavnú reálnu školu v Bratislave v školských rokoch
1910/1911-1913/1914.
Školské ročenky, kde sú uvedení Alfréd, Cora a Vilmos.
Evanjelická základná škola, Budapešť
rok 1905/1906
Alfréd Corfield, žiak III. ročníka ľudovej školy, hovoriaci anglickým materinským jazykom, vykázal v maďarskom jazyku najväčší pokrok a dostal tiež 10 zlatých korún.
zdroj: Évi értesítő 1905/1906, Evangélikus Elemi Iskola, Budapest,(Budapest – Deáktér).
rok 1906/1907
III. dievčenská trieda základnej školy
(III. elemi leányosztály.)
...
6 Cora Corfied, narodená 1898. bydlisko: Solt, evanjelička augsburského vyznania, odídená.
(6 Corfield Córa, 1898. Solt, ágh. kim.)
...
IV. chlapčenská trieda základnej školy
(IV. elemi flu-osztály.)
...
10 Alfréd Corfield, narodený: 1895. bydlisko: Uj-Alag, evanjelik augsburského vyznania, odídený.
(10 Corfield Alfréd, 1895. U.-Alag, ágh.
kim.)
...
zdroj: Évi értesítő 1906/1907, Evangélikus Elemi Iskola, Budapest,(Budapest – Deáktér).
Štátna vyššia dievčenská škola v Bratislave.
(Állami felsőbb leányiskola, Pozsony.)
Cora Corfield navštevovala školu 6 školských rokov.
Je uvedená v ročenkách 1908/1909 - 1913/1914. Štátna hlavná reálna škola v Bratislave
(Állami főreáliskola, Pozsony)
Alfréd Corfield navštevoval školu 8 školských rokov.
Je uvedený v ročenkách 1907/1908 - 1914/1915.
William(Vilmos) Corfield je uvedený v 3 ročenkách
tejto školy:
1910/1911, 1911/1912, 1912/1913
Rodina Corfieldovcov sa teda presťahovala do Rusoviec pri Bratislave,
kde William Corfield získal miesto správcu žrebčína
Alfonsa Rothschilda. Bol to bývalý slávny Hugov žrebčín, ktorý
si od roku 1907 barón Rotschil prenajal od majiteľou Eleméra a Štefánie Lónyay.
V zápisnici uznesení prijatých na valnom zhromaždení
Dolnodunajského Evanielického Ďištriktu sa uvádza, že
gróf Elemér Lónyay, barón Alfons Rothschild a správca žrebčína Vilmos (William) Corfield
prispeli v roku 1911 finančnou sumou na školské lavice Evanjelikom v Rusovciach.
24 a 25.08.1911 - Zápisnica z valného zhromaždenia Evanjelikov Augburského Vyznania.
zdroj:
Zápisnica z riadneho valného zhromaždenia Predunajského evanjelického dištriktu a. v. v Bratislave (24. – 25. august 1911). Banská Štiavnica: Kníhtlačiareň vdovy Augusta Joergesa a syna, 1911.
DOLNODUNAJSKÝ EVANJELICKÝ CIRKEVNÝ DIŠTRIKT AUGSBURSKÉHO VYZNANIA
Zápisnica
o uzneseniach prijatých na riadnom valnom zhromaždení,
ktoré sa konalo 24. a 25. augusta 1911 v Bratislave.
… Oroszvár vstúpil do radu podporujúcich členov Lutherovej spoločnosti.
Získal:
od hlavného spolku G. A. v Špýre 59,75 korún, od spolku v Hermannstadte 64,81 korún, od spolku v Darmstadte 29,88 korún,zo všeobecného fondu 50 korún,z univerzálneho daňového fondu 92 korún.
Zaobstaral nové školské lavice v hodnote 530 korún;
na tento účel prispeli:
Jeho Excelencia gróf Elemér Lónyay sumou 200 korún,
barón Alfons Rothschild 50 korún,
správca žrebčína Vilmos (William) Corfield 50 korún.
Ako náhradu školného prijal od štátu 120 Korún
— Výdavky:
pre školu v Bratislave 13 K,
na vykúpenie suplikácie 232 K,
pre Mosontétény 5,50 K,
pre cirkev v Istvánvölgyi 41,36 K,
pre diakonický ústav 5 K,
na zahraničnú misiu 5,31 K.
Konfirmandi darovali 3,50 K na nový pohrebný kríž.
Sumou 14,65 K bol rozšírený fond pre chudobných.
Jej cisárska a kráľovská výsosť Štefánia, manželka grófa Eléméra Lónyaya, obdarovala aj evanjelických chudobných a do chudobinca, ktorý založila, bol prijatý aj jeden evanjelický chudobný.
Splátka dlhu: 1700 korún.
Dlh: 5000 korún.
Ako správca žrebčína v Rusovciach sa William Corfield nepriamo spomína v článku o vianočnom večierku
belgickej princeznej Štefánie Lónyay. Spomína sa tam, že jeden zo synov
správcu žrebčína Corfielda zahral na husliach zbožnú vianočnú pieseň.
Vianočný večierok princeznej Štefánie 1914.
zdroj: 28.12.1914, Neue Freie Presse,
Vianočná oslava vo vojenskom lazarete princeznej Stefánie, grófky Lónyayovej.
Z Oroszváru, dňa 26., sa hlási: princezná Stefánia, grófka Lónyayová, usporiadala pre ranených vo vojenskom lazarete na zámku Oroszvár na Štedrý večer veľkú vianočnú oslavu.
O 6. hodine večer zavolal nemocničný zvon všetkých ranených do sály, v ktorej žiaril mohutný vianočný stromček v svetle sviečok. Podkove podobný stôl takmer nepostačoval, aby pojmul všetky pripravené darčeky. Na druhom stole boli pripravené pečivo a pochutiny všetkého druhu.
Slávnosti sa zúčastnili: gróf Elemér Lónyay a jeho manželka, ktorá sa objavila v odeve sestry, ďalej grófka Ella Alberti d’Enno, dvorná dáma barónka Gagern, okresný lekár Dr. Deller, sekretár Hans Blach, panský úradníci pôsobiaci v nemocnici a celý ošetrovateľský personál.
Najprv syn správcu žrebčína Corfielda zahral na husliach zbožnú vianočnú pieseň. Potom vystúpil spomedzi ranených – ťažko chorých priniesli do sály na nosidlách – vojak Nikolaus Angyal, s obväzom ešte na jednej ruke, a predniesol maďarský príhovor, v ktorom na záver vyzdvihol, že sestra Štefánia poskytuje raneným najláskavejšiu starostlivosť a obetavú pomoc.
Vyslovil trojité „Nech žije“ na počesť pani domu, ku ktorému sa nadšene pridali všetci prítomní. Sestra Štefánia, dojatá jednoduchými slovami vojaka, potom, s podporou grófky Alberti, barónky Gagern a starostlivej gazdinej slečny Sophie Porbusz, rozdala darčeky, ktoré obdarovaným priniesli množstvo praktických predmetov, ďalej cigary, cigarety, tabakové výrobky, tabakové vrecká, peňaženky ozdobené maďarskými znakmi a mnoho iného, vrátane malého vreckového kalendára s obrázkom sestry Štefánie.
Okrem grófskeho páru prispeli vianočnými darčekmi aj manželka amerického veľvyslanca pani Penfield, hlavný lekár Dr. Floderer, okresný lekár Dr. Deller a gazdiná slečna Porbusz. Barónka Gagern darovala sud piva.
Pred rozdávaním darčekov vo vojenskom lazarete sa konala vianočná oslava aj v miestnom chudobinci, ktorý založil gróf Elemér Lónyay, kde boli obdarovaní obyvatelia chudobinca odevmi a pečivom, rovnako aj šesťdesiat detí zamestnancov panského hospodárstva.
V októbri 1913 prišiel do Rusoviec William Baker Holroyd-Smyth, ktorý si
zobral za manželku Coru Corfield, dcéru Williama Corfielda.
William Baker sa stal správcom žrebčína a nahradil Corfielda.
Kedy presne začal William Baker pôsobiť ako správca žrebčína v Rusovciach nie je známe.
V článku o vianočnom večierku princeznej Štefánie Lónyay z Vianoc 1914 sa píše o synovi Corfielda správcu žrebčína.
Avšak, častokrát sú vo vtedajších novinách uvádzané nepresné informácie a Corfield
mohol byť v tom čase už bývalý správca.
Brána do Rusovského žrebčína.
Rusovský žrebčín po 1. svetovej vojne už barónovi Rothschildovi nevyhovoval a
postupne v 20. rokoch tam ukočil svoju činnosť. Ťažisko svojej pôsobnosti presunul do
žrebčína v Dióspuszte (Továros) pri meste Tata a odtiaľ neskôr do Oberweidenu.
William Holroyd-Smyth od začiatku 20.rokov už ako
správca žrebčína v Rusovciach pravdepodobne nepracoval. [*7][*17]
William Baker sa nakrátko pravdepodobne tiež presunul do Diospuszty spolu
so stajňou Alfonsa Rotchilda, keďže ten bol jeho zamestnávateľ. Poprípade
mu pomahal iba s presunom či organizáciou presunu koní.
V novinách Molnárok Lapja z 13. januára 1923, dal William Baker uverejniť inzerát
kde predáva parný stroj. Ako adresu inzerátu uviedol Tóváros, Esterházyho ulica 126.
Továros bola obec pri meste Tata a na území obce Tóváros sa nachádzal aj žrebčín Dióspuszta (pusta Diós).
13.01.1923 - Inzerát podaný W.B.Holroyd-Smythom z obce Továros pri Tate.
zdroj: Molnárok Lapja
Predám jednovalcový stabilný parný stroj s výkonom 24 konských síl a pracovným tlakom 10/16 atm, vyrobený v Magdeburgu.
Holroyd Smyth, Tóváros, Esterházyho ulica 126,(89126)
Do tohoto kontextu zapadá aj informácia zo zvláštnej správy v novinách Az Est.
Tie 6.apríla 1934 uverejnili informáciu o sťažnosti manželského páru Holroyd-Smyth na lekára v Rusovciach, z ktorej sa dá dozvedieť veľa dôležitých informácií.
Píše sa tam, že pred vojnou bol Holroyd Smyth správcom rusovského žrebčína a po vojne teda niekedy po roku 1918 si manželia William a Cora prenajali hospodárstvo v okolí Rusoviec. Hospodárstvo manželov v lete 1933 skrachovalo a manželia sa vrátili do Anglicka. Opisuje sa incident z roku 1932 keď lekár ktorý navštevoval často chorú Coru, údajne napadol ich dcérku Daisy. Čo sa udialo zistili až keď už boli v Anglicku a tak podali sťažnosť na žandarskej statnici v Rusovciach (Oroszváre).
06.04.1934 - Sťažnosť Holroyd-Smyth na žandárskej stanici v Rusovciach.
zdroj:
Az Est
Podaná citlivá sťažnosť
Manželka pána Holroyd Smitha, anglického pána z významnej rodiny, podala na žandárskej stanici v Oroszváre sťažnosť v mimoriadne citlivej veci. Manželia sa zdržiavali v Oroszváre pred vojnou. Holroyd Smith bol správcom Rothschildovho žrebčína. Po vojne si prenajali hospodárstvo v okolí Oroszváru. Keďže pani Smithová bola často chorá, navštevoval ju lekár.
Pani Smithová vo svojej sťažnosti uvádza, že tento lekár zneužil jej chorobu a násilne zaútočil na jej osemročnú dcérku Daisy. Podľa sťažnosti sa incident mal stať pred dvoma rokmi.
Hospodárstvo anglických manželov vlani v lete skrachovalo a Smithovci sa vrátili do Anglicka. Podľa sťažnosti tam na celú záležitosť prišli. Pani Smithová požiadala aj o vypočutie svedkov v tejto veci.
Žandárska stanica v Oroszváre postúpila prípad prokuratúre v Győri. V tejto citlivej veci sa začalo vyšetrovanie.
Dlhy a krach Williama a Cory Holroyd Smyth v Rusovciach, potvrdzuje aj
oznámenie z úradného bulletina Budapeštianskeho vestníka.
Najprv v roku 1933 boli William a Cora predvolaní k splateniu dlžných súm pre oboch 3000 zlatých pengõ a
2000 zlatých pengõ iba pre Williama. V oznámení sa uvádza, že sa nachádzajú na neznámom mieste a
tak im bol pridelený kurátor-advokát. Obidvaja sa nachádzali v tom čase už v Anglicku.
22.10.1933 - Predvolanie Williama a Cory ohľadne dlhov.
zdroj:
Úradný bulletin Budapeštianskeho vestníka, október 1933 (ročník 67, č. 223 – 248)
Budapesti Közlöny Hivatalos Értesítője, 1933. október (67. évfolyam, 223-248. szám)
Kráľovský okresný súd v Magyaróvári (dnešný Mosonmagyaróvár) dáva na vedomie, že v spore žalobcu Mosonmegyei Takarékpénztár Rt. (Akciová sporiteľňa Mošonskej župy) proti žalovaným W. B. Holroyd Smyth a jeho manželke Cora Corfield o sumu 3000 pengő,
určil termín na začatie a vecné prejednanie sporu. Vyzýva strany, aby sa dostavili dňa 7. novembra 1933 o 9. hodine predpoludním do úradnej miestnosti na I. poschodí, dvere č. 12. Zároveň pre žalovaných
W. B. Holroyd Smyth a jeho manželku Coru Corfield,
ktorí sa zdržiavajú na neznámom mieste,
ustanovil za opatrovníka (kurátora) advokáta Dr. Viktora Persiana s bydliskom v Magyaróvári. Súd vyzýva žalovaných, aby sa v uvedený deň a hodinu dostavili osobne alebo prostredníctvom oprávneného a preukázaného splnomocnenca, inak bude v ich mene konať ustanovený opatrovník.
Magyaróvár, 30. septembra 1933. Kráľovský okresný súd v Magyaróvári. Číslo spisu: 11727 / Predvolanie 2374/1933.
Kráľovský okresný súd v Magyaróvári dáva na vedomie, že v spore žalobcu Mosonmegyei Takarékpénztár Rt. proti žalovanému
W. B. Holroyd Smyth o sumu 2000 pengő a príslušenstvo,
určil termín na začatie a vecné prejednanie sporu. Vyzýva strany, aby sa dostavili dňa 7. novembra 1933 o 9. hodine predpoludním do úradnej miestnosti na I. poschodí, dvere č. 12. Zároveň pre žalovaného
Holroyd Smyth, ktorý sa zdržiava na neznámom mieste,
ustanovil za opatrovníka advokáta Dr. Nándora Szatinszkého s bydliskom v Mosone. Súd vyzýva žalovaného, aby sa v uvedený deň a hodinu dostavil osobne alebo prostredníctvom oprávneného a preukázaného splnomocnenca, inak [bude konať opatrovník].
Magyaróvár, 30. septembra 1933. Kráľovský okresný súd v Magyaróvári. Číslo spisu: 11728 / Predvolanie P 1154/5/1933.
Keďže dlžné čiastky nesplatili, bolo v roku 1934 pristúpené k dražbe ich majetkov v Rusovciach.
Manželia vlastnili v Rusovciach dva domy so záhradami.
27.05.1934 - Dražba majetku Williama a Cory Holroyd-Smyth.
zdroj: Úradný bulletin Budapeštianskeho vestníka máj 1934, (Zväzok 68, čísla 97 – 121)
Budapesti Közlöny Hivatalos Értesítője, 1934. május (68. évfolyam, 97-121. szám)
Budapeštiansky ústredný kráľovský okresný súd ako pozemnoknižný orgán č. N-F 4169 I/2
Dražba 1924–1934, pozemnoknižné číslo.
V exekučnej veci iniciovanej návrhom Mošonskej sporiteľne v Magyaróvári ako oprávneného
proti W. B. Holroydovi Smyth a jeho manželke Cora Corfield ako povinným,
nariaďuje pozemkovoknižný orgán na základe žiadosti oprávneného v zmysle § 144, 146 a 147 exekučného zákona č. LX z roku 1881
vykonanie exekučnej dražby.
Dražba sa nariaďuje za účelom vymoženia pohľadávok:
istiny vo výške 3 000 a 2 000 zlatých pengő, s 8-percentným ročným úrokom, plynúcim od 15. mája 1932,
ďalej 364,20 a 459 zlatých pengő ako doteraz určené súdne a exekučné trovy, ako aj 95 zlatých pengő trov určených pri tejto príležitosti za podanie dražobného návrhu,
a ďalej na uspokojenie pohľadávok pristúpivších veriteľov, a to:
Walter Móric: 36 metrických centov (3,6 tony) pšenice a 12,78 pengő,
firma Kalisch a Kellner: 26 a 100 pengő,
firma bratov Deutsch: 1 241,58 pengő,
Mošonská mestská a vidiecka sporiteľňa: 1 400 pengő,
Lajos Ásványi: 200 pengő istiny spolu s príslušenstvom,
za účelom vymoženia týchto pohľadávok z nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Oroszvár, ležiacej v obvode kráľovského okresného súdu v Magyaróvári, a to:
1. Z nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 224 obce Oroszvár, v časti A I, poradové čísla 1 a 2, pod parcelnými číslami 199 a 200, pozostávajúcich z domu č. 72 a záhrady v lokalite Brizetek(?), s vyvolávacou cenou 10 351 zlatých pengő.
2. Z nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 442 obce Oroszvár, v časti A I, poradové čísla 1 a 3, pod parcelnými číslami 282, 283 a 284, pozostávajúcich z ornice, záhrady a domu č. 97, nachádzajúcich sa v intraviláne, s vyvolávacou cenou 4 449 zlatých pengő.
Pozemnoknižný orgán určuje, že dražba sa uskutoční v úradných dražobných miestnostiach, na prízemí, dvere č. 1, dňa 17. júla 1934 o 9. hodine dopoludnia.
Dražobné podmienky
1. Z nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby, možno nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. 224 predať najmenej za polovicu vyvolávacej ceny, ostatné nehnuteľnosti najmenej za dve tretiny vyvolávacej ceny, a to zároveň nie za cenu nižšiu, než je týmto rozhodnutím určená krycia cena, konkrétne:
pre Waltera Mórica 20 500 pengő,
pre firmu Kalisch a Kellner 17 200 pengő,
pre firmu bratov Deutsch 11 000 pengő,
pre Lajosa Ásványi 23 560 pengő.
Predaj za nižšiu cenu nie je prípustný.
2.Osoby, ktoré majú v úmysle zúčastniť sa dražby, sú povinné zložiť ako dražobnú zábezpeku 10 percent vyvolávacej ceny, a to buď v hotovosti, alebo v cenných papieroch spôsobilých na zloženie zábezpeky, ktoré musia byť zložené u povereného úradníka, prípadne predložiť potvrdenie o tom, že zábezpeka bola vopred zložená do súdnej úschovy, ktoré sa odovzdá poverenému úradníkovi, a zároveň sú dražitelia povinní podpísať dražobné podmienky podľa § 147, 150 a 170 zákona č. LX z roku 1881 a § 21 zákona č. LX z roku 1908.
Vyzerá to tak, že William a Cora Holroyd Smyth, sa chceli v nádhernej úrodnej oblasti Rusovciach usadiť a začať tu farmárčiť.
Pravdepodobne by začali aj s chovom koní, keďže s nimi boli obaja spojení. Avšak pravdepodone svetová hospodárska kríza, ktorá vtedy úradovala
a problémy maďarského hospodárstva a poľnohospodárstva, mohli zapričiniť ich neúspech.
V 1930 napísali noviny Leicester Chronicle o dopise, ktorý napísal William Holroyd-Smyth z Rusoviec,
vodcovi leceisterských skautov. Z toho listu sa dá dozvedieť, že
okrem manželky a dcéry mal William ešte v tom čase
11. ročného syna tiež skauta. V článku sa opisuje ako rodina
mávala britskou vlajkou na po Dunaji sa plaviacich sa skautou.
Muselo sa im cnieť za domovinou a už plánovali návrat domov do Veľkej Británie.
16.08.1930 -
William Holroyd-Smyth vzhliada k mladým anglickým Skautom na Dunaji.
zdroj:
Leicester Chronicle
Témy hodiny
Zahliadnutie mladých skautov na Dunaji.
Pán Holroyd-Smyth z maďarského Oroszváru (dnešné Rusovce) poslal list zástupcovi okresného komisára Johnovi H. Cartwrightovi, vodcovi 5. leicesterského skautského oddielu „Fox“. Ten sa práve vrátil z krátkej návštevy Maďarska. V liste opisuje, ako ich 30. júla videl plaviť sa loďou po Dunaji.
Pán Holroyd-Smyth píše: „Mal som tú česť mávať britskou vlajkou (Union Jack) a povzbudzovať vás na vašej ceste. Našu malú skupinku tvorila moja manželka, priateľ, dcéra a ja; na brehu Dunaja sme čakali nejaký čas, kým sme uvideli vašu loď.“
Sklamany
„Vidieť skutočných anglických skautov bol pre nás zážitok,“ pokračuje pán Smyth. „Môj syn, ktorý má 11 rokov, je tiež skautom a patrí do oddielu č. 321 v Budapešti. V tom čase bol v severovýchodnom Maďarsku a vrátil sa sem až včera. Bol veľmi sklamaný, že vašich chlapcov nevidel.“
Po neúspechu s farmou v Rusovciach sa rodina Williama Holroyd-Smyth presťahovala do Anglicka.
V severo-západnej Londýnskej štvrti Norholt v roku 1929 otvorili nové prestížne závodisko
pre menšie kone - Northolt Park Racecourse.
Pony preteky boli preteky menších koní, takých ktoré nespĺňali výškové parametre aby
mohli súťažiť na klasických dostihoch. Zastrešované organizáciou PTC(Ponny Turf Club),
takéto preteky, s oveľa nižším vstupným oproti klasickým dostihom, boli prijatelnejšie pre verejnosť
a navyše ponúkali lepší štandard pre návštevníkov. Northolt park bol vybraný za národné centrum a
sídlo organizácie pretekov menších koní. Bol vybavený na tú dobu špičkové moderné zariadenie.
[*15]
Pre trénera Williama Bakera Holroyd-Smytha to bola nová veľká príležitosť a práve
do Northoltu sa presťahoval a začal tu trénovať menšie kone rôznych majiteľov a závodiť. V novembri 1932
sa v novinách píše o víťazstvách jeho zverencov.
DOSTIHY V NORTHOLT PARKU
VEĽKÝ DEŇ PRE HOLROYD-SMYTHA; MANNOVA VYROVNANOSŤ
Mladý tréner z Northoltu, W. B. Holroyd-Smyth, zažil minulú sobotu v Northolt Parku veľmi úspešné popoludnie, keď osedlal troch víťazov a v prvých dostihoch obsadil všetky tri miesta. Týmto podujatím boli predajné hendikepové dostihy Dorking Selling Handicap, ktoré vyhral Frankie pred ďalšími dvoma mladými koňmi tohto trénera, Lady Phil a Wei-Hai-Wei. Valacha sira Delvesa Broughtona jazdil írsky džokej J. Patman, ktorý sedlal aj koňa Bullchase (majiteľ J. Waddell), tretieho víťaza tejto stajne. Proti tomuto žrebcovi bol podaný protest za križovanie dráhy, ale komisári ho zamietli. Ďalšia víťazka Holroyd-Smytha, Aunt Georgie, je tiež majetkom pána Waddella.
Joseph Mann, ďalší mladý tréner, je momentálne na vrchole formy. Na minulotýždňovom mítingu osedlal po dva víťazné kone každé popoludnie a v sobotu zaznamenal ďalšie „double“, keď kobyla Out zopakovala svoj úspech z predchádzajúceho týždňa a Royal Double (majiteľka pani G. T. Ansellová) dobehla v mŕtvom závode súčasne s rýchlym Wonder Barom v dostihoch na šesť furlongov.
Hoci boli stávkari v niektorých kruhoch voči kobyle Ower Canny trochu opatrní, táto spoľahlivá kobyla potvrdila rolu favoritky a s najvyššou nesenou váhou zvíťazila vo Falmouth Handicape na jednu a štvrť míle. Pán R. Tyson je majiteľom aj trénerom Ower Canny, ktorú jazdil Patman, čím zavŕšil svoj víťazný „treble“ (tri víťazstvá).
Patman a Holroyd-Smyth opäť úspešní
J. Patman dosiahol ďalší skvelý „treble“ pri pondelkovom ukončení mítingu a Holroyd-Smyth osedlal ďalších dvoch víťazov. Frankie bol opäť jedným z úspechov tejto dvojice, keď vyhral pondelkovú predajnú cenu (Selling Plate). Keďže vyhral predajné dostihy už v sobotu, neniesol žiadnu penalizáciu a s váhou iba 7 stobov a 10 libier (cca 49 kg) mal ľahkú úlohu. Trénerovým druhým víťazom bol Sayan, ktorý lepšie zvládol zaujímavý finiš s favoritmi Grimaldim a Hawkiteom. V sedle Sayana bol samozrejme Patman, ktorý jazdil aj Ower Canny. Tá si pripísala štvrté víťazstvo v rade po mŕtvom závode s Miss Juliou.
Leamington Handicap priniesol dobré preteky na jednu a štvrť míle. Kapitán J. T. B. Robinson odštartoval deväťčlenné pole hladko a prvých šesť furlongov cválali kone pokope. Pri nábehu zo zákruty do cieľovej rovinky sa odtrhla Little Punkah, nasledovaná koňmi Startling a Memoranda. Po prejdení určitej vzdialenosti si Startling držal suverénnu pozíciu na pevnejšom podklade pri tribúnach a zdalo sa, že vyhrá, no prakticky na cieľovej čiare Barber razantne rozhýbal Midgeta a vybojoval víťazstvo.
Dostihy v rámci štvrtého novembrového mítingu začínajú zajtra o 13:45.
Do závodov menších koní sa nezapájal len William ako tréner, ale aj Cora pod menom "Mrs. W.B.Holroyd-Smyth"
ako majiteľka koní. Zatiaľ čo William malé kone trénoval, Cora vystupovala ako ich vlastníčka, V roku 1938 sa
píše o dražbe v Ascote, kde Cora predala dva kone za 59 guineí.
09.08.1934 - Cora Holroyd-Smyth preteká s malými koňmi.
zdroj: The Sport, Adelaide, South Australia
Popredná anglická dráha pre pony, Northolt Park, kde je výškový limit je 15.0, má svoje vlastné Derby. Tento rok bola cena víťazstva 1 000 libier a na štart sa postavilo 15 koní, z ktorých šesť vlastnili dámy. Kobylka Forest Maid pani W. B. Holroyd-Smythovej bola favoritkou s kurzom 11 ku 4, ale o krk ju porazil kôň Mountain Cloud (potomok žrebca Lebanon a kobyly Dust Cloud) pani E. Palmerovej s kurzom 16 ku 1. Ostatných päť dostihov v programe malo dotáciu po 100 libier.
DOSTIHY v NORTHOLTE |
JAZDA ZA VÍŤAZSTVOM: Forest Maid (vľavo) pani Holroyd-Smythovej s džokejom Nolanom v sedle zvádza v cieľovej rovinke súboj s koňom Quota pána Graingera (v sedle s Graceom). Forest Maid zvíťazila pred koňom Gratis pána V. Smytha a kobylou Glauconia pána Meyricka Gooda, ktorá skončila tesne na treťom mieste.
zdroj: 20.07.1934, Illustrated Sporting and Dramatic News
Britské noviny píšu o Core ako Mrs.W.B.Holroyd-Smyth na závodisku Northolt.
zdroj: 17.07.1934, Daily Herald
FOREST MAID včera vyhral Tom Walls Cup v Sort holt Parku.
zdroj: 13.12.1938, The Yorkshire Post
PREDAJ CHOVNÝCH A POĽOVNÝCH KONÍ V ASCOTE
Paringu kúpila Lady Wyfold
NAJVYŠŠIA CENA DŇA
Každoročné zimné predaje chovných a poľovných koní v Ascote sú rok od roku úspešnejšie. Za kone, ktoré včera v stajniach hotela Royal ponúkla spoločnosť Messrs. R. J. Goff and Co., boli zaplatené pomerne slušné sumy.
Najvyššia cena dňa bola 310 guineí, ktoré zaplatila Lady Wyfold za trojročnú kobylu Paringa (po žrebcovi Felstead z kobyly Scotford). Paringa v minulej sezóne zvíťazila v pretekoch pod pravidlami Pony Turf Clubu.
Valach Scotch Duke (4-ročný, po Tolgus z kobyly Trehearn) z chovu p. Franka Hartigana bol predaný p. J. Mayovi za 185 guineí Pán C. Halley zaplatil 110 guineí za dvojročnú kobylu Very Fishy (po Salmon Trout z kobyly Juniper).
Dvojročného žrebca Home Town (po Buen Ojo z kobyly Tetaru) od p. J. C. Waugha kúpil p. H. C. Walton za 155 guineí. Ostatné kone sa predávali v rozmedzí od 95 guineí až po 9 guineí.
…
MAJETOK PANI W. B. HOLROYD SMYTH
Mischief, 4-ročná hnedá kobyla, po Le Prodige – Citoyenne, kúpil pán „Cash“ za 34 guineí
Scampi, 3-ročná tmavá hnedka, po Salmon Trout – Venice, kúpil pán L. W. B. Long za 25 guineí
…
MAJETOK GENTLEMANA
Paringa, 3-ročná hnedá kobyla, po Felstead – Scotford, kúpila Lady Wyfold za 310 guineí
…
zdroj: mauritius images / TopFoto
Northolt Park. "Forest Maid" pani W.B. Holroyd-Smythovej vyhráva "Toms Walls Cup" 1934
odkaz na fotku 🔗
zdroj: mauritius images / TopFoto
Northolt Park. „Pyotnook“ (víťaz) „Buckingham Nursery Handicap Plate“ vedený pani WB Holroyd-Smythovou. 17. augusta 1936
odkaz na fotku 🔗
William Baker Holroyd-Smyth v Northolt Parku vychoval veľa úspešných koní.
Britské noviny píšu o W B Holroyd Smythovi na závodisku Northolt.
Frank (vpravo), kôň pána W. B. Holroyda-Smitha, včera v Northolt Parku vyhral cenu Club Handicap Plate pred koňom Mex.
zdroj: 01.05.1934,
Daily News (London) - News Chronicle
zdroj: 07.09.1936, Daily Express, Londýn
PROGRAM V NORTHOLT
Jediné dnešné rovinové dostihy sa konajú v Northolte. Hlavným bodom atraktívneho programu je Champion Two-Year-Old Plate s dotáciou 500 libier, na ktorom sa predstavia najlepšie dvojročné kone sezóny.
Hlavnú výhru pravdepodobne získa tréner W. B. Holroyd-Smyth, ktorého kone Pyotnook a King Fish doteraz porazili všetkých súperov.
Najväčšiu dôveru dostáva vybraný zástupca od Holroyd-Smytha, pričom na ďalšie platené miesta sa tipujú Flamwood a Scrivener.
Tipy:
15:00: Sparkling Light (ak nenastúpi, tak Honeyflow)
15:30: Donna Clara
16:00: Holroyd-Smythov výber (Pyotnook alebo King Fish)
16:30: Ower Canny (hlavný tip dňa)
17:00: Whitchurch Maid
17:30: Bensteadov výber (Idono alebo Allitz’s Daughter)
…
Predpoveď kurzov: 1:1 (Vyrovnané šance) King Fish alebo Pyotnook; 4,5:1 (9-2) Flamwood; 7:1 Blonde Lady; 8:1 Kermenin; 10:1 Scrivener, Nurse Ann; 14:1 (100-7) Tango; 16:1 (100-6) ostatní.
VÝSLEDKY
zdroj: 07.09.1936,
Portsmouth Evening News
NORTHOLT
16:00 — 1. King Fish (kurz 11:8, favorit); 2. Flamwood (7:1); 3. Kermenin (10:1). Tiež bežali: Scriwaj, Corvus, Pyotnook, Nurse Ann, Golden Blaze, Merryfeet, Roaine, Blonde Lady, Tango, Powder. Víťaz vyhral o krátku hlavu; 2 dĺžky. Odštartované o 16:05.
zdroj: 12.09.1937,
Weekly Dispatch (London)
Northolt – najlepšie tipy W. B. HOLROYD-SMYTH má silné zastúpenie v zajtrajších dostihoch „The Expectation“ v Northolte, čo sú dôležité preteky mladých koní (juvenile) na päť furlongov(cca 1 km). Tréner má do nich zapísaných dvoch čerstvých víťazov: Magnanimous a Glass House
zdroj: 12.03.1938, Middlesex County Times, Londýn
Tréningové dráhy v Northolt Parku boli otvorené o dva týždne skôr než v predchádzajúcich rokoch a miestni tréneri Tom Greenway a W. B. Holroyd-Smyth už obaja naplno pracujú na príprave (predbežnej práci). To isté platí aj pre tréningovú stajňu pána J. P. H. Botta vo Wokinghame.
zdroj: 19.03.1938, The West Middlesex Gazette
Vedenie Northolt Parku má všetky dôvody na hrdosť za vynikajúci stav dráhy v tomto „hlavnom stane“ pony dostihov. Dráha je momentálne v skvelom stave a s trochou dažďa bude povrch takmer ideálny pre úvodné mítingy novej sezóny, ktoré sa konajú 2. a 4. apríla.
...
Najväčší záujem vzbudzuje pondelkový program, keďže štartovacia listina pre Spring Three-Years-Old Plate (Jarnú cenu trojročných) obsahuje niekoľko pravdepodobných účastníkov tohtoročného Northolt Derby. Najvýraznejším z nich je zverenec trénera R. Payna, miestny favorit Sweet Afton, ktorý minulý rok v Northolte vyhral Šampionát dvojročných koní.
Jeho súperom bude zrejme Magnanimous, ktorého Sweet Afton v spomínaných dostihoch porazil len tesne o krátku hlavu.
Magnanimous je takisto trénovaný v Northolte W. B. Holroyd-Smithom a so Sweet Afton sa opäť stretne pri vyrovnanej záťaži.
...
Notholt Park bol zrušený v 1940, keď ho po vypuknutí 2. svetovej vojny
zabavila armáda. William potom ešte pracoval v Hawthorn Hill v Berkshire, kde tiež bolo závodisko pre menšie kone.[*16]
V auguste 1951 vážne ochorel a 22. septembra 1951, už 6 týždňov ležal ochrnutý s bolesťami v
nemocnici v Ross-on-Wye, Herefordshire. V novinách urobili pre neho finančnú zbierku a
vyjadrili tak úctu k rešpektovanému trénerovi:
22.09.1951 - William Holroyd-Smyth leží v nemocnici s vážnou chorobou.
zdroj:
Middlesex County Times
PONY TRÉNER NA LÔŽKU
Výzva pre Holroyd-Smytha
Pán Leonard Jayne z Woodstock-road č. 381, Oxford, píše:
Pane, bol som požiadaný o otvorenie fondu na pomoc tomu dobrému a známemu trénerovi pôsobiacemu pod pravidlami Pony Turf Clubu, W. B. Holroyd-Smythovi, ktorého položila na lôžko vážna choroba. Tejto úlohy sa milerád ujmem s láskavým využitím vašich novinových stĺpcov.
V čase, keď toto píšem, pán Holroyd-Smyth leží ochromený (paralyzovaný) v nemocnici v Ross-on-Wye a ani po šiestich týždňoch táto bolestná choroba neustúpila liečbe. Prirodzene musel kvôli podlomenému zdraviu zanechať všetku prácu a v najlepšom prípade potrvá niekoľko mesiacov, kým bude schopný opäť sa pohybovať a zarábať si na živobytie.
Ako Ír, známy pod familiárnym a rešpektovaným menom „Holroyd“, trénoval dlhé roky pred vojnou v Northolt Parku, kde pripravil množstvo víťazov, a neskôr pôsobil aj v Hawthorn Hill.
Som si istý, že jeho mnohí priatelia v tejto krajine, v Írsku i v zahraničí, budú chcieť vyjadriť uznanie jemu ako človeku aj ako trénerovi v týchto veľmi ťažkých časoch, ktorými on a jeho rodina prechádzajú. Všetky sumy zaslané na moju adresu (381 Woodstock-road, Oxford) alebo odovzdané priamo na dostihoch pánom J. Mannovi a J. Wardovi budú potvrdené (zverejnením).
William Baker Holroyd-Smyth nakoniec vážnej chorobe podľahol.
Umrel niekedy po 22.septembri 1951 v Ross-on-Wye vo veku 66 rokov.
"England and Wales, Death Registration Index 1837-2007", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:QVCX-5V7G : Thu Feb 27 20:02:10 UTC 2025), Entry for William B Holroyd-Smyth, 1951.
Manželka Cora Berta Emilia Holroyd-Smyth rodená Corfield zomrela
v roku 1978 v Berkshire.
zdroj:freebmd.org https://www.freebmd.org.uk/cgi/information.pl?cite=SISYc0t0qQnX4TUDrUdonw&scan=1
"England and Wales, Death Registration Index 1837-2007", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:QVZQ-CPY1 : Fri Feb 28 22:40:21 UTC 2025), Entry for Cora Emily B Holroyd-Smyth, 1978.
---
zdroje:
[*1] Burke, Bernard. A Genealogical and Heraldic History of the Colonial Gentry. Vol. 1. London: Harrison and Sons, 1891
[*2] CALLAGHAN, S. (2022) 'The service of Colonel John Henry Graham Holroyd-Smyth', The Barrack Square, 26. máj. Dostupné na: www.thebarracksquare.ie [Prístup: 17.2. 2026].
[*3] "England and Wales, Death Registration Index 1837-2007", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:QVCX-5V7G : Thu Feb 27 20:02:10 UTC 2025), Entry for William B Holroyd-Smyth, 1951.
[*4] Irish Archives Resource. "Holroyd-Smyth Family Papers." Archive Reference: IE DuNL MS/ 49,518 (1618-1965). National Library of Ireland.
dostupné na:🔗
[*5] Find A Grave: Memorial [www.findagrave.com 196478039], Harriette G. I. Holroyd Smyth (1849–1918), Collegiate Church of St Mary, Youghal, Ireland.
dostupné na: 🔗
[*6] Burke B., Burke,A.P. (1899). A Genealogical and Heraldic History of the Landed Gentry of Ireland, Supplement, p. xlii
[*7] Jezdci.cz: [www.jezdci.cz První Čech, který vyhrál derby. Příběh Jindřicha Perného]. Dostupné na: 🔗
[*8] Minkema, Durk (2010). Rampjaar 1911 Totalisatorverbod [online], NDR, Dostupné na: archiefndr.nl
[*9] De Valcke, Joep (2012). De lotgevallen van het kansspelbeleid: Loterijen in Nederland.
[*10] Uhrín, Dušan(2009). Životný príbeh koruny.[hnonline.sk] Dostupné na 🔗
[*11] CHUDJÁK, F. (2015). Vojnové pôžičky na Slovensku v rokoch 1914 až 1918. Z Histórie 8/2015, roč. 23, str 30.
[*12] Wikipedia: Hungarian korona. Dostupné na: 🔗
[*13] Endrődy, Róbert ml.(2022). 41,9 BILIARDOVÁ INFLÁCIA - ALEBO AKO MAĎARSKO POSTIHLA NAJVÄČŠIA EKONOMICKÁ KRÍZA V HISTÓRII [spektral.sk]
Dostupné na 🔗
[*14] Pogány, Ágnes (2014). War Finance (Austria-Hungary)Dostupné na: 🔗
[*15] Northolt Park Racecourse. (2017) Northolt Park Racecourse[blog wordpress.com]. Dostupné na 🔗
[*16] Wikipedia: Pony Turf Club. Dostupné na 🔗
[*17] Slávne panské žrebčíny[Híres Uradalmi Ménesek] XII.Rothschild Alfons báró angol telivér ménese: Dióspuszta.
Zo zbierky Attilu Márkosa Vitéza. Dostupné na: 🔗
[*18] "England and Wales, Census, 1901", FamilySearch (https://www.familysearch.org/ark:/61903/1:1:XS3F-28V : Wed Feb 12 21:40:57 UTC 2025), Entry for William Baker Holroyd Smyth, 31 Mar 1901.